Revúca zohrala nezastupiteľnú úlohu v procese formovania moderného slovenského národa. V 60. a 70. rokoch 19. storočia sa stala jedným z centier slovenského národného a kultúrneho života. „Aj tá najmenšia vôľa sa môže stať zárodkom veľkého činu, aj malý priestor môže zrodiť veľkú osobnosť.“ Táto veta výstižne charakterizuje Revúcu, mesto, ktoré sa zapísalo do dejín slovenského školstva a národnej identity.
Zrod Slovenského evanjelického a. v. gymnázia
Dňa 9. februára 1862 prijali predstavitelia ev. a. v. cirkvi v Revúcej na svojej presbyterskej porade Daxnerovu myšlienku založenia Slovenského ev.a.v. gymnázia v Revúcej. Dňa 16. septembra 1862, takmer rok pred založením Matice slovenskej, tu otvorili Slovenské evanjelické a. v. gymnázium, ktoré sa stalo prvou strednou školou v celej histórii Slovákov, a na ktorom sa až do roku 1918 vo všetkých predmetoch vyučovalo v slovenskom jazyku. Pričinením najmä Augusta Horislava Škultétyho a Samuela Ormisa sa gymnázium stalo významným strediskom rozvoja slovenského spisovného jazyka v hodžovsko-hattalovskej úprave z roku 1851. Zásluhou profesorov sa teda po prvýkrát vyskúšali možnosti upraveného pravopisu slovenského spisovného jazyka.
Zrod Slovenského evanjelického a. v. gymnázia bol výsledkom snáh najmä pomerne malého okruhu zapálených ľudí z Gemera a Malohontu, ktorí dokázali pre túto vznešenú myšlienku priniesť veľké obete. Pomerne veľké zastúpenie mali medzi nimi Revúčania. Najmä tí, ktorí sa svojím životom a prácou zaradili do veľkej rodiny najväčších synov slávnych revúckych rodákov.
Slávnostné otvorenie Slovenského evanjelického a. v. gymnázia, ktoré sa konalo 16. septembra 1862 v revúckom Evanjelickom a. v. kostole bolo prvým veľkým úspechom slovenského školstva. Prítomné zhromaždenie zvolilo patronátny konvent. Za zapisovateľov ustanovili Rudolfa Homolu a Karola Pavla Štefančoka, hlavným dozorcom sa stal Štefan Marko Daxner, ktorý školu zastupoval navonok. Za miestneho dozorcu, zástupcu hlavného dozorcu, zvolili Mateja Nandrássyho a za pokladníka gymnázia Karola Pavla Štefančoka. Správcom gymnázia sa stal August Horislav Škultéty. Zároveň bol zvolený gymnaziálny výbor, ktorý v mene patronátneho konventu spravoval chod školy. Slovenské evanjelické a. v. gymnázium otváralo svoju bránu za prítomnosti šiestich štúrovcov - Štefana Marka Daxnera, Ľudovíta Adolfa Reussa, Augusta Horislava Škultétyho, Ľudovíta Gábera, Petra Kellnera-Hostinského a Ľudovíta Augustína Gála.
Novozvolený správca gymnázia August Horislav Škultéty sa vo svojej inauguračnej reči dotkol predovšetkým troch základných otázok: prečo bolo treba gymnázium založiť, či ho dokážu udržať a v akom duchu má pôsobiť. Gymnázium prirovnal k novozasadenému stromčeku s nádejou, že sa mu bude dariť. Na záver svojej reči poďakoval Evanjelickej a. v. cirkvi v Revúcej za úsilie vynaložené pri zakladaní gymnázia. Jeho reč prítomných tak zaujala, že sa ju rozhodli vydať tlačou, k čomu ihneď urobili zbierku. Po Škultétyho prejave bol schválený štatút gymnázia.
Prečítajte si tiež: Aktivity MŠ Clementisova Revúca
Financovanie a podpora gymnázia
Revúcke gymnázium bolo cirkevnou školou. Monarchia na jeho prípravu financie neposkytla a takto sa ku gymnáziu stavala počas celej jeho existencie. Jeho činnosť zabezpečovali z príspevkov zakladateľov, podporovateľov a dobrodincov gymnázia. Zakladateľom a patrónom sa stal každý jednotlivec, ktorý najmenej 200 zlatých a každé „mravné teleso“, ktoré najmenej 100 zlatých v hotovosti do gymnaziálnej pokladnice zložili. Za dobrodincov a podporovateľov považovali každého, kto pre gymnázium priniesol akúkoľvek finančnú alebo materiálnu obeť. Zakladatelia mali v patronátnom konvente rozhodujúci hlas. Popri týchto vkladoch sa po celom Slovensku, ale aj mimo neho robili zbierky pri rôznych príležitostiach. Ku získavaniu peňazí pomáhali aj články v periodikách, predovšetkým v Pešťbudínskych vedomostiach, neskôr v Národných novinách.
Prvý úspešný rok (školský rok 1862/1863)
Po slávnostnom otvorení Slovenského evanjelického a. v. gymnázia sa na druhý deň začalo vyučovanie. Za profesorov boli zvolení Rudolf Homola a August Horislav Škultéty. Do školy nastúpilo 42 študentov, ktorí boli podľa veku a vedomostí rozdelení do dvoch tried. Do prvej triedy nastúpilo 31 študentov, z ktorých bolo 16 Revúčanov. Do druhej triedy nastúpilo 11 študentov, z ktorých 3 boli z Revúcej. Spoločne boli vyučované jazyky slovenčina, maďarčina a nemčina. Osobitne sa prednášalo náboženstvo, latinčina, zemepis, dejepis, počtoveda a meroveda a prírodopis. Z praktických predmetov to bolo v prvom polroku štepárstvo a v oboch krasopis. Každú nedeľu všetci študenti spoločne s profesormi chodili na služby Božie.
Na zasadnutí gymnaziálneho výboru 29. septembra sa dohodli, že sa vyhotoví matrika gymnázia slúžiaca na zápis študentov školy. Taktiež sa rozhodlo, že bude zavedený protokol pre zápis venovaných finančných a materiálnych príspevkov, pokladničná kniha, denník pre vedenie korešpondencie a účtovná kniha pre alumneum (jedáleň). Štefan Marko Daxner predložil návrh gymnaziálneho pečatidla a pečiatky. Pečatidlo a pečiatka má oválny tvar, na nej je trojvršie s dvojitým krížom, nad ním vychádzajúce slnko, ktoré má svojimi hrejivými lúčmi blahodarne podporovať začatú cestu vzdelávania Slovákov v rodnej reči. Vľavo je košatá lipa, strom Slovanov, pri nej úľ s včelami, symbolizujúci usilovnosť. V kruhopise je text: „pečať Slov. ev. a. v. gymnasium vo V. Revúci 1862“. Zhotovenie pečate a pečatidla na vlastné náklady zabezpečil Ján Francisci.
Polročné skúšky študentov, ktoré boli prvými v histórii gymnázia, nazvali národnou slávnosťou. Uskutočnili sa 5. februára 1863 a začali oslavnou piesňou a básňami. V priestrannej svetlici boli študenti so svojimi profesormi a činovníci gymnázia - poprední slovenskí národovci - Štefan Marko Daxner, Matej Nandrássy, Samuel Tomášik, Ľudovít Adolf Reuss, Ľudovít Augustín Gál a ďalší. Koncoročné skúšky sa konali 30. júna 1863 pred verejnosťou v Evanjelickom a. v. kostole. Zaťažkávajúca skúška prvého roka existencie gymnázia bola úspešná. Dosiahnuté výsledky vyrážali neprajníkom školy dych.
Gymnázium a Matica Slovenská
V národnoemancipačnom boji sa pre Slovákov rok 1863 stal prelomovým rokom. V júni bol úspešne zavŕšený prvý školský rok gymnázia a 4. augusta vznikla Matica slovenská. Po založení mala Matica spolu 1112 členov. Hneď pri svojom zrode našla podporu aj v radoch obyvateľstva Gemera-Malohontu, ku ktorým sa postupne pridávali ďalší. Medzi nich patrili aj Revúčania - činovníci a profesori Slovenského evanjelického a. v. gymnázia. Karol Pavol Štefančok, Matej Nandrássy a Pavol Krman ako zakladatelia a Samuel Ormis, August Horislav Škultéty, Rudolf Homola, Gustáv Hostimil Schmidt ako riadni členovia, ku ktorým sa pridal Samuel Hlaváč, učiteľ evanjelickej ľudovej školy.
Prečítajte si tiež: Informácie o škôlke v Revúcej
Rozvoj gymnázia a rozšírenie výučby
Cez prázdniny 1. júla 1863 zasadal patronátny konvent, ktorý rozhodol o tom, že v školskom roku 1863/1864 sa otvorí tretia a štvrtá trieda, čím bude vybudované úplné nižšie gymnázium. Správcom gymnázia sa stal Rudolf Homola. Za tretieho profesora povolali revúckeho rodáka Samuela Ormisa, aby učil matematiku a prírodné vedy. Pomocným profesorom sa stal Gustáv Hostivít Schmidt, ktorý učil kreslenie, krasopis, telocvik a hudbu. Školský rok sa začal 1. septembra. Do školských lavíc do prvej triedy zasadlo 54 študentov, do druhej 18, do tretej 7 a do štvrtej 3 študenti. Spolu bolo v gymnáziu 82 študentov. Z nich bolo 53 z Gemera. Okrem povinných predmetov mali študenti možnosť chodiť na hodiny krasopisu, kreslenia a spevu. Súkromne sa mohli zdokonaľovať v hre na klavír.
Už pri vstupe do druhého roka účinkovania gymnázia sa jeho činovníci a profesori stretli s nedôverou aj u niektorých inštitúcií. Na prosby o podporu školy zamietavo odpovedali predstavitelia Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti a dokonca aj dobšinská Evanjelická a. v. cirkev.
Počas kanonickej vizitácie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 21. a 22. júna 1864 sa v evanjelickom a. v. kostole za prítomnosti superintendenta Potiského dištriktu Karola Mádaya, rodičov, činovníkov a profesorov gymnázia konali koncoročné skúšky študentov. Všetci sa presvedčili o vynikajúcich vedomostiach svojich detí, čím si škola na verejnosti získala ešte väčšiu dôveru.
Pri vzdelávaní študentov mala dôležitú úlohu gymnaziálna knižnica. Počas dvoch rokov existencie školy sa rozrástla na 200 zväzkov kníh. Tie pribúdali vďaka darcom, medzi ktorých patrili Matej Hrebenda, Ján Chalupka, Daniel Gabriel Lichard, Štefan Václav Homola a ďalší. Súčasťou knižnice sa stali aj knihy darované Maticou českou. Nápomocné boli rôzne školské zbierky, napríklad vzácne exponáty, ktoré pribudli do kabinetu zoológie. Do botanickej zbierky najviac prispel Samuel Göllner, ktorý patril aj medzi najväčších darcov do mineralogickej zbierky. Vzácnymi exponátmi prispel aj Ľudovít Adolf Reuss, ktorý mal veľkú zásluhu na budovaní fyzikálneho kabinetu.
Snaha o úplné gymnázium a prekážky
Úspešné zvládnutie prvých dvoch rokov existencie gymnázia dávali predpoklad k otvoreniu piatej triedy. Tým by sa pripravila cesta k vybudovaniu úplného osemročného gymnázia. O otvorení piatej triedy sa rozhodlo na patronátnom konvente v Revúcej 10. augusta 1864. Za piateho učbára bol povolaný Pavol Krman. V nižších triedach učil nemčinu a v piatej triede náboženstvo, latinčinu, gréčtinu a slovenčinu. Správcovstvo školy prevzal August Horislav Škultéty. V prvý septembrový deň nastúpilo do prvej triedy 52 študentov, do druhej 32, do tretej 17, do štvrtej 9 a do novoutvorenej piatej triedy 7 a 2 mimoriadni. Spolu študovalo na gymnáziu 119 študentov, z ktorých len jeden bol maďarskej národnosti.
Prečítajte si tiež: Pediatrická ambulancia Revúca – kontakt
Profesori gymnázia sa sťažovali na nedostatok slovenských učebníc, preto ich dopĺňali českými, ktorých bolo pre vyššie gymnáziá tiež málo. Nepriaznivá situácia ich prinútila učiť podľa svojich rukopisov. Tie postupne opravovali, dopĺňali a tak ich pripravovali pre vydanie. Profesorom sa darilo zabezpečiť aj vyučovanie hudobnej výchovy. Hudobné nástroje získali ako dary od dobrodincov.
Činovníci a profesori sa museli brániť osočovaniu proti gymnáziu, ktoré sa v tomto školskom roku neustále stupňovalo. Boli obviňovaní z panslavizmu. Obviňovanie dokonca prichádzalo z radov vlastnej cirkvi. To však činovníkov a profesorov neodradilo od myšlienky otvorenia ďalšej, šiestej triedy. O finančnú pomoc požiadali predstaviteľov mesta. Výbor magistrátu Revúcej, ktorý zasadal 19. januára 1865 rozhodol, že mesto bude prispievať 700 zlatých ročne na plat jedného profesora. Proti tomuto rozhodnutiu ihneď protestovali obyvatelia Revúcej rímskokatolíckeho vierovyznania, ktorí v liste z 15. februára napísali, že priznaním takejto podpory evanjelickému gymnáziu sa porušuje doteraz platný kľúč pre podporovanie cirkví v meste.
Pred ukončením školského roka sa v budove bývalých mestských kúpeľov uskutočnil gymnaziálny majáles. Koncoročné verejné skúšky študentov sa uskutočnili 27. júna 1865.
Šiesta a siedma trieda: Napriek ťažkostiam vpred
Na konci školského roka 1864/1865 zasadal patronátny konvent, ktorý bol nadšený sľúbenou finančnou podporou od mesta. To bol tiež jeden z dôvodov otvoriť v školskom roku 1865/1866 šiestu triedu. Za správcu gymnázia bol zvolený Samuel Ormis. Novozvolenému profesorovi Kvetoslavovi Holubovi zverili výučbu prírodných vied, slovenčiny, maďarčiny, nemčiny a počtovedy v nižších triedach. Školský rok sa začal 4. septembra. Do prvej triedy nastúpilo 36 študentov, do druhej 42, do tretej 17, do štvrtej 19, do piatej 14 a do šiestej 10 študentov. Spolu ich bolo 138.
Po polročných skúškach dňa 8. februára zasadal gymnaziálny výbor, po ktorom sa večer uskutočnila zábava. Čistý zisk zo zábavy bol venovaný v prospech gymnázia. V tomto školskom roku sa Slovenské evanjelické gymnázium v Revúcej zaradilo medzi zakladateľov Matice slovenskej. Diplom o členstve zdobil gymnaziálnu knižnicu.
Záverečné skúšky, na ktorých sa 25. júna 1866 zúčastnili patróni gymnázia a rodičia študentov, dopadli nad očakávanie a všetci sa presvedčili o „blahodarnom účinkovaní jedinej tejto školy čistoslovenskej.“ Medzi skúškami zasadal patronátny konvent, ktorý rozhodol o otvorení siedmej triedy, na ktorú sa už pred tým organizovali finančné zbierky.
V školskom roku 1866/1867, ktorý začal 3. septembra, nastúpilo do gymnázia 125 študentov, z toho nastúpilo 26 študentov do prvej triedy, do druhej 25, do tretej 26, do štvrtej 9, do piatej 19, do šiestej 15 a do siedmej triedy 5 študentov. Oproti predchádzajúcemu školskému roku sa počet študentov znížil o 13. Správcom gymnázia sa stal Rudolf Homola. Na gymnáziu začali učiť dvaja novozvolení profesori, mladí absolventi nemeckých univerzít. Gustáv Lojko, ktorý učil zemepis, dejepis, gréčtinu, latinčinu, slovenčinu a hudobnú výchovu a PhDr. Ivan Branislav Zoch, ktorému zverili nemčinu, matematiku, prírodopis, krasopis, kreslenie a telocvik, v ktorom urobil priekopnícku prácu. Na základe požiadaviek rodičov sa začalo na gymnáziu s vyučovaním hudobnej výchovy.
Začiatkom roka 1867 sa zo strany neprajníkov gymnázia udiala nepríjemná situácia. PhDr. Ivana Branislava Zocha a pokladníka gymnázia Karola Pavla Štefanočka 3. februára uväznili. V tom období boli uväznení aj ďalší gemerskí národovci obviňovaní nielen z panslavizmu, ale aj velezrady. Keďže uväzneným nič nemohli dokázať, inkvizícia bola zastavená a 7. marca ich pustili na slobodu.
V apríli sa v novinách objavila správa o dobudovaní školy na úplné gymnázium - otvorením ôsmej triedy. Radostná správa prišla aj od národneuvedomelých obyvateľov mesta o založení Meštianskeho čítacieho spolku, ktorý vznikol 17. marca. Predsedom spolku sa stal richtár Ondrej Viest, zapisovateľom Gustáv Lojko a pokladníkom Gustáv Florián Nandrássy. Magistrát mesta poskytol pre činnosť spolku miestnosť v mestskom dome. Cieľom spolku bolo „čítaním dobrých, poučných a zábavných časopisov, kníh a poriadnym obcovaním vzdelať seba a vzdelanosť rozširovať.“
Na konci školského roka sa konali skúšky. Dňa 23. júna bola po prvýkrát „verejná skúška z telocviku pri množstve dívajúceho sa obecenstva…“ a 25. júna sa konali verejné skúšky študentov.
Prvé maturity v slovenčine a Učiteľské semenisko
Od zrodu gymnázia uplynulo 5 rokov. Patronátny konvent sa na svojom zasadnutí 25. júna uzniesol, že v školskom roku otvorí ôsmu triedu. Gymnaziálny výbor, ktorý zasadal 23. augusta ponúkol miesto deviateho profesora Miroslavovi Ladislavovi Kovalevskému, ktorý učil latinčinu, slovenčinu, maďarčinu, nemčinu, náboženstvo a dejepis. Za výpomocného profesora povolali Jána Kordoša, správcu revúckej evanjelickej ľudovej školy. Zverili mu vyučovanie cirkevnej hudby a spevu. Správcovstvo gymnázia prevzal August Horislav Škultéty. V školskom roku 1867/1868 popri Slovenskom evanjelickom a. v. gymnáziu v Revúcej začalo svoju históriu písať ďalšie slovenské patronátne gymnázium v Martine. Dňa 2. septembra 1867 bola v Revúcej veľká slávnosť, otvorila sa ôsma trieda gymnázia, čím sa naplnilo želanie mať slovenskú úplnú strednú školu.
V roku 1868 sa konali prvé maturity, kde sa maturovalo aj v materinskom jazyku. 2.-6. júna 1868 mali študenti písomné skúšky. V nich robili preklad z latinčiny do slovenčiny a naopak a tiež z gréčtiny do slovenčiny. Súčasťou bola aj kompozícia v slovenčine, maďarčine a v nemčine ako aj tri príklady z matematiky a fyziky. 22. júna 1868 mali ústne skúšky dospelosti 7 študenti. Všetci študenti absolvovali skúšky k spokojnosti vyučujúcich.
- septembra 1868 svoju činnosť začalo Učiteľské semenisko (ústav). Bolo jediným v Uhorsku, na ktorom sa vyučovalo iba v slovenskom jazyku.
Ďalšie aktivity v Revúcej
Revúca nebola len centrom školstva, ale aj kultúrneho a spoločenského života.
- Divadelný súbor: V rokoch 1866 - 1873 I. B. Zoch naštudoval 23 divadelných hier a s ochotníkmi urobili vyše 150 predstavení. Z mestskej mládeže to bolo 16 ochotníkov a z gymnazistov najmenej 70.
- Spevácky zbor: V roku 1867 J. Kordoš založil štvorhlasný spevácky zbor, ktorý vystupoval na slávnostiach, besedách a tiež v kostole pri službách božích.
- Vzájomná pomocnica: 20. januára 1867 zásluhou Samuela Ormisa vznikol v Revúcej prvý finančný spolok svojho druhu v Uhorsku - Vzájomná pomocnica. V roku 1869 mala pomocnica 323 členov a bežný kapitál 31 908 zlatých a 58 grajciarov.
- Prvá učebnica fyziky: V roku 1869 I.B. Zoch vydal učebnicu „Physika, čili silozpyt pre slovenské gymnásia, reálky a domáco poučenie…“.
- Dievčenský vychovávací ústav: 6. januára 1871 Samuel Ormis oznámil, že v Revúcej vznikol súkromný Dievčenský vychovávací ústav.
- Slovenská knižnica: 21. apríla 1822 bola založená evanjelická knižnica ako prvá slovenská knižnica, ktorá slúžila aj obyvateľom mesta.
Zatvorenie gymnázia a jeho odkaz
- mája 1871 sa za podpory zbierok začala výstavba novej dvojpodlažnej budovy, ktorá bola už 4. februára 1873 otvorená. Avšak, 20. augusta 1874 sa neprajníkom gymnázia po stupňujúcich útokoch a vyšetrovaniach podarilo docieliť jeho násilné zatvorenie a zhabanie majetku.
Ako činovníci a profesori pôsobili v ňom významní predstavitelia nášho národa Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Matej Nandrássy, Július Botto, Jozef Kvetoslav Holub, Rudolf Homola, Mieroslav Kovalevský, Gustáv Lojko, Samuel Ormis, Andrej Sokolík, August Horislav Škultéty, PhDr. Ivan Branislav Zoch a ďalší.
Napriek násilnému zatvoreniu zanechalo Slovenské evanjelické a. v. gymnázium v Revúcej nezmazateľnú stopu v dejinách slovenského školstva a národného obrodenia. Stalo sa symbolom slovenskej identity, vzdelanosti a kultúry. Jeho odkaz žije dodnes a pripomína nám dôležitosť vzdelávania v materinskom jazyku a uchovávania národných tradícií.
Muránska únia
V roku 1808 bola založená Muránska únia, prvá účastinná spoločnosť podnikajúca v železiarstve. Revúca mala v spoločnosti 75 účastín. Dividendy z týchto účastín predstavovali ročne až 30 000 zlatých.
tags: #revuca #koliska #slovenskeho #stredneho #skolstva