Exekúcia je nútený výkon súdneho rozhodnutia, prostredníctvom ktorého sa vymáhajú nesplatené dlhy. Jedným z nástrojov exekútora je aj zablokovanie bankového účtu dlžníka, čo môže mať závažné dôsledky pre jeho finančnú situáciu. Často sa objavujú otázky, či exekútor môže siahnuť na štátne sociálne dávky, ako je rodičovský príspevok, a aké sú podmienky a možnosti ochrany v takýchto prípadoch.
Exekúcia bankového účtu a rodičovský príspevok
Exekútor má právomoc zablokovať bankový účet dlžníka bez ohľadu na to, aké finančné prostriedky sa na ňom nachádzajú. To znamená, že aj keď je na účte uložený rodičovský príspevok, exekútor môže účet zablokovať. Avšak, zákon o súdnych exekútoroch pamätá na ochranu určitých príjmov, ktoré nepodliehajú exekúcii.
Podľa § 111 ods. 2 zákona o súdnych exekútoroch exekúcii nepodliehajú štátne sociálne dávky. Rodičovský príspevok, ako štátna sociálna dávka podľa zákona č. 571/2009 Z.z., je teda z exekúcie vylúčený.
Postup pri exekúcii rodičovského príspevku
Ak zistíte, že exekútor vám zablokoval účet, na ktorom sa nachádza rodičovský príspevok, mali by ste postupovať nasledovne:
- Kontaktovanie exekútora: Bezodkladne kontaktujte exekútora a informujte ho o tejto skutočnosti.
- Preukázanie pôvodu peňazí: Je potrebné exekútorovi preukázať, že peniaze na účte sú rodičovským príspevkom. Môžete to urobiť napríklad výpisom z účtu, na ktorom je uvedená táto dávka.
- Žiadosť o vrátenie peňazí: Po preukázaní, že ide o rodičovský príspevok, by ste mali požiadať exekútora o vrátenie stiahnutých peňazí, nakoľko tieto prostriedky nepodliehajú exekúcii.
Alternatívne spôsoby vyplácania rodičovského príspevku
Aby ste sa vyhli problémom s exekúciou rodičovského príspevku, môžete zvážiť alternatívne spôsoby jeho vyplácania:
Prečítajte si tiež: Ako požiadať o rodičovský príspevok v Rakúsku
- Výplata na pošte: Požiadajte o vyplácanie rodičovského príspevku poštovou poukážkou.
- Zriadenie účtu pre dieťa: Ak je to možné, zriaďte bankový účet pre dieťa a nechajte si rodičovský príspevok vyplácať na tento účet. Dôležité je, aby majiteľom účtu bolo dieťa a rodič bol len disponentom. Podmienky zriadenia účtu pre neplnoleté 12 ročné dieťa určuje banka. Keďže vlastníkom účtu vzhľadom na vek maloletej 12 rokov - budete Vy, exekútor môže zablokovať aj tento účet na základe exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke.
Nepostihnuteľná suma na účte
Aj keď exekútor zablokuje váš účet, podľa zákona vám musí ponechať na účte sumu 165 eur, na ktorú nemôže siahnuť.
Exekúcia a iné sociálne dávky
Podobne ako rodičovský príspevok, aj iné štátne sociálne dávky sú chránené pred exekúciou. Medzi tieto dávky patria napríklad:
- Prídavky na deti
- Dávky v hmotnej núdzi
- Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa
Daňová exekúcia
Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie ex offo (z úradnej povinnosti) a za účelom uhradenia daňového nedoplatku má možnosť docieliť jeho úhradu niektorým alebo viacerými z ôsmich spôsobov výkonu daňovej exekúcie. Príjmy daňového dlžníka nepodliehajú v plnej výške daňovej exekúcii, rovnako ako je tomu pri exekúcii vykonávanej exekútorom podľa Exekučného poriadku. Povinnému sa teda nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma stanovená nariadením vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.
Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy a iných príjmov
Pre správcu dane daňová exekúcia zrážkami zo mzdy je tým najjednoduchším a najmenej nákladným spôsobom vymoženia daňového nedoplatku, samozrejme, musí existovať základný predpoklad: daňový dlžník musí poberať mzdu/plat alebo dôchodok, z ktorého je možné vykonať zrážky.
Správca dane zašle platiteľovi mzdy daňového dlžníka oznámenie o začatí daňového exekučného konania, v tomto oznámení správca dane oznámi zároveň deň začatia daňového exekučného konania. Platiteľ mzdy je povinný od doručenia daňového exekučného príkazu zrážať zo mzdy daňového dlžníka sumy na úhradu daňového nedoplatku. Mechanizmus výpočtu súm, ktoré smie zamestnávateľ zraziť zamestnancovi, nie je upravený v zákone o správe daní a poplatkov, ale je určený s odkazom na § 69 až § 73 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov. Daňovému dlžníkovi sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanovuje taktiež Exekučný poriadok.
Prečítajte si tiež: Ako získať prídavok na dieťa: Praktické rady
Tretinový systém spočíva v tom, že platiteľ mzdy pri výpočte sumy, ktorá podlieha nútenému výkonu rozhodnutia, zistenú čistú mzdu podliehajúcu zrážkam rozdelí na tretiny. Prvá tretina je daná na uspokojenie bežných pohľadávok. Druhá tretina je daná na uspokojovanie prednostných pohľadávok.
Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho mzdy. Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem daňového dlžníka nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane.
Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa
Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka, pretože daňový dlžník v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky. Ak dočasná pracovná neschopnosť daňového dlžníka, ktorému vznikol nárok na nemocenské, trvá viac ako desať dní, platiteľ mzdy je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť správcovi dane a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude daňovému dlžníkovi vyplácať nemocenské.
Ak sa po doručení daňového exekučného príkazu platiteľovi mzdy zmení platiteľ mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz aj na mzdu daňového dlžníka u nového platiteľa mzdy.
Oznamovacia povinnosť zamestnanca
Zamestnanec, ktorý uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť novému platiteľovi mzdy písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinný vydať každý platiteľ mzdy zamestnancovi, ktorý uňho skončil pracovný pomer. Nový platiteľ mzdy po obdržaní písomného vyhlásenia oznámi túto skutočnosť bezodkladne správcovi dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal.
Prečítajte si tiež: Podmienky a nárok na prídavok na dieťa
Platiteľ mzdy vykoná odvod zrážok správcovi dane vždy po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť určenú v daňovom exekučnom príkaze, môže mu správca dane uložiť pokutu podľa § 35 ZSDP. Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy daňového dlžníka zrážky riadne a včas alebo ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako sú určené, alebo ak ich nepoukáže správcovi dane po doručení daňového exekučného príkazu, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže správca dane podľa tohto zákona vymáhať od platiteľa mzdy sumy, ktoré mal zraziť a poukázať, najviac do výšky daňového nedoplatku.
Zrážky z dôchodku daňového dlžníka
Ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z.
Rovnako nepodliehajú exekúcii dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa zákona č. 599/2003 Z. z., dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa zákona č. 448/2008 Z. z., štátna sociálna dávka.
Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom príkaze môže správca dane uložiť pokutu.
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke je popri exekúcii zrážkami zo mzdy rovnako častý a pomerne i nenáročný spôsob vykonania daňovej exekúcie. Správca dane zašle rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania banke, v ktorej má daňový dlžník vedený účet. Správca dane potom banke prikáže, aby finančné prostriedky na účte zablokovala do výšky evidovaného daňového nedoplatku. Banka príslušnú sumu následne jednoducho stiahne z účtu daňového dlžníka a poukáže na účet správcu dane.
Ak daňový exekútor zistí, že daňový dlžník nemá na tomto účte žiadne peniaze, kontaktuje písomne ústredia všetkých bánk so žiadosťou o informácie.
Ak banka po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania použije alebo umožní daňovému dlžníkovi alebo ním oprávneným osobám použitie peňažných prostriedkov na účte do výšky daňového nedoplatku a tým zmarí výkon daňovej exekúcie, stáva sa dlžníkom správcu dane namiesto daňového dlžníka práve samotná banka (§ 83a ods. 8 ZSDP).
Exekúcii nepodliehajú prostriedky tvoriace účelovú finančnú rezervu podľa osobitného zákona č. 514/2008 Z. z.
Exekúcia mzdy
Exekúcia na mzdu je jedným z najčastejších spôsobov vymáhania dlhov. Ak máte nezaplatené záväzky, môže sa stať, že vám exekútor prikáže zrážať časť vašej mzdy alebo peniaze na vašom bankovom účte. Exekúcia na mzdu alebo zrážka zo mzdy a iných príjmov vzniká vtedy, keď máte neuhradené pohľadávky, o ktorých právoplatne rozhodol súd alebo iný orgán. Zamestnávateľ musí na jeho základe strhávať zo mzdy dlžníka určitú časť. Tá putuje k exekútorovi, ktorý ju neskôr vypláca veriteľom. Suma zo mzdy sa dlžníkovi strháva až do chvíle, keď je exekúcia vrátane príslušenstva uhradená.
Exekučný príkaz sa vždy zasiela zamestnávateľovi, dlžníkovi aj veriteľovi. Na Registri poverení na vykonanie exekúcie sa dá hľadať podľa ECLI (Identifikátora európskej judikatúry), podľa IČO, resp. rodného čísla.
Pri exekúcii na mzde nie je nikdy zadržaná celá mzda, výška zrážok je daná zákonom. Zrážky sa počítajú z čistej mzdy. Podľa zákona nemôže nastať situácia, keď dlžník nedostane zo svojho platu vôbec nič. Existuje totiž tzv. nepostihnuteľná suma. Výška nepostihnuteľnej sumy závisí od výšky životného minima a normatívnych nákladov na bývanie, ktoré sa menia. Nepostihnuteľná suma bude tiež vyššia s každou vyživovanou osobou, čo je napríklad manžel/ka, nezaopatrené deti a ďalej osoby, u ktorých dlžník preukáže, že mu bolo stanovené výživné súdnou cestou.
Ak zvyšok čistej mzdy zamestnanca presahuje 376,43 eura (140 % životného minima), suma prevyšujúca túto hranicu najviac o 300% nepostihnuteľnej sumy (tzn. 1129,29 eura) sa rozdelí na tretiny.
Medzi prednostné pohľadávky patrí napríklad dlh na výživnom, náhrada škody spôsobená ublížením na zdraví, dlhy na daniach, sociálnom a zdravotnom poistení.
Ako sa vyhnúť exekúcii?
Najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť exekúcii, je predchádzať vzniku dlhov a plniť si svoje finančné záväzky. Môžete sa na nich skúsiť dohodnúť s veriteľom. Ak sa to podarí, je potrebné o dohode informovať exekútora a ten upovedomí zamestnávateľa, aby vám zrážal mesačne sumu iba v tej výške, na akej ste sa s veriteľom dohodli. Môžete sa skúsiť dohovoriť s exekútorom na inej forme splácania, napríklad na splátkovom kalendári.
Obvykle vo chvíli, keď exekútor získa pomocou zrážok zo mzdy sumu uvedenú v exekučnom príkaze, teda keď je uhradený celý dlh vrátane príslušenstva. Ak sa s exekútorom dohodnete na inej forme úhrady, ako je uvedené vyššie, exekúcia na mzdu je ukončená tiež. Dlžník figuruje aj po skončení exekúcie v registri exekúcií a je na exekútorovi, aby ho po splatení dlhu vymazal. To je dobré si približne po 15 dňoch od ukončenia exekúcie skontrolovať v Centrálnej evidencii exekúcií. Záznam o exekúcii by sa už nemal vo výpise objaviť.
Zrážky zo mzdy a Zákonník práce
Zrážky zo mzdy sú upravené v Zákonníku práce a Exekučnom poriadku.
Skupiny zrážok zo mzdy a ich poradie podrobnejšie upravuje § 131 Zákonníka práce, ktorý hovorí, že zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná:
- zrážky poistného na sociálne poistenie,
- preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie,
- nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie,
- príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu,
- zrážky preddavku na daň alebo dane,
- nedoplatku preddavku na daň,
- daňového nedoplatku,
- nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
Po vykonaní vyššie spomínaných zrážok môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len:
- preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
- sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
- peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
- neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,
- nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
- náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
- náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, a iné.
Ďalšie zrážky zo mzdy než vyššie spomenuté môže zamestnávateľ vykonať iba na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť vykonať takúto zrážku zo mzdy a iných príjmov vyplýva z osobitného predpisu.
Ako a kedy sa začína exekúcia?
Vykonanie exekúcie formou zrážky zo mzdy sa začína príkazom na začatie exekúcie a následným príkazom na vykonanie exekúcie. Pred vydaním exekučného príkazu exekútor prostredníctvom Sociálnej poisťovne zistí, kto je zamestnávateľ dlžníka, teda kto mu vypláca mzdu.
Následne exekútor upovedomí zamestnávateľa prostredníctvom žiadosti o poskytnutie súčinnosti a príkazu na začatie exekúcie. Tento príkaz sa doručí zamestnávateľovi a zamestnancovi do vlastných rúk. Doručením exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie je zamestnávateľ povinný exekútorovi vyplácať zrážky zrazené z čistej mzdy dlžníka.
Ak zamestnanec, ktorému majú byť vykonané zrážky zo mzdy poberá mzdu od viacerých zamestnávateľov, príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje na všetky mzdy. Celkovo zrazená suma nesmie prevyšovať hodnotu pohľadávky a jej príslušenstvo.
Ak zamestnanec po doručení príkazu na exekúciu zmení zamestnávateľa, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahuje na nového zamestnávateľa, ktorý mu vypláca mzdu. Navyše musí zmenu zamestnania oznámiť do jedného týždňa exekútorovi. Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy tak vzniká novému zamestnávateľovi.
Exekučné zrážky je možné vykonať aj z dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou.
Výpočet exekučných zrážok zo mzdy
Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy zamestnanca, do ktorej sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítava sa sem prídavok na dieťa a sumy poskytované ako náhrada nákladov spojených s pracovným výkonom.
Pri výpočte je potrebné zohľadniť tzv. základnú nepostihnuteľnú časť, ktorú nie je možné z mesačnej mzdy zraziť. Od 1.1.2022 predstavuje 140 % hodnoty stanového životného minima, plus ďalšie sumy na vyživované osoby (manžel, manželka, dieťa). Vyživované osoby sú všetky osoby, ku ktorým má dlžník vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine. Nepostihnuteľná časť na vyživované osoby sa násobí ich počtom, nedá sa však uplatniť na dieťa alebo manžela/ku, v prospech ktorého sa vykonáva exekúcia. Manžel a manželka sú považované za vyživované osoby i v prípade, ak poberajú vlastný príjem bez ohľadu na jeho výšku.
Základné nepostihnuteľné sumy od 1.7.2024:
- suma 383,58 eur na dlžníka (140 % hodnoty životného minima pre plnoletú fyzickú osobu od 1.7.2024)
- ak je dlžník poberateľom dôchodku, suma 191,79 eur (50 % sumy životného minima na vyživovanú osobu),
- ak dlžník dôchodok nepoberá, suma 95,89 eur (25 % sumy životného minima na vyživovanú osobu).
Nepostihnuteľné sumy pri exekučných zrážkach platné od 1.7.2024 do 30.6.2025
| Povinný nie je poberateľ dôchodku | Povinný je poberateľ dôchodku | |
|---|---|---|
| Základné nepostihnuteľné sumy na povinného (140 % životného minima plnoletej FO) | 383,58 eura | 383,58 eur |
| na vyživovanú osobu (25 alebo 50 % zo základnej sumy na povinného) | 95,89 eura | 191,79 eura |
| Pri pokutách za priestupky na povinného (50 % životného minima plnoletej FO) | 136,99 eura | 136,99 eur |
| na vyživovanú osobu (25 % životného minima plnoletej FO) | 68,49 eura | 68,49 eura |
| Pri zrážke výživného na maloleté dieťa na povinného (70 % zo 60 % životného minima plnoletej FO) | 115,07 eura | 115,07 eur |
| na vyživovanú osobu (70 % z 25 % alebo 50 % životného minima plnoletej FO) | 47,94 eura | 95,89 eura |
| Pri zrážke prednostných pohľadávok na povinného (100 % životného minima plnoletej FO) | 273,99 eura | 273,99 eur |
| na vyživovanú osobu (25 alebo 50 % životného minima plnoletej FO) | 68,49 eura | 136,99 eura |
| Suma, nad ktorú sa zráža bez obmedzenia (300 % základnej sumy na povinného) | 1 150,74 eura | 1 150,74 eura |
Tretinový systém zrážok zo mzdy
Pri uplatňovaní zrážok sa používa tzv. tretinový systém. To znamená, že pri výpočte sa z čistej mzdy odpočíta základná nepostihnuteľná suma a zvyšok čistej mzdy sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú tromi.
Ak je po odpočítaní nepostihnuteľných častí zvyšok čistej mzdy zaokrúhlenej na eurocenty smerom nadol menší ako 300 % základnej sumy na povinného (t.j. 1 150,74 eur), táto suma sa delí na tretiny.
Ak zvyšok presahuje 300 % základnej sumy na povinného, tak sa suma presahujúca túto hodnotu zrazí bez obmedzenia a hodnota 1 150,74 eur sa rozdelí na tretiny.
Pri rozhodovaní aká časť (tretina) sa zo mzdy zrazí, je nevyhnutné rozlišovať, o aký typ pohľadávky ide:
- neprednostná pohľadávka - exekútor môže zraziť najviac jednu tretinu zo zvyšku čistej mzdy,
- prednostná pohľadávka - exekútor môže zraziť dve tretiny, je to napr. úhrada výživného, poistného, dane, súdne pohľadávky).
Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a ak táto nestačí na úhradu, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Tretia tretina sa z mesačnej mzdy nezrazí, ale ostáva povinnému.
Platiteľ mzdy prestáva vykonávať zrážky zo mzdy v okamihu splatenia pohľadávky.
Práceneschopnosť a exekučné zrážky zo mzdy
V prípade, ak je dlžník práceneschopný viac ako 10 dní, je platiteľ mzdy povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi spolu s informáciou, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať povinnému nemocenské. Exekútor následne doručí exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Po skončení práceneschopnosti, zamestnávateľ túto skutočnosť opäť oznámi exekútorovi a zrážky zo mzdy sú ďalej vykonávané zamestnávateľom. Rovnako je zamestnávateľ povinný oznámiť nástup zamestnankyne na materskú alebo rodičovskú dovolenku, a taktiež aj ukončenie čerpania tejto dovolenky.
Príklad výpočtu exekučnej zrážky zo mzdy
V nasledujúcom príklade si zjednodušene predstavíme príklad výpočtu exekučnej zrážky zo mzdy zamestnanca v prípade neprednostnej pohľadávky.