Obec Bretejovce, ležiaca v Košickej kotline, v doline rieky Torysy, má bohatú históriu, ktorá sa odráža v jej kultúrnom a duchovnom vývoji. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1289, kde sa uvádza ako villa Berethej. V priebehu storočí prešla obec rôznymi vlastníkmi a premenami, ktoré ovplyvnili život jej obyvateľov. Tento článok sa zameriava na históriu a vývoj duchovného života v Bretejovciach a okolitých obciach, s dôrazom na katolícke farnosti, kostoly a významné osobnosti, ktoré formovali náboženský život v regióne.
História Obce Bretejovce
Obec Bretejovce sa spomína v roku 1289. Od stredoveku patrila Abovcom, Rozgonyiovcom, Segyeyovcom, Semseyovcom, Péchyovcom a iným zemepánom. Počas prvého sčítania ľudu, v roku 1787 mala obec 37 domov a 323 obyvateľov, v roku 1828 50 domov a 383 obyvateľov. V roku 1900 v nej žilo 351 ľudí. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom.
Podľa obecnej kroniky, obec je prvý raz spomínaná v roku 1291. Jej názov bol Berete alebo Berethej. V rokoch 1420-1462 je nazývaná Berethe. V roku 1814 podľa „Canonica visitatív“ sa nazýva Beretho a koncom XIX. storočia Sárosbereto.
Branislav Varsík v diele Osídlenie Košickej kotliny 2, o Bretejovciach uvádza: V písomných dokladoch po prvý raz sa spomína z r. 1289. Vtedy sa už uvádza ako villa Berethej a bola to už vyvinutá dedina. Z príležitosti delenia majetku v r. 1370 medzi príslušníkmi drienovskej vetvy rodu Aba sa v Bretejovciach uvádza 6 usadlostí a pripomína sa tam už aj kaplnka. Bretejovce ani v druhej polovici 16. storočia neprestali mať prevažne slovenské obyvateľstvo. Na začiatku 13. storočia to bola bezpečne slovenská dedina a ako slovenskú ju uvádza aj lexikon z roku 1775. Názov Bretejovce pochádza z osobného mena Bratej. V 16.- 18. V roku 1291 obec bola majetkom Somosyovcov z Drienova až do XV. Storočia. V 15. storočí jej majiteľom bol Rozgony z Rozhanoviec asi do roku 1430. Neskôr obec patrí Somosyovcom z Drienova a ich zaťovi Szegnyeimu. V roku 1607 obec patrila do okresu Cseroczy Mikuláša so sídlom v Bogdanovciach. Od roku 1646 patrí rodu Várkonyiovcov, Fuziovcov, Semseyovcov a Pécsyovcov. V roku 1769 bola zadelená do okresu Jána Keczera, ktorý bol majiteľom Ploského.
Duchovný Život v Bretejovciach a Okolí
Farnosť Hankovce a Jej Filiálky
Dôležitým aspektom duchovného života v Bretejovciach a okolitých obciach je Farnosť Hankovce. Do 18. storočia patrila pod farnosť Koprivnica. V roku 1788 jágersky biskup Karol Esterházy zriadil kaplánku v Hankovciach, kde pre potreby kňazov prenajal roľnícky dom. V roku 1859 košický biskup Ignác Fábry zriadil farnosť Hankovce. Z farnosti Koprivnica pričlenil filiálky Harhaj, Oľšavce a Kochanovce a z farnosti Kurima filiálky Nemcovce a Porúbka.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Hankovce - bol tu prvý kostol čisto z dreva z r. 1698 zasvätený sv. Mikulášovi. Po čase začal upadať. Po roku 1800 už ho veriaci nemohli používať. Preto postavili nový, ktorý bol dokončený v r. 1836, ale posvätený v r. 1835. Je zasvätený sv. Martinovi, jeho socha bola vymenená v r. 1948 za obraz. Kostol je v barok klasicistickom štýle, 1 ľod. Na boku je obraz P. Márie z r. 1879, ktorý sa tam nachádza doteraz. Sporadické opravy sa konali v r.
Harhaj - bol tu najprv drevený kostolík zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej z r. 1682. V r. 1891 zanikol. V r. 1992 bol postavený nový, ktorý bol konsekrovaný 16.5.1992 otcom arcibiskupom Alojzom Tkáčom a zasvätený sv.
Nemcovce- je tu kostol zasvätený Sedembolestnej P. Márie, dostavaný v r. 1976. Zo stavbou veriaci začali v r. 1968. Najnovšia oprava bola vykonaná v r.
Porúbka - tam sa nachádza Dom nádeje, ktorý požívame aj na bohoslužobné účely, teda slúžia sa tam sv.
V r. 1691 začal jágerský kanonik a archidiakon Peter Miklóši s vizitáciami. V tej dobe patrili Porúbka a Nemcovce (bez kostolov) pod farskú obec Kučína Hankovce s dreveným kostolíkom sv. Mikuláša) spravoval na spôsob farára plebán z Kurimy. Oľšavce mali v tom čase drevený kostol sv. Martina a boli filiálnou obcou Koprivnice, kde učinkoval luteránsky predikant Ján Luzc.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Kňazi a Rehoľníci
V duchovnom živote zohrávali dôležitú úlohu kňazi a rehoľníci. Medzi významných kňazov patrili:
- Andrej Konc (*20.7.1922 Nemcovce, ord. 20.5.1962): Pôsobil ako katechéta v Bratislave Nové Mesto a Lieskovci, kaplán v Humennom a Sečovciach, administrátor v Zemplínskom Branči, Kechneci a Seni.
- Ján Švec Bilý (*25.11.1943 Hankovce, ord. 5.6.1966): Kaplán v Snine a administrátor.
- Ján Švec Babov (*6.2.1961 Bardejov, ord.
- Stanislav Stronček (*13.2.1965 Bardejov, ord. 17.6.2000): Kaplán v Zborove a Košiciach - sv. Jozef.
- Jozef Hvišč (*22.3.1970 Bardejov, ord. 18.6.1994): Kaplán v Dlhom nad Cirochou, pôsobil v Zambii, študoval v Ríme, kaplán v Košiciach - Dóm, odborný asistent na Teologickej fakulte KU, administrátor v Kechneci - Seni, duchovný v Stropkove a Humennom, administrátor vo Vechci.
Medzi rehoľníkov patrili sr. Goretta a sr. Blažeja.
Významné Osobnosti
Medzi významné osobnosti, ktoré pôsobili v regióne, patrí Henrich Ľudovít Náhlik, OFM (*14.7.1836 Považská Bystrica, +10.2.1897 Hankovce): Pôsobil ako pedagóg, orientalista, biblista, správca farnosti v Nižnej Šebastovej a administrátor v Hankovciach. Napísal dve modlitebné knihy: Božské Srdce Pána a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie a Cesta k nebeskému Jeruzalemu.
Súčasnosť
Od 1.7.2023 je farárom farnosti PaedDr. ThLic. Ján Dulin, narodený 15.07.1976 v Prešove, vysvätený za kňaza 16.06.2001 v Košiciach. Posledné pôsobenie bolo vo farnosti Narodenia sv. Ján Krstiteľa v Sabinove.
Gréckokatolícka Cirkev v Regióne
Je dôležité spomenúť aj gréckokatolícku cirkev, ktorá má v regióne tiež svoje zastúpenie. Kráľovce sú sídlom gréckokatolíckej farnosti, ktorá patrí do protopresbyterátu (dekanátu) Košice. Je to posledná farnosť Košickej eparchie, za ktorou začína územie Prešovskej archieparchie. Susedí s ďalšími gréckokatolíckymi farnosťami: na juhovýchode s farnosťou Rozhanovce, na západe s farnosťou Košice - Ťahanovce, na severovýchode s farnosťou Varhaňovce. Podlieha pastierskej starostlivosti košického eparchu, biskupa Milana Chautura. Súčasným farárom je JCDr. Jozef Ivan, PhD.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia patrilo k farnosti 16 filiálnych obcí, medzi nimi aj Bretejovce (20 gréckokatolíkov podľa sčítania ľudu z roku 1970).
V Kráľovciach stál starý chrám na rohu rázcestia, pri ceste, ktorá vedie do Vajkoviec. Bol postavený z tehál a valkov a dokončený v roku 1897. Novopostavený chrám posvätil prešovský biskup Ján Vályi po dokončení stavby v roku 1897. Okrem tohto chrámu je vo farnosti ešte jeden gréckokatolícky chrám, ktorý stojí v Ploskom, časť Ortáše.
V obci bola kedysi aj gréckokatolícka cirkevná škola. Spočiatku v nej neučili učitelia, ale občania, ktorí vedeli čítať a písať. Až v roku 1890 tu bol vymenovaný diplomovaný kantor - učiteľ Anton Demjančík.
Historický Vývoj Bývania v Bretejovciach
Dnes v Bretejovciach sú pekné nové domy. Podľa popisu z obecnej kroniky, koncom 19. storočia až do prvej svetovej vojny, domy boli nízke, drevené s malými zvonka zakrytými oknami. Mali jednu izbu, predsieň zvaný prikľet a komoru. Dlažba bola hlinená, v sobotu ju vymazali blatom, do čoho sa primiešaval koňský alebo kravský trus. Strop nebol murovaný. Krížom cez izbu viedli drevené trámy - hredy. Po stenách viseli obrazy svätých a ozdobné tanieriky. V izbe stoličky neboli. Sedávali na laviciach, ktoré stáli na kolíkoch pri oknách. Bohatší mali lavice s operadlom, tzv. limbak. Pri jedle stôl neprikrývali, iba pre návštevy bielym doma vytkávaným obrúsom. V stole bola zásuvka, kde sa ukladal chlieb a nôž. V kútoch izby stáli postele. Boli vystlané slamou a prikryté bielou plachtou. Šaty ukladali do farbenej truhlice - lady, niektoré vešali na hrubé palice - žrďky. U dverí v kúte stála pec s pekárnikom a tzv. trúbou, ktorá odvádzala dym. Pec zaberala asi štvrtinu izby, na nej spávali deti. V prikľete nebolo stropu. Hrnce s jedlom k vareniu dávali na trojnožku tzv. drejfus, pod ním horel oheň. Nad prikľetom bol lievikovitý komín, kde vešali vyúdiť klobásu, slaninu, šunku. Steny prikľetu boli bielené. Na stenách viseli tepše, válek a tabla na cesto a maľované džbánky. Bola vždy aj lavica, kde stáli vedrá na vodu.
V medzivojnovom období budovy sú murované. Sú dve izby, kuchyňa, komora, maštaľ, šopa. Miestnosti sú priestranné, dlážka je drevená, strop omietnutý. Okná sú dvoj a troj krídlové so záclonami. Strechy domov zákon už nepovoľuje pokryť slamou, pokrýva sa škridlicou, plechom a eternitom. Počas druhej svetovej vojny takmer neboli poškodené žiadne obytné budovy. Po vojne asi 10 rokov sa skoro nič nepostavilo, časy boli ešte veľmi biedne.
tags: #materska #skola #bretejovce #bretejovce #90