Narodenie dieťaťa je vždy významnou udalosťou v živote rodiny. Avšak, ak sa narodí dieťa s postihnutím, situácia sa stáva oveľa zložitejšou a vyžaduje si od rodičov mimoriadne úsilie a prispôsobenie sa novej realite. Tento článok sa zameriava na špecifiká rodín s postihnutými deťmi, ich výzvy, ale aj na pozitívne aspekty, ktoré táto skúsenosť môže priniesť.
Rodina ako základná sociálna jednotka
Rodina je prirodzená sociálna skupina, ktorá pozostáva z jednotlivcov rôzneho pohlavia a veku, ktorí sú na sebe závislí a vzájomne prepojení. Spolužitie v rodine zahŕňa všetky aspekty života, od hospodárenia a spoločnej práce až po výchovu detí. Rodina uspokojuje základné biologické, psychologické a sociálne potreby svojich členov.
Šok a realita: Keď sa narodí postihnuté dieťa
Keď lekári oznámia rodičom, že ich dieťa má postihnutie, alebo keď rodičia sami zistia postihnutie dieťaťa po niekoľkých mesiacoch, je to pre nich obrovský šok. Tento moment je sprevádzaný silným stresom, strachom, hlbokou depresiou a žiaľom. Rodičia často neveria lekárom a hľadajú vinníka. Až po potvrdení diagnózy viacerými odborníkmi začnú akceptovať realitu.
Fázy adaptácie rodiny na postihnutie dieťaťa
Rodina s postihnutým dieťaťom prechádza niekoľkými fázami adaptácie, ktoré ovplyvňujú postoj a vzťah k dieťaťu, ako aj spôsob výchovy. Tieto fázy nemusia nasledovať chronologicky a ich trvanie je individuálne. Závisia od podmienok v rodine a osobnosti rodičov.
- Neakceptovanie postihnutia: Rodičia neveria, že ich dieťa je postihnuté, a vyhýbajú sa situáciám, v ktorých by ho museli porovnávať s rovesníkmi.
- Pocit viny: Rodičia sa cítia vinní za postihnutie dieťaťa.
- Ľútosť a smútok: Rodičia prežívajú smútok, cítia sa podvedení a majú strach z budúcnosti. Môžu sa uzavrieť do seba a pociťovať nenávisť voči dieťaťu. Ak dieťa umiestnia do špeciálneho zariadenia, pociťujú vinu a sebaobviňovanie.
- Získavanie nových skúseností: Rodičia sa učia, ako zaobchádzať s dieťaťom, študujú literatúru, kontaktujú sa s rodičmi rovnako postihnutých detí a postupne si vytvárajú predstavu o ďalšom postupe.
- Akceptácia: Rodičia milujú svoje dieťa také, aké je, a akceptujú jeho postihnutie.
Typy rodín s postihnutým dieťaťom
Na základe analýzy psychosociálnych charakteristík bolo definovaných päť typov rodín s postihnutým dieťaťom:
Prečítajte si tiež: Rozvoj dieťaťa v materskej škole
- Kohézna rodina: Má najlepšie predpoklady na zvládanie záťažových situácií. Dieťa dostáva starostlivosť, stimuláciu a emocionálnu podporu.
- Rodina orientovaná na riadenie a kontrolu: Charakteristická hierarchickou organizáciou a rigidnými pravidlami. Na dieťa sa kladú vysoké požiadavky a často sa používajú aj telesné tresty.
- Rodina málo otvorená: Odmieta sociálnu podporu a izoluje sa.
- Rodina orientovaná na dieťa: Podobná kohéznej rodine. Stimuláciou a emocionálnou podporou vytvára sebadôveru u detí. Môže však vzniknúť aj nebezpečenstvo nadmernej starostlivosti a podriadenia sa želaniam dieťaťa.
- Rodina s nízkou morálkou: Prejavuje ľahostajnosť k potrebám dieťaťa a snaží sa preniesť zodpovednosť za výchovu na špeciálnu inštitúciu.
Vzťah rodiny k postihnutému dieťaťu v historickom kontexte
Vzťah rodiny k postihnutému dieťaťu sa vyvíjal v závislosti od postoja spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach. Od represívneho prístupu v staroveku až po humanizáciu a rešpektovanie základných potrieb v kresťanstve. Dnes vyspelé krajiny považujú osoby s postihnutím za jednotlivcov vyžadujúcich osobitnú starostlivosť, ktorá je zameraná na rozvoj ich schopností a integráciu do spoločnosti.
Citové prežívanie reality a adaptácia
Narodenie postihnutého dieťaťa je pre rodinu ťažkou životnou situáciou. Informovanosť o postihnutiach a existencia podporných organizácií však uľahčujú rodine príchod dieťaťa na svet. Správa o poškodení dieťaťa zasiahne oboch rodičov a pôsobí výrazne na ich psychiku. Stresy a obavy do budúcnosti môžu viesť ku kríze v rodine. Dôležitá je aj sociálno-ekonomická situácia rodiny. Čím skôr sa postihnutie diagnostikuje, tým je lepšia adaptabilita.
Štádiá adaptácie matky na postihnutie dieťaťa:
- Šok: Spojený s iracionálnym myslením a cítením.
- Popretie: Útek zo situácie.
- Fáza sebaľútosti a depresie: Spojená so sebaobviňovaním.
- Fáza obviňovania iných: Obviňovanie lekárov, zdravotníckeho personálu alebo partnera.
- Hľadanie pomoci: Matka sa snaží nájsť všestrannú a najlepšiu pomoc pre dieťa.
- Fáza zmierenia sa s postihom: Spojená s reorganizáciou života.
Odchýlky od adaptácie:
- Hyperprotektivita: Prílišné sústredenie na choré dieťa, narušenie manželstva.
- Odmietnutie dieťaťa: Zaradenie do ústavnej starostlivosti, týranie a zanedbávanie.
- Pretrvávajúca zlosť: Na druhého rodiča, môže viesť k rozpadu manželstva.
Včasná starostlivosť a integrálna súčasť výchovy
Výchova dieťaťa s mentálnym postihnutím je najvhodnejšia v rodinnom prostredí. Vzájomnou spoluprácou s odborníkmi možno docieliť optimálny vývin dieťaťa. Rodina potrebuje odborné poradenstvo hneď po narodení dieťaťa, ale aj v procese získavania samostatnosti svojho mentálne postihnutého člena rodiny až do jeho dospelosti.
Modely rodín a ich vplyv na vývin osobnosti
Žijeme v období, kedy úplná a bezproblémová rodina pomaly mizne. Existuje mnoho druhov rodín, ktoré ovplyvňujú vývin osobnosti dieťaťa.
Neúplná rodina:
Vzniká napríklad smrťou jedného z partnerov, odlúčením alebo rozvodom. Rodič potrebuje adekvátny podporný systém.
Prečítajte si tiež: Detské Domovy a Zdravá Výživa
Nedospelí rodičia:
Mladí ľudia, ktorí nie sú na manželstvo dostatočne pripravení. Potrebná je pomoc rodičov alebo podporných spolkov.
Komunálna rodina:
Spolunažívanie nepríbuzných jedincov v spoločnej domácnosti.
Homosexuálna rodina:
Lesbické spolunažívanie žien alebo homosexuálnych mužov.
Zmiešaná rodina:
Partner si prinesie dieťa z predchádzajúceho manželstva do nového.
Vplyv rodiny na vývin osobnosti:
Rodina má formatívne pôsobenie na dieťa od počiatku začlenenia do rodiny. Vplyv rodiny je veľmi dôležitý pri vývine osobnosti a jeho následovnom začleňovaní do spoločnosti. Dieťa sa formuje podľa rodinných vzťahov a rodinného prostredia.
Prečítajte si tiež: Pre koho je určená bezlepková diéta?
Oznámenie o narodení dieťaťa
Oznámenie o narodení dieťaťa by malo obsahovať meno dieťaťa, adresu, dátum a miesto narodenia, prípadne aj hodinu. Môže byť doplnené fotografiou a veršíkom.
Príhovor k uvítaniu novonarodených detí
Príhovor k uvítaniu novonarodených detí vyjadruje radosť nad príchodom nových občanov do obce a nádej, že obec bude pre deti dobrým a bezpečným miestom pre rast.
Zákaznícka cesta životnej situácie Narodenie dieťaťa
Zákaznícka cesta zachytáva sled aktivít a udalostí životnej situácie Narodenie dieťaťa, týkajúcich sa plnoletej ženy, ktorá na základe doma realizovaného testu zistí, že je tehotná.
Obyčaje spojené s narodením dieťaťa na Kysuciach
V tradičnej kysuckej rodine je narodenie dieťaťa počiatkom kolobehu ľudského života a patrí k najradostnejším udalostiam životného cyklu. Sprevádzajú ho obyčaje od očakávania potomstva až po narodenie.
Magické praktiky a ľúbostné veštby:
Slobodné dievky vykonávali magické praktiky a ľúbostné veštby s úmyslom ovplyvniť výber partnera i počatie dieťaťa.
Mágia čísiel a ochranné prostriedky:
Počas svadby sa praktizovali úkony založené na mágii čísiel, ktoré mali ovplyvniť pohlavie a osud dieťaťa. Čas do narodenia sprevádzali ochranné prostriedky.
Význam prvého mužského potomka:
Preferovalo sa narodenie prvého mužského potomka ako podmienka zachovania rodu a majetku.
Úloha ženy a poverové zákazy:
Žene sa venovala primeraná pozornosť. Používala červená výzdoba ochrannej symboliky na zabezpečenie zdravia plodu. Tehotná sa mala vyhýbať kontaktu i uhrančivému pohľadu mačky, úľaku zo psa.
Pozitívne znamenia plodnosti:
K pozitívnym znameniam plodnosti na Kysuciach patrili bociany, lastovičky i vodenie jahňaťa do domu počas vianočného obdobia.
Vplyv poradia narodenia na osobnosť
Poradie narodenia každého človeka má celoživotný vplyv na to, kto a čo z neho bude. Prvorodení, druhorodení, prostrední a jedináčikovia majú rôzne charakteristiky.
Jedináčikovia:
Majú tendenciu byť kritickí a osamelí. Vychádzajú lepšie s ľuďmi, ktorí sú oveľa starší alebo oveľa mladší.
Prvorodení:
Dominantní, ambiciózni, zodpovední perfekcionisti a rodení vodcovia. Rodičia sa na nich učia rodičovskej úlohe.
Druhorodení a prostrední:
Prispôsobiví, ale zároveň sa cítia odstrčení. Viac sa upínajú k partii svojich rovesníkov.
Najmladší (Benjamínkovia):
Miláčikovia rodiny, rodičia ich zvyčajne rozmaznávajú. Ľahko nadväzujú nové kontakty a vzťahy, sú bezstarostní a spoločenskí rebeli.
Moderná doba a rodina
Moderná doba a technológie prispievajú k tomu, že človek nemá čas na svoju rodinu. Je potrebné začať priamo od základu a tým je výchova.
Výchova ako základ ľudskej osobnosti:
Prvý styk novorodeniatka s matkou, dotyky, úsmevy, slová a následné zoznamovanie sa s okolím, sa všeobecne pokladá za výchovu. Dôležitosťou by mala byť aj účasť oboch rodičov na výchove.
Neúplné rodiny:
V neúplných rodinách nachádzame chýbajúce rodičovské vzory a to sa odráža na správaní dieťaťa a na jeho psychike.
Počet detí v rodine:
Dieťa by malo mať súrodenca pretože sa má s kým súperiť, hrať sa, riešiť každodenné spory.
Láska, pochopenie a ohľaduplnosť:
Neoddeliteľnou súčasťou rodinnej výchovy je absolútne chápanie jej členov, opätovná láska, pochopenie a ohľaduplnosť medzi rodičmi.
Vzťah rodičov a detí
Vzťah rodičov a detí je v súčasnosti veľmi často predmetom diskusií. Je to túžba po láske. Túžba po tom druhu lásky, s ktorým sa stretávame ako s prvou. Túžba po rodičovskej láske.
Potreba lásky a porozumenia:
Deti potrebujú lásku a porozumenie od svojich rodičov. Ak im to chýba, hľadajú to inde, často v nesprávnej spoločnosti.
Zamyslenie pre rodičov:
Rodičia by sa mali zamyslieť nad tým, koľko času venujú svojim deťom a či ich dokážu pochopiť.