Profesionálne Rodičovstvo: Kľúčové Podmienky a Ako Môže Zaniknúť

Náhradná rodinná starostlivosť predstavuje komplex opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť maloletým deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine, prostredie pre ich zdravý vývoj a výchovu. Slovenská legislatíva, predovšetkým Zákon o rodine a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, upravuje rôzne formy náhradnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť, aby každé dieťa malo možnosť vyrastať v bezpečnom a podnetnom prostredí. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku, jej formách, právnych aspektoch a súvisiacich témach.

Úvod do náhradnej rodinnej starostlivosti

Náhradná rodinná starostlivosť je výchovná starostlivosť, ktorá sa poskytuje opusteným deťom, ktoré z rôznych príčin nemôžu vyrastať v biologickej rodine. Cieľom je zabezpečiť dieťaťu rodinné prostredie, ak sa oň jeho biologickí rodičia nemôžu alebo nechcú starať.

Príčiny vzniku potreby náhradnej rodinnej starostlivosti

Existuje viacero dôvodov, prečo dieťa nemôže vyrastať vo svojej biologickej rodine a potrebuje náhradnú starostlivosť:

Nezáujem rodičov: Osamelé matky, rodičia, ktorí sami vyrástli v detskom domove, alebo jednoducho rodičia, ktorí sa nechcú starať o svoje deti.
Nemožnosť rodičov sa starať: Zdravotný stav rodiča, výkon trestu odňatia slobody.
Neschopnosť rodičov sa starať: Deti maloletých matiek, mentálne postihnutí rodičia, rodičia zbavení svojprávnosti.

Formy náhradnej starostlivosti

Náhradná starostlivosť sa delí na dva základné typy:

Náhradná starostlivosť v ústave
Náhradná starostlivosť v rodine

Náhradná starostlivosť v ústave

Ústavná starostlivosť je forma náhradnej starostlivosti, ktorá sa využíva v prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť dieťaťu starostlivosť v rodinnom prostredí. Dieťa je umiestnené v zariadení ústavnej starostlivosti, ako je detský domov. Slovenská Republika je v rámci Európskej únie z pomedzi 27 krajín na 8 mieste v počte detí umiestnených v ústavoch detských domovov. Cieľom je znižovať počet detí v ústavnej starostlivosti a uprednostňovať rodinné formy náhradnej starostlivosti.

Prečítajte si tiež: Psychologické aspekty rodičovstva

Ústavná starostlivosť je krajným výchovným opatrením, ako zabezpečiť ochranu dieťaťa pred dôsledkami dysfunkčnej rodiny. Nariaďuje sa iba v zákonom stanovených prípadoch. Predpokladom na nariadenie ústavnej starostlivosti je skutočnosť, že výchova dieťaťa je vážne ohrozená alebo narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa z vážnych dôvodov a nie je možné dieťa zveriť do inej vhodnejšej formy náhradnej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Vo výnimočných prípadoch možno ústavnú výchovu nariadiť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali žiadne iné výchovné opatrenia.

Detský domov

Detský domov internátneho typu je jednou z najstarších foriem náhradnej starostlivosti. Detský domov deťom poskytuje:

Nevyhnutnú starostlivosť - stravovanie, bývanie, zaopatrenie
Výchovu
Liečebno-výchovnú starostlivosť
Ďalšiu starostlivosť - poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť
Nevyhnutné osobné vybavenie - ošatenie, obutie a pod.

Deti majú nárok aj na mesačné vreckové, aby sa naučili hospodáriť s peniazmi. Peniaze dostávajú od 6 rokov. Od 6-15 rokov, tvorí 10% životného minima pre nezaopatrené dieťa. Od 15-18 roku a vyššie, tvorí 15% životného minima.

Deti zárobkovo činné nedostávajú vreckové a majú povinnosť prispievať na pobyt v domove. Raz do roka má dieťa právo na vecný dar. Pri odchode dieťaťa z DeD dostáva finančný príspevok.

Profesionálna výchova v rodine

Profesionálny rodič berie deti z detského domova do rodiny, čím sa stáva zamestnancom detského domova. Vhodné rodiny vyberá riaditeľ domova a každá z nich musí prejsť prípravou. Rodičia môžu vychovávať maximálne 3 deti. Profesionálny rodič je vlastne zamestnancom DeD a dostáva plat, okrem neho dostáva aj ďalšie príspevky - na ošatenie, stravu, starostlivosť. Zákonným zástupcom detí je riaditeľ DeD, ktorý je zodpovedný za deti aj profesionálnych rodičov. Finančné prostriedky poskytuje DeD zo štátneho rozpočtu pre výchovu dieťaťa a poskytuje mu aj materiálnu pomoc. Profesionálni rodičia majú právo aj na dovolenku a vtedy sa deti umiestňujú na ten čas do DeD. Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí a to 24 hodín denne. V tomto je výkon profesionálneho rodičovstva svojou formou podobný náhradnej starostlivosti. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Profesionálny rodič podpíše pracovnú zmluvu s detským domovom a stáva sa jeho zamestnancom, pričom jeho pracovnou náplňou je výchova dieťaťa (súčasťou pracovnej zmluvy je i dohoda o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej náhradnej rodine). Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti.

Prečítajte si tiež: Detské domovy a profesionálni rodičia

Reedukačný detský domov

Poskytuje výchovu sociálne a mravne narušeným deťom, u ktorých boli zistené závažné nedostatky v sociálnej prispôsobivosti, v osobitných vlastnostiach a charakterovom vývine, že ich výchova sa nedá zvládnuť v iných zariadeniach. Sú to deti, ktoré spáchali nejaký čin, ktorý by sa bol v prípade, že by boli dospelí považoval za trestný čin a boli by odsúdený na odňatie slobody. V reedukačných detských domovoch sú deti od 10 - 15 rokov a napĺňajú si tu aj povinnú školskú dochádzku. Tieto deti sú izolované od vonkajšieho okolia a kontakty rodičov sú obmedzené.

Reedukačný detský domov pre mládež

V tomto zariadení sú umiestnené deti od 15-18 maximálne 19 rokov. Je tu veľmi prísny režim a mládež sa v tomto zariadení pripravuje aj na svoje budúce povolanie. Deti sú umiestňované na prevýchovu podľa veku, pohlavia aj podľa toho, čoho sa dopustili. Dievčatá a chlapci sú umiestnení oddelene - nestretávajú sa.

Náhradná starostlivosť v rodine

Pri zabezpečovaní náhradnej starostlivosti sa uprednostňuje zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti pred ústavnou starostlivosťou. Z usporiadania foriem náhradnej starostlivosti vyplýva, že treba uprednostniť prostredie, ktoré je dieťaťu známe a blízke. Takým je rodina príbuzných dieťaťa, ktorí dieťa poznajú a majú k nemu citový vzťah. Umiestnenie u príbuzných preferuje náhradná osobná starostlivosť, ktorá je uvedená ako prvá v poradí. Ak dieťa nemá vhodných príbuzných, hľadá sa iná vhodná rodina ochotná a spôsobilá vytvoriť dieťaťu domov, ktorou je pestúnska rodina.

Náhradná osobná starostlivosť (NOS)

Náhradná osobná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti upravená v Zákone o rodine. Ide o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý zabezpečí jeho riadnu výchovu. O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd a keďže je to vždy rozhodnutie veľmi závažné, musí nevyhnutne osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti spĺňať predpoklady zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme. Táto možnosť náhradnej starostlivosti sa využíva najčastejšie v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti starých rodičov alebo blízkych členov rodiny. Súd zároveň vymedzí rozsah práv a povinností, ktoré je občan povinný vykonávať. V podstate súd rozdelí práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností medzi rodičov dieťaťa a osobu, ktorej dieťa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom a pokiaľ sa nedohodnú s osobou, ktorej bolo dieťa zverené, na výkone tohto práva, môže jeden z rodičov podať návrh na súd, ktorý o tom rozhodne. Maloleté dieťa možno zveriť jednotlivcovi ale i manželom. Náhradná osobná starostlivosť o dieťa vzniká len na základe právoplatného rozhodnutia súdu.

Podmienky pre zverenie do NOS

Osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné kritériá:

Prečítajte si tiež: Realita profesionálneho rodičovstva

S trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
Ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
Osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Súd pri rozhodovaní uprednostní príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa uvedené predpoklady, v záujme zachovania kontaktu s rodinou.

Práva a povinnosti osoby vykonávajúcej NOS

Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.

Súd v rozhodnutí o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti zároveň určí rozsah jej práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu. Táto osoba má povinnosť sa o dieťa osobne riadne starať a má právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Vo veciach podstatných rozhodujú i naďalej rodičia dieťaťa spoločne. Rodičia dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Okrem rozhodovania v podstatných veciach dieťaťa, majú rodičia zachovanú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu ako aj právo sa s dieťaťom stretávať. Maloleté dieťa možno zveriť:

do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

Zánik náhradnej osobnej starostlivosti

Náhradná osobná starostlivosť zaniká:

dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
smrťou maloletého dieťaťa,
smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,
rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.

Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada. Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť rozvodom manželov a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.

Návrh na zverenie dieťaťa do NOS

Ak sa domnievate, že rodičia dieťaťa nedokážu zabezpečiť riadnu výchovu, odporúča sa kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR), ktorý môže poskytnúť rodičom potrebnú pomoc a poradenstvo. Prvoradá má byť snaha o zachovanie biologickej rodiny dieťaťa, pokiaľ to je možné. Všetky kroky smerujúce k prípadnej náhradnej osobnej starostlivosti odporúčame konzultovať s ÚPSVAR.

Pokiaľ nedôjde k náprave a je ohrozená starostlivosť o dieťa i naďalej, odporúčame podať na okresnom súde v mieste bydliska dieťaťa návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko mal. dieťa.

Návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí obsahovať:

Osobné údaje navrhovateľa - osoby, ktorá navrhuje zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti vrátane uvedenia príbuzenského vzťahu s dieťaťom ak existuje, Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje rodičov mal. dieťaťa a samotného mal. dieťaťa. Osobnými údajmi treba rozumieť najmä meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a občianstvo.
Podrobné opísanie dôvodov a skutočností, pre ktoré rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate zverenia mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a z akých dôvodov. Je nevyhnutné v návrhu súdu podrobne vysvetliť prečo je pre dieťa nevyhnutné odňatie jeho rodičom, v čom konkrétne starostlivosť zanedbávajú.
Skutočnosti preukazujúce vhodnosť fyzickej osoby - navrhovateľa pre náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa.
Výšku výživného na mal. dieťa. Výška výživného by mala na jednej strane zodpovedať opodstatneným výdavkom mal. dieťaťa a na druhej strane majetkovým pomerom, schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Výživné sa určuje podľa rovnakých princípov ako v prípade úpravy výživného pri zverení dieťaťa jednému z rodičov. Pre účely riadneho určenia výživného je potrebné súdu špecifikovať výdavky na mal. dieťa a na domácnosť v ktorej bude žiť.
Úprava styku rodičov s mal. dieťaťom. Pokiaľ sa osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti nedokáže s rodičmi mal. dieťaťa riadne dohodnúť na vhodnej úprave styku rodičov s mal. dieťaťom je potrebné v návrhu požiadať súd aj o úpravu styku rodičov s mal. dieťaťom. Je v záujme dieťaťa, aby malo zachovaný riadny kontakt s mal. dieťaťom. Netreba zabúdať, že náhradná starostlivosť má mať dočasný charakter a pokiaľ dôvody odpadnú je v záujme dieťaťa návrat k rodičom.

Návrh na súd adresujte miestne príslušnému okresnému súdu v troch vyhotoveniach.

K návrhu je potrebné priložiť:

Rodný list mal. dieťaťa a rodný list osoby, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Doklady preukazujúce príjmy tejto osoby a spolužijúcich osôb a opodstatnené výdavky na domácnosť v ktorej bude mal. dieťa žiť.
Doklady preukazujúce výdavky na mal.

Po podaní návrhu na súde súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom v prvom rade vykoná výsluch účastníkov konania a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie vo veci. Súd sa v prvom rade zameria na zistenie, či rodičia sa skutočne nedokážu o mal. dieťa riadne postarať. Pokiaľ súd dospeje k názoru, že je nevyhnutné dieťa zveriť do náhradnej starostlivosti tak sa v ďalšom konaní zameria na určenie osoby, ktorá bude najvhodnejšia pre zverenie dieťaťa do jej náhradnej starostlivosti. Súd nie je viazaný návrhom a teda môže dieťa zveriť aj do starostlivosti inej fyzickej osoby ako navrhovateľa, príp. môže rozhodnúť o inej forme náhradnej starostlivosti. Pokiaľ súd zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby zároveň určí rozsah jej práv a povinností voči mal. dieťaťu, rodičom určí výživné a príp. upraví ich styk s mal. Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodne. Súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje účastníkom konania s možnosťou odvolania proti jeho výroku. Odporúčame na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.

Pestúnska starostlivosť

Pestúnska starostlivosť je ďalšou formou náhradnej starostlivosti, ktorú upravuje Zákon o rodine a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť maloleté dieťa v prípade, ak je to v jeho najlepšom záujme a ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Výška tohto príspevku je určená na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb dieťaťa, ktorý ustanovuje zákon o životnom minime. Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd. Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, môže byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zverené do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom.

Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela.

Práva a povinnosti pestúna

Pestúnom sa môže stať len FO s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd v rozhodnutí vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu.

Osvojenie (Adopcia)

K osvojeniu dochádza vtedy, keď dieťa vstupuje do rodiny osvojiteľa a vzniká vzťah rodič - dieťa. Osvojenie vzniká rozhodnutím súdu. Osvojiteľ má dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jeho veci.

Podmienky osvojenia

musí byť dieťaťu na prospech,
osvojené môže byť len maloleté dieťa,
medzi osvojencom a osvojiteľom nesmie byť príbuzenský vzťah,
medzi osvojiteľom a osvojeným musí byť primeraný vekový rozdiel,
osvojiteľom nemôže byť občan, ktorý nemá spôsobilosť na právne úkony,
zdravotný stav osvojiteľov a osvojenca musí zodpovedať účelu osvojenia,
osvojované dieťa musí byť právne voľné, to znamená, že s jeho osvojením musia súhlasiť rodičia alebo iní zákonní zástupcovia maloletého dieťaťa,
osvojované dieťa, ak je toho schopné, má prejaviť s osvojením súhlas,
pred rozhodnutím súdu o osvojení, musí byť dieťa najmenej deväť mesiacov v starostlivosti budúcich osvojiteľov - predosvojiteľská starostlivosť,
osvojiť sa môže dieťa, o ktoré rodičia neprejavovali sústavne opravdivý záujem (6 mesiacov),
osvojiť si môžu dieťa len manželia alebo manžel rodiča dieťaťa, len výnimočne si môže osvojiť dieťa aj osamelá osoba, ak sú predpoklady, že toto osvojenie bude plniť svoje poslanie,
na osvojenie dieťaťa do cudziny je potrebný aj súhlas Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR alebo orgánu štátnej správy určeného MPSVaR.

Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavretí manželstva. Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované. Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného dieťaťa, ak zákon o rodine neustanovuje inak. Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený rodičovských práv a povinnosti, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia.

Zrušenie osvojenia

Osvojenie môže zrušiť súd z vážnych dôvodov do šiestich mesiacov odo dňa rozhodnutia o osvojení.

Opatrovníctvo

Ak sú rodičia maloletého dieťaťa nažive a ak to nie je v rozpore so záujmom dieťaťa, súd ustanoví za poručníka predovšetkým toho, koho navrhli rodičia, ak niet takej osoby súd ustanoví za poručníka niekoho z príbuzných alebo blízkych osôb maloletého dieťaťa alebo jeho rodiny alebo inú FO. Súd môže ustanoviť za opatrovníka aj obec. Rozhodnutím súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel na ktorý bol ustanovený a aby boli dočasne chránené záujmy maloletého dieťaťa.

Opatrovníctvo je vymedzené súdom v prípade stretu záujmov rodičov a detí, súrodencov alebo z iných dôvodov. Opatrovník má práva a povinnosti len v záležitostiach, ktoré mu určí súd.

Právne aspekty náhradnej rodinnej starostlivosti

Zákon o rodine

Hlavným prameňom je Zákon o rodine. Rodinné právo upravuje vznik a zánik manželstva, vzťahy medzi manželmi, rodičmi, deťmi a ďalšími príbuznými a právne vzťahy pri náhradnej rodinnej výchove detí.

Rodina je najstaršou ľudskou inštitúciou, po stáročia plní potrebu ľudí chrániť svojich potomkov, učiť ich, vychovávať a zaistiť čo najpriaznivejšie podmienky pre ich všestranný vývoj. Právo upravuje len jadro rodiny, tvorené spoločenstvom ženy, muža a detí, obvykle žijúcich v spoločnej domácnosti. Takáto forma rodinného spolužitia je základnou jednotkou spoločnosti.

Rodinné právo vychádza z nasledujúcich dôležitých zásad:

Zásada rovnoprávneho postavenia ženy a muža vo všetkých rodinných vzťahoch, týka sa aj osobných a majetkových vzťahov medzi manželmi.
Zásada rovnoprávnosti občanov v rodinných vzťahoch - odstránenie rasovej, národnostnej, náboženskej a inej diskriminácie.
Zásada odstránenia diskriminácie detí podľa ich pôvodu (nerozlišujú sa na manželské a narodené mimo manželstva).
Zásada ochrany - materstvo, manželstvo a rodina sú pod ochranou štátu. Ochrana detí a mládeže sa dotýka povinnosti rodičov riadne vychovávať svoje deti a zabezpečovať ich duševný a telesný rozvoj. Patrí sem aj rešpektovanie Deklarácie práv dieťaťa.
Zásada dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania pri uzatvárania manželstva (nikto nemôže obmedziť vôľu občana pri výbere manželky, manžela).
Zásada monogamie (manželstvo jedného muža a jednej ženy). Slovenský občan nesmie uzavrieť polygamné manželstvo.
Zásada jednotného výchovného pôsobenia rodiny a spoločnosti (za riadnu výchovu sú zodpovední rodičia, sústava školských a kultúrnych zariadení).
Zásada vzájomnej morálnej a materiálnej pomoci (povinnosť manželov navzájom si pomáhať).

Manželstvo - je trvalé spoločenstvo ženy a muža založené zákonom stanoveným spôsobom, ktorého hlavným účelom je založenie rodiny a riadna výchova detí. Manželstvo sa uzatvára na základe slobodného súhlasného prehlásenia muža a ženy, že spolu vstupujú do manželstva. Toto prehlásenie musia urobiť verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov.

Vznik manželstva:

Občianske - prehlásenie pred štátnym orgánom (starostom, resp. povereným členom zastupiteľstva).
Cirkevné - pred predstaviteľom štátom registrovanej cirkvi.

Podmienky uzatvorenia manželstva:

Snúbenci si vyberú, či budú užívať spoločné priezvisko jedného z nich, svoje doterajšie priezviská, alebo obe; prehlásia, ktoré z priezvisk bude priezviskom spoločných detí.
Musia dopredu poznať svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav a prehlásiť, že im nie sú známe žiadne okolnosti vylučujúce manželstvo.

V prípade, že muž a žena žijú v spoločnej domácnosti, avšak bez uzavretia manželstva, označujú sa ako druh a družka. Základným kódexom v tomto prípade je Občiansky zákonník.

K zániku manželstva dochádza:

Smrťou jedného z manželov.
Vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho.
Rozvodom.

Prvé dva spôsoby sú prirodzenými príčinami zániku manželstva. Súdne rozhodnutie o zrušení manželstva rozvodom nastáva vtedy, ak manželstvo nemôže dlhodobo plniť svoje spoločenské poslanie a nie je nádej na obnovenie spolužitia. Súd prihliada potom na záujmy maloletých detí a pri rozvode určuje, kto a ako má prispievať na výživu detí a komu budú deti zverené do starostlivosti.

tags: #profesionalne #rodicovstvo #zanik