Príspevok na výživu dieťaťa je základnou povinnosťou rodičov. Tento článok sa zaoberá problematikou určovania výživného na maloleté dieťa s dôrazom na dátum, od ktorého sa výživné priznáva, a s tým súvisiacimi právnymi aspektmi.
Vyživovacia povinnosť rodičov
Rodič má povinnosť hradiť výživné na svoje dieťa priamo zo zákona. Povinnosť platiť výživné má ten rodič, ktorý bol k tomu zaviazaný súdnym rozhodnutím alebo ak sa na tom rodičia medzi sebou dohodli. Táto povinnosť vzniká narodením dieťaťa a zaniká až vtedy, keď je dieťa schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť voči deťom nie je časovo obmedzená. Nezanikne teda ani dovŕšením 26 rokov, ako sa občas nesprávne interpretuje. Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti, ktoré študujú dennou formou na strednej škole alebo na vysokej škole.
Dôležité je pripomenúť, že výživné nepatrí druhému rodičovi, ale len dieťaťu. Ideálnym spôsobom, ako získať finančnú podporu pre dieťa, je vzájomná dohoda s druhou stranou. Ak sa rodičia dohodnú na výške výživného, potom je vec v podstate vyriešená.
Ako určiť výšku výživného?
Súd pri určení výšky výživného musí podrobne zistiť osobné, zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča, teda rodiča, v ktorého starostlivosti sa dieťa nenachádza. Súčasne súd musí zistiť, kto a v akom rozsahu sa o dieťa osobne stará, aká je majetková situácia na strane oprávneného rodiča (teda rodiča, v ktorého starostlivosti dieťa zotrváva) a aké sú mesačné výdavky dieťaťa. Súd okrem iného zisťuje aj vzdelanie rodičov, zisťuje, či majú iné vyživovacie povinnosti a či po rozpade vzťahu alebo po rozvode manželstva bývajú v jednej spoločnej domácnosti sami (resp. sami s dieťaťom) alebo im niekto v domácnosti vypomáha.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Jediné „presné percento“, ktoré musí súd rešpektovať, je tzv. minimálne výživné. Aj rodič bez preukázateľného príjmu má povinnosť prispievať. Jeho hodnota sa rovná 30 % zo životného minima na nezaopatrené dieťa. Od 1. júla 2025 je životné minimum pre malé dieťa 129,74 eura.
Prečítajte si tiež: Výživné na dieťa
Napríklad, ak otec zarába v čistom 1 800 eur a má dve deti - dvojročné a osemročné, pri dvojročnom dieťati zaplatí orientačne 12 % z príjmu, čo je 216 eur. Treba však dodať, že výpočet je len orientačný a výšku výživného určuje súd individuálne.
Dieťa môže mať špecifické potreby, ktoré je potrebné zohľadniť vo výške výživného (napr. dieťa má bezlepkovú diétu alebo ťažké zdravotné postihnutie). Okrem bežného mesačného výživného pokrývajúceho aktuálne mesačné výdavky dieťaťa, môže súd povinného rodiča zaviazať aj k úhrade výživného na tvorbu úspor.
Súdne konanie o výživnom
Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd o určenie výživného. Návrh môže podať rodič sám, no ak si netrúfa, môže využiť služby advokáta. Ten podávate na okresný (mestský) súd, ktorý je príslušný podľa bydliska maloletého dieťaťa.
Po podaní návrhu súd dieťaťu ustanoví procesného opatrovníka (tzv. kolízneho opatrovníka). Rodičia sa zároveň môžu kedykoľvek v priebehu konania dohodnúť o výživnom (alebo v prípade plnoletých osôb uzavrieť súdny zmier).
V návrhu by ste mali opísať aj Váš príjem, bežné výdavky na domácnosť a starostlivosť o dieťa a priložiť základné dôkazy, ako je rodný list dieťaťa, potvrdenie o Vašom príjme za posledných 12 mesiacov, prípadne pracovnú zmluvu, alebo daňové priznanie, nájomnú zmluvu, prípadne ak ste vlastníkom nehnuteľnosti tak list vlastníctva (stačí z internetu), doklady týkajúce sa výdavkov na bývanie a pod. Súdy zvyčajne nežiadajú dokladať bločky z bežných nákupov. Opísať, aký hodnotnejší majetok vlastníte napr. Pri nákladoch na domácnosť a dieťa sa zamerajte na základné „okruhy„, a to bývanie, strava, ošatenie, hygiena, zdravotná starostlivosť, cestovanie, školské potreby, iné (napr. Nezabudnite rozpísať náklady na dieťa a uviesť napr. Na záver musíte uviesť tzv. petit (návrh výroku rozhodnutia).
Prečítajte si tiež: Všetko o žiadosti o zvýšenie výživného
Na základe všetkých zistených skutočností súd určí výšku výživného a zároveň stanoví, od ktorého dňa sa má platiť. Výživné sa spravidla priznáva odo dňa podania návrhu. Ak niektorý z rodičov s rozhodnutím nesúhlasí, môže sa proti nemu odvolať na krajskom súde.
Určenie výživného od podania návrhu
V tejto veci vychádzame z ustanovenia § 77 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“), ktorý hovorí: „Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V prvom rade upozorňujeme na to, že výživné nemožno žiadať spätne, ak vo veci určenia výživného ešte nebolo začaté súdne konanie. Podmienkou na spätné priznanie výživného je totiž začatie súdneho konania. Súdne konanie o výžive maloletého sa začína okamihom podania návrhu na súd (§ 23 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z.
Súd výživné určuje odo dňa podania návrhu. Ak by ste chceli žiadať výživné spätne, môžete tak urobiť len výnimočne a maximálne 3 roky spätne od podania návrhu, pričom by ste museli súdu vysvetliť, prečo ste nemohli žiadať skôr.
Príklad: Ak by bol návrh na začatie súdneho konania podaný na súd dňa 06.04.2024, výživné by mohlo byť priznané najskôr odo dňa začatia súdneho konania, t. j. od 06.04.2024. Pokiaľ by však bolo výživné na maloletého žiadané spätne, bolo by ho možné priznať najdlhšie na dobu 3 rokov odo dňa začatia súdneho konania.
Problematike „dôvodov hodných osobitného zreteľa“ sa podrobne venoval Krajský súd Banská Bystrica vo svojom rozsudku sp. zn. 15CoP/10/2018 z 28. marca 2018: „Zákonodarca túto podmienku zaviedol v snahe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Takáto sprísňujúca úprava od oprávnenej osoby vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného bol podaný bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Len pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, kde účastníci žiadajú o určenie výživného s určitým časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, môže súd výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa posudzujú podľa konkrétnych okolností prípadu, pričom výnimočným dôvodom nie je napr. neznalosť možností uplatňovať si výživné, či zavádzanie povinnej osoby prísľubom o plnení výživného. Základným princípom pre uplatnenie si nároku na výživné je podať návrh včas. Len pokiaľ existujú relevantné dôvody, ktoré je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré návrh na výživné nebolo možné podať skôr, len v takomto prípade súd môže prihliadnuť aj na neskôr podaný návrh na určenie výživného, v ktorom sa žiada výživné spätne. Takýmto relevantným dôvodom je napríklad zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť si nárok, ako aj napr. Súd ďalej upozorňuje, že „To, že matka maloletého dieťaťa prihliadla na prísľuby otca dieťaťa ohľadne plnenia si vyživovacej povinnosti, neznamená pokiaľ zo strany otca dieťaťa nedochádzalo k plneniu vyživovacej povinnosti, matka nebola schopná tento návrh podať skôr.
Prečítajte si tiež: Výživné na Plnoleté Dieťa
Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde, výnimočne aj skôr, maximálne však tri roky v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a zvýšeným výživným za obdobie odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.
Zmena výšky výživného
Dohody a rozhodnutia o výživnom sa môžu meniť, ak sa zmenia pomery. O zvýšenie aj zníženie výživného môžete žiadať, ak dôjde k zmene pomerov na Vašej strane, na strane druhého rodiča alebo na strane dieťaťa. Predpokladom pre podanie návrhu je taká zmena, ktorá objektívne odôvodňuje potrebu zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia. Napríklad dieťa je podstatne staršie ako v čase pôvodného súdneho rozhodnutia a teda má vyššie mesačné náklady (napríklad nastúpilo na strednú školu, vysokú školu, má zdravotné problémy a pod.). Zmena výšky výživného prichádza do úvahy aj v prípade, že dôjde k zmene majetkových pomerov a príjmov na strane jedného z rodičov, v dôsledku čoho bude pôvodné súdne rozhodnutie už neadekvátne. Pri maloletých deťoch môže súd konať aj bez návrhu, pri plnoletých len na návrh.
Pre zistenie zmeny v pomeroch súd predovšetkým porovná stav v čase poslednej úpravy výživného so stavom aktuálnym a na základe takéhoto porovnania rozhodne o tom, či je dôvod na úpravu výživného.
Náhradné výživné
Ak rodič neplatí výživné, netreba vec podceňovať. Ak povinný rodič dlhodobo neplatí, môžete požiadať o náhradné výživné na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska dieťaťa. Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom.
Nárok na náhradné výživné vzniká, ak oprávnený rodič (matka, ktorá sa stará o dieťa) nemôže získať výživné od povinného rodiča, a to ani prostredníctvom exekúcie alebo iného výkonu rozhodnutia.
Dôsledky neplatenia výživného
Ak rodič, ktorému bola uložená povinnosť hradiť výživné, toto v stanovenej sume a v stanovenom čase neuhrádza, môžete podať Návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor po podaní Návrhu siahne na majetok tohto rodiča, resp. môže dokonca vydať príkaz na zadržanie jeho vodičského preukazu. Ak Vám teda druhý rodič počas dvoch mesiacov v období dvoch rokov neuhradil výživné na dieťa a súčasne nie ste schopní dospieť k spoločnej dohode, máte možnosť vyvodiť následky z jeho konania aj v trestnoprávnej rovine.