Vstup do materskej školy je významným míľnikom v živote dieťaťa a predstavuje prvý krok do širšej spoločnosti, kde sa dieťa učí novým sociálnym zručnostiam a interakciám. Motivácia dieťaťa k spolupráci v tomto novom prostredí je kľúčová pre jeho úspešnú adaptáciu a rozvoj. Tento článok sa zaoberá tým, ako motivovať deti od troch rokov k "dobrému" správaniu a učeniu sa v materskej škole, ako aj prínosom materskej školy pre rozvoj dieťaťa.
Čo je motivácia?
Motivácia je vnútorná sila, hnací motor, ktorý poháňa deti vpred a zvyšuje pravdepodobnosť prekonávania prekážok. Pokiaľ má dieťa uspokojené základné fyziologické potreby (spánok, jedlo, bezpečie), aktivujú sa vyššie potreby, ktoré motivujú jeho správanie. Rozlišujeme vnútornú a vonkajšiu motiváciu.
Vnútorná motivácia
Podľa Mareša (in Füle, 2015) sa vnútorná motivácia prejavuje ako tendencia angažovať sa v činnostiach z vlastného záujmu, kvôli nim samotným. Je to zvedavosť, snaha naučiť sa niečo nové alebo radosť z toho, čo dieťa baví.
Vonkajšia motivácia
Mareš (in Füle, 2015) popísal vonkajšiu motiváciu ako tendenciu vykonávať činnosti bez záujmu, bez vnútorného uspokojenia. Dieťa nie je zvedavé a nemá snahu sa niečo nové naučiť. K činnosti musí byť postrčené a presvedčované inou osobou, niekedy až dotlačené. Deti v škôlke sú predovšetkým motivované zvonka: učiteľkou, odmenou alebo trestom. Vzorom a motivačným faktorom sú pre ne ľudia, s ktorými majú láskyplný vzťah, teda cítia, že ich majú radi. Deti nielenže opakujú po nich, ale bezpodmienečne prijímajú aj ich hodnotenie.
Motivácia v predškolskom veku (3 - 6 rokov)
Deti vo veku 3 - 6 rokov sa chcú podobať svojim rodičom. Učia sa napodobňovaním predovšetkým od rodičov a učiteľov, ale aj od starších detí. Chcú byť také, akí sme my. Učenie je pre ne efektívnejšie, ak môžu riešiť také úlohy a problémy, ktoré sú pre ne dostatočnou výzvou.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
Opakovanie a učenie sa z chýb
Deti sa v predškolskom období učia opakovaním. Treba im preto umožniť, aby si svoje zručnosti mohli rozvíjať pravidelným opakovaním. Ak svoje dieťa budeme učiť, a hlavne vyjadríme postoj, že súčasťou učenia sú, prirodzene, aj chyby a zlyhania, tak nestratí svoju motiváciu a bude pokračovať v danej činnosti napriek tomu, že sa mu v nej ešte nedarí tak, ako si to predstavuje. Buďme pre svoje deti príkladom - ukazujme, čo sa dá ako urobiť, a dovoľme im skúšať a opakovať (trénovať) danú činnosť. Buďme trpezliví a nezabúdajme na povzbudzovanie.
Vplyv starších detí a jasná štruktúra
Nech trávia čas aj so staršími deťmi, ktoré ich tiež motivujú tým, že sa ich snažia napodobniť či vyrovnať sa im. Poskytnime im činnosti, ktoré sú pre ne menšou výzvou a pomocou našej podpory a pomoci ju dokážu zvládnuť. Buďme jednoznační pri činnostiach, ktoré majú mať jasnú štruktúru a pravidlá. Pozitívne oceňujme nielen výkony detí, ale aj ich postup, pokrok či ich postoj k činnostiam.
Cieľavedomosť a regulácia dospelými
Deti v tomto veku sú motivované cieľom - dieťa chce niečo dosiahnuť svojou aktivitou, neuspokojuje ho len jej vykonávanie - napríklad ho už nebaví len samotné čmáranie, ale chce nakresliť niečo konkrétne, napríklad raketu. Jeho aktivita má byť regulovaná dospelými - vtedy sa naučí veľmi veľa. Nech deti trávia čas v skupine seberovných, teda svojich vrstovníkov. Súperenie a spolupráca v detskej skupine sú už typické pre tento vek.
Príprava na nástup do materskej školy
Neexistuje univerzálny návod a ani približný čas, kedy a ako začať pripravovať dieťa na nástup do materskej školy. Zatiaľ, čo niektorým deťom stačí materskú školu párkrát navštíviť v sprievode rodiča, komunikovať túto prichádzajúcu zmenu s rodičmi, prechodiť prvý týždeň s plačom a následne v kolektíve fungovať, ako keby sa nič neudialo, inému dieťaťu nemusí stačiť ani polroka príprav. Detské psychologičky a rovnako aj ja zvyknem radiť rodičom, aby dieťaťu povedali, aké zmeny ho čakajú, čo všetko sa v materskej škole odohráva a čo sa tam bude diať. Je dobré spomenúť rovesníkov a kamarátov, ktorí tam budú s ním, učiteľky, ktoré sa mu budú venovať a budú ho chcieť naučiť veľa nového, hry vonku, prechádzky a priblížiť režim dňa.
Čítanie a lúčiace rituály
Pri príprave na nástup do materskej školy môže pomôcť aj čítanie o tomto novom kroku v živote dieťaťa, ide o knihy ako napríklad Miško a Brumko idú do škôlky, Pôjdem do škôlky - Veľké kroky, Ako prežiť škôlku, Ella a Max - Veľká knižka Škôlka, Líška Šiška ide do škôlky a podobne. Z praxe by som odporúčala, aby si rodičia s deťmi dohodli nejaký lúčiaci rituál pri vstupe do triedy, v podobe objatia a pusy a zbytočne ranné lúčenie nepredlžovali, nakoľko tak podnecujú negatívne pocity v nielen v sebe, ale aj v dieťati a v takýchto prípadoch sa stáva, že plač sa častokrát prenesie do hysterického záchvatu. Rodičia by mali dôverovať pani učiteľkám, ktoré majú niekoľko ročné skúsenosti a deti dokážu ukľudniť.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Predškolská trieda a zmeny v režime
Dieťa, ktoré materskú školu navštevovalo vie, čo má očakávať. Iné je to možno, ak dieťa nastupuje do predškolskej triedy, kde je menej voľnej hry a viac povinností či úloh, ktoré pani učiteľky vyžadujú. Aj keď je materská škola celkovo zameraná na prípravu dieťaťa na nástup do prvého ročníka základnej školy, najviac povinností, úloh a nových činností nastupuje práve v predškolskej triede, a teda keď dieťa dovŕši 5 rokov. Ako v predchádzajúcej otázke, dieťa už vie, do čoho ide a čo má očakávať. S príchodom do inej materskej školy prichádzajú aj menšie zmeny, v podobe kamarátov, iného konceptu materskej školy, výchovných štýlov a metód pani učiteliek, režimu dňa a podobne. Rodičia viac prežívajú skôr nástup do materskej školy, ide tam skôr o obavy a strach o dieťa. V porovnaní s nástupom do prvého ročníka prichádzajú rodičia ako keby s hrdosťou, že svoje deti odprevádzajú do prvého ročníka.
Slušné správanie a aktivity počas prázdnin
Nie je potrebná nejaká špeciálna príprava. Je výhodou ak si počas prázdnin rodičia s deťmi prejdú nejaké aktivity, činnosti, pracovné listy so zameraním napríklad na jemnú motoriku, pozornosť, pamäť, základné farby a podobne. Dôležité je priblížiť deťom slušné správanie či už v triede, v jedálni ale aj k pani učiteľke, nie je tajomstvom, že už deti v materskej škole používajú vulgarizmy (bohužiaľ, z osobnej praxe). V prípade sťahovania sa je to diskutabilnejšie. Aj keď by sa malo prihliadať na všetky potreby a očakávania členov, častokrát sa dospelí rozhodujú na základe svojich potrieb, možností a očakávaní a deti sa v takýchto prípadoch odsúvajú na vedľajšiu koľaj.
Zrelosť dieťaťa a adaptačný proces
Z dôvodu nástupu do školy by sa nemali objaviť žiadne negatívne psychologické aspekty, dieťa je na nástup do školy pripravované 3-4 roky a počas týchto rokov školy dozrieva. Keďže sa nástup spája so zrelosťou dieťaťa, nie všetky deti sú na nástup do MŠ pripravené v rovnakom veku, v rovnakom období. Pri nesprávnom odhadnutí môžu nastať rôzne reakcie zo strany dieťaťa. Medzi prvým príznakom sa v MŠ častokrát vyskytuje separačná úzkosť z odlúčenia od rodičov, selektívny mutizmus, pomočovanie a podobne. Sú to však aspekty, s ktorými sa dá pracovať a pri správnej stimulácií dieťaťa, nastavení adaptačného procesu, spolupráci medzi rodičmi a MŠ, trpezlivosti a dostatočného množstva času sa tieto javy dajú postupne eliminovať.
Vnímanie negatívnych situácií a reakcie rodičov
Dieťa vníma rôzne situácie negatívne, napríklad, že mu kamarát zobral hračku alebo mu pani učiteľka nedovolila hrať sa, keď mali raňajkovať a podobne. Deti majú tendenciu hovoriť o veciach, čo sa im cez deň stali, častokrát rodičov vítajú s dobrými, ale aj zlými situáciami, ktoré sa cez deň odohrali. Je na rodičoch, aby jednotlivé situácie selektovali a vyhodnocovali podľa závažnosti a ich uváženia.
Odmietanie ísť do škôlky/školy
Dieťa pri nástupe do prvého ročníka by ráno za rodičmi už plakať nemalo. Pri deťoch nastupujúcich do MŠ je to úplne prirodzené, dieťa sa od rodičov nechce odpútať, nakoľko doteraz bolo primárne s nimi, prípadne so starými rodičmi.
Prečítajte si tiež: MŠ Športová – 50 rokov
Význam odlúčenia a adaptácia
Nástup do škôlky je pre dieťa veľmi dôležitý a významný. Je to veľký krok pre neho aj pre jeho rodičov. Dieťa a rodičia sú k sebe tesne pripútaní, vstupom do škôlky nastal čas, kedy sa už musia na určitú dobu odpútať. Významný francúzsky detský psychiater Marcel Rufo píše, že život je o neustálom pripútavaní a odpútavaní. Škôlka je akýmsi trenažérom tých schopností, ktoré bude musieť dieťa veľakrát uplatniť aj vo svojej dospelosti. Ako hovorí ďalej: „Odlúčenie je potrebné preto, aby sme vlastnili svoje JA. To nám umožňuje vytvárať nové väzby, nové vzťahy a žiť svoj život“. Pre obe strany je to extrémne náročná situácia. Nástup do škôlky je však u dieťaťa spojený s vekom, kedy je danú situáciu schopné zvládnuť. Musia mu v tom pomôcť dospelí. Vďaka úzkej spolupráci s učiteľmi a odborníkmi v škôlke a dôkladnej príprave rodičov na tento krok, prechod dieťaťa do škôlky nemusí byť vôbec stresujúci.
Emocionálna pripravenosť rodičov a dôvera
Rodičia sú často zneistení a preto je nutné si uvedomiť, že prechod do škôlky musia v prvom rade po emocionálnej stránke zvládnuť oni. Rodič sa musí v prvom rade pre vstup do škôlky pevne rozhodnúť. Zvážiť všetky pre a proti, emocionálnu zrelosť svojho dieťaťa a rodinnú situáciu. Rozhodnutie o umiestnení dieťaťa do škôlky by malo byť dostatočne pevné. Ak to tak nie je, dieťa veľmi rýchlo vycíti slabosť svojho rodiča a hladký prechod do škôlky sa nepodarí.
Očakávania a emocionálne náročné situácie
Deti majú tendenciu báť sa nových vecí, keby to tak nebolo, nebolo by to v poriadku. Z toho dôvodu rodič nemôže od dieťaťa očakávať, že nástup do škôlky prebehne hneď úplne hladko, bez plaču a možných scén v šatni, či pri dverách triedy. Naopak, rodič musí rátať s emocionálne náročnými situáciami v prvé dni, možno aj týždne. Rodičia by sa mali pripraviť na to, že im bude ťažko a je to v poriadku. Dôležité je nezneistiť dieťa. Rodičia sú tí, ktorí to musia ustáť. Nedať na sebe znať citové rozpoloženie. Tu sa vždy odporúča rodičom, obmedziť pohyb v škôlke na minimum, aby nebol čas na vyjednávanie. Rodič by mal k inštitúcii a personálu, ktorému zveruje dieťa dôverovať.
Princípy programu predškolského vzdelávania
Program predškolského vzdelávania je inšpirovaný odporúčaniami pre predškolské zariadenia publikované organizáciami UNICEF a UNESCO. Hlavným dôvodom je zmena pozície detí v predškolskom veku oproti minulým obdobiam - deti žijú v multikultúrnom svete a je im priznaná omnoho vyššia miera práv. Vychádzajúc z hodnôt, ktoré program sleduje, základnými princípmi programu sú:
Otvorenosť
Otvorenosť je kľúčový princíp programu. Základnou vlastnosťou tohto programu je, že umožňuje vysokú mieru flexibility pri plánovaní a realizácii činností s deťmi. Je orientovaný na deti a reaguje na aktuálne potreby detí. Deti participujú na realizácii programu. Podnety, nápady a príspevky detí v aktivitách sa považujú za jeden z významných zdrojov flexibilného dotvárania obsahu vzdelávania. Deti sa aktívne podieľajú na tom, akým spôsobom program smeruje za svojimi cieľmi. Škola je otvorená rodičom, partnerom a ľuďom z okolitého prostredia, prijíma rôznorodých hostí a zapája ich ako prínos do svojho výchovného a vzdelávacieho prostredia. Otvorenosť sa premieta do života materskej školy- do jej fyzického usporiadania a materiálneho vybavenia. Materská škola sa vyznačuje otvorenými priestormi a teda možnosťou mnohostrannej komunikácie, flexibilným usporiadaním tried a skupín detí podľa potreby, je otvorená personálne. Otvorená je aj profesionalita učiteľov v tomto programe, tí sú prístupní novým výzvam, sebavzdelávaniu a flexibilite pri službe deťom a ich sprevádzaní na ceste predškolského vzdelávania.
Komplexnosť
Program dôsledne sleduje rozvoj a učenie dieťaťa vo svojej komplexnosti. Rovnako dôležitý je intelektový vývin, telesný a motorický rozvoj, sociálna angažovanosť dieťaťa, jeho hodnotová orientácia i emocionálny rozvoj. Komplexnosť rozvoja je zabezpečovaná prostredníctvom zmysluplných aktivít a sociálnych interakcií s deťmi a medzi samotnými deťmi. K princípu komplexnosti prispieva to, že celé prostredie predškolského vzdelávania je vnímané a organizované ako podnet k socializácii, k výchove a k vzdelávaniu. Vzdelávací a výchovný potenciál a prínos má každý aktér komunikujúci s materskou školou. V materskej škole to nie je len pedagogický personál, ale všetci pracovníci materskej školy. Komplexnosť realizácie programu je principiálne zabezpečená skutočnosťou, že materská škola sa stáva aktívnou súčasťou sociálneho života v prostredí, kde pôsobí a svoje poslanie plní ako aktívny člen svojej komunity.
Príležitosť
Výchova a vzdelávanie detí sú v tomto programe chápané nie ako nevyhnutnosť ani ako povinnosť, je to predovšetkým príležitosť. Príležitosť najmä pre deti, no aj pre učiteľov a rodičov. Predškolské vzdelávanie podľa tohto programu vytvára príležitosť na to, aby sa deti mohli prejaviť ako individuality, aby poznávali samých seba, aby sa prejavili ich charakteristiky v sociálnych interakciách a v bohatej komunikácii. Deti vstupujú do tvorby a do utvárania každodenného kurikula. Učitelia oceňujú ich nápady, ich myšlienky, vážia si deti ako komunikačných partnerov. Myšlienky detí sú podnetom na dotváranie vzdelávacích aktivít. Materská škola vytvára príležitosť rodičom na participáciu pri realizácii programu. Rodičia sú vítanými partnermi napĺňania jeho cieľov.
Zúčastnenosť
V zmysle východísk vzdelávania v ranom detstve podľa UNICEFu je zúčastnenosť elementárnym právom dieťaťa vychádzajúcim z Dohovoru o právach dieťaťa prijatom Valným zhromaždením OSN v roku 1989. V tomto práve je vyjadrené jednak hľadisko možnosti prístupu k vzdelávaniu, ktoré je v programe BJO vyjadrené v princípoch otvorenosti a príležitosti. V zmysle odporúčaní UNESCO sa zúčastnenosť detí na vzdelávaní zvyšuje ich osobnou zaangažovanosťou v rovesníckych vzťahoch, spokojnosťou v triede a teda celkovým pozitívnym emočným prežívaním. Zároveň tým, že deti môžu spolurozhodovať o tom, čomu a akým aktivitám sa budú v materskej škole venovať. Deti, ktoré fungujú vo viacjazyčnom a viackultúrnom prostredí materskej školy sú efektívnejšie schopné viesť mnohokultúrny dialog.
Reflexívnosť
Zásadným predpokladom úspešnosti programu je zabezpečenie vysokej miery autonómie materskej školy a jej učiteľov pri jeho implementácii a realizácii. Učitelia majú v rukách spôsob realizácie programu a jeho adaptáciu na potreby konkrétnych podmienok materskej školy a na konkrétne zloženie detí materskej školy v danom čase, zohľadňujúc jednak potreby a potenciál detí, jednak vychádzajúc v ústrety rodičom v súlade s hodnotami tohto programu. Program zdôrazňuje reflexiu najmä cez evaluačnú prácu učiteľov.
Rečový rozvoj v materskej škole
Vzhľadom na veľký vekový rozptyl detí v materských školách (od troch do siedmich rokov) sú aj ich rečové výkony pomerne rozdielne. Vo vekovo zmiešaných triedach je práve toto veľká výhoda pre deti, ktoré ešte len získavajú prvotné skúsenosti v komunikácii. Môžu toho veľa „odkukať“ od starších kamarátov. Všetko prebieha spontánne a nenásilne. Deti sa hrajú a pri hre spolu verbálne a neverbálne komunikujú. Potrebujú pomôcť so stavbou cesty z kociek? Hrajú sa na koberci a potrebujú upozorniť ďalších, aby im urobili priestor pre zoskok z lavičky? Chce sa hrať s Jožkom pri jednej kuchynke a musí sa ho spýtať, či s ním môže upiecť kuriatko? Chce podať žltú pastelku? Škôlka je pre deti obrovským prínosom do života. Vplyv ostatných detí v kolektíve je na rozvoj reči nesporný. U trojročných detí sledujú skôr obsahovú stránku reči, rozširujú slovnú zásobu, sledujú stavbu vety, učia ich zvyšovať počet slov vo vete, podporujú správnu melódiu a tempo reči, dbajú na hygienu rečového prejavu. U štvorročných detí pokračujú s rozširovaním slovnej zásoby a už sa sleduje aj ich artikulácia. Pomocou riekaniek a básničiek sa artikulácia spresňuje. Reči dieťaťa by mali rozumieť aj cudzí ľudia. Ako by mala vyzerať reč päťročného predškoláka? Má dostatočnú slovnú zásobu, komunikačné kontakty nadväzuje bez problémov, bezchybne vyslovuje všetky hlásky a dokáže porozprávať jednoduchý príbeh. Mal by mať rozvinuté ďalšie schopnosti potrebné na úspešný vstup do školy. Mal by mať vyhranenú lateralitu ruky, vedieť správne držať písacie náčinie a viesť zámerne stopu ceruzky. Mal by byť všestranne pripravený na vstup do prvej triedy. Dieťa by sa malo postarať samo o seba, o svoje veci a malo by vydržať bez rodičov. Veľký prínos pre správny vývoj reči je aj čítanie rozprávok nahlas. Dieťa sa prostredníctvom nich učí jazyk, má predložený správny artikulačný vzor, podporuje sa uňho fantázia, rozširuje si svoju pasívnu slovnú zásobu, rozvíja pamäť a obrazotvornosť. Rozprávky obohacujú dieťa o vedomosti a vzorce morálneho správania, posilňujú jeho sebavedomie. Kladom materských škôl sú aj logopedické chvíľky, ktoré sú skôr logopedickou prevenciou. Prebiehajú skupinovo a deti tak majú vzor nielen v učiteľke, ale aj v spolužiakoch. Po precvičení motoriky rečových orgánov obvykle nasleduje súbor riekaniek, básničiek a pesničiek, ktoré prirodzene prispievajú k rozvoju reči. Tie spravidla sprevádza pohyb s rytmizáciou. Úlohou každej materskej školy je rozvíjať deti všestranne a rozvoj reči k tomu, samozrejme, patrí.
Povinné predprimárne vzdelávanie
Uvedenie povinného predprimárneho vzdelávania do praxe je zásadnou, dôležitou a neľahkou výzvou. Dôležitou preto, že v Európe dlhodobo patríme medzi krajiny s najnižšou mierou účasti detí na predprimárnom vzdelávaní (vzdelávaní pred základnou školou v škôlkach). Obzvlášť alarmujúca je nízka účasť detí so spomínanými znevýhodneniami, pričom vieme, že práve v ich prípade môže mať navštevovanie materskej školy zásadný vplyv na ich neskorší úspech vo vzdelávaní a na trhu práce. A napokon neľahkou preto, lebo na Slovensku predstavuje predprimárne vzdelávanie z pohľadu spravovania alebo financovania dlhodobo nedostatočne rozvinutý segment vzdelávacieho systému. Treba oceniť, že napriek počiatočnému a relatívne dlho trvajúcemu otáľaniu ministerstvo školstva napokon nepristúpilo k odloženiu implementácie tohto opatrenia. Ďalším pozitívom je, že prostredníctvom už prijatých alebo pripravovaných novelizácií zákonov sa podarilo, respektíve by sa mohlo podariť, aspoň čiastočne odstrániť niektoré nedostatky pôvodného nastavenia.
Problémy s implementáciou
Tlak na kapacity by mala čiastočne zmierniť najmä navrhovaná možnosť absolvovať povinnú škôlku aj v registrovaných nesieťových zariadeniach. Zvýši sa počet materských škôl s dvojzmennou prevádzkou. Už dnes je bežné, že niektoré deti navštevujú materskú školu iba na pol dňa (zvyčajne doobeda) a aj v rámci povinnej škôlky bude postačujúce, ak dieťa strávi v materskej škole aspoň štyri hodiny denne. Doteraz ministerstvo problém kapacít materských škôl dostatočne neriešilo. Napríklad podpora zriaďovania materských škôl v priestoroch vysokých škôl nerieši akútny nedostatok miest tam, kde najviac chýbajú (okrem Bratislavy a Košíc). Ministerstvo mohlo radšej použiť viac zdrojov na cielenú pomoc obciam s akútnym nedostatkom miest, kde sa mohli prostriedky použiť napríklad na transformáciu tried základných škôl na triedy materských škôl. Časť rodičov sa nedozvie, že návšteva materskej školy je od septembra pre predškolákov povinná. Vyplýva to z tvrdení organizácií, ktoré sa venujú práci s marginalizovanými komunitami. Na celoštátnej úrovni totiž neprebieha žiadna informačná a osvetová kampaň. Vo verejnoprávnej televízii nenarazíme na spoty, ktoré by vysvetľovali kedy, prečo a za akých podmienok sa povinné predprimárne vzdelávanie zavádza. Ani informácie o tom, či sa nejaké osvetové aktivity diali alebo dejú na lokálnej úrovni, nie sú dostupné. Pritom ministerstvo školstva mohlo napríklad v spolupráci so ZMOSom a Úradom splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity pripraviť informačné letáky v rôznych jazykových mutáciách pre rodičov z marginalizovaných komunít, ktoré by mohli zriaďovatelia a riaditelia materských škôl či pracovníci komunitných centier rodičom distribuovať. Alebo mohlo vydať metodické usmernenie k tomu, ako v takomto type lokalít efektívne zorganizovať zápisy.
Bariéry pre deti so znevýhodnením
Najväčšie komplikácie možno očakávať práve pri deťoch so sociálnym a zdravotným znevýhodnením, ktoré by mali z participácie na predprimárnom vzdelávaní benefitovať najviac. Je to dôsledok toho, že ministerstvo školstva nepristúpilo k odstráneniu viacerých bariér, ktorým tieto deti čelia. Fyzické bariéry v budovách škôl považuje za prekážku vzdelávania detí so špeciálnymi potrebami viac ako tretina riaditeľov bežných materských škôl (35,1 %). Napriek tomu záväzok z Nultého akčného plánu inkluzívneho vzdelávania vyčleniť financie na debarierizáciu do dnešného dňa naplnený nebol. Počet pedagogických asistentov sa najmä vďaka európskym prostriedkom za ostatné roky síce zvýšil, to však neznamená, že asistenta bude mať každá škôlka, ktorá ho bude potrebovať. Výsledkom je, že školský zákon síce garantuje rovný prístup k vzdelávaniu a napĺňanie práv detí so špeciálnymi potrebami vo vzdelávaní, ministerstvo školstva však vo svojom manuáli zdôrazňuje, že ak spádová materská škola nebude mať vytvorené vhodné personálne, priestorové a materiálno-technické podmienky na vzdelávanie dieťaťa so špeciálnymi potrebami, nemusí ho na povinné predprimárne vzdelávanie prijať. Pre niektoré deti z vylúčených komunít budú škôlky príliš ďaleko bez akéhokoľvek prístupu k dopravnému spojeniu, čo bude mať s vysokou pravdepodobnosťou negatívny dopad na dochádzku týchto detí. Zo 191 vylúčených osídlení mimo obce je štvrtina (48) takých, ktoré sú od najbližšej obce s materskou školou vzdialené viac ako 2 km. Priemerná vzdialenosť je 5,4 km. Problémy môžu mať aj ďalšie deti z roztrúsených osídlení po celom Slovensku. Riešením by mohli byť školské autobusy, ktoré by si obce mohli prenajímať vďaka prostriedkom z finančnej schémy ministerstva školstva. Ide opatrenie, ktoré je pripravené a napočítané v Nultom akčnom pláne inkluzívneho vzdelávania, k jeho realizácii však zatiaľ nedošlo.
Neformálne poplatky a chýbajúce podporné profesie
V materských školách existujú tzv. neformálne poplatky vo výške desiatok eur, ktoré materské školy vyberajú za účelom hradenia nákladov napríklad za hygienické potreby, posteľnú bielizeň a výtvarné pomôcky. Existujú aj tzv. dobrovoľné, avšak očakávané príspevky na triedny fond, voľnočasové a mimoškolské aktivity. Ako upozorňujú mimovládne organizácie, neuhradenie alebo omeškanie v uhradení týchto poplatkov môže viesť k stigmatizácii detí či dokonca k ich vylúčeniu z účasti na niektorých aktivitách. Štát dlhodobo tento problém nerieši a nijako sa k nemu nevyjadruje ani vo svojich aktuálnych usmerneniach. Zriaďovatelia pritom začnú na predškolákov od nového školského roku dostávať vyšší príspevok od štátu, ktorý je účelovo viazaný a mal by sa, okrem iného, využívať práve aj na hradenie spomínaných výdavkov. V škôlkach je nesmierne dôležitá prítomnosť rôznych typov podporných profesií, ktoré dokážu pomôcť s vytvorením inkluzívneho prostredia a atmosféry. Riešením by bolo napríklad zníženie kvalifikačných predpokladov pre tzv. pomocných vychovávateľov tak, aby túto pozíciu mohli vykonávať napr. aj ženy z marginalizovaných komunít. Tie požívajú dôveru rodičov, ovládajú jazyk komunít a dokázali by facilitovať komunikáciu medzi zamestnancami materských škôl a rodičmi.
Sankcie a prevencia
Pri viac ako piatich neospravedlnených dňoch v mesiaci má materská škola povinnosť nahlásiť zanedbávanie plnenia obci a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad následne ako formu sankcie prestane vyplácať prídavky na dieťa rodičom a ustanoví osobitného príjemcu (najčastejšie obec). V súvislosti s týmto postupom sa vynárajú dve otázky: či je spravodlivé ho pri pretrvávajúcich bariérach uplatňovať a do akej miery má potenciál byť efektívny, to znamená viesť k náprave a zamedziť podobným problémom v budúcnosti. Alternatívou je prevencia - proaktívne informovanie rodičov o dôležitosti pravidelnej dochádzky (napr. vo verejnej doprave alebo prostredníctvom miestneho rozhlasu), informovanie o plnení dochádzky (napr. zasielaním SMS správ).
#