Niektorí rodičia preplávajú obdobím vzdoru svojho dieťaťa bez väčších problémov, zatiaľ čo iní s úžasom a hrôzou zisťujú, čo všetko ich deti v tomto období "dokážu", len aby dosiahli svoje. Detský vzdor je realitou, s ktorou sa stretáva mnoho rodín, a pochopenie jeho príčin a prejavov je kľúčové pre jeho zvládnutie.
Príklady "Nevychovaného" Správania
Mnohé situácie môžu byť pre rodičov náročné a vyčerpávajúce. Tu je niekoľko príkladov:
- Situácia č. 1: Mama ide s trojročným dieťaťom na kontrolu k lekárke po týždni choroby. Prídete na rad, zavolajú ich dnu a v tom sa dieťa hodí na zem, vrieska, kope, bije mamu rukami, vôbec nechce spolupracovať. Dieťa vrieska ako nepríčetné, až kým neprídu domov.
- Situácia č. 2: Štvorročné dieťa ide na prechádzku s mladším súrodencom a otcom. Po schodoch však nezišli v takom poradí ako si predstavovalo. Dieťa začne plakať, kričať, nechce ísť ďalej a stále opakuje: „Až za mnou, až za mnou…“ Otec sa s deťmi vracia domov.
- Situácia č. 3: Je ráno. Dieťa sa má vyzliecť z pyžamka a obliecť si veci do škôlky. Vzdorovito si ľahne na posteľ. Mama by ho mohla vyzliecť len nasilu. Nepomáha dohováranie, tresty.
- Situácia č. 4: 20-mesačné dieťa sa hádže o zem, búcha do dverí, snaží sa udrieť mamu, vreští vždy vtedy, keď sa mu nestane po vôli.
- Situácia č. 5: Dvojročné dieťa. Nedovolíte mu vonku vbehnúť do mláky. Trucovito si sadne na zem a plače, až jačí. Keď vidí, že nič nedosiahne, ľahne si a budí pozornosť všetkých naokolo.
Tieto situácie sú typické pre obdobie vzdoru, kedy dieťa testuje hranice a snaží sa presadiť svoju vôľu.
Obdobie Detského Vzdoru
Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Vrcholí teda aj skúška pevnosti rodičovských nervov. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Ráno dieťa pozdraví, poobede nie. Ráno si umyje zuby, večer urobí kvôli tomu scénu. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo… Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.
Riešenia Vzdoru
Najdôležitejšie je zachovať pokoj a nereagovať na hnev dieťaťa hnevom. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie. Naším heslom nech sa stane: Mňa nič nemôže rozhodiť. Uvažujem triezvo a tak aj konám.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka a RLFO
Vzdor u Malých Detí
Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť. Takéto detičky nevedia ešte vyjadriť to, čo chcú. Jediná cesta je vyčkať, kým záchvat zlosti prejde. Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť (tak, aby sme mu neublížili). Pomáha aj odvedenie pozornosti. Napríklad, zoberte dieťa na ruky a s nadšením hlasno opakujte, že sú na balkóne vtáčiky a ideme ich pozrieť. Ak tam nie sú, poviem, že odleteli, vyjdem s dieťaťom na balkón a hľadáme nejaké na oblohe, pričom vyzývam dieťa, aby spolupracovalo (kde sú vtáčiky, ukáž).
Nechať Dieťaťu Možnosť Rozhodnúť
Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom. Ak dieťa napríklad odmietne nastúpiť do výťahu, povieme: „Dobre, ideme peši.“ Druhýkrát sa opýtame: „Chceš ísť výťahom alebo pôjdeme pešo?“ Ak sa ráno nechce obliecť do toho, čo ste pripravili, dať na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo, čo si chce obliecť.
Rozhodne sa Nenechať Biť
Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“. Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme. Musí byť veľmi rázny a neoblomný.
Dať Presne Opačný Povel
Treba využiť našu dočasnú intelektuálnu prevahu a dať presne opačný príkaz ako to, čo by sme chceli od dieťaťa. Treba si, samozrejme, overiť, či to u toho nášho drobca funguje.
Naučiť Ich Povedať, Čo Chcú
Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať.
Prečítajte si tiež: Zopa kočíky – recenzia
Vysvetľovať, Vysvetľovať, Vysvetľovať
Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať.
Určiť Mentálny Vek Dieťaťa
Väčšinou sú tieto vzdorovité deti zároveň veľmi nadané. Ich mentálny vek je vyšší ako fyzický - napríklad dieťa, ktoré má tri roky, môže mať mentálny vek päť rokov, lenže emócie spracúva na úrovni svojich trojročných rovesníkov. Ich výrazná osobnosť sa presadzuje, ale schopnosť sebaovládania je rovnaká ako u detí s rovnakým fyzickým vekom. Dieťa sa musí naučiť zvládať seba samé. Mentálny vek stanoví detský psychológ.
Hovoriť s Nimi ako s Partnermi
Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme. Od rodičov to chce veľa trpezlivosti a pochopenia, ale aj dôslednosti, lebo bystré dieťa oveľa skôr odhalí medzery v našej výchove ako jeho priemerní vrstovníci.
Útecha pre Rodičov
Vydržte, obdobie vzdoru prejde! Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme.
Pri týchto deťoch hrozia dve riziká. Práve z nich totižto môžu vyrásť ľudia, ktorí sa budú báť presadiť si svoj názor a každý ich bude len využívať, to vtedy, keď by sme ich odmalička len bili a stále im hovorili, aké sú zlé, nevychované a ako ich nemáme radi (mnohokrát okolie, žiaľ, na ne takto reaguje). Alebo na druhej strane z nich môžu vyrásť arogantní egocentrici, to vtedy, keď nedostanú hranice a naučia sa, že sa ich vôľa vždy uskutoční a druhí im ustúpia. Keď vzdor odíde, máte doma predškoláka!
Prečítajte si tiež: Remeselná zručnosť pri výrobe svetrov
ADHD a Poruchy Správania
Je dôležité rozlišovať medzi bežným obdobím vzdoru a poruchami správania, ako je ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder). ADHD sa prejavuje hyperaktivitou, impulzivitou a deficitom pozornosti. Prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmych rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti.
Diagnostika a Liečba ADHD
Správna a včasná diagnostika ADHD je výlučne v rukách lekárov. Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami. Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov. Tým sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ.
Liečba ADHD by mala byť komplexná a môže zahŕňať:
- Farmakologickú liečbu: Pravidelné podávanie psychostimulancií (metylfenidát, atomoxetín).
- Liečebné metódy bez užívania liekov:
- Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT)
- Výchovné metódy - trénovanie každodenných činností doma a v škole
- Arteterapia - práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie
- Muzikoterapia - počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev
- Rečová terapia - logopédia
- Hra divadla - umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role
- Kontrolovaný pohyb - skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania
Spoločnosť a Deti s ADHD
V súčasnosti žiaľ naša spoločnosť nie je pripravená (personálne ani materiálne) deťom s ADHD dostatočne pomôcť. Školenie pedagogických pracovníkov a edukácia rodičov by poruchu ADHD preniesla do pozície ochorenia, s ktorým sa dá bojovať. Deti s ADHD by sa nemali vyčleňovať zo spoločnosti, ale mal by sa klásť väčší dôraz na ich integráciu a prácu s nimi.
Výchova a Nastavovanie Hraníc
Ako deťom odmala nastaviť hranice? Dôležité je byť dôsledný a neoblomný, ale zároveň prejavovať lásku a pochopenie. Slová majú neskutočnú moc. Dokážu povzbudiť, ale aj ublížiť. Špeciálne u detí, ktoré ešte nevedia čítať medzi riadkami.
Pygmalion a Golem Efekt
Rodičia od dieťaťa niečo očakávajú, podľa tohto očakávania sa začnú k dieťaťu patrične správať a tým ovplyvnia správanie potomka natoľko, že sa chová podľa ich pôvodného očakávania. Ak dieťaťu hovoríme, že je priemerné a učíme sa s ním len „hala bala“, pretože by to aj tak nepochopilo, skutočne sa stane priemerným, pretože vám uverí, že také je. Ak sa o potomka nadmerne strachujete, správate sa k nemu ako ku krehkej zraniteľnej osobnosti, ktorú ohrozuje aj obyčajné nachladnutie, stane sa z neho pravdepodobne hypochonder.
Dávajme pozor, čo hovoríme a ako hodnotíme naše deti. Že sme si vysnívali, že budú také a či onaké, neznamená, že také v skutočnosti a vo svojej podstate sú.
Chyby vo Výchove
Známa odborníčka na detské správanie Emma Jenners pripomína, že základným problémom je nesprávne nazeranie rodiča na dieťa. Obvykle si totiž myslíme, že ratolesť zvládne oveľa menej ako v skutočnosti naozaj zvládne.
Medzi typické chyby patrí:
- Splnenie všetkého, čo vidíme dieťaťu na očiach: Dieťa by nám nemalo porúčať.
- Ospravedlňovanie správania ratolesti: Treba mať vždy na mysli fakt, že deti dokážu omnoho viac ako si rodičia myslia.
- Nedostatok autority: Ak patríte k tým rodičom, ktorí hľadajú v učiteľoch chyby a dokonca sa o nich vyjadrujú aj pred dieťaťom nepekne, uisťujete ho v tom, že sa aj naďalej môže správať neslušne a nevhodne.
- Prispôsobovanie všetkého dieťaťu: Nesnažte sa za každú cenu splniť všetky jeho očakávania a túžby.
- Zamedzovanie nude: Učte dieťa trpezlivosti. Dovoľte mu pomáhať vám.
Reakcie na "Nevychované" Správanie v Praxi
Ako riešiť situácie, keď sa dieťa správa "nevychovane" na verejnosti? Napríklad:
- Čakanie na kamoškino dieťa: Vysvetlite svojmu dieťaťu, že chápete jeho frustráciu, ale že musíte byť trpezliví. Neskôr sa s kamoškou porozprávajte o tom, ako by sa dalo týmto situáciám predísť.
- Klopať po cudzom aute: Rázne dieťa zastavte a vysvetlite mu, prečo je to nevhodné. Ak to robí aj druhé dieťa, dajte najavo, že to nepovažujete za správne.
tags: #priklad #mama #a #nevychovane #dieta