Článok sa zameriava na daňové aspekty materskej dovolenky na Slovensku. Ak ste pred materskou alebo počas nej začali podnikať, určite premýšľate, ako to budete mať s daňovým priznaním. Z článku sa dozviete, kedy ho musíte podať, či sa samotná materská uvádza do priznania a či si váš manžel uplatní v daňovom priznaní nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, ak ste na materskej.
Úvod
Materská dovolenka, teda obdobie krátko pred a po narodení dieťaťa (celkom 34 týždňov), počas ktorého poberáte nemocenskú dávku materské, prináša so sebou aj otázky týkajúce sa daní. Tento článok sa zameriava na rôzne situácie žien na materskej a vysvetľuje, či v daných prípadoch je potrebné podávať daňové priznanie. Nepokrýva problematiku rodičovskej dovolenky, ktorá nasleduje po materskej dovolenke.
Podnikanie pred materskou dovolenkou
Podnikanie ako hlavná činnosť
Ak ste pred materskou podnikali a platili si sociálne poistenie, máte nárok na materské. Počas poberania materského môžete podnikať bez obmedzení, osobne alebo prostredníctvom iných ľudí. Nie je potrebné živnosť pozastaviť alebo zrušiť.
Daňové priznanie podávate, pretože potrebujete zdaniť príjmy. Výnimkou je situácia, ak vaše zdaniteľné príjmy za rok nepresiahnu 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre daňové priznanie podávané za rok 2023 je to suma 2 461,41 eura) a zároveň nevykážete daňovú stratu.
Podnikanie ako vedľajšia činnosť popri zamestnaní
Pokiaľ ste pred materskou dovolenkou boli zamestnaná a podnikanie ste mali ako vedľajšiu činnosť (prípadne v ňom pokračujete) a zamestnaním a podnikaním ste si zarobili spolu viac ako 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre daňové priznanie podávané za rok 2023 je to suma 2 461,41 eura) alebo ste vykázali daňovú stratu, musíte podať daňové priznanie.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka a dávky zo zahraničia
Spomínaná suma označuje váš hrubý príjem zo zamestnania (hrubá mzda) a podnikania (hrubé príjmy), nie vašu čistú mzdu a čistý zisk (príjmy − výdavky). Ak ste si zamestnaním a vedľajším podnikaním zarobili najviac 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a nevykázali daňovú stratu, daňové priznanie podávať nemusíte.
Začatie podnikania počas materskej dovolenky
Ak ste boli zamestnaná a začali ste podnikať až počas materskej dovolenky, podnikanie je vašou vedľajšou činnosťou popri materskej dovolenke.
Príklad č. 1: Petra bola zamestnaná ako kaderníčka. V júli 2023 nastúpila na materskú dovolenku. Po pár mesiacoch si chce privyrobiť. V januári 2024 si zriadi živnostenské oprávnenie a stane sa SZČO. Na jar 2024 daňové priznanie za rok 2023 nepodáva, pretože v roku 2023 ešte nepodnikala. Svoje prvé daňové priznanie podá až na jar 2025 a aj to len vtedy, ak za rok 2024 dosiahne zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 823,24 eura (50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na rok 2024) alebo vykáže daňovú stratu.
Príklad č. 2: Čo keby Petra začala podnikať skôr? Napríklad už v októbri 2023. Ak by si celkovo zamestnaním a podnikaním zarobila viac ako 2 461,41 eura (50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na rok 2023) alebo vykázala daňovú stratu, musí na jar 2024 podať daňové priznanie. Od svojho zamestnávateľa by do 10. marca 2024 získala potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, pretože do priznania musí uviesť všetky svoje príjmy - tie zo zamestnania aj z podnikania. Materskú Petra do daňového priznania neuvádza, pretože táto dávka nepodlieha dani z príjmov.
Príklad č. 3: Keby Petra začala podnikať v októbri 2023, ale do konca roka by si celkovo zamestnaním a podnikaním nezarobila viac ako 2 461,41 eura a nevykázala daňovú stratu, nemusí na jar 2024 daňové priznanie podávať.
Prečítajte si tiež: Daňový bonus na dieťa – info
Príjem na dohodu počas materskej
Ak si popri materskej dovolenke vezmete brigádu na dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce (DPČ alebo DVP), váš zamestnávateľ z vašej mzdy vyberie a odvedie preddavok na daň z príjmov. To znamená, že váš príjem je už zdanený a preto ak zamestnávateľa po skončení roka požiadate o vykonanie ročného zúčtovania dane, nemusíte kvôli nemu podávať daňové priznanie.
Ak o vykonanie ročného zúčtovania dane zamestnávateľa nepožiadate, musíte podať daňové priznanie, ale len ak vaše príjmy presiahli 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Ak zamestnávateľa nepožiadate o vykonanie ročného zúčtovania dane a vzhľadom na nízke príjmy ani nemáte povinnosť podať daňové priznanie, môže byť pre vás výhodné si ho podať. Uplatníte si v ňom plné sumy nezdaniteľných častí základu dane a daňové bonusy a pokiaľ vám vyjde preplatok, dostanete časť zaplatenej dane späť.
Poznámka: Pri privyrábaní počas poberania materskej si však dajte pozor na to, aby ste si neprivyrábali na základe toho istého pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého ste si uplatnili nárok na materské. Stratili by ste naň nárok. Môžete však uzatvoriť nový pracovný pomer alebo novú dohodu u toho istého zamestnávateľa alebo u iného zamestnávateľa.
Uvádzanie materskej do daňového priznania
Ak zistíte, že daňové priznanie musíte podávať, možno premýšľate, či do neho uvádzate aj materskú, t. j. peniaze, ktoré ste dostali ako peňažnú pomoc v materstve. Príjem z materskej je oslobodený od dane z príjmov, a to v plnej výške. Preto ho do daňového priznania neuvádzate.
Nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela
Ak má jeden z manželov len veľmi nízke príjmy, môže si ten druhý vo svojom daňovom priznaní uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku/manžela maximálne vo výške 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (pre rok 2023 je to suma 4 500,86 eura).
Prečítajte si tiež: Vplyv rodičovského príspevku na dane
Výška nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela závisí od príjmov:
- ak daňovník dosiahne základ dane z príjmov zo zamestnania, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima, jej výška sa vypočíta podľa vzorca = 19,2-násobok platného životného minima - vlastný príjem manželky (manžela),
- ak daňovník dosiahne základ dane z príjmov zo zamestnania, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima, jej výška sa vypočíta podľa vzorca = 63,4-násobok platného životného minima - 1/4 základu dane daňovníka - vlastný príjem manželky (manžela).
Aj z uvedených vzorcov na výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela vyplýva, že aby si ju váš manžel mohol uplatniť, nesmiete si zarobiť viac ako 19,2-násobok životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.
Do tejto sumy vlastných príjmov manželky (manžela) sa započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, napríklad: materská, príjmy z podnikania, príjmy zo zamestnania, príjmy z predaja v majetku, nemocenské, ošetrovné, podpora v nezamestnanosti, výhry, dary, dedičstvo, príjmy z prenájmu, všetky typy dôchodkov.
Naopak rodičovská dovolenka sa do vlastného príjmu nezapočítava. Nezahŕňa sa do neho ani zamestnanecká prémia, daňový bonus na dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a študentské štipendium. Môže sa stať, že pokiaľ budete na materskej dovolenke, váš manžel si nezdaniteľnú časť nebude môcť uplatniť.
Daňové priznanie - všeobecné informácie
Povinnosť podať daňové priznanie
Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou.
Lehota na podanie daňového priznania
Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je do 31. marca 2026. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z príjmov, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z príjmov predlžuje lehota na podanie daňového priznania najviac o tri mesiace. Ak súčasťou príjmov daňovníka sú aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, správca dane na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z príjmov predlžuje lehotu na podanie daňového priznania najviac o šesť mesiacov.
Miesto podania daňového priznania
Daňové priznanie je možné podať na ktoromkoľvek daňovom úrade.
Typy daňových priznaní
- Daňové priznanie typu A: podáva daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, t. j. zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce.
- Daňové priznanie typu B: podáva daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol aj príjem z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z kapitálového majetku alebo ostatný príjem, ako napr. príjem z nepeňažnej výhry.
Príjmy podliehajúce dani z príjmov
Dani z príjmov podliehajú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane, okrem príjmov, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené. Medzi tieto príjmy patria:
- Príjmy z podnikania - § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, vrátane príjmov z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (napr. živnostenské podnikanie).
- Príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti - § 6 ods. 3 a 4 zákona o dani z príjmov, vrátane príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona.
- Príjmy z prenájmu nehnuteľností, vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti - § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.
- Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, t.j. príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona - § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov.
- Príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí.
Príjmy oslobodené od dane
Všetky príjmy, ktoré sú od dane oslobodené, sú taxatívne vymenované v ustanovení § 9 zákona o dani z príjmov. Medzi ne patria napríklad:
- príjem z prevodu opcií, z prevodu cenných papierov a z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur.
- plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu (zákona č. 129/2022 Z. z.).
- prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. j) zákona.
- štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií, občianskych združení, neziskových organizácií, rozpočtov obcí, VÚC a štátnych fondov okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.
- výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov a obdobné výhry zo zahraničia.
- nepeňažné plnenia nadobudnuté daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 formou akcie ocenenej v jej nominálnej hodnote alebo obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným oceneného v hodnote vkladu zistenej podľa § 25a pripadajúceho na daňovníka v súvislosti s jeho výkonom činnosti, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2.
Nezdaniteľné časti základu dane
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov nemá vplyv na výpočet nezdaniteľnej časti základu dane.
Daňový bonus na dieťa
Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo ich úhrn, môže pri podaní daňového priznania k dani z príjmov navýšiť svoj základ dane o úhrn základov dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti, resp. všetkých ďalších oprávnených osôb.
Dary a daňové aspekty
Poskytovanie darov
V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) je poskytnutý dar riešený len v prípade, ak je poskytnutý právnickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom, a to z pohľadu uplatnenia daňového výdavku. S daňovým posúdením poskytnutého daru súvisí aj postup v účtovníctve.
Účtovanie darov
- Podvojné účtovníctvo (podnikatelia): Účtujú poskytnuté dary na účte 543 - Dary. Účtuje sa tu bezodplatné odovzdanie majetku na základe dobrovoľného plnenia účtovnej jednotky. Na tomto účte sa účtuje napríklad zostatková cena darovaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku vrátane daňovej povinnosti z dôvodu dane z pridanej hodnoty vzťahujúcej sa na bezodplatné plnenie.
- Podvojné účtovníctvo (neziskové subjekty): Na účtovanie darov využívajú účet 546 - Dary. Na ťarchu tohto účtu sa účtuje dobrovoľné bezodplatné odovzdanie dlhodobého hmotného majetku, dlhodobého nehmotného majetku a zásob. Na tomto účte sa účtuje napríklad zostatková cena darovaného dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku vrátane dane z pridanej hodnoty vzťahujúcej sa na toto bezodplatné plnenie.
- Jednoduché účtovníctvo (podnikatelia): Spôsob účtovania poskytnutého daru závisí od toho, či ide o peňažný alebo nepeňažný dar. Ak je poskytnutý peňažný dar, zaúčtuje sa v peňažnom denníku úbytok peňažných prostriedkov z pokladnice alebo z bankového účtu a súčasne výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov. Vyradenie dlhodobého majetku darovaním sa účtuje v knihách dlhodobého majetku. Ak ide dar charakteru odpisovaného hmotného majetku, ktorý podnikateľ využíval pri svojej podnikateľskej činnosti, ročný odpis za zdaňovacie obdobie, v ktorom dôjde k vyradeniu darovaním, sa nemôže uplatniť. Zostatková cena vyradeného dlhodobého majetku sa zaúčtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok, ktorý sa nezahrnuje do základu dane z príjmov. Zásoby, ktoré boli poskytnuté ako dar, sa osobitne vyznačia v knihe zásob. V prípade darovania zásob, ktoré boli už zaúčtované ako daňové výdavky, sa v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje zníženie výdavkov.
- Jednoduché účtovníctvo (neziskové subjekty): Dlhodobý majetok vyradený darovaním sa účtuje v knihe dlhodobého majetku. Ak účtovná jednotka nadobudne dlhodobý majetok s cieľom darovania fyzickej osobe alebo inej účtovnej jednotke, účtuje sa tento majetok v knihe zásob. V peňažnom denníku sa účtujú príjmy a výdavky v hotovosti a na účtoch. Peňažný denník obsahuje prehľad o výdavkoch, v ktorom sa samostatne uvádzajú výdavky na dary poskytnuté iným právnickým osobám alebo fyzickým osobám a súčasne v členení na nezdaňovanú a zdaňovanú činnosť.
Daňová uznateľnosť darov
Podľa definície daňového výdavku uvedenej v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.
Daňovými výdavkami podľa § 21 zákona o dani z príjmov okrem iných výdavkov nie sú ani výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval. Dary zaúčtované na účte 543, resp. 546 (u nepodnikateľských subjektov) nie sú uznanými daňovými výdavkami. Daňovým výdavkom nie je ani zostatková cena darovaného hmotného majetku a nehmotného majetku, ako to vyplýva z § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov.
Prijímanie darov
V zákone o dani z príjmov je prijatý dar riešený v prípade, ak je prijatý právnickou osobou, fyzickou osobou - občanom, podnikajúcou fyzickou osobou a osobitne zamestnancom, a to z pohľadu z toho vyplývajúcej daňovej povinnosti.
Dary u fyzických osôb
Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie je príjem získaný darovaním (s odvolávkou na § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6. Ak z darovanej nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty plynie príjem, je zdaniteľným príjmom, ak nie je od dane oslobodený.
Dary u zamestnancov
Dary prijaté v súvislosti s výkonom závislej činnosti podľa § 5 sú predmetom dane, a to bez ohľadu na zdroj, z ktorého boli poskytnuté. Zdrojom darov môže byť sociálny fond, nerozdelený zisk po zdanení, finančné prostriedky zamestnávateľa. Dary prijaté zamestnancom od svojho zamestnávateľa, pokiaľ nie sú od dane oslobodené, sú zdaniteľným príjmom bez možnosti uplatnenia výdavkov. Dary, ktoré nesúvisia s výkonom závislej činnosti, nemožno zdaniť, pretože nie sú predmetom dane. Takýmito môžu byť dary poskytnuté zamestnancovi odborovou organizáciou pôsobiacou u zamestnávateľa.
Dar môže mať peňažnú alebo nepeňažnú formu. Pokiaľ má dar nepeňažnú formu a je zdaniteľným príjmom, musí sa na účely zdanenia oceniť. Podľa § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov sa nepeňažný príjem ocení cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.
Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od platiteľa príjmov zo závislej činnosti alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti (od zamestnávateľa), ktoré je zdaniteľným príjmom, zdaní platiteľ v čase plnenia spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti mesačnými preddavkami na daň.
Príjmy zo závislej činnosti - podrobnejšie
Charakteristika príjmov zo závislej činnosti
Príjmy zo závislej činnosti sú osobitným druhom príjmov fyzickej osoby. Z daňového hľadiska patria medzi príjmy podľa § 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Keďže máme štyri druhy príjmov fyzických osôb, je dôležité ich správne zaradiť. Zvlášť pri príjmoch zo závislej činnosti je to dôležité, pretože pri ich výplate sa musia vždy zdaniť preddavkom na daň alebo daňou.
Správne zaradenie príjmu je dôležité aj z toho hľadiska, že len pri príjmoch zo závislej činnosti je mnoho príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov a príjmov, ktoré sú od dane oslobodené.
Príjmy patriace medzi príjmy zo závislej činnosti
Typickým znakom pre posúdenie, či ide o príjem zo závislej činnosti, je vo väčšine prípadov, že ide o príjem za prácu pre niekoho. Medzi príjmy zo závislej činnosti patria:
- príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu (na základe pracovného pomeru, dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti), služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať jeho pokyny alebo príkazy.
- príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov s. r. o.
- odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev.
- príjmy zo sociálneho fondu.
- obslužné.
- cena alebo výhra.
- vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si zamestnanec znížil v predchádzajúcich rokoch príjmy zo závislej činnosti.
- dary poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
Za príjem považujeme peňažný aj nepeňažný príjem. Sú na daňové účely rovnocenné.
Nepeňažné príjmy zo závislej činnosti
- Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi motorové vozidlo (ide o vozidlo zamestnávateľa) na používanie na služobné a súkromné účely (oba účely súčasne), pre zamestnanca to znamená, že je potrebné zdaniť mu tento nepeňažný príjem. Zdaniteľným príjmom je suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý, a to aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na uvedené účely.
- Hodnota zamestnaneckých opcií poskytnutých zamestnávateľom na nákup zamestnaneckých akcií je ďalší nepeňažný príjem zo závislej činnosti. Ide o rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie platnou v prvý deň možnosti realizácie opcie (poskytnutej zamestnávateľom na nákup akcie) a cenou akcie garantovanou opciou. Tento rozdiel sa zníži o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup opcie.
Príjmy zo závislej činnosti, ktoré nie sú predmetom dane
- úvery a pôžičky.
- náhrady cestovných výdavkov do nárokovej výšky.
- poskytované osobné ochranné pracovné prostriedky podľa osobitných predpisov.
- hodnota rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom (zákonom o BOZP).
- hodnota preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.
- suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa.