Pandémia COVID-19 naďalej ovplyvňuje život na celom svete a Slovensko nie je výnimkou. Zdravotnícky systém čelí neustálej záťaži a v boji proti vírusu zohrávajú kľúčovú úlohu zdravotníci, vrátane medikov. Tento článok sa zameriava na aktuálnu situáciu v nemocniciach, zapojenie medikov do boja proti pandémii, otázku očkovania a názory na povinné očkovanie pre určité skupiny obyvateľstva.
Aktuálna situácia v nemocniciach a zapojenie medikov
V nemocniciach v správe Žilinského samosprávneho kraja je aktuálne v karanténe 163 pozitívnych pracovníkov, z toho 128 predstavuje zdravotný personál. Najhoršia situácia je v Kysuckej nemocnici v Čadci, kde je v karanténe aktuálne 61 pozitívnych zdravotníkov. Výpadky personálu komplikujú prevádzku oddelení. Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina eviduje 108 zamestnancov pozitívne testovaných na COVID-19, z nich 73 je zdravotníckych pracovníkov, prevažne ide o ošetrovateľský personál.
Dôležitá je preto intenzívnejšia pomoc medikov a študentov ošetrovateľstva, ktorí pomáhajú práve v mobilných odberových miestach. Záujem o platenú výpomoc v nemocnici zatiaľ prejavilo 16 vysokoškolákov všeobecného lekárstva a ošetrovateľstva.
V Univerzitnej nemocnici v Martine, rovnako ako stúpa chorobnosť na COVID-19 u pacientov, stúpajú pozitívne prípady aj u zamestnancov. Za minulý týždeň sme kvôli koronavírusu mali výpadok 96 zamestnancov. Vzhľadom na nedostatok zdravotníkov môžu pozitívni zamestnanci bez klinických prejavov ochorenia pracovať na COVIDových pracoviskách, aby sa udržala plynulá prevádzka na kritických pracoviskách.
V Martine leží 67 COVID pozitívnych pacientov, osem z nich vyžaduje umelú pľúcnu ventiláciu. Počty hospitalizovaných majú zatiaľ stúpajúci trend. V celom žilinskom kraji je aktuálne obsadených 55% reprofilizovaných lôžok. Kapacity umelých pľúcnych ventilácií sú obsadené na 38%. Najviac pacientov s koronavírusom je v čadčianskej, martinskej a žilinskej nemocnici.
Prečítajte si tiež: Hodnotenie materských škôl
Klesajúci záujem o očkovanie a veľkokapacitné centrá
Záujem o očkovanie klesá. Kým v januári podávali v univerzitnej nemocnici 300 dávok denne, od 1. februára je to len do sto dávok denne. Župa obmedzila prevádzkovanie Veľkokapacitného očkovacieho centra. Očkovanie v súčasnosti prebieha v Epidemiologickej ambulancii a ostatných vakcinačných centrách v rámci nemocníc a polikliník. Aj tu však pozorujeme pokles záujemcov, preto postupne upravujeme režim prevádzky.
Ukázalo sa, že veľkokapacitné očkovanie proti COVID-19 môže byť aj zaujímavou podnikateľskou príležitosťou. Problém nastáva vo chvíli, ak centrá nedokážu garantovať bezpečnosť očkovania. Tak pôsobí prípad Košického samosprávneho kraja, ktorý zveril medicínsku časť prevádzky centier do rúk jediného lekára, Mariána Mederu. Ten svoj zisk zvyšuje tak, že si na očkovanie najíma nielen atestovaných a neatestovaných lekárov, ale aj študentov lekárskej fakulty.
Na doklade o zaočkovaní figuruje pečiatka lekára Martina Novotného. Jeho anamnézu však nestanovil tento lekár, ale neznáma mladá žena, ktorá bola študentkou medicíny. Takýto postup umožňuje zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého študent, ktorý je zdravotníckym pracovníkom, absolvoval časť štúdia v stanovenom rozsahu, môže poskytovať zdravotnú starostlivosť.
Metodika ministerstva zdravotníctva určuje, že očkujúcim má byť lekár a sestra aplikujúca injekciu v blízkosti lekára. Samotný Medera, ktorý nasadzovaním medikov zvyšuje zisk svojej firmy Medix, na naše otázky nereagoval.
Reálne náklady s jedným zaočkovaným sú v takomto prípade podľa odhadu 1,5 eura, zvyšných 6 eur je zisk. Košický kraj podal už viac ako 123-tisíc vakcín, da sa tak hovoriť o zisku 738-tisíc eur.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Skúsenosti medikov s očkovaním
Očkovanie intenzívne zaberá až po dvoch dávkach. Presvedčili sa o tom aj dvojčatá Marek a Matúš (25) z Bardejova, ktoré už o pár týždňov získajú lekársky titul. Keďže čoskoro nastúpia do praxe, dali sa zaočkovať. Matúš stihol dostať iba jednu dávku, zatiaľ čo Marek obe a nákaze sa vyhol. Matúš dostal COVID a teraz ako budúci lekár sleduje, aké štádiá má toto závažné ochorenie…
Lenže Matúšovi, ktorý bude čoskoro zubárom, aplikovali iba jednu dávku. Druhú nestihol, keďže v rodine prepukla nákaza. Aj to je dôkaz, že len jedna dávka na získanie dostatočnej imunity nestačí. Matej po prekonaní nákazy pravdepodobne získa dostatočnú krátkodobú imunitu, avšak do troch mesiacoch bude musieť podstúpiť očkovanie druhou dávkou, aby mohol bez rizika pracovať s pacientmi. Po prvej dávke a prekonaní COVID-19 bude mať istú hladinu protilátok a nebude tak musieť dostať opäť obe dávky.
Dôležitosť druhej dávky vakcíny
Pri očkovaní len jednou dávkou je vždy rozhodujúce, koľko dní od nej uplynulo, ale v zásade platí, že čím od vakcinácie po tú ďalšiu uplynie viac dní, tým stúpa imunita pacienta. Optimálna je však až tá druhá dávka. Ochranná hladina protilátok sa teda vytvorí až po podaní druhej dávky.
Vedľajšie účinky vakcín
Vakcíny nepochybne zachránili a určite ešte zachránia milióny životov. Nie sú však bez vedľajších účinkov, o čom prichádzajú správy práve z Nemecka. Prieskum profesora Haralda Matthesa z Charité Berlín, na ktorom sa zúčastnilo takmer 40-tisíc očkovaných, sa počas roka zameriaval na bezpečnostný profil COVIDových vakcín. Z priebežných údajov prvých 10-tisíc dobrovoľníkov púta pozornosť najmä jedno číslo: 0,8 percenta. Pozorovacia štúdia profesora z Charité Berlín medzi závažné vedľajšie účinky radí tie, ktoré trvajú týždne či mesiace od očkovania a vyžadujú si lekárske ošetrenie.
Patrí teda medzi ne únava, neustále vyčerpanie, bolesti svalov a kĺbov, zápaly srdcového svalu, nadmerné imunitné reakcie či poruchy nervového systému. Väčšina z nich, vrátane závažných, však ustúpi po troch až šiestich mesiacoch. Až 80 percent možno podľa profesora vyliečiť. Častou príčinou podobných komplikácií po očkovaní je príliš veľké množstvo autoprotilátok v krvnej plazme u dotknutých ľudí.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Frankfurter Algemeine Zeitung (FAZ) ilustruje v texte dva ľudské príbehy. Jednou z nich je 28-ročná Tamara Retzlaffová, ktorá mala problémy už po prvej dávke, ale lekár jej tvrdil, že druhou dávkou sa jej komplikácie vytratia. No nestalo sa tak. Dodnes čelí silným závratom, bolestiam, únave i nesústredenosti. Podobné problémy má aj 51-ročná Stefanie von Wietersheim, ktorá bola pred očkovaním rovnako zdravá, dokonca trénovala na polmaratón. Po tretej dávke v decembri sa však musí učiť nanovo chodiť.
Diskusia o povinnom očkovaní
Viaceré štáty pristúpili k tomu, že očkovanie je aspoň pre niektoré skupiny obyvateľov povinné. V pondelok francúzsky prezident oznámil povinné očkovanie pre zdravotníkov a pre ľudí v domovoch sociálnych služieb, v Grécku chcú povinne očkovať pracovníkov v zdravotníctve od 1. septembra.
Na Slovensku nie je debata o povinnom očkovaní témou dňa. Aj keď minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský pred mesiacom pripustil, že zvažujú povinné očkovanie pre niektoré skupiny, debata o ňom utíchla. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) v stredu odmietol povinné očkovanie napríklad pre zdravotníkov.
Tempo očkovania sa na Slovensku v posledných týždňoch spomaľovalo. V čakárni na prvú dávku je aktuálne 33-tisíc osôb, prevažne mladých. Najviac čakateľov je v okresoch stredného Slovenska. Zaočkovanosť slovenskej populácie oboma dávkami vakcíny je približne 33,4 percenta. Ďalších približne 5,6 percenta má zatiaľ prvú dávku. Zvyšných 61 percent slovenskej populácie vôbec nie je zaočkovaných.
Názory na povinné očkovanie
Otázka: Malo by byť pre niektoré skupiny obyvateľstva (profesie) očkovanie proti COVIDu povinné?
- Áno, určite. Malo by byť povinné pre seniorov, nakoľko tí sú najrizikovejšia skupina v zmysle, že ak dostanú COVID-19, majú najvyššie riziko mať závažný priebeh a zomrieť. Povinné očkovanie tu máme dlhodobo, nie je to nič nové.
- Povinné očkovanie by bolo legitímne u tých, ktorí sú vystavení vyššiemu riziku, ako sú zdravotníci, a u tých, ktorí pracujú s rizikovými skupinami, ako sú pracovníci v zariadeniach sociálnych služieb. Po druhé, ak sa niekto dobrovoľne nezaočkuje, následne sa nakazí COVIDom a skončí v nemocnici, mal by sa na zdravotnej starostlivosti finančne podieľať. Lebo si to čiastočne zapríčinil sám.
- Argumentom proti je sloboda v udržaní integrity jednotlivca, ktorá však naráža na potreby udržania verejného zdravia a ochrany najzraniteľnejších. Ak by sme zvažovali povinné očkovanie, myslím, že najskôr by sa malo zvážiť pri dvoch skupinách. Prví sú zdravotníci. Tí sú v najvyššom riziku nakazenia sa z povahy svojho zamestnania, a ak by sa nakazili, tak hrozí, že môžu nakaziť svojich pacientov. Tu ide teda jednak o ochranu zdravia pacientov, jednak o zabezpečenie fungovania zdravotníckeho systému, ktoré by mohlo byť narušené karanténami a péenkami zdravotníkov. Druhou skupinou, kde by mohlo byť očkovanie povinné, sú ľudia nad 60 rokov, keďže sú to práve tí, ktorým pri nakazení sa hrozí najvyššie riziko ťažkého priebehu a nutnosti hospitalizácie. Ak by pri tretej vlne masívnejšie chorľaveli ľudia nad 60 rokov, opäť by došlo k preťaženiu zdravotníckych zariadení, čím by trpeli aj očkovaní aj neočkovaní.
- Veľmi bude záležať na tom, kedy vyčerpáme naše možnosti záujmu o očkovanie v populácii. Keď sprístupníme nové možnosti očkovania - mobilné očkovacie tímy, možnosť vybrať si čas a miesto očkovania, možnosť prísť na očkovanie bez predchádzajúcej registrácie, tak stále nachádzame veľké skupiny ľudí, ktorí majú záujem sa zaočkovať. Plošné nariadenia by nikdy nemali predchádzať poskytovaniu čo najviac dobrovoľných možností. Ak sa však ani potom nepodarí zaočkovať podstatnú časť populácie tak, aby sme v protilátkových sérologických štúdiách na Slovensku videli vytvorenú imunitnú odpoveď tohto typu pri viac ako 90 percentách ohrozených skupín, tak bude na mieste uvažovať aj o povinnom očkovaní určitých skupín (zdravotnícky personál, učitelia, zamestnanci v sociálnych službách a pod.).
- Vzhľadom na veľmi nízky stav zaočkovanosti (predovšetkým v najrizikovejších skupinách) v našej krajine by mala byť aj možnosť povinného očkovania jednou z možností, ako zachrániť tisíce životov. V dnešnej vyhrotenej situácii na Slovensku je už zavedenie povinného očkovania natoľko citlivá politická i spoločenská otázka, že si nemyslím, že by na to naši politici našli odvahu. Ak si porovnáme dnešné riziká z ochorení, voči ktorým u nás bežne očkujeme deti a ľudia toto očkovanie vnímajú ako povinné, tak sa logicky natíska otázka, prečo týmto štandardným spôsobom nepostupujeme aj pri očkovaní proti koronavírusu pri rizikových skupinách.
- Očkovanie nezabezpečí, že zaočkovaný už nemôže infekciu koronavírusu prenášať, hoci samotnú pravdepodobnosť prenosu znižuje. Preto nariadiť očkovanie pri nejakej profesii by dnes na Slovensku narobilo viac problémov ako osohu. Očkovanie proti koronavírusu chráni zaočkovaného pred úmrtím a pred ťažším priebehom s nutnosťou nemocničnej liečby.
- Nerozumiem ľuďom, ktorí to nechápu a proti očkovaniu broja. Právo jedného človeka sa končí tam, kde sa začína právo iného človeka. Ak tvrdohlavosť a pocit falošnej demokracie jedného ohrozuje iného (toho, čo sa napríklad z vážnych zdravotných dôvodov očkovať nemôže) či celú spoločnosť, tak je to veľmi egoistické a nezodpovedné správanie sa. Keby v minulosti nebolo očkovanie detí povinné, tak by sme vymreli na tuberu alebo čierny kašeľ. V sociálnych zariadeniach je už dnes povinné očkovanie proti pneumokokom a chrípke, a pritom ich smrtnosť je oveľa nižšia ako na COVID-19.
- Áno, očkovanie proti chorobe COVID-19 by malo byť povinné. Ideálne by bolo, aby bolo povinné pre celú populáciu ako povinné mimoriadne očkovanie. Očkovanie by malo byť povinné aj pre tých, ktorí sú vystavení zvýšenému nebezpečenstvu nákazy a je u nich riziko ťažšieho priebehu COVIDu-19.
- Áno. COVID je vysoko nákazlivá a pre niektoré skupiny obyvateľstva aj extrémne riziková choroba. Klienti v domovoch dôchodcov - sú to aj vysoko rizikoví ľudia (vysoký vek, často aj pridružené diagnózy) a takisto prichádzajú do styku s inými vysoko rizikovými ľuďmi. Okrem toho máme už precedens, že v domovoch dôchodcov sú povinné očkovania nad rámec bežných očkovaní pre všeobecnú populáciu (napr. Zdravotníci - aj preto, že sú sami ohrození infekciou, aj preto, že prichádzajú systematicky do kontaktu s veľa ľuďmi, často rizikovými. Pri povinnom očkovaní treba citlivo zvážiť výnimky. Pomerne malá skupina ľudí sa nemôže očkovať, či už pre alergické reakcie alebo pre veľmi krehký zdravotný stav. Druhá pomerne veľká skupina ľudí sa však už očkovať nemusí, lebo prekonali COVID, a teda nadobudli imunitu týmto spôsobom. Nie je dôležité iba to, či zaviesť povinné očkovanie a pre koho, ale aj kedy. Má to význam, ak sa prijme povinnosť bezodkladne a termíny pre povinné osoby budú najneskôr do konca septembra.
- AZZZ dôveruje slovenským a svetovým vedcom a jednoznačne podporuje vakcináciu, nakoľko si myslíme, že je to momentálne jediný spôsob, ako sa vyhnúť ďalším lockdownom a zatváraniu ekonomiky. Zdá sa, že spoliehať sa na zdravý úsudok ľudí nestačí. Dôvera ľudí v očkovanie nezafungovala. Sme za to, že pre určité profesie, ako napríklad pracovníkov v prvej línii, kritickej infraštruktúre a pod. Zavedenie povinnosti očkovania môže byť legitímnym nástrojom štátu len v prípade, ak neexistuje iný vhodný nástroj na dosiahnutie cieľa, ktorým je v tomto prípade ochrana života a zdravia jeho obyvateľov.
- Som za dobrovoľnosť očkovania naprieč všetkými skupinami obyvateľov. Myslím si, že nie, lebo povinnosť narobí viac škody ako úžitku a vzbudí ešte väčšiu nedôveru voči očkovaniu. Myslím, že sme nevyužili všetky príležitosti ísť opačným smerom, teda vzbudzovať dôveru. Prestavujem si to tak, že tam, kde je problém so zaočkovanosťou, je potrebné posielať k ľuďom, ktorí s ňou majú problém, mobilné očkovacie tímy, lekárov, ktorí budú vyzbrojení argumentmi a budú chodiť od dverí k dverám a rozprávať sa s ľuďmi. Myslím si, že toto bude efektívnejší spôsob, lebo príkazom spôsobíme, že ľudia dajú výpoveď a odídu z týchto povolaní.
- Nie. V súčasnej situácii, keď je spoločnosť veľmi polarizovaná, si nemyslím, že by to bolo správne riešenie. Odstraňovanie prekážok pre tých, ktorí majú záujem alebo váhajú s očkovaním. Strana Hlas nemôže súhlasiť s povinným očkovaním žiadnych skupín obyvateľstva, pokiaľ sú vakcíny schválené len podmienečne. Sme striktne za dobrovoľnosť očkovania opierajúc sa aj o nariadenie Rady Európy a parlamentu zo 14. júna 2021. Nikdy sme nevyzývali k tomu, aby sa ľudia nedali očkovať, ale očkovanie má byť na dobrovoľnom rozhodnutí konkrétneho človeka.