Narodenie dieťaťa je významná životná udalosť, ktorá často vedie k dočasnému odchodu zo zamestnania. Počas tohto obdobia sa rodina stretáva so zvýšenými výdavkami a súčasne s výpadkom jedného z príjmov domácnosti. Štát sa snaží tento výpadok čiastočne kompenzovať prostredníctvom rôznych dávok. Tento článok sa zameriava na problematiku priemerného zárobku po materskej dovolenke, jeho výpočet a vplyv na rôzne dávky a náhrady.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet priemerného zárobku
Pre správny výpočet priemerného zárobku je kľúčové určiť tzv. rozhodujúce obdobie (RO). Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce je rozhodujúcim obdobím kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. To znamená, že priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho štvrťroka z údajov predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka, t. j. k 1. januáru, 1. aprílu, 1. júlu a 1. októbru. Vypočítaný priemer sa následne používa počas celého aktuálneho štvrťroka.
Príklad: Ak zamestnanec čerpal dovolenku v mesiacoch júl až september, rozhodujúcim obdobím bol apríl až jún.
Výpočet priemerného hodinového zárobku
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Mzdárky vypočítajú priemernú hodinovú mzdu tak, že podelia výšku hrubej mzdy počtom odpracovaných hodín v rozhodujúcom období. Následne zistený priemerný hodinový zárobok vynásobia počtom dní dovolenky a počtom odpracovaných hodín. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.
Príklad: Zamestnanec dosiahol v treťom štvrťroku hrubú mzdu 3 933,64 eura a odpracoval 488 hodín. Jeho priemerný hodinový zárobok je 3 933,64 / 488 = 8,0607 eur/hod. Ak by si v októbri čerpal dovolenku, táto suma by sa použila na výpočet náhrady mzdy za dovolenku.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce vek pri potrate
Je dôležité poznamenať, že niektoré zložky mzdy sa do výpočtu nezahŕňajú. Do zúčtovanej mzdy sa podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce nezahŕňa ani mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, ktorá sa poskytuje podľa § 96 ods. 3 Zákonníka práce.
Príklad: Keďže náhrada mzdy za čerpanie dovolenky v mesiaci august sa nezapočítava do hrubej mzdy pre výpočet priemerného zárobku, je potrebné hrubú mzdu očistiť o vyplatenú náhradu mzdy v rozhodujúcom období (3 933,64 - 329,09).
V OLYMPE sa priemerný zárobok uvádza vo vygenerovanej výplate zamestnanca na karte Ostatné ako Priemer na dovolenku a iné náhrady. Vo výplate zamestnanca za mesiac október bude použitý pri výpočte náhrady mzdy za dovolenku priemer na dovolenku vo výške 7,3864 eur/hod. V prípade, že potrebujete priemer na dovolenku zmeniť, môžete ho upraviť vo výplate zamestnanca na karte Ostatné.
Pravdepodobný zárobok
Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce sa namiesto priemerného zárobku používa pravdepodobný zárobok. Aj pri zisťovaní pravdepodobného zárobku je rozhodujúcim obdobím kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa určuje zo mzdy, ktorú by zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia alebo zo mzdy, ktorú by pravdepodobne dosiahol, ak by bol aktívne zamestnaný. Rozhodujúce pre určenie pravdepodobného zárobku sú dohodnuté mzdové podmienky, ktoré predurčujú, akú mzdu by zamestnanec dosiahol, keby pracoval, a tiež podmienky, v ktorých by zamestnanec pracoval. Znamená to, že pri výpočte predpokladanej mzdy je nutné zohľadniť dohodnutú základnú mzdu a tiež príplatky a mzdové zvýhodnenia prináležiace za prácu napr. nadčas.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
Príklad: Zamestnankyni skončila rodičovská dovolenka dňa 2. 10. 2014. Od 3. 10. 2014 do 16. 10. 2014 sa rozhodla čerpať nevyčerpanú dovolenku. Zamestnankyňa v rozhodujúcom období nepracovala, ale keby pracovala, jej mzdové podmienky a týždenný pracovný čas by boli na úrovni mzdových podmienok a pracovného času dohodnutých od nástupu do zamestnania. Na účely náhrady mzdy za dovolenku zamestnávateľ určí pravdepodobný zárobok ako podiel pravdepodobnej mzdy za 3. štvrťrok 2014 a úhrnu pracovných hodín, ktoré by zamestnankyňa odpracovala, ak by v rozhodujúcom období pracovala.
V praxi nastávajú aj situácie, keď predpokladanú mzdu nie je možné zistiť z naposledy dohodnutých mzdových podmienok, napr. z dôvodu neaktuálnosti pri zamestnankyni po niekoľkoročnej materskej dovolenke, pri dlhodobo uvoľnenom zamestnancovi na výkon verejnej funkcie a pod. V takýchto prípadoch je možné postupovať určením pravdepodobného zárobku porovnaním so zárobkami dosiahnutými porovnateľnými zamestnancami.
Vplyv materskej a rodičovskej dovolenky na výpočet
Materská a rodičovská dovolenka majú špecifický vplyv na výpočet priemerného zárobku. Ak zamestnankyňa počas rozhodujúceho obdobia čerpala materskú alebo rodičovskú dovolenku, použije sa pravdepodobný zárobok.
Špecifické situácie a príklady:
- Príklad 1: Materská a rodičovská dovolenka bez prerušenia: Ak zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku a po nej plynule prešla na rodičovskú dovolenku až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa, dávka sa vypočíta z príjmu, ktorý mala pred materskou dovolenkou.
- Príklad 2: Kombinácia materskej a rodičovskej dovolenky v rozhodujúcom období: Ak zamestnankyňa bola zamestnankyňou a pred nástupom na materskú mala hrubý mesačný príjem okolo 1000 eur. Po materskej pokračovala na rodičovskej dovolenke. V rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola jeden a pol roka na rodičovskej a pol roka na materskej. Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením ste nemali žiaden príjem (boli ste na materskej a rodičovskej dovolenke), je vhodné, aby ste posledné dva roky pred zaradením do evidencie mali výlučne rodičovskú dovolenku. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou.
- Príklad 3: Ukončenie pracovného pomeru po rodičovskej dovolenke: Ak zamestnankyňa bola na materskej do 30.9.2017 a následne vyše jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke (od 1.10.2017) a k 30.6.2019 sa rozhodla po dohode so zamestnávateľom ukončiť pracovný pomer, rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky je dané ako dva roky pred zaradením do evidencie, teda od 1.10.2017 do 30.9.2019.
- Príklad 4: Nárok na dávku pri poistení v nezamestnanosti: Ak zamestnankyňa nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou, na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa, má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Ak však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke, dávka sa určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou.
- Príklad 5: Vedľajší príjem počas rozhodujúceho obdobia: Ak zamestnankyňa je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne, nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou a má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa vypočíta výlučne z dosiahnutého vymeriavacieho základu v tomto rozhodujúcom období, a to bol príjem na dohodu. Rozdiel medzi príkladom 4 a 5 je v tom, že v prvom prípade zamestnankyňa celé posledné dva roky pred zaradením do evidencie strávila na rodičovskej dovolenke, ale v druhom prípade pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke len rok a pol, pričom ďalší polrok predtým bola na materskej. V prípade pani Evy sa tak dávka vypočíta z nízkeho príjmu, ktorý v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie dosiahla z dohody o pracovnej činnosti.
- Príklad 6: Zvýšenie dávky čerpaním dovolenky po rodičovskej dovolenke: Ak zamestnankyňa nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou a so zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019 a za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6.2019 zamestnávateľ pani Gabriele vyplatil náhradu 40 eur, v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nebola výlučne len na rodičovskej dovolenke, pretože posledný deň trvania pracovného pomeru už rodičovskú dovolenku nečerpala, bola riadne poistená po skončení rodičovskej dovolenky. Od 1.7.2019 je denný vymeriavací základ ohraničený sumou 66,6083 eura. Na tomto príklade vidíme, ako si možno dávku zvýšiť. Princíp spočíva v tom, že zamestnanie neskončí tak, že rodičovská dovolenka trvá do posledného dňa, ale rodičovská dovolenka skončí ešte pred posledným dňom trvania zamestnania. Ten posledný deň (resp. posledné dni) zamestnankyňa buď odpracuje, alebo si čerpá dovolenku.
- Príklad 7: Náhrada za nevyčerpanú dovolenku: Ak zamestnankyňa je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1200 eur mesačne, nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou a so zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019 a za jeden deň čerpanej dovolenky - dňa 30.6.2019 - zamestnávateľ pani Hane vyplatil náhradu 60 eur a okrem toho mala pani Hana vyplatenú náhradu za ďalších 12 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 720 eur, dohoda trvala jeden rok od 1.7.2018 do 30.6.2019, pri určení dávky postupuje nasledovne. Vedľajší príjem znova dokáže "pokaziť" výšku dávky. V tejto situácii by bolo lepším riešením "ťahať" rodičovskú dovolenku až do posledného dňa trvania pracovného pomeru a do evidencie sa nechať zaradiť tak, aby v rozhodujúcom období dvoch rokov dozadu bola započítaná z hlavného zamestnania len doba rodičovskej dovolenky.
Zhrnutie:
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní výlučne na rodičovskej dovolenke - dávka sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím rodičovskej dovolenky. Dávka sa vypočíta z príjmu, ktorý ste mali v zamestnaní ešte pred nástupom na materskú. V prípade zreťazenia viacerých materských a rodičovských dovoleniek po sebe sa dávka vypočíta z príjmu, ktorý ste mali pred prvou materskou.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR - dávka sa vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu!
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní mali príjem (vymeriavací základ) a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale ste boli aspoň jeden deň "normálne" zamestnaná a riadne prihlásená na poistenie v Sociálnej poisťovni, teda pracovali ste alebo ste čerpali riadnu dovolenku a podobne - dávka sa vypočíta z vymeriavacieho základu, ktorý ste dosiahli v posledných dvoch rokoch pred zaradením do evidencie.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v hlavnom zamestnaní výlučne na rodičovskej dovolenke, tak sa dávka vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím rodičovskej dovolenky. Dávka sa vypočíta z príjmu, ktorý ste mali v hlavnom zamestnaní ešte pred nástupom na materskú. V prípade zreťazenia viacerých materských a rodičovských dovoleniek po sebe sa dávka vypočíta z príjmu, ktorý ste mali pred prvou materskou. Na vedľajší príjem sa neprihliada. Na vedľajší príjem by sa prihliadalo len vtedy, ak by z neho vyšla lepšia dávka.
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v hlavnom zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR - dávka sa vypočíta z vedľajšieho príjmu a môže tak byť veľmi nízka!
- Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v hlavnom zamestnaní mali príjem (vymeriavací základ) a boli ste v hlavnom zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale ste aspoň deň boli "normálne" zamestnaná a riadne prihlásená na poistenie v Sociálnej poisťovni - pracovali ste alebo ste čerpali riadnu dovolenku a podobne, tak sa dávka vypočíta z vymeriavacieho základu, ktorý ste dosiahli v posledných dvoch rokoch pred zaradením do evidencie v hlavnom zamestnaní, ale aj vo vedľajšom zamestnaní a dávka môže byť nízka.
Dovolenka a jej vplyv na príjem
Dovolenka je obdobie, kedy zamestnanec nepracuje, ale dostáva za toto obdobie náhradu mzdy. Ak má zamestnanec uzatvorenú pracovnú zmluvu s definovaným trvalým pracovným pomerom, má nárok na dovolenku, a to v prípade, ak vykonáva svoju prácu nepretržite jeden celý rok. Základná výmera dovolenky je podľa legislatívy najmenej štyri týždne. Ak však už dovŕšil vek 33 rokov, má nárok na dovolenku o týždeň dlhšiu.
Zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Vyplácaniu dovoleniek sa venuje § 116 zákona č. 311/2001 Z.z. ,t.j. Zákonník práce.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Ďalšie dôležité informácie
- Zmena spôsobu výplaty dávky: Ak chcete zmeniť spôsob výplaty dávky, alebo ste si dávku nevyzdvihli, použite formulár: Žiadosť o výplatu sumy dávky / zmenu miesta výplaty sumy dávky / opätovné vyplatenie neprevzatej sumy.
- Premlčanie nároku na výplatu dávky: Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
- Výplata materského: Materské sa vypláca za kalendárne dni a poskytuje sa za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi.
- Zánik nároku na materské: Nárok na materské zaniká aj po uplynutí 34. týždňa (resp. 37./43. týždňa v prípade osamelých rodičov alebo žien, ktoré porodili dve a viac detí), uplynutím 14. dňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ak dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, nie dlhšie ako do konca 34., príp. 37./43. týždňa.
- Nárok iného poistenca: Inému poistencovi nárok vzniká odo dňa, od ktorého žiada o priznanie materského, t. j. 28., 31. alebo 37. týždňa.
- Odpočet otcovského z materského: Ak otcovi vznikol nárok na otcovské a následne si do troch rokov veku dieťaťa uplatní aj nárok na materské, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské.
- Povinnosť vrátenia neprávom vyplatených súm: Poistenec je povinný vrátiť dávku alebo jej časť, ak si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila) alebo vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila.
- Náhrada škody pri nesprávnych údajoch: Ak fyzická alebo právnická osoba nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.
Kalkulačka materskej
Pre jednoduchší výpočet materskej dávky existujú online kalkulačky, ktoré zohľadňujú výšku hrubej mzdy a počet dní v mesiaci. Kalkulačka materskej portálu Finsider vypočíta celkovú výšku dávky, ktorú dostanete v mesiaci, ktorý má 30 dní. To znamená, že v mesiacoch, ktoré majú 31 dní, dostanete o niečo viac peňazí.
Zmena ustanoveného týždenného pracovného času
Zamestnávateľ je povinný upraviť zistený alebo používaný priemerný zárobok aj pri zmene ustanoveného týždenného pracovného času, napr. pri zmene dĺžky ustanoveného týždenného pracovného času, pri prechode z jednozmennej prevádzky na dvojzmennú alebo naopak. Úprava priemerného zárobku sa týka len zmien ustanoveného týždenného pracovného času podľa § 85 ods. 5 Zákonníka práce.
Príklad: Z dôvodu dočasnej potreby zvýšenia výroby sa zamestnávateľ dohodol so zástupcami zamestnancov na zavedení trojzmennej prevádzky s ustanoveným týždenným pracovným časom 37,5 hodiny od 1. 10. Dovtedy zamestnanci pracovali v ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín. Zamestnávateľ je povinný priemerný zárobok zamestnancov zistený k 1. 10. 2014 zvýšiť v pomere 40/37,5, t. j. o 6,66 %.
Minimálna mzda a priemerný zárobok
Priemerný zárobok zamestnanca nesmie byť nižší ako minimálna mzda. Ak je vypočítaný alebo používaný priemerný zárobok nižší, musí sa zvýšiť na sumu zodpovedajúcu minimálnej mzde, resp. na výšku zodpovedajúcu sadzbe príslušného minimálneho mzdového nároku ustanovenej v Zákonníku práce.