Sebavedomie je základom pre úspešný a šťastný život. Len zo sebavedomých detí vyrastú sebavedomí dospelí, ktorí dokážu čeliť výzvam a prekážkam s odvahou a vierou vo vlastné schopnosti. Ako však dosiahnuť, aby dieťa verilo v seba? Niektorí rodičia sa obávajú, že prílišná chvála môže dieťaťu uškodiť a volia preto prístup založený na kritike a prísnosti. Tento článok vám ponúka overené tipy a stratégie, ako budovať zdravé sebavedomie u detí, ktoré im prinesie úžitok po celý život.
Čo je Sebavedomie a Kedy sa Začína Formovať?
Slovo sebavedomie pochádza z latinského "s dôverou" alebo "s vierou". Sebavedomé dieťa verí v seba samého a vo svoje schopnosti. Táto viera sa u dieťaťa vyvíja postupne, vďaka jeho vlastným skúsenostiam a vplyvu rodičov. Už v útlom veku sa dieťa potrebuje krok za krokom učiť veriť si, spoznávať svoje silné stránky a oblasti, v ktorých má rezervy. Je dôležité, aby rodičia viedli deti k tomu, aby sa učili z vlastných chýb, nebrali ich tragicky a snažili sa uvedomiť si svoje pozitívne vlastnosti a schopnosti. Každé dieťa má potenciál vybudovať si zdravé sebavedomie.
Maureen Healy upozorňuje, že existujú situácie, ktoré deťom pri budovaní sebavedomia sťažujú cestu. Až 1 z 5 detí zažilo v detstve traumu alebo situáciu, ktorá ho negatívne ovplyvnila. Takéto dieťa si sebavedomie a vieru vo svoje schopnosti buduje ťažšie, avšak s podporou a správnym prístupom to dokáže.
Tipy, Ako Budovať Sebavedomie u Detí
1. Buďte Dieťaťu Zrkadlom
Byť pre dieťa zrkadlom znamená odrážať a poukazovať na jeho pozitívne vlastnosti a úspechy. Stačí pár povzbudivých slov ako „Tvoja kresba je mimoriadne zaujímavá“, alebo „Skvelý hod, ten sa ti podaril!“ a v dieťati začínate zasievať zárodky zdravého sebavedomia, na ktorých bude neskôr stavať svoju osobnosť.
2. Nekonečné, Ale Rozumné Pochvaly a Povzbudzovanie
Chváliť svoje dieťa môže byť pre mnohých rodičov náročná výzva. Ak to sami od svojich rodičov počas detstva nezažili, musia sa o to vedome snažiť. Keď sa však naučia ako na to, budú vidieť v správaní a prežívaní svojho dieťaťa veľké pozitívne zmeny. Skúste svojmu dieťaťu každý deň povedať pár milých slov, pochváľte ho za maličkosť, oceňte ho. V deťoch to vzbudzuje dojem, že sú plnohodnotnými a užitočnými ľuďmi, že sú schopné niečo dokázať. A musíme ich to učiť práve my, rodičia. Verte v svoje deti, v ich schopnosti, pochváľte ich za dobre vykonanú prácu alebo pekné správanie. Aj vám určite záležalo na tom, aby ste dostali ocenenie od svojej mamy alebo otca. To je pri formovaní sebavedomia pre dieťa to najdôležitejšie.
Prečítajte si tiež: Zdravý úsmev pre vaše dieťa
3. Podporujte Vzájomnú Dôveru
Tento tip slúži nielen k budovaniu sebavedomia u dieťaťa, ale aj k budovaniu vrelého a blízkeho vzťahu medzi dieťaťom a rodičom. Uveďme si krátky príklad. Je sobota ráno a zároveň je čas upratovania. Každý v rodine by sa mal do neho zapojiť, aj keď si ako rodič uvedomujete, že sám zvládnete určité úkony najlepšie. Janko je ešte malý a nezvládne dokonale utrieť prach na všetkých poličkách, alebo Lucka nemá zmysel pre detail a neuprace obývačku do takej podoby, do akej by ste ju upratali vy. V tom je ale to kúzlo. Nechajte to na nich, hoci to nebude dokonalé! Vložte do nich dôveru, že to samy zvládnu a urobia to najlepšie, ako vedia. Tým pádom nepodporujete len dôveru medzi vami navzájom, ale budujete aj pocit dôvery u dieťaťa voči sebe samému.
4. Urobte Krok Späť
Jim Taylor, autor knihy Your Kids Are Listening: Nine Messages They Need to Hear from You, tvrdí, že k budovaniu sebavedomia neprispieva len neustála pochvala zo strany rodičov. Autor uvádza, že dôležité je aj ustúpiť, vzdialiť sa a nechať deti „bojovať“. Nechať ich robiť ich vlastné rozhodnutia, chyby alebo riskovať. Len vtedy dieťa získa pocit, že vie, v čom je dobré a naučí sa to na seba vážiť. Taylorov názor podporuje aj Victoria Sopik, CEO Kids & Company: „Na budovanie sebavedomia vo svete musia deti dostať možnosť robiť svoje rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť a následky. Vidím denne viacero rodičov, ktorí riešia problémy za svoje deti, naprávajú ich chyby.
5. Budujte u Dieťaťa Sebalásku
Prvým krokom k tejto úlohe je najprv vybudovať sebalásku voči sebe samému. V praxi to môže vyzerať tak, že pochválite samého/samú seba, keď navaríte večeru pre celú rodinu, alebo keď sa vám podarí pekne upratať byt. Vaše dieťa toto správanie, ktoré je na začiatku namierené voči vám, bude zrkadliť a kopírovať. Keď sa mu podarí spraviť niečo, za čo bude na seba hrdé, povedzte mu, aby to povedalo nahlas. Opakovaním tohto správania si dieťa uvedomí, v čom je dobré a v čom nie a bude sa snažiť byť stále lepšie a lepšie.
6. Učte Dieťa Odolnosti
Život prináša nielen výhry, ale aj prehry. Čím skôr sa to deti naučia, tým ľahšie sa im bude v živote napredovať. Ak sa vášmu dieťaťu niečo nepodarí, neľutujte ho. Skôr si k nemu sadnite, porozprávajte sa s ním o tom, čo to mohlo spôsobiť, že nedosiahlo výsledok, aký chcelo. Skúste mu poradiť, čo by mohlo spraviť nabudúce, aké efektívnejšie kroky zvoliť a podobne. A zároveň, neodvracajte pozornosť od jeho skutočných pocitov, ktoré z „prehry“ vzišli. Rozprávajte sa o nich spoločne, neprekrúcajte ich. Aj negatívne pocity sú dôležité a sú základom uvedomenia si toho, že človek musí zvoliť inú stratégiu, aby v budúcnosti uspel.
7. Podporujte u Detí Ich Vášeň a Snahu
Každý vyniká v niečom inom, každého zaujíma niečo iné. Ak vaše dieťa nájde záujem a vášeň vo veci, ktorá pre vás osobne zaujímavá nie je, neprestávajte ho podporovať. Dieťa si vybralo to, čo ho baví a vašou úlohou je ho viesť k tomu, aby sa v danej činnosti zlepšovalo, aby malo radosť z úspechov a bralo si ponaučenie z neúspechov.
Prečítajte si tiež: Odplienkovanie bez stresu
8. Učte Deti Slušnému Správaniu
Učenie vášho dieťaťa dobrým návykom a slušnému správaniu vie do veľkej miery formovať jeho sebavedomie. Keď dieťa naučíte, že je slušné pri vstupe do budovy pozdraviť, potriasť na pozdrav človeku rukou alebo nešepkať si pri stole, dávate mu dobré rady do života. Ak sa ich bude držať, bude v spoločnosti vnímané ako sebavedomý a uvedomelý človek. To mu bude už od detstva otvárať dvere všade, kde sa objaví.
Sebavedomie v Období Dospievania
Počas dospievania je možné, že vaše dieťa nebude chcieť „vyčnievať“, čo však neznamená, že musí predstierať, že je niekým, kým nie je. Pomôžte prostredníctvom nášho zoznamu tipov svojej dcére alebo synovi vzdorovať tlaku rovesníkov a mať radosť z toho, že sú sami sebou.
Situácia, v ktorej človek nikoho nepozná, môže byť nepríjemná aj pre dospelého. Ak sa v tejto situácii ocitnú mladí ľudia, rozhorí sa v nich vnútorný boj. Zúfalo chcú mať pocit, že sú súčasťou danej komunity a „zapadať“, ale zároveň sa snažia vyjadriť svoju individualitu a osobný štýl.
„V škole, kam Kristy chodí, je podľa mňa tlak rovesníkov na to, ako deti vyzerajú a čo nosia za oblečenie,“ hovorí mama Gabriela.
„Povedzme si to na rovinu: keď dievčatá vstúpia do miestnosti, navzájom sa omrkajú,“ hovorí koučka sebadôvery, doktorka Tara Cousineauová.
Prečítajte si tiež: Svetové strany pre deti - zábavné aktivity
V tejto fáze života vaša dcéra u svojich rovesníkov pozoruje rôzne emocionálne a fyzické vlastnosti, porovnáva tie svoje s ich a začína ich vnímať ako žiaduce či nežiaduce. Médiá, časopisy a filmy toto vnímanie ešte umocňujú. Keď dieťa začne chodiť do novej školy alebo vstúpi do nového tímu, sú to situácie, kedy také porovnávanie vystupuje do popredia.
Čo robí tlak rovesníkov so sebavedomím dieťaťa?
Uvedomme si, že ide o dôležité situácie, ktorými si dieťa musí prejsť, aby prišlo na to, kým vlastne je a čo je preň dôležité. To všetko je súčasťou dospievania. Pre mladých ľudí to však môže byť obdobie, kedy je ich sebavedomie veľmi zraniteľné, lebo si hľadajú svoje miesto v sociálnej hierarchii. Váš syn alebo dcéra napríklad môže závidieť ostatným alebo zistiť, že mu závidia jeho vrstovníci. Takže ako môžete byť svojmu dieťaťu v tomto komplikovanom období nápomocní a naučiť ho vážiť si svoju jedinečnosť a chrániť svoje sebavedomie? V našom zozname tipov sme pre vás pripravili pár praktických návrhov. Najdôležitejšie je, aby vaše dieťa chápalo, že by sa kvôli tomu, aby zapadlo, nemalo vzdávať všetkých tých krásnych vecí, ktoré z neho robia jedinečnú bytosť. V živote mladého človeka príde chvíľa, keď „zapadnúť“ preňho bude tou najdôležitejšou túžbou. To sa s dospievaním a rozvojom vlastných záujmov, nadania a štýlu mení. Ak pomôžete svojmu synovi alebo dcére prísť na to, čím sú jedineční a čo prinášajú do priateľstva, môžete im poskytnúť sebaistotu na to, aby boli sami sebou a pritom dokázali rozpoznať a oceniť odlišnosť ostatných.
Bezpečnosť a Sebavedomie: Ako Naučiť Deti Rozpoznať Nebezpečenstvo
Každý rodič čelí podobným výzvam pokiaľ ide o bezpečnosť ich detí - komu (ne)dôverovať, čomu veriť, koho a čoho sa báť, ale hlavne AKO NAUČIŤ DETI ROZPOZNAŤ NEBEZPEČENSTVO A POŽIADAŤ O POMOC?
,,Neber si od nikoho cukrík” alebo ,,S nikým cudzím sa nebav a nechoď” sú klasické, no v realite nie veľmi efektívne metódy výuky bezpečnosti pre deti. Neberú do úvahy množstvo skutočností, ktoré obklopujú detský život - prirodzenú zvedavosť, mentálnu a fyzickú prevahu dospelých nad deťmi, a najmä skutočnosť, že násilie na deťoch v akejkoľvek forme páchajú prevažne ľudia, ktorých deti poznajú (či už rovesníci alebo dospelí).
Detská nevinnosť a menšia sila neznamenajú, že sa nemôžu brániť. Kurz sebaobrany pre deti ZA SEBA je plný zábavy. Nosnou témou sebaobrany pre deti ZA SEBA je rozpoznanie a rozvíjanie osobných hraníc. Rovnako dôležitou témou je bezpečný vs nebezpečný dotyk a ako ich rozlíšiť. Tretím veľkým tematickým okruhom je rozpoznanie nátlaku a šikany a možnosti reakcie na nebezpečné situácie. Cieľom kurzu je, aby deti vedeli rozpoznať nebezpečenstvo a poznali spôsoby, akými ho môžu konfrontovať, vysporiadať sa s nepríjemnou situáciou a ako svoj strach či skúsenosti komunikovať s dospelými, ktorí im môžu pomôcť. Spôsob vedenia kurzu a aktivity majú za úlohu podporiť v deťoch pocit, že aj ony sú dôležitou súčasťou budovania ich vlastnej bezpečnosti a majú právo na telesnú integritu.
Naučte sa 5 zásad sebaobrany za 5 hodín! V jednodňovom intenzívnom kurze povzbudzujúcej sebaobrany sa zameriame najmä na verbálnu sebaobranu a asertívnu komunikáciu pri najbežnejších scenároch (vymedzenie hraníc voči cudzím ľuďom aj blízkym osobám v neželaných situáciách).
Sebavedomie a Ego: Aký je Rozdiel?
Možno si teraz poviete - skutočne? Veď deti majú sebavedomia na rozdávanie, na čo ho dvíhať?Nuž, deti sa sebavedomé rodia: uvedomujú si seba a svoje potreby veľmi dobre. V priebehu života sebavedomie akosi strácajú. O prvé straty sa zasluhujeme aj my, rodičia. A naopak - so znižujúcim sa sebavedomím rastie ego. Aký je medzi nimi rozdiel?
Ego sa dvíha, keď všetko naokolo klesá, teda zhadzujeme ostatných a vyvyšujeme nad nich seba. Dvíha sa na úkor ostatných. Naopak sebavedomie je vedomie o sebe samom, pevné, neotrasiteľné a odvíja sa od sebalásky, sebaúcty a pokory. Čiže neposilňuje sa na úkor ostatných.
Ak ľúbime seba (zdravo), rozdávame lásku a úctu navôkol bez nároku na úctu a lásku od ostatných smerom k nám (netreba nám ju, keď ju sami cítime).
U detí je najlepšie starať sa o ich sebavedomie vlastným príkladom.
Ak to ale s naším sebavedomím také ružové nie je (u mňa isto nie), skúsme podporiť (alebo skôr nezničiť) sebavedomie našich detí týmito spôsobmi (berte ich ako začiatok a pridajte svoje):
1. Plná Pozornosť pre Vaše Dieťa
Venujte mu ju, keď sa s vami rozpráva. Nemusíte hneď stopnúť všetko, čomu sa venujete, ak ale ide o niečo dôležité, stopnite sa, alebo mu vysvetlite, že potrebujete ešte minútku (ukážete, že vám záleží aj na ňom, ale aj na svojich potrebách).Nedvihnite mobil, nereagujte na volajúcu babku za oknom, nevenujte sa myšlienke, že treba ešte rýchlo zaplatiť za plyn. Jednoduché? Aj na sebe občas vidím, ako mi uletí pozornosť. A to deti bolí. Aj keď sa zasmejete, pretože vám práve s vážnou tvárou vyrozprávalo niečo, čo sa vám zdá smiešne.
2. Uznanie Detského Pohľadu na Vec
Nehovorme svojim deťom, že „takto sa to patrí, takto sa to robí, toto je správne“. Premeňme to na „takto to vidím ja, ja to považujem za správne, ja to robím takto“. Sprístupníme deťom seba (lepšie nám porozumejú) a pripravíme priestor pre ich vyjadrenie, vyslovenie ich názoru. Naučia sa tak premýšľať za seba a nie skrývať sa za neexistujúcu tretiu osobu (s menom „to sa patrí“). Prikývnite, ak vám deti niečo vysvetľujú, že rozumiete a uznajte, že beriete ich názor do úvahy. Ak sa vás spýtajú na váš, vyslovte ho, ak nie, nechajte si ho pre seba. Dôležité je povedať tiež - „to, čo si myslíš, je v poriadku“. Ak to ale tak nevidíte, povedzte len, že to vy považujete za nesprávne a vysvetlite prečo. Možno svoje dieťa prekvapíte, zmätiete, no pokračujte v tom a ono na ten „vlak otvorenosti“ samo naskočí.
3. Kto Chce, Hľadá Spôsoby, Kto Nie, Hľadá Dôvody
Ak sa dcérka potrebuje so mnou hrať, no ja pracovať, hľadáme spôsoby, ako to skĺbiť dokopy. Stáva sa, že na hru už nemám síl, vtedy je dôležité vysvetliť seba: „nevládzem, láska moja, potrebujem pauzu“. Dcérka už pauze rozumie, no rada vyjednáva - nie aby si vydupala svoje, ale aby bola spokojná aj ona, to ju stále učím - spokojné musia byť obe strany.Spokojná mama, spokojné dieťa. Vypočujem si teda dcérkine návrhy, nechám ju dohovoriť, neskáčem do reči, nesťažujem sa, nevzdychám, ani nekomentujem. Poviem svoj návrh, komunikujem svoje potreby a znovu hľadáme zhodu. Zvyčajne to dopadne tak, že mi s prácou pomôže, alebo počká, kým ju dokončím.
4. V Pokoji Prečkajme Tornádo Emócií
Ak sa niečo pokazí (nemôžem sa s dcérkou hrať), dcérka reaguje hnevom, zúrivosťou, plačom, smútkom. Je to dôležité, pretože sa vyjadrením emócií vyrovnáva so vzniknutou situáciou. Nech sú silné, ako sú, je prospešné, že ich vypúšťa von. Berte to ako poklonu - dieťa vám dôveruje natoľko, že sa nebojí vo vašej prítomnosti zúriť. Plus - keď sa vypustí para, hrniec jedného dňa nekontrolovateľne nevybuchne. Navyše otázka pre rodičov - čo s vami robia pocity, ktoré dusíte?Mne zhoršujú fyzické zdravie. Ak teda pred vami deti vyjadrujú silné emócie, pre ich sebavedomie je dôležité vyjadriť im svoje uznanie (napríklad prítomnosťou, mlčaním - spolupatričnosťou). Nereagujte na tieto emócie (to by ste deťom naložili ďalšie bremeno, lebo okrem svojich pocitov by sa museli zaoberať aj vašimi). Vyjadrite súhlas s prežívaním: „rozumiem, že sa hneváš, aj ja by som sa“. A počkajte, kým tornádo skončí. Moja dcérka zvyčajne vstane, opráši sa a ide ďalej.
5. Riešenie v Réžii Detí
A to je práve to - dcérka sa zabaví sama, kým pracujem. Nenavrhnem jej riešenie, pretože ho nechávam v jej réžii. Počkám, či to dokáže a hlavne verím, že to dokáže. Netreba manažovať svoje deti, oni toho vedia toľko sami urobiť. Je ale ťažké veriť niekomu inému, pokiaľ neveríme sami sebe, však?Tie otázky plné pochybností: dokáže to aj sama? Zvyčajne vypovedajú o nás, nie o našich deťoch. Dokážeme sa zabaviť aj sami, alebo na to niečo/niekoho potrebujeme? A o tom to je.
Sebavedomie a Asertivita: Ako Naučiť Deti Brániť Sa
Každé dieťa má právo cítiť sa bezpečne. Naučme ho, ako povedať „nie“, stanoviť si hranice a brániť sa bez strachu.
- Ak ti niekto opakovane ubližuje, robí si z teba srandu alebo ťa bije, nie je to v poriadku. Ani v hre.
- Nie je zbabelé, keď odídeš. Je to múdre.
- Sebavedomie rastie tréningom. Rozprávajte sa doma, čo robiť v rôznych situáciách. Silné deti nie sú tie, čo kričia najhlasnejšie.
Šikana a Sebavedomie: Ako Pomôcť Dieťaťu, ktoré Trpí
Jednou z najnepríjemnejších skúseností rodiča je pozerať sa, ako jeho dieťa trpí. Ešte ťažšie je to vtedy, keď to spôsobujú iné deti - tie, ktoré by mali byť kamarátmi, parťákmi v hre, rovesníkmi. Ak sa však dieťa opakovane stretáva s odmietaním, posmeškami alebo dokonca fyzickým ubližovaním a nedokáže sa voči tomu postaviť, rodič je často bezradný. A to nie je ich chyba. Niektoré sú introvertné, citlivé, tiché, iné len nemajú skúsenosť s tým, že sa môžu ozvať. A keď do toho vstúpila pandémia, ktorá ich na dlhé mesiace izolovala od bežného kontaktu so spolužiakmi, mnohé z nich stratili ešte aj to málo sebavedomia, ktoré mali.
Virtuálny kontakt síce umožnil zachovať istý druh interakcie, ale nikdy nenahradí priamy očný kontakt, reč tela, spontánne reakcie či riešenie konfliktov v reálnom čase. Kľúčom je rozprávať sa - ale nie len tak formálne, ako keď sa pýtame: „Ako bolo v škole?“ Potrebujeme zistiť, ako sa cíti, kto mu je blízky, kto mu ubližuje, ako to chápe, čo si o tom myslí. Často sa stáva, že dieťa považuje za priateľa niekoho, kto mu opakovane ubližuje. A to len preto, že sa s ním hrá. Prvým krokom k obrane je uvedomenie si, že nie všetky vzťahy sú zdravé. Že kamarát nemá právo kričať, biť, zosmiešňovať. Potom prichádza asertivita. Nie boj, nie agresia, ale vedomé, pokojné vyjadrenie vlastných hraníc. Pre deti to môže byť nová skúsenosť - naučiť sa povedať „nie“, vysloviť vetu: „Nepáči sa mi to, prestaň.“ Alebo sa otočiť a odísť. A práve tu zohráva rodič zásadnú úlohu. Nie ako niekto, kto bojuje namiesto dieťaťa, ale ako sprievodca, ktorý ho učí, trénuje, podporuje. Môžeme si také situácie nacvičiť doma - ako hereckú hru.
Zároveň by sme mali byť vnímaví voči tomu, čo dieťa robí medzi deťmi - kde sa nachádza v „sociálnej mape“. Niektoré deti sú prirodzene dominantné, iné sa prispôsobujú, ďalšie sa vyčleňujú. Deti, ktoré pôsobia utiahnuto, nerozhodne alebo sa boja konfrontácie, sú častejším terčom šikany. To neznamená, že sú slabé - len potrebujú podporu, aby v sebe objavili silu, ktorú zatiaľ nevyužívajú. A tú silu niekedy objavia práve vtedy, keď nájdu správne prostredie. Možno je načase vymeniť krúžok, zmeniť kolektív, vytvoriť priestor, kde sa dieťa bude cítiť prijaté, nie ohrozované.
Ak sa nám zdá, že vlastné úsilie nestačí, netreba váhať osloviť školu. Školskí psychológovia, triedni učitelia, asistenti - to sú ľudia, ktorí môžu naše dieťa pozorovať v bežnom dni, nenápadne, ale pozorne. Môžu zachytiť, kedy sa cíti v úzkych, kde potrebuje pomoc, s kým sa mu darí. A môžu mu ponúknuť oporu - cez skupinové aktivity, individuálne rozhovory či zapojenie do programov zameraných na rozvoj sebadôvery a komunikačných zručností. Netreba sa báť ani pomoci zvonku. Detský psychológ môže byť nielen „záchranná brzda“, ale aj parťák pri budovaní sebavedomia. Nie je to hanba, ale zodpovednosť. Ak dieťa dlhodobo trpí nízkym sebahodnotením, ak sa uzatvára do seba, ak má tendenciu o sebe pochybovať, odborník mu môže pomôcť pochopiť samého seba a vytvoriť nové stratégie zvládania záťaže.
A čo je najdôležitejšie - dieťa, ktoré vie, že ho niekto vníma, počúva a verí mu, je dieťa, ktoré má väčšiu šancu rásť. Nie do dokonalosti, ale do spokojnosti so sebou samým.
Tipy pre Sebavedomejšie Vystupovanie: Reč Tela a Očný Kontakt
Chcete, aby sa vaše deti cítili istejšie a nebáli sa nadväzovať nové kontakty? Odborníčka na reč tela Vanessa Van Edwards prezrádza tri jednoduché triky, ktoré pomáhajú deťom kráčať s hlavou hore a úsmevom na tvári.
Držanie Tela
Van Edwards odporúča deťom predstaviť si, že majú na pleciach plášť ako ich obľúbený superhrdina - hlava hore, plecia dozadu, žiadne hrbenie. Ide o modernú verziu známeho konceptu „power posing“. Ľudia, ktorí kráčajú a sedia vzpriamene, viac veria svojim vlastným myšlienkam a schopnostiam. Držanie tela neovplyvňuje len to, ako nás vnímajú ostatní, ale aj to, ako vnímame sami seba. Predstava plášťa superhrdinu na ramenách pomáha deťom jednoducho a hravo získať pocit istoty a sebavedomia. Telo neodzrkadľuje len naše pocity - ono ich priamo ovplyvňuje.
Podanie Ruky
Druhý tip sa týka podania ruky. Deti by mali podať ruku s palcom smerom nahor a trochu ju stlačiť. Podanie ruky je fyzickým kontaktom, ktorý vôbec nestráca na svojej hodnote. Vedeli ste, že aj takéto krátke spojenie aktivuje hormón oxytocín, známy ako „hormón spojenia“? V súčasnosti, keď komunikácia prebieha prevažne digitálne, môže byť sebaisté podanie ruky, dôležitým krokom k vytváraniu vzťahov. Treba však dodať, že pre niektoré deti - najmä tie so senzorickými citlivosťami alebo na autistickom spektre - môže byť fyzický kontakt nepríjemný. V takých prípadoch je vhodnou alternatívou päsťový pozdrav, mávnutie alebo verbálny pozdrav.
Očný Kontakt
Namiesto klasickej výzvy „pozeraj sa do očí“ radí Van Edwards deťom, aby sa počas rozhovoru sústredili na farbu očí druhého človeka. Tento trik pomáha deťom prirodzene nadväzovať očný kontakt, bez pocitu nátlaku či nekomfortu. Očný kontakt je kľúčový pre rozvoj reči, empatie a schopnosti chápať pohľady iných ľudí. Pre deti, ktoré majú problém s priamym očným kontaktom (napr. pri autizme), môžu byť alternatívou iné formy pozornosti - sledovanie nosa, úst alebo jednoducho otočenie tváre smerom k druhej osobe.
Práve priateľstvá a interakcie s rovesníkmi sú dôležité pre rozvoj empatie a porozumenia sociálnym pravidlám. V dobe, keď deti trávia väčšinu času za obrazovkami, môže byť schopnosť vstúpiť do miestnosti so vztýčenou hlavou, podať ruku a pozrieť sa človeku do očí, veľkou devízou do života. Pokojne si ich privlastnite aj vy, často zabúdame na základné a jednoduché veci, ktoré nám môžu pomôcť v bežnom živote.
Dôvera a Pravidlá: Ako Pomôcť Deťom Prekonať Pokušenie
Desaťročné dieťa sa snaží získať uznanie od ľudí, ktorí sú pre neho dôležití. Všíma si, ako na jeho konanie a správanie reagujú učitelia, rodičia, rovesníci. Keď má dieťa desať rokov, veľmi mu začína záležať na dôvere. Premýšľa nad tým, komu a čomu môže veriť. Ako pomôcť deťom, aby dokázali prekonať pokušenie porušiť pravidlá?
Vždy môžete veriť dieťaťu, že urobí to, čo mu prikáže mozog a hormóny. Napríklad desaťročný chlapec, ktorý jazdí na bicykli so svojím kamarátom, je motivovaný k tomu, aby prekračoval hranice, ktoré mu rodič nastaví. Jednak je to kvôli vzrušeniu, ale aj kvôli sociálnemu statusu. V tomto veku je názor kamaráta dôležitejší ako názor rodičov. Je teda nerealistické dôverovať dieťaťu, že dodrží rodičovské pokyny, keď je niekde vonku s kamarátom. A preto je potrebné deťom pomôcť prekonať toto pokušenie nedodržať pravidlá, keď sú s kamarátmi. Ako? Predovšetkým sa o tom rozprávajte. Môžete napríklad použiť vetu: „Dohodli sme sa na tomto pravidle, ale ak sa stane to alebo ono, ako to urobíš, aby si si spomenul a sám si vybral, ako sa budeš správať? Ako to urobíš, aby si dodržal pravidlá, ktoré sme si dohodli, keď sa budeš bicyklovať so svojím kamarátom a kamarát ťa bude pokúšať, aby si naše dohodnuté pravidlá porušil?“ Otázky dieťaťu pomáhajú uskutočňovať proces premýšľania a takto môže skôr prevziať kontrolu nad daným problémom.
Lepšie než dieťa príliš ochraňovať, je dovoliť mu, aby postupne zbieralo vlastné skúsenosti. Čím viac bude dieťa samostatné, dokáže sa riadiť vlastnými pravidlami, berie do úvahy následky svojich činov, tým skôr sa naučí odolávať tlaku rovesníkov a bude si vedome vyberať vhodné správanie v konkrétnych situáciách. Túto zručnosť sa môže učiť spolu s rodičmi.