Vstup dieťaťa do materskej školy (MŠ) predstavuje významný míľnik, prvý krok do širšej spoločnosti. Tento prechod so sebou prináša množstvo zmien, s ktorými sa dieťa musí vyrovnať. Avšak, adaptácia nie je len záležitosťou dieťaťa. Rodičia a učitelia MŠ zohrávajú kľúčovú úlohu pri uľahčovaní tohto procesu. Cieľom tohto článku je preskúmať aspekty adaptácie dieťaťa na MŠ a následne na základnú školu (ZŠ), s dôrazom na úlohu rodičov, učiteľov a samotného dieťaťa. Hľadáme spolu cestu, ako tento problém zmierniť.
Adaptácia v kontexte pedagogiky a psychológie
Pojem "adaptácia" sa v pedagogike používa v súvislosti s otázkami prispôsobivosti a prispôsobovania dieťaťa podmienkam rodinného, školského a mimoškolského prostredia. Psychológovia pod týmto pojmom rozumejú zmenu citlivosti, ktorá nastáva následkom prispôsobenia sa zmyslového orgánu vplyvom naň pôsobiacim. Dôležitými vlastnosťami, ktoré vplývajú na plynulú adaptáciu dieťaťa v MŠ sú jednotnosť, dôslednosť a trpezlivosť zo strany rodičov a učiteľov.
Etapy adaptačného procesu v materskej škole
Adaptačný proces v MŠ prebieha v niekoľkých etapách, pričom každá z nich má svoje špecifiká:
Orientačná etapa
- Dieťa v MŠ: V tejto fáze dieťa vystupuje ako pozorovateľ, spracováva množstvo nových podnetov a problémov. Nepokúša sa nadviazať kontakt s rovesníkmi, nezaujíma sa o ich aktivity, rozpráva ticho, jednoslabične alebo vôbec. Nehrá sa, a ak áno, tak nie veľmi intenzívne, je uzavreté, zdržanlivé. Často trpí nechutenstvom a odmieta sa stravovať.
- Dieťa doma: Prežíva to, čo dospelí po namáhavom dni, je neisté, unavené hlukom a množstvom podnetov. Túži po kľude a chce si odpočinúť. Obmedzuje mnohé zo svojich činností, s ktorými sa zaoberalo pred vstupom do MŠ. Zje všetko, čo pred neho predložíte, pretože jedlo v MŠ odmietlo. Potrebuje spracovať svoje dojmy a zážitky.
- Úloha rodiča:
- Nelúčiť sa s dieťaťom dlho, pretože pri dlhom lúčení dieťa zneistie. Neobvyklé správanie rodiča podporí jeho strach.
- Ak má možnosť, ponechá dieťa dopoludnia v MŠ a poobede si ho vyzdvihne.
- Po návšteve v MŠ dá dieťaťu možnosť odpočinku.
- Nezaťažuje dieťa väčšími aktivitami (nákupom, prechádzkami, pobytom na ihrisku…).
- Nezaťažuje dieťa inými životnými zmenami (sťahovanie, narodenie súrodenca, nezhodami v rodine…).
- Zosúladí poriadok doma s poriadkom v MŠ.
- Neprerušuje pobyt v MŠ.
- Úloha učiteľky:
- Rešpektuje u dieťaťa úlohu “pozorovateľa”.
- Podporuje konanie dieťaťa.
- Pomocou hier umožňuje prijímanie informácií.
- Sprostredkuje dieťaťu najdôležitejšie pravidlá a normy správania.
- Oboznámi dieťa s najdôležitejšími priestormi (trieda, umyváreň, WC, jedáleň, spálňa).
- Dovolí dieťaťu ponechať obľúbenú hračku, vec.
- Vytvorí priestor na odpočinok.
- Umožní spoločný pobyt s “pevným bodom” - kamarát, súrodenec, ak to dieťa potrebuje.
- Na konci týždňa rozohrá zaujímavú hru na pokračovanie.
Obdobie presadenia sa
- Dieťa v MŠ: Je ochotné podniknúť prvé pokusy o kontakt s rovesníkmi. Pokúša sa presadiť v skupine, začína viac komunikovať. Hľadá ochranu u dospelých, ak má ťažkosti s rovesníkmi. Rýchlo sa unaví (spory medzi deťmi pri presadzovaní sa v skupine). Snaží sa upútať pozornosť všetkými prostriedkami. Vyberá si len jedlá z domu, naďalej málo je.
- Dieťa doma: Pôsobí nevyrovnane, často sa mení jeho nálada. Pokúša sa upútať pozornosť všetkými prostriedkami, plače, ak chcú rodičia odísť (keď zabezpečuje dozor jeho známa osoba). Je odmietavé, chce opak toho, čo sa mu ponúka. Ráno je plačlivé, aj keď šlo večer skoro spať.
- Úloha rodiča:
- Neprerušuje pobyt v MŠ.
- Nelúči sa s dieťaťom dlho.
- Nezaťažuje dieťa väčšími aktivitami.
- Podporuje priateľstvá v MŠ (na ihrisku, doma).
- Rešpektuje správanie dieťaťa.
- Úloha učiteľky:
- Upevňuje normy a pravidlá správania v MŠ.
- Oboznamuje dieťa s ostatnými zamestnancami MŠ.
- Oboznamuje dieťa s ďalšími priestormi MŠ (dvor…).
- Pomáha pri riešení konfliktov, predchádza im.
- Nemení pravidlá a normy správania sa v MŠ (zosúladenie pôsobenia obidvoch učiteliek v triede).
- Dovolí dieťaťu ponechať si obľúbenú vec.
Ukľudnenie, vyrovnanie
- Dieťa v MŠ: Správanie dieťaťa sa blíži k norme, je istejšie v priestoroch MŠ. Podriaďuje sa normám a pravidlám správania sa v MŠ. Prejavuje deťom svoju náklonnosť, zaujíma sa o aktivity iných detí - napodobňuje vzory. Začína lepšie jesť, odmieta len neobľúbené jedlá.
- Dieťa doma: Dieťa je telesne vyčerpané, rýchlo sa unaví. Pôsobí ako “duchom neprítomné”. Nepokúša sa večer zostať dlho hore, je duševne ľahostajné.
- Úloha rodiča:
- Neprerušuje pobyt v MŠ, podľa možnosti ani na jeden deň.
- Podporuje nové priateľstvá v MŠ (doma, na ihrisku, v parku).
- Predlžuje pobyt v MŠ i na popoludnie.
- Rešpektuje psychosomatickú záťaž u dieťaťa.
- Úloha učiteľky:
- Upevňuje normy a pravidlá správania.
- Zapája dieťa do činnosti vo väčšej miere.
Emočné aspekty adaptácie
Odlúčenie od rodiny je ťažká emočná situácia v živote dieťaťa. Dieťa má strach v novom sociálnom prostredí, ktorý vyvoláva separácia od matky, otca a nové sociálne situácie. Základom adaptácie je hneď od začiatku dieťa zbaviť strachu a pomôcť mu nadobudnúť istotu v novom sociálnom prostredí. Prechod dieťaťa z rodiny do MŠ uľahčíte i tým, že nebudete rozoberať s dieťaťom vlastné obavy z jeho adaptácie v MŠ. Často sa stáva, že dieťa je pokojné, ale keď zbadá, že rodič je neistý, ba má slzy v očiach, nechápavo sa rozplače. Dieťa je istejšie a slobodnejšie, ak má osvojené hygienické návyky a zručnosti pri starostlivosti o svoju osobu (obliekanie, obúvanie, použitie vreckovky, toaletného papiera…). Nerobte už odteraz za svoje deti to, čo môžu urobiť samé.
Reforma školstva a zmeny v predškolskom vzdelávaní
Školská reforma prináša zmeny, ktoré ovplyvňujú aj predškolské vzdelávanie. Jednou z hlavných zmien je zmena povinného nástupu do škôlky. Od školského roka 2027/2028 ministerstvo zavádza povinné predprimárne vzdelávanie pre deti od štyroch rokov. O rok neskôr príde ďalšia zmena - do škôlok už budú povinne nastupovať trojročné deti.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Cieľom je pomôcť najmä deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, najmä z marginalizovaných rómskych komunít, aby lepšie zvládli prechod na základnú školu.
Riaditeľka materskej školy Majerníkova 11 v Bratislave, Iveta Ryzá, upozorňuje, že trojročné deti sú veľmi často choré a rodičia preto žiadajú aj o prerušenie dochádzky, niekedy aj na 3 - 4 mesiace. Adaptačný proces je u každého dieťaťa individuálny, takže ani z tohto dôvodu nepovažuje za vhodné zavádzať povinné vzdelávanie pre trojročné deti. Pri nástupe trojročného dieťaťa do materskej školy pedagógovia úzko spolupracujú s rodičmi, aby spoločne zabezpečili čo najlepší priebeh adaptácie.
Rodičia však majú naďalej možnosť vzdelávať dieťa doma - stačí oznámiť domáce vzdelávanie príslušnej obci. Najnovšie bude môcť zákonný zástupca vzdelávať dieťa doma len vtedy, ak bude mať ukončené minimálne stredné odborné vzdelanie. To znamená, že domáce vzdelávanie môže deťom poskytnúť rodič iba v prípade, že má aspoň výučný list. Po dovŕšení štvrtého roku dieťaťa sa bude posudzovať, či dosiahlo primeranú úroveň vedomostí. Posudzovať ju bude materská škola určená obcou. Ak dieťa nedosiahne požadovaných výsledkov, rodič bude musieť dieťa zapísať do škôlky do 15 dní.
Kým doteraz učiteľkám v škôlke stačila maturita, po novom budú musieť absolvovať bakalárske štúdium. Zmena sa teda bude týkať len učiteliek, ktoré vzdelávajú deti v predškolskom veku, čiže v piatich rokoch. Pri mladších deťoch bude učiteľkám stačiť stredná pedagogická škola a povinnosť absolvovania vzdelávania každých sedem rokov. Zmena začne platiť od septembra 2029.
Praktické rady a odporúčania pre rodičov
Nástup do škôlky je pre dieťa obrovským životným krokom. Je dôležité, aby rodičia vybrali takú škôlku, ktorá zodpovedá potrebám a možno i záujmom dieťaťa. Najdôležitejšie je, aby cítili, že vybrali prostredie, ktorému budú môcť sami dôverovať. Zároveň je dôležité rozprávať sa s dieťaťom o škôlke. Vopred mu vysvetlite, čo ho čaká. Ak sa dá, choďte sa spolu s ním do škôlky pozrieť, aby zhruba vedelo, čo si má pod pojmom škôlka predstaviť. Je fajn, ak sa môžete stretnúť s učiteľmi a s učiteľkami a motivovať dieťa, že sa v prvý deň môže tešiť na konkrétnu pani učiteľku. Ak má škôlka na stránke fotografie, prezerajte si ich doma spolu s dieťaťom. Doma vopred nastavte harmonogram dňa tak, aby kopíroval režim v materskej škole. Dodržiavajte ho aspoň dva týždne pred nástupom do škôlky.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Vo väčšom kolektíve je dieťa oveľa viac odkázané samo na seba. Tam je dôležité, či je naozaj odplienkované, zvláda aspoň základy samoobslužných činností, napríklad vyzuť si topánky, vyzliecť a obliecť sa s pomocou, najesť sa a napiť sa z pohára. Je takisto dôležité, aby bolo dieťa schopné porozumieť pokynom. Porozumenie reči zohráva dôležitú rolu, pretože deti budú v škôlke vykonávať činnosti v skupine. Trojročné dieťa nemusí mať reč na úrovni päťročného, no malo by dokázať vyjadriť svoje potreby tak, aby mu učiteľka dokázala porozumieť.
Ak dieťa reaguje pred nástupom do škôlky odmietavo, povedzte mu, že ho chápete a ani vám sa občas nechce ísť do práce. Že je úplne normálne, že nechce ísť niekam, kde je pre neho všetko nové. Vyjadrite mu pochopenie a uznajte jeho pocity. Povedzte mu: „Vieš čo, vyskúšame to, uvidíš a povieš mi, ako si sa tam mal. Myslím si, že tam zažiješ aj pekné veci.“ Motivujte dieťa čímkoľvek, na čo by sa mohlo tešiť.
Bezpečná vzťahová väzba a jej vplyv na adaptáciu
Bezpečná vzťahová väzba je o tom, že rodič je na dieťa naladený a vníma jeho potreby. Vzťah s rodičom je pre dieťa čitateľný. Vie, že keď rodič odíde, tak sa aj vráti, a je úplne v poriadku, že mu počas neprítomnosti chýba. Deti, ktoré nemajú s rodičmi bezpečnú vzťahovú väzbu, nemajú zvnútornený pocit istoty a bezpečia a ťažko sa v škôlke adaptujú.
Ak má rodina na výber, je dôležité, aby bola mama prvý rok nepretržite pri dieťati, neskôr ho môžu chvíľu postrážiť aj príbuzní či blízki. Ak nastane problém, často sa stretávam s tým, že to nie je o dieťati, ale o tom, že mama otca do vzťahu nepustí alebo ho nepustí dostatočne. Prípadne sa otec bojí väčšmi zapájať. No ak je otec prítomný pri starostlivosti o dieťa od narodenia pri prebaľovaní, kúpaní aj uspávaní, dieťa ho rýchlejšie prijme a reaguje otvorenejšie aj na ďalšie zmeny.
Ako reagovať na slzy a zmeny v správaní
Ak má dieťa s rodičmi bezpečnú vzťahovú väzbu, vie, že poň do škôlky prídu. No ak slzy neprídu vôbec, je dobré sa nad tým zamyslieť. Ak totiž dieťa necíti, že má dovolené prejavovať emócie, môže ich potláčať a nedávať najavo, aj keď tam sú. Treba si všímať zmeny v správaní dieťaťa. Niektoré deti sa namiesto ranného plaču po príchode zo škôlky doma hodia o zem. Zatvoria sa dvere bytu a dieťa začne kričať, hádzať veci a mať výbuchy hnevu. Stáva sa to preto, lebo dieťa musí spracovať zmenu režimu a množstvo podnetov, s ktorými sa v škôlke stretlo. Je dôležité, aby dieťa cítilo, že môže vyjadriť silné emócie hnevu alebo smútku a že to rodič zvládne.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Dieťaťu dovoľujeme prejaviť emócie, pričom korigujeme jeho správanie. Rodičia si často neuvedomujú, že smútok a hnev sú emócie, ktoré sú silno prepojené. Ak v nich dieťa zabrzdíte, začne emócie potláčať. To sa potom často prejavuje napríklad nechutenstvom. Alebo dieťa začne mať nočné desy, problémy so spánkom či s vyprázdňovaním, začne sa pocikávať, prestane rozprávať alebo začne ísť dozadu vo vývine. Toto sú už vážnejšie signály, že dieťa nedokáže spracovať prechod z domáceho prostredia do škôlky. Vtedy by mali rodičia vyhľadať odborníka.
Je dôležité, aby rodičia pri dieťati odmalička opisovali, čo cítia a čo cíti dieťa. Dbajte pri tom na to, aby ste dieťa nezaplavovali svojím smútkom či hnevom.
Rodičia sa už vopred boja, že dieťa bude mať zo škôlky traumy. Trauma vzniká, ak je dieťa vystavené situácii, že sa ocitlo v strachu či strese a nemá pri sebe nikoho, o koho by sa mohlo oprieť. Na druhej strane by som v tomto smere chcela povzbudiť úplne všetkých rodičov. Náhradná vzťahová osoba totiž nikdy nedokáže človeku spôsobiť takú traumu ako vlastný rodič.
Ak to dieťa vyžaduje, odporúčam zahrať sa s dieťaťom na bábätko. Povedzte, že sa hráte, obujte ho, oblečte ho a noste ho. A keď sa hra skončí, posmeľte ho, že teraz sa už obuje samo. Pre dieťa je adaptácia na nové prostredie a podnety veľmi náročná. Prirodzene si na novom mieste vyberá osobu, pri ktorej cíti najväčšie bezpečie. Na začiatku sa väčšina detí fixuje na jednu pani učiteľku alebo učiteľa. Tento človek je preň oporným bodom. Keď si trochu viac zvykne, začne byť otvorené aj ďalším učiteľom a vzťahom. Adaptácia v materskej škole trvá minimálne pol roka. Závisí od osobnosti dieťaťa a jeho pripravenosti, ako celý proces zvládne.
Aj keď sa v škôlke cítia dobre a majú rady pani učiteľky, nie sú to ich mamy a nie je to domov. V kolektíve muselo dieťa celý deň dodržiavať nejaké pravidlá a prispôsobovať sa rôznym požiadavkám. To, že je toho naň po celom dni veľa, prejaví až doma pri rodičovi a úplne najčastejšie pri mame. Pre rodičov by to malo byť paradoxne lichotivé, že sa pri nich dieťa cíti úplne bezpečne a prirodzene.
Adaptácia na základnú školu z pohľadu matiek
Nielen dieťa prijíma novú rolu žiaka, školáka, ale aj rodičia (v našom prípade len matky) prijímajú nové povinnosti a zodpovednosti, ktoré s prechodom dieťaťa na základnú školu súvisia. Cieľom je opísať rôzne prístupy matiek podľa stupňa ich dosiahnutého vzdelania k príprave ich dieťaťa na tento prechod, na čo najplynulejšiu adaptáciu.
Profesijný rozvoj pedagógov a adaptačné vzdelávanie
Zmeny v školstve a legislatíva definujú smerovanie rozvoja profesionality pedagógov. Ich profesijný rozvoj je zabezpečený vzdelávaním, ktoré je súčasťou celoživotného vzdelávania zamestnancov. Adaptačné vzdelávanie začínajúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca zabezpečuje pedagogický alebo odborný zamestnanec, ktorý vykonáva špecializované činnosti v kariérovej pozícii uvádzajúci pedagogický alebo uvádzajúci odborný zamestnanec.Adaptačný proces je organizovaným procesom zameraným na prispôsobenie sa nových pedagogických zamestnancov v škole. Adaptačný proces je usmerňovaný proces uvádzania začínajúceho učiteľa do práce, ktorý by nemal byť stresujúci.
Adaptácia a vývinové poruchy
Problémy s adaptáciou nemusia byť len indikátormi zrelosti. Úlohu hrá aj osobnosť dieťaťa. Problémy v adaptácii sú časté u citlivých detí, ktoré sú už odmalička náročnejšie na výchovu. Adaptačné ťažkosti môžu naznačovať vývinovú poruchu. U pomerne veľkej časti detí, ktoré navštívia odborníkov pre ťažkosti s adaptáciou nájdeme aj neurovývinové ochorenie, napríklad poruchy aktivity a pozornosti alebo poruchy autistického spektra. Pedagógovia si často všimnú, že dieťa ťažšie nadväzuje vrstovnícke vzťahy alebo sa vôbec nezapája do spoločných aktivít, prípadne tieto aktivity ruší alebo deštruuje. Tieto deti bývajú veľmi často zvýšene citlivé na hluk, pachy alebo dotyky, čo sa môže prejaviť stránením sa kolektívu detí, vyhýbaním sa spoločným aktivitám alebo odmietaním stravy. Adaptáciu môžu komplikovať aj poruchy vývinu reči, pretože dieťa má ťažkosti sa dorozumieť a z toho vyplývajúce problémy v nadväzovaní vrstovníckych vzťahov.
Separacná úzkosť a jej prekonávanie
V prípade tzv. separačnej úzkosti, teda problematického oddeľovania sa od rodiča je kľúčové, aby bol na túto zmenu pripravený aj rodič. Nespracované psychické traumy bránia prirodzenému oddeleniu sa matky od dieťaťa, pretože matka často prežíva silný pocit viny a strach, že sa jej dieťaťu stane niečo veľmi zlé. Podporu by v týchto prípadoch mala dostať predovšetkým mama. U dieťaťa potom prebehne separačný proces omnoho hladšie.
Ak dieťa vidí vaše slzy, keď ho ráno odprevádzate a cíti z vás stres a úzkosť, sťažuje mu to už aj tak náročnú separáciu od vás. Oslabené môžu byť nielen adaptačné schopnosti dieťaťa, ale aj celej rodiny.
Vzťahy s pedagógmi a vrstovníkmi
Jednou z najdôležitejších vecí je, aby mama a otec cítili, že ich dieťa bude v bezpečí a nebude na všetko samé. Bezpečný vzťah s pedagógom je kľúčový. Nadviazanie pevného vzťahu s pedagógom je v procese adaptácie kľúčový. Vzťahy s vrstovníkmi sú novou a príťažlivou pôdou pre rozvoj dieťaťa. Ak však dieťa vzťahy nadväzovať nechce alebo nevie, je zmysluplné venovať tejto téme pozornosť a pátrať po tom, v čom je problém.
Ako uľahčiť adaptáciu dieťaťa: Praktické tipy
- Nebojte sa pocitov dieťaťa.
- Zaveďte rutinu.
- Podpora sociálnych zručností.
- Komunikujte s učiteľmi.
- Postupný a pozvoľný nástup.
- Neodmeňujte vaše dieťa za chodenie do škôlky alebo školy, ale oslavujte jeho pokroky.
- Podporujte samostatnosť dieťaťa.
- Vyhľadajte odbornú pomoc.
Predškolská príprava a učebno-poznávacia činnosť
V predškolskom období sa formujú predpoklady dieťaťa pre ďalšie vzdelávanie v základnej škole. Starší predškolský vek disponuje špecifickými charakteristikami, ktoré podmieňujú zameranie činností v materskej škole a prípravu na prevzatie roly školáka. Preventívne činnosti, formovanie potrebných zručností, nadobúdanie vedomostí je súčasťou predškolskej prípravy. Jej úroveň podmieňuje zvládnutie požiadaviek školy. Kvalitné vzdelávacie prostredie je podmienené pedagogickou činnosťou učiteľa, ktorý dokáže reagovať na potreby detí, podnecovať ich nadšenie a záujem, komplexne rozvíjať osobnosť dieťaťa podľa jeho individuálnych predpokladov.
Materská škola by mala individuálne zdokonaľovať potrebné vedomosti, zručnosti a schopnosti dieťaťa na vstup do 1. ročníka. V riadenej učebnej činnosti je prítomný poznávací vzťah jedinca k reálnej skutočnosti, čo hra nezahŕňa. Budúci školák nadobúda potrebu pre poznávanie sveta a odhaľovanie súvislostí, čo je predpokladom úspešnosti školského vzdelávania. V predprimárnom vzdelávaní sa postupne formujú predispozície budúceho školáka k učebným činnostiam. Ich obsah zahŕňa všetky stránky osobnosti dieťaťa. Všestranné pôsobenie na ich rozvoj je východiskom pre dosiahnutie potrebnej úrovne učebných predpokladov.
Motivácia a učebné úlohy
V závere predprimárneho vzdelávania by dieťa malo byť aj vnútorne motivované k činnosti, čo je predpokladom zvládnutia budúcich školských povinností vlastnou iniciatívnou činnosťou. V práci s najstaršou vekovou skupinou v materskej škole je dôležité venovať pozornosť motivačnej sfére osobnosti budúceho školáka, čo je predpoklad úspešného vstupu do 1. ročníka základnej školy.
Učebné úlohy v predprimárnom vzdelávaní sú orientované na komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa. Pred vstupom do 1.ročníka je dominantne posudzovaná kognitívna úroveň budúceho školáka. Učiteľka by mala vytvárať rovnocenné možnosti na posilňovanie kognitívnych, sociálno-emocionálnych a psychomotorických zručností. Stimulácia a podnecovanie zo strany učiteľky je predpokladom pre získavanie nových poznatkov, zručností a skúseností. Jednotlivé učebné úlohy by mali rozvíjať všetky stránky osobnosti dieťaťa, čo konkretizuje komplexnú prípravu na školské vzdelávanie.
Kontrola a hodnotenie
V procese zámerného učenia v predškolskom veku je zastúpená kontrola ako súčasť učebno-poznávacích činností. V jej závere je potrebné uskutočniť hodnotenie výsledku činností. Budúci školák si formuje schopnosť kontrolovať sa, overovať postup práce a ohodnotiť ju. Uskutočnenie učebno-poznávacej činnosti v materskej škole očakáva spätnú väzbu zo strany učiteľky, ktorá sa vyjadruje k jej priebehu a výsledku. Dieťa vyžaduje informácie o správnosti vlastného myslenia a konania. Chyba v realizovaní činnosti, použitie nevhodného spôsobu riešenia, dosiahnutie nesprávneho výsledku je pre dieťa zdrojom neúspechu a zlyhania. V začiatočnom vyučovaní môže byť príčinou adaptačných ťažkostí, ktorých predchádzanie vyžaduje pozornosť v materskej škole.
Spolupráca rodiny a materskej školy
Začiatok školskej dochádzky sa vzťahuje nielen na osobnosť začínajúceho školáka, ale aj jeho rodinné prostredie. Zainteresované strany sledujú dosiahnutie spoločného cieľa - plynulý prechod do základnej školy a úspešnú adaptáciu. Spolupráca materskej školy s rodinou má pozitívny vplyv na dieťa - jeho celkový rozvoj v predprimárnom a rodinnom prostredí, rovnako aj na rodičov motivovaných k podpore učenia detí.