Rodičovská zodpovednosť a vyživovacia povinnosť voči deťom sú rozsiahle témy, ktoré sa dotýkajú mnohých rodín. Tento článok sa zameriava na špecifické podmienky nároku plnoletého dieťaťa na výživné, pričom zohľadňuje právne aspekty, praktické situácie a rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú túto oblasť.
Vyživovacia povinnosť rodičov: Základný rámec
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zakotvená v § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Táto povinnosť vyplýva zo zákonom upraveného práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Kľúčové je, že táto povinnosť trvá až do momentu, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, teda úplne a trvale uspokojovať svoje životné potreby. Nie je teda rozhodujúci ani vek dieťaťa a ani to, či študuje alebo nie. Dôležité je, či je schopné sa samé živiť. Pre naplnenie tejto povinnosti nestačí jednorazový alebo nepravidelný príjem dieťaťa, napríklad zo študentskej brigády. Príjem musí byť trvalý a postačujúci na pokrytie všetkých relevantných životných potrieb.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).
Veková hranica a jej význam
Veková hranica 18 rokov dieťaťa preto sama osebe nemá z hľadiska trvania vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu osobitný význam. Významná je skôr z procesného hľadiska, pretože do plnoletosti dieťaťa možno začať konanie na súde aj bez návrhu, zatiaľ čo po dosiahnutí plnoletosti len na návrh oprávneného.
Kritériá pre určenie výšky výživného
Kritériá pre určenie výšky výživného sú stanovené odôvodnenými potrebami oprávneného dieťaťa a schopnosťami a možnosťami povinného rodiča. Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič.
Prečítajte si tiež: Prídavky na dieťa a vzdelávanie
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú.
Výdavky a majetkové pomery rodičov
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. Súd uzná tie výdavky, čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc nato, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach tak pasívach.
Schopnosti a možnosti rodičov
Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu.
Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Prečítajte si tiež: Nároky na prídavky v Írsku
Minimálne a maximálne výživné
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Upozorňujeme, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného sa upravujú spravidla vždy k 1.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Brigádnická práca dieťaťa
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné.
Obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť má tzv. obnoviteľný charakter. Bežná je situácia, keď sa dieťa po strednej škole nedostane na vysokú školu a dočasne pracuje. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku.
Vzdelanie ako priorita
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania. Počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. Za ukončenie prípravy na budúce povolanie sa v praxi považuje ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Súdna prax zaujala stanovisko, že ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu MUDr./MDDr./Mgr./Ing. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia).
Prečítajte si tiež: Návod: Zmena účtu pre prídavok na dieťa
Osobitné formy vzdelávania a sebarealizácia
V súčasnosti existuje množstvo osobitných foriem vzdelávania, ako rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže, ktoré sú často nevyhnutné pre sebarealizáciu. V týchto prípadoch je ťažké určiť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Treba zohľadniť schopnosti a nadanie dieťaťa, ale zároveň zabrániť zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Vek nie je rozhodujúci
Vyživovacia povinnosť nezaniká automaticky dosiahnutím plnoletosti (18 rokov) ani veku 26 rokov. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Aj ťažko zdravotne postihnuté deti môžu študovať na vysokej škole, a preto vyživovacia povinnosť trvá.
Zvýšenie výživného pri štúdiu na vysokej škole
So štúdiom na vysokej škole súvisí aj otázka zvýšenia výživného. Potreby dieťaťa sa zvyšujú, ak študuje mimo miesta bydliska. Výživné určené pre stredoškoláka nemusí postačovať pre študenta vysokej školy. Dieťa po nadobudnutí plnoletosti môže podať žalobu na určenie výživného proti rodičom na základe zmeny pomerov. Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne, napríklad platením internátu, hradením telefónnych nákladov, poskytovaním stravy atď. Za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku.
Štipendium a výživné
Sociálne štipendium sa považuje za príjem dieťaťa a zohľadňuje sa pri určovaní výšky výživného.
Schopnosť osamostatniť sa: Komplexné hodnotenie
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných, ako vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Ústavný súd Českej republiky zdôraznil, že u plnoletých detí je potrebné nazerať na vyživovaciu povinnosť odlišne. Plnoletý jedinec by sa mal vedieť postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami. Ak plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa, je namieste sa zaoberať tým, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie a či sa dieťa štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.
Zabezpečenie bývania plnoletému dieťaťu
Môže nastať situácia, kedy je plnoleté dieťa schopné uspokojovať svoje životné potreby len čiastočne, napríklad si dokáže zabezpečiť stravu, ale nie bývanie. Rodičia sú v takom prípade povinní zabezpečiť mu bývanie, kým si ho nebude vedieť zabezpečiť samo. Vyživovacia povinnosť trvá aj počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie a nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak dieťa riadne pokračuje v štúdiu, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani jeho prerušenie z dôvodu nevydarenej skúšky. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Formy platenia výživného
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. To neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo, najčastejšie na účet v banke. Takto vie rodič zdokladovať plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Zákon stanovuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho možnosti.
Náhradné výživné
Ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú súdnym rozhodnutím, má dieťa právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa zabezpečuje výživa nezaopatrenému dieťaťu. V prípade plnoletého dieťaťa, žiadosť podáva samotné dieťa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej súdom, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať úrad o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného.
Zrušenie vyživovacej povinnosti
Ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúča sa podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Prídavok na dieťa
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb. Vypláca sa mesačne, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Nárok na prídavok na dieťa zaniká, ak dieťa už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Striedavá osobná starostlivosť
Striedavá starostlivosť je inštitút, ktorý bol zavedený novelou zákona o rodine v roku 2010. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí, najmä ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca.
Postup pri súdnom konaní o výživnom
Pokiaľ si voči vám rodičia neplnia vyživovaciu povinnosť, je potrebné podať návrh na určenie výživného na príslušný okresný súd. Ak výživné bolo určené súdnym rozhodnutím a vzhľadom na skutočnosť, že ste dosiahli plnoletosť, výživné je povinný otec uhradzovať priamo vám a nie vašej matke. V tomto smere odporúčame kontaktovať otca a oznámiť mu váš bankový účet, na ktorý nech uhradzuje výživné.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods.
Zmena v pomeroch
Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania.
Príklad z praxe
Navrhovateľka Renáta Chudá, narodená 6. februára, žije v spoločnej domácnosti s matkou Alžbetou Chudou v Trnave. Odporca, jej otec, žije odlúčene a dobrovoľne prispieval na jej výživu do konca júna 1995, kedy ukončila štúdium na Gymnáziu v Trnave. Otec, ktorý pracuje ako automechanik s mesačným zárobkom 6 500 Sk, prehlásil, že viac platiť nebude. Matka pracuje ako úradníčka s mesačným zárobkom 5 100 Sk. Renáta sa štúdiom pripravuje na svoje povolanie a žiada, aby súd zaviazal otca prispievať na jej výživu od 1. júla 1995 sumou 1 200 Sk mesačne.
tags: #pridavky #na #dieta #po #dosiahnuti #plnoletosti