Zaočkovanosť na Slovensku dlhodobo patrí k dôležitým ukazovateľom verejného zdravia. Európsky imunizačný týždeň (EIW), vyhlasovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), každoročne pripomína význam očkovania ako účinnej prevencie infekčných ochorení a ochrany života. Napriek tomu zaočkovanosť u detí na Slovensku v posledných rokoch vykazuje pokles, čo predstavuje riziko návratu alebo šírenia závažných infekčných ochorení.
Aktuálna situácia zaočkovanosti na Slovensku
Na Slovensku sa administratívne kontroluje zaočkovanosť na celoslovenskej úrovni k 30. augustu. Kontroly sa zameriavajú na preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne (DTaP-IPV) v 6. roku života a očkovanie druhou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) v 11. roku života.
Podľa výsledkov administratívnej kontroly očkovania dosahuje Slovensko celoslovenskú zaočkovanosť nad 95 % pri základnom očkovaní alebo pri prvej dávke očkovania u detí do 5 rokov proti všetkým desiatim ochoreniam v rámci Očkovacieho kalendára. Avšak u detí narodených v roku 2021 nedosahuje zaočkovanosť nad 95 % pri prvej dávke očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Z výsledkov ďalej vyplýva, že u detí narodených v rokoch 2011, 2016 a 2017 je zaočkovanosť nižšia ako 95 % pri očkovaní druhou dávkou proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Eviduje sa aj zaočkovanosť iba 77 % v okrese Prievidza a 88 % v okresoch Malacky a Spišská Nová Ves práve v ročníku narodenia detí 2017. U detí narodených v roku 2016 je zaočkovanosť nižšia ako 95 % pri preočkovaní proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne.
Európsky kontext: Nárast očkovaním preventabilných ochorení
S poklesom zaočkovanosti v Európe ide ruka v ruke nárast očkovaním preventabilných ochorení, ktoré evidujeme naprieč Európou. Alarmujúca je situácia v Českej republike, kde evidujú epidémiu čierneho kašľa s najvyšším počtom prípadov za posledných 60 rokov. K 14. aprílu 2024 dosiahol počet prípadov 7 888, s najvyššou chorobnosťou vo vekovej kategórii 15 - 19 ročných. Prípady ochorenia čierneho kašľa hlásia aj Chorvátsko, Holandsko, Dánsko, Nórsko a Španielsko.
Na Slovensku epidemiologickú situáciu nepretržite monitorujeme a k 17. aprílu 2023 máme spolu hlásených 390 prípadov ochorenia na čierny kašeľ (chorobnosť 7,18/100 000 obyvateľov). Najvyššiu chorobnosť evidujeme u detí do 1 roka, ktoré ešte neboli pre svoj vek zaočkované všetkými dávkami proti ochoreniu čierneho kašľa.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k noseniu detí vpredu
Rovnako nárast chorobnosti na osýpky evidujú najmä v Rumunsku, ale aj v Rakúsku, vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, Poľsku a v ďalších 13 krajinách EÚ. Napríklad Rumunsko hlási od januára 2023 viac ako 11 400 chorých na osýpky a 12 úmrtí. Susedné Rakúsko hlási za rok 2024 spolu 374 chorých na osýpky, Česká republika 14 chorých a Poľsko 40 chorých na osýpky.
Dôležitosť očkovania a kolektívnej imunity
Očkovanie je najúčinnejšou prevenciou proti infekčným ochoreniam, ktoré máme v Slovenskej republike zavedené od 50-tych rokov. Vďaka dlhodobému pravidelnému očkovaniu v našej krajine vymizli alebo sa výrazne znížil výskyt závažných, častokrát aj smrteľných infekčných ochorení, s ktorými sa stretávali naši prastarí rodičia v čase, keď ešte boli deťmi a očkovanie neexistovalo. Išlo najmä o čierny kašeľ, záškrt a osýpky.
Zaočkovaná populácia vytvára určitú „ochrannú bariéru” prostredníctvom ochranných protilátok. Zabraňuje tak šíreniu infekčných ochorení v komunite. Pri poklese zaočkovanosti napríklad proti čiernemu kašľu alebo osýpkam môžeme predpokladať, že aj v našej krajine sa budeme čoraz viac stretávať s ohniskami týchto ochorení. Infekčné ochorenie častokrát prenáša chorý človek, u ktorého je ochorenie v inkubačnom čase, nemá príznaky a teda ani nevie, že je chorý. V prípade, že takto chorý človek sa dostane do kontaktu s nezaočkovaným dieťaťom, je tu veľká pravdepodobnosť, že toto dieťa ochorie.
Ak rodič odmietne dať dieťa zaočkovať, nevystavuje riziku ochorenia len vlastné dieťa, ale aj ďalšie deti náchylné voči infekcii, neočkované z dôvodu kontraindikácie alebo, ak nedosiahli ešte určený vek očkovania.
Očkovací kalendár a odporúčané očkovania
Očkovací kalendár bol vypracovaný v súlade s § 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z.
Prečítajte si tiež: Pravidlá ubytovania pre neplnoletých
V rámci povinného očkovania sú vakcíny plne hradené z verejného zdravotného poistenia, ktoré sú v súlade s očkovacím kalendárom podľa dosiahnutého veku.
Okrem povinných očkovaní existujú aj odporúčané očkovania. Odporúčané očkovania sú rovnako dôležité, na rozdiel od tých povinných nie sú uhrádzané z verejného zdravotného poistenia, ale platí si ich sám poistenec. Union zdravotná poisťovňa prispieva na viaceré vakcíny. Chceme sa tak podieľať a prispieť k ochrane zdravia našich poistencov. Prispievame na tieto vakcíny: proti pneumokokom, proti ovčím kiahňam, proti hepatitíde typu A+B, proti hepatitíde typu A, proti meningokokom, proti kliešťovej encefalitíde, proti chrípke.
Kontraindikácie očkovania
Kontraindikácie očkovania sa môžu mierne líšiť v závislosti od konkrétnej vakcíny a odporúčaní. Všeobecne platí, že očkovať sa môže iba zdravé dieťa po lekárskom vyšetrení.
- Dočasné kontraindikácie:
- Akútne horúčkovité ochorenie: Očkovanie sa musí odložiť v prípade akútneho horúčkovitého ochorenia.
- Trvalé kontraindikácie:
- Závažná alergická reakcia na predchádzajúcu dávku vakcíny alebo na niektorú z jej zložiek. Vakcíny proti hepatitíde A obsahujú stopové množstvo neomycínu a ďalšie pomocné látky, preto sa nesmie očkovať, ak má človek na tieto látky alergiu.
Vedľajšie účinky očkovania
Vzhľadom k tomu, že očkovacie látky musia byť dostatočne silné a stimulujúce, môžu sa po ich podaní objaviť mierne vedľajšie účinky. Najčastejšie to býva bolesť, opuch, zdurenie v mieste vpichu alebo zvýšená teplota, únava, alebo nevoľnosť. Tieto účinky sú však prirodzenou reakciou na očkovanie a signálom, že imunitný systém začal pracovať. Vo väčšine prípadov odoznejú v priebehu hodín, nanajvýš niekoľkých dní. V súčasnosti sa však očkovacie látky vyrábajú pomocou genetického inžinierstva a sú vysoko čistené, takže riziko vzniku alergickej reakcie je veľmi malé.
Poradne očkovania
Poradne očkovania sú zriadené na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a sú tu pre rodičov, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky, či svoje dieťa dať alebo nedať zaočkovať. Rodičia majú právo pýtať sa na všetko, čo súvisí s očkovaním detí. V rámci Poradní očkovania epidemiológovia poskytujú rodičom bezplatné konzultácie o význame povinného očkovania. Naším cieľom nie je vyberanie pokút za odmietnutie očkovania. Práve naopak, oznámenie pediatra o odmietnutí očkovania dieťaťa je pre nás dôležitá informácia, že dieťa nie je očkované proti určitému infekčnému ochoreniu, a teda je zraniteľné v prípade vzniku ohniska nákazy.
Prečítajte si tiež: Ako prebieha spontánny potrat a rekonvalescencia
Príklad zo zahraničia: Francúzsko
Ako príklad možno uviesť Francúzsko, ktoré malo do roku 2018 zavedené dobrovoľné očkovanie. V tom čase patrilo medzi krajiny s najväčším počtom ľudí na svete, ktorí váhali s očkovaním (až 40 % Francúzov spochybňovalo bezpečnosť očkovania, ešte aj v USA to bolo vtedy len 13,5 %). Úroveň zaočkovanosti bola totiž pred zavedením povinného očkovania dlhodobo prinízka, dochádzalo k výskytu epidémií ochorení (napríklad počas epidémie osýpok v rokoch 2008-2011 bolo vo Francúzsku vyše 22-tisíc prípadov, skoro 5-tisíc ľudí bolo hospitalizovaných s vážnymi komplikáciami a 10 ľudí zomrelo; ochorenie sa šírilo v lokalitách s najnižšou zaočkovanosťou, pričom najvyššiu incidenciu ochorenia mali najmenšie deti, ktoré ešte ani nemohli byť očkované). V roku 2018 pristúpilo Francúzsko k pravidelnému povinnému očkovaniu proti 11 infekčným ochoreniam. V roku 2010 dosiahlo Francúzsko zaočkovanosť proti osýpkam, mumpsu a ružienke 61 %, po zavedení povinného očkovania v roku 2018 dosiahlo v roku 2022 zaočkovanosť proti týmto trom ochoreniam 90 %.