Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a možnostiach pre živnostníkov, ktorí sa starajú o deti do troch rokov. Živnostníci, na rozdiel od bežných zamestnancov, nemajú nárok na klasickú materskú dovolenku upravenú Zákonníkom práce. Môžu však požiadať o takzvané materské a následne o rodičovský príspevok. Aké podmienky je nutné splniť, aby ste tieto dávky dostali, a koľko eur vám bude Sociálna poisťovňa mesačne vyplácať?
Materské pre živnostníka/živnostníčku
Podľa zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce, má na materskú dovolenku nárok len osoba v postavení zamestnanca. To znamená, že materskú živnostník alebo živnostníčka využiť nemôže. Dobrou správou však je, že ak máte otvorenú živnosť a plánujete rodinu, nemusíte zostať počas starostlivosti o dieťa bez príjmu. Zo zákona máte nárok na takzvané materské, čo je nemocenská dávka, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Stačí len splniť niekoľko základných podmienok upravených zákonom o sociálnom poistení.
Podmienky nároku na materské
Ak chce živnostníčka získať nárok na materské, musí v deň začatia poberania dávky splniť tieto podmienky:
- Je nemocensky poistená (t.j. aktívny pracovný pomer, SZČO platí povinné poistné odvody do Sociálnej poisťovne).
- Je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.
- Je alebo bola nemocensky poistená počas posledných dvoch rokov k dňu začatia poberania materského najmenej v dĺžke 270 kalendárnych dní. Do tohto obdobia sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia a tiež doba akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia v rozhodujúcom období.
Ak by chcel materské využiť otec - živnostník, musí splniť rovnaké podmienky ako matka. Je tu však jeden rozdiel, a to v rámci ochrannej lehoty. Jej dĺžka je pre matku 8 mesiacov, pričom pre otca len 7 kalendárnych dní. Ochranná lehota plynie sedem dní po skončení nemocenského poistenia (ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie), osem mesiacov po skončení nemocenského poistenia u tehotnej ženy, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu a osem mesiacov od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát stanoveným lekárom, ak tehotnej žene prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku nemocenského poistenia (vysvetlenie: žena stratí zamestnanie a následne otehotnie v období 180 dní od straty tohto zamestnania, plynie jej ochranná lehota osem mesiacov od začiatku 40.
Okrem toho je dôležité myslieť aj na to, že obaja rodičia nesmú mať pri požiadaní o materské dlh v Sociálnej poisťovni. Ak by sa tak stalo a nedoplatok by bol vyšší ako 5 eur, dávka im nebude vyplatená. Sociálna poisťovňa sleduje nedoplatky za posledných päť rokov.
Prečítajte si tiež: Všetko o prevádzke MŠ Kráľovský Chlmec
Do 270 dní nemocenského poistenia sa nezapočítava obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu, že nedosahoval príjem; s výnimkou období, v ktorých zamestnanec nemal vymeriavací základ z dôvodu, že mal vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie (napr. rodičovská dovolenka).
Vplyv materského na podnikanie a odvody
Živnostníci a živnostníčky by mali tiež vedieť, že materské nijako neovplyvňuje podnikateľskú činnosť. To znamená, že počas jeho poberania môžete ďalej pracovať a mať neobmedzený príjem z podnikania. Materské sa tým nijako nezníži a dĺžka poberania materskej dávky sa neskracuje.
Veľkou výhodou je tiež oslobodenie od platenia odvodov do Sociálnej poisťovne. Tie v čase poberania dávky neplatíte, resp. len alikvotnú časť za dni mimo poberania dávky.
Ak ako živnostník poberáte materské, v rámci zdravotného poistenia sa vás nebude týkať minimálny vymeriavací základ.
Dĺžka poberania materskej dávky
Materské a živnostníčka - žena
Ak poberá dávku žena, nárok na materské má spravidla od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určí lekár. Materské následne poberá po dobu:
Prečítajte si tiež: Legislatíva pre poldennú prevádzku
- 34 týždňov od vzniku nároku,
- 37 týždňov od vzniku nároku, ak ide o osamelú matku,
- 43 týždňov od vzniku nároku, ak matka porodila dve alebo viac detí a o minimálne dve narodené sa aj stará.
Materské a živnostník - muž
Otcovi živnostníkovi začína plynúť nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následne do uplynutia:
- 34 týždňov od vzniku nároku,
- 37 týždňov od vzniku nároku, ak ide o osamelého otca,
- 43 týždňov od vzniku nároku, ak sa otec stará o dve alebo viac detí.
Otec môže začať poberať materské až od momentu, keď matke dieťaťa zanikne nárok na jej materské. To znamená, že matka už dávku nepoberá - buď jej skončila, alebo sa jej dobrovoľne vzdala. Platí však aj výnimka: rodičia môžu súbežne poberať materské, ale každý na iné dieťa, napríklad matka na mladšie, otec na staršie. Bez ohľadu na to, ani jeden z rodičov v tom čase nesmie poberať rodičovský príspevok. Ak ho matka poberá, musí jeho výplatu najprv pozastaviť, aby mohol otec získať nárok na materské.
Výška materského
Materské je u živnostníkov vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) za každý kalendárny deň. Zákon o sociálnom poistení neurčuje minimálnu výšku materského.
Denný vymeriavací základ (DVZ):
súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období / počet kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia
Za rozhodujúce obdobie sa považuje:
Prečítajte si tiež: Výzvy a riešenia: Dvojzmenná prevádzka
- predchádzajúci kalendárny rok - ak nemocenské poistenie začalo k 1. januáru predchádzajúceho roka alebo skôr,
- obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho roka - ak poistenie vzniklo v priebehu predošlého roka,
- obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho mesiaca - v prípade, že poistenie vzniklo počas aktuálneho roka,
- obdobie od vzniku nemocenského poistenia do predchádzajúceho dňa - ak poistenie vzniklo v mesiaci, v ktorom začal živnostník poberať materské.
Ak si živnostníčka platila len minimálne poistné, jej DVZ bude vychádzať z minimálneho vymeriavacieho základu. Ak si však dobrovoľne určila vyšší základ alebo jej vymeriavací základ vzrástol na základe daňového priznania, bude materské vyššie.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ) sa používa v prípadoch, keď živnostníčka v rozhodujúcom období nemala vymeriavací základ - napríklad ak bola na rodičovskej dovolenke, neprerušene neplatila poistné, alebo poistenie trvalo príliš krátko. V takom prípade sa výška PDVZ odvodzuje z vymeriavacieho základu, ktorý by sa uplatnil v mesiaci nástupu na materské.
Výška materského u živnostníka môže byť rôzna, no nikdy nemôže prekročiť štátom stanovené maximum. To sa prepočítava každý rok. V roku 2024 predstavuje maximálna výška materského 85,74 eura za deň. V roku 2025 je maximálny denný vymeriavací základ (DVZ) stanovený na 91,9676 eur. Z toho vyplýva, že maximálna denná dávka materského predstavuje 68,9757 eur, čo je 75 % z DVZ.
Maximálne mesačné materské:
- pri 30-dňovom mesiaci: 2 069,27 eur,
- pri 31-dňovom mesiaci: 2 135,30 eur.
Na to, aby živnostníčka v roku 2025 získala maximálnu výšku materského, musí mať v rozhodujúcom období (zvyčajne rok 2024) vymeriavací základ vo výške minimálne 2 796 eur mesačne. Tento limit zodpovedá dvojnásobku priemernej mzdy za kalendárny rok 2023, ktorá bola 1 398 eur. Práve z tejto priemernej mzdy sa odvíja strop vymeriavacieho základu pre výpočet materskej dávky v roku 2025. Ak si živnostníčka v rozhodujúcom období platila poistné na nemocenské poistenie z tejto maximálnej sumy, vznikne jej nárok na plné materské. Ak si platila poistné z nižšej sumy, výška materského bude nižšia - úmerne k vymeriavaciemu základu.
Ako ovplyvniť výšku materského?
Áno, živnostníčka má možnosť:
- dobrovoľne si zvýšiť vymeriavací základ (napríklad úpravou údajov v daňovom priznaní, ak nie je viazaná minimom),
- aktívne si nastaviť vyššiu výšku preddavkového poistného, z ktorého sa bude počítať DVZ,
- zvýšiť si poistné ešte pred rozhodujúcim obdobím, teda ideálne v kalendárnom roku, ktorý predchádza nástupu na materské.
Príklady výpočtu materského
Príklad otec zamestnanec
Pán Ján žiada o materské od 2. apríla 2025. Pracuje na trvalý pracovný pomer od 1. januára 2022, takže rozhodujúcim obdobím pre výpočet materského je kalendárny rok 2024. V roku 2024 mal Ján hrubý príjem vo výške 21 000 eur. Počas roka bol 25 dní práceneschopný (PN), tieto dni sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú.
- Súčet vymeriavacích základov (hrubých miezd): 21 000 eur
- Počet dní rozhodujúceho obdobia: 365 - 25 = 340 dní
- Denný vymeriavací základ (DVZ): 21 000 / 340 = 61,7647 eur
Výpočet materského:
- Denná dávka materského (75 % z DVZ): 61,7647 × 0,75 = 46,3235 eur
- 30-dňový mesiac: 30 × 46,3235 = 1 389,71 eur
- 31-dňový mesiac: 31 × 46,3235 = 1 436,03 eur
Ján tak počas poberania materského dostane mesačne približne 1 390 až 1 436 eur, v závislosti od dĺžky mesiaca.
Príklad otec SZČO
Pán Jozef je SZČO od roku 2021. Na základe daňového priznania za rok 2023 mu od 1. júla 2024 vzniklo povinné nemocenské poistenie v Sociálnej poisťovni. Od júla do decembra 2024 si platil poistné z mesačného vymeriavacieho základu 652 eur (čo je minimálny VZ platný od 1. 1. 2024 pre SZČO). Ak Jozef požiada o materské od 2. apríla 2025, ku tomuto dátumu už splní podmienku minimálne 270 dní trvania nemocenského poistenia.
Rozhodujúcim obdobím pre výpočet materského je preto rok 2024, konkrétne obdobie od 1. júla do 31. decembra 2024, teda 6 mesiacov.
- Súčet vymeriavacích základov: 6 × 652 = 3 912 eur
- Počet dní plateného poistenia v roku 2024: 184 dní
- Denný vymeriavací základ (DVZ): 3 912 / 184 = 21,2609 eur
Výška materského:
- Denná dávka (75 % z DVZ): 21,2609 × 0,75 = 15,9457 eur
- 30-dňový mesiac: 30 × 15,9457 = 478,37 eur
- 31-dňový mesiac: 31 × 15,9457 = 494,32 eur
Odvody počas poberania materskej dávky (rok 2025)
Počas poberania materskej dávky nie je SZČO povinná platiť poistné do Sociálnej poisťovne.
Uveďme si to na príklade pána Jozefa, ktorý nastúpil na materské 2. apríla 2025. Na materskej bude 28 týždňov, teda do 13. októbra 2025. Počas tohto obdobia sa mu zásadne mení výška odvodov, pretože počas poberania materského nemusí SZČO platiť poistné do Sociálnej poisťovne, resp. len alikvotnú časť za dni mimo poberania dávky.
Jozef si platí minimálne povinné odvody z vymeriavacieho základu 652,00 eur mesačne.
Apríl 2025 (na materské nastupuje 2. 4.)
Za apríl platí poistné len za 1 deň, teda za 1. apríl:
- Denný vymeriavací základ: 652,00 / 30 = 21,73 eur
- Alikvotný vymeriavací základ za apríl: 21,73 × 1 = 21,73 eur
Výpočet poistného za 1 deň v apríli:
- nemocenské poistenie (4,4 %): 0,956 eur
- starobné poistenie (18 %): 3,91 eur
- invalidné poistenie (6 %): 1,30 eur
- rezervný fond (4,75 %): 1,03 eur
- Spolu: 7,20 eur
Úspora oproti plnej platbe (217,18 eur): 209,98 eur
Máj až september 2025
Počas týchto piatich mesiacov Jozef poberá materské, takže neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne.
- Mesačná úspora: 217,18 eur
- Celkovo za 5 mesiacov: 1 085,90 eur
Október 2025 (materské končí 13. 10.)
Odvody platí až od 14. októbra, teda za 18 dní:
- Denný vymeriavací základ: 652 / 31 = 21,03 eur
- Vymeriavací základ za október: 21,03 × 18 = 378,54 eur
Výpočet poistného za 18 dní:
- nemocenské poistenie (4,4 %): 16,66 eur
- starobné poistenie (18 %): 68,14 eur
- invalidné poistenie (6 %): 22,71 eur
- rezervný fond (4,75 %): 17,99 eur
- Spolu: 125,50 eur
Úspora oproti plnej platbe: 91,68 eur
Celková úspora na odvodoch do Sociálnej poisťovne počas materskej v roku 2025 = 1 387,56 eur.
Zdravotné poistenie
Počas poberania materského je Jozef poistencom štátu, takže:
- nie je povinný platiť zdravotné odvody ako SZČO,
- nevzťahuje sa naňho minimálny vymeriavací základ,
- výška zdravotných odvodov za rok 2025 sa mu vypočíta podľa reálneho základu z daňového priznania, a to môže znamenať ďalšiu úsporu, najmä ak počas roka aktívne nepodnikal.
Rodičovský príspevok
Po tom, ako živnostník skončí s poberaním materského, môže prejsť na poberanie rodičovského príspevku. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Vyplácajú ho úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Na príspevok má nárok len jedna oprávnená osoba. Nie je potrebné splniť žiadne osobitné podmienky ako pri materskom. Sumy rodičovského príspevku sa menia v nadväznosti na zmenu životného minima pre daný rok.
Za oprávnenú osobu sa považuje:
- rodič dieťaťa,
- fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti,
- manžel/ka rodiča dieťaťa, ktorý/á žije s rodičom dieťaťa v spoločnej domácnosti.
Dĺžka poberania rodičovského príspevku
Rodičovský príspevok môže SZČO poberať len do určitého veku dieťaťa:
- do troch rokov,
- aj po dovŕšení veku troch rokov, ak dieťa neprijali do štátnej materskej školy (maximálne do veku 5 rokov, čiže začiatku povinného predprimárneho vzdelávania),
- do šiestich rokov v prípade, že má dieťa nepriaznivý zdravotný stav. Na účely preukázania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je potrebný posudok príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave alebo rozhodnutie o ťažkom zdravotnom postihnutí dieťaťa.
Výška rodičovského príspevku
Výška je daná v dvoch úrovniach a odvíja sa od skutočnosti, či oprávnenej osobe pred vznikom nároku na rodičovský príspevok bolo, resp. nebolo vyplácané materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte EÚ. Výška rodičovského príspevku sa každý rok mení. Pre rok 2024 je takáto:
- 345,20 eur mesačne,
- 473,30 eur mesačne, ak sa oprávnenej osobe žiadajúcej o rodičovský príspevok pred vznikom nároku na rodičovský príspevok vyplácalo z dôvodu starostlivosti o toto dieťa materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte EÚ,
Ak sa súčasne narodili dve a viac detí, rodičovský príspevok sa zvyšuje o 25 % na každé ďalšie súčasne narodené dieťa. Pri narodení viacerých detí sa príspevok navyšuje o 25 % na každé ďalšie dieťa.
Odvody počas poberania rodičovského príspevku
Dôležité je vedieť, že keď živnostník prejde z materského na rodičovský príspevok, a pritom dosahuje príjmy (čiže pracuje), štát za neho prestáva platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Živnostník môže popri rodičovskom príspevku pracovať v podstate bez obmedzení. Ak však dosahuje príjmy zo živnosti, musí si platiť sociálne odvody ako „klasický“ živnostník.
V rámci zdravotného poistenia platí to isté, čo pri materskom. Na živnostníka/živnostníčku sa nevzťahuje minimálny vymeriavací základ. Zdravotné poistenie sa počíta na základe reálne dosiahnutých zárobkov.
Starostlivosť o deti do troch rokov - detské jasle a iné možnosti
Otvorenie “Zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku” (v článku pre lepšie porozumenie budeme používať pojem detské jasle) je podmienené zápisom do registra na VÚC. Zápisom do registra vzniká oprávnenie poskytovať túto sociálnu službu. V jednej dennej miestnosti môže byť najviac 12 detí. Výnimka platí vtedy, ak v jasliach nie je dieťa do 1 roku veku. Vtedy sa môže počet detí zvýšiť najviac o tri deti. Jasle musia mať minimálne 75% odborných zamestnancov, kde na jedného zamestnanca môžu pripadať najviac 5 deti. Dieťa môže v zariadení zostať naj…
Materská a rodičovská dovolenka - návrat do práce
Pomerne často sa možno stretnúť v aplikačnej praxi s otázkami súvisiacimi s čerpaním materskej a rodičovskej dovolenky, a to najmä v kontexte návratu muža alebo ženy po skončení ich čerpania. Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZP") je v tejto oblasti pomerne vágny, pričom riešenie konkrétností spojených s návratom ponecháva na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom, resp. na úprave v kolektívnej zmluve. Súčasne však bližšie neupravuje situáciu, keď sa títo na podmienkach návratu zamestnanca nedohodnú.
Slovenská pracovnoprávna úprava zohľadňuje starostlivosť zamestnancov o nezaopatrené, resp. vyživované deti a nároky zamestnancov limituje konkrétnou vekovou hranicou dieťaťa. Ešte nenarodené deti (ako aj ich matku) chráni materskou dovolenkou a následné prehĺbenie starostlivosti zabezpečuje rodičovskou dovolenkou. Maximálnym vekovým ohraničením, do ktorého zákonodarca zohľadňuje starostlivosť o dieťa, je vek 15 rokov.
V zmysle § 141 ods. 1 ZP je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky. Systematické zaradenie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky medzi prekážky v práci na strane zamestnanca znamená zákonom prípustnú suspenziu pracovného záväzku zamestnanca bez toho, aby neplnenie tejto základnej povinnosti zamestnanca znamenalo zákonite skončenie pracovnoprávneho vzťahu. Predovšetkým preto, lebo pre neplnenie dohodnutého pracovného výkonu pri prekážkach v práci je charakteristická jeho dočasnosť.
Materská dovolenka je prostriedkom na ochranu priebehu tehotenstva ženy a zdravého vývoja dieťaťa v prvých týždňoch jeho života. Jej účelom je garantovať zamestnankyni pracovné voľno, a tým ju odbremeniť od pracovnej záťaže, aby mohla bez stresov a plnenia pracovných povinností prežívať posledné týždne tehotenstva, zotaviť sa po pôrode a poskytnúť novorodencovi v prvých mesiacoch čo najlepšiu starostlivosť. Inštitút materskej dovolenky, tak ako ho upravuje slovenské pracovné zákonodarstvo, dovoľuje zamestnanej žene rozhodnúť sa, či bude realizovať zákonom dovolené správanie, teda či na materskú dovolenku vôbec nastúpi. Aj keď čerpanie dovolenky za kalendárny rok namiesto materskej dovolenky môže byť pre ženu finančne výhodnejšie, dôsledkom je ale strata ochrany pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa. (§ 64 ZP).
Materská dovolenka predstavuje subjektívne, individuálne a neprenosné právo ženy. Klasický výklad § 166 ods. 1 ZP predurčuje subjekt oprávnený na čerpanie materskej dovolenky, ktorým je biologická matka (žena, ktorá dieťa porodila), súčasne sa o novorodenca stará a je zamestnankyňou. Okrem biologickej matky má právo čerpať materskú dovolenku aj žena, ktorá prevzala dieťa do tzv. náhradnej rodinnej starostlivosti (osvojenie, pestúnska starostlivosť) na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, tiež za predpokladu, že je zamestnankyňou.
V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, ale aj v dôsledku predvídania vážnych dôvodov, ktoré neumožňujú, aby sa po pôrode o dieťa starala matka (smrť matky, nepriaznivý zdravotný stav matky), zákonodarca v rovnakom rozsahu ako žene priznáva rodičovskú dovolenku mužovi, ak sa o narodené dieťa stará. Čerpanie rodičovskej dovolenky mužom po dobu, po ktorú je žena oprávnená čerpať materskú dovolenku, má rovnaké právne následky ako čerpanie materskej dovolenky ženou.
tags: #prevadzka #zivnostnicky #na #materskej