Séria Tomb Raider, ktorá odštartovala v roku 1996, si získala celosvetovú popularitu a etablovala Laru Croft ako ikonu videoherného sveta. Úspech hier vyústil aj do filmového spracovania, pričom druhý film, Lara Croft Tomb Raider: Kolíska života, nadväzuje na dobrodružstvá archeologičky Lary Croft. Tento článok sa zameriava na recenziu tohto filmu, pričom zohľadňuje jeho adaptáciu hernej predlohy, herecké výkony a celkový dojem.
Príbeh a zápletka
Príbeh filmu sa točí okolo snahy Lary Croft (Angelina Jolie) zabrániť koncu sveta. Lara pri pátraní objaví chrám s neznámou zlatou guľou, ktorá je následne ukradnutá. Zistí, že guľa je mapa k miestu zvanému Kolíska života, kde sa podľa legendy skrýva Pandorina skrinka obsahujúca "anti-život" - najnebezpečnejšiu zbraň na svete. S pomocou svojho ex-milenca Terryho Sheridana (Gerard Butler) sa Lara vydáva na cestu, aby získala guľu späť a zabránila jej predaju Jonathanovi Reissovi (Ciarán Hinds), výrobcom biologických zbraní. Dej filmu je síce priamočiary, ale v kontexte letnej oddychovky to nemusí byť nutne negatívum.
Adaptácia hernej predlohy
Film sa snaží viac priblížiť hernej predlohe ako jeho predchodca. Lara skáče, lezie a predvádza akrobatické kúsky, ktoré sú pre hru typické. Práve kaskadérske výkony patria k silným stránkam filmu. Fanúšikovia hry ocenia snahu o verné zobrazenie Lariných schopností a prostredia.
Herecké výkony a postavy
Angelina Jolie už v prvom filme ukázala, že je stelesnením Lary Croft. V druhej časti na tom stavia a zožne úspechy. Vyzerá fantasticky a správa sa ešte lepšie. Fanúšikovia Lary vedia, že žiadna iná herečka už lepšou Larou nebude. Ostatní herci už tak výrazní nie sú.
Lara Croft, dcéra známeho a bohatého vedca, je pripravená kráčať v jeho stopách. Dostalo sa jej dobrej prípravy. Študovala na najlepších školách, dohovorí sa viacerými jazykmi, ovláda bravúrne najrôznejšie druhy sebaobrany a hlavne so svojím otcom, ktorý pred rokmi zomrel za nevyjasnených okolností, precestovala celý svet. Lord Croft hľadal vzácne stratené krypty i dávno zabudnuté a často naveky pochované miesta. Tentoraz už sama, musí Lara Croft prekonať najväčšiu prekážku. Nájsť obidve časti prastarého "šému", ktorý jej zaistí neobmedzenú moc nad časom a priestorom v mene ľudstva.
Prečítajte si tiež: Alfonz Bednár a jeho Kolíska
Réžia a technické aspekty
Réžie sa ujal Jan de Bont (Nebezpečná rýchlosť, Twister). Na rozdiel od prvého dielu, kde sa občas objavili náznaky réžisérskej originality, v dvojke ponúka de Bont len remeselne odvedenú prácu. Akčná rovina filmu patrí k šedému priemeru, až na pár svetlých výnimiek.
Štábu nebolo dovolené natočiť honičku na skutočnom Veľkom čínskom múre, tak si jeho repliku nechal postaviť vo Walese.
Porovnanie s prvým filmom
V priamom porovnaní s prvou časťou vyhráva Kolíska života práve vďaka väčšej podobnosti s PC hrou. Pre tých, ktorí hru nepoznajú, sa Tomb Raider 2 ponúka ako ľahký letný popcorn so slabým dejom a priemernou akciou.
Celkové hodnotenie
Lara Croft Tomb Raider: Kolíska života je ľahká letná oddychovka, ktorá stojí a padá na dvoch faktoroch: na preferenciách hry a na Angeline Jolie. Kto má rád hru, tomu sa bude film páčiť, keďže príbehovo by mohol byť ďalším pokračovaním Lariných dobrodružstiev. A komu sa páči Angelina Jolie, tomu už aj tak netreba nič hovoriť.
Tomb Raider Remastered: Návrat ku koreňom série
So značkou Tomb Raider má nejakú skúsenosť väčšina hráčov, ktorí už zopár dekád venujú svoj voľný čas objavovaním virtuálnych dobrodružstiev. Séria dodnes úspešne funguje v určitých trilógiách a neustále sa snaží zaujať nových hráčov aj udržať pozornosť tých starých. Niektorí sú fanúšikovia už od prvých troch hier, iní podľahli čaru Lary Croft neskôr. Kým čakáme na opäť ďalší reboot značky, vyšla kolekcia remastrovaných verzií troch legendárnych hier, na ktoré však majú hráči aj kritici rozchádzajúce názory. Po všeobecne obľúbených prvých troch hrách si Aspyr zobral na mušku ďalšie Tomb Raider hry, ktoré niektorí milovali, iní nenávideli. Štvrtý, piaty a šiesty diel boli ukážkami ambicióznych pokusov o inováciu, pričom najmä šiesty Angel of Darkness sa v dobe vydania musel popasovať s očakávaniami súvisiacimi s novou generáciou konzol.
Prečítajte si tiež: Západná civilizácia v Aténach
Tomb Raider IV-VI Remastered: Nostalgia s novým kabátom
Tomb Raider IV-VI Remastered prináša všetko, čo si z týchto troch hier pamätáte, so všetkými plusmi aj mínusmi. Všetky tri hry sa od seba výrazne líšia kvalitou a tým, ako dobre zostarli. Tomb Raider IV: The Last Revelation je najpopulárnejším titulom kolekcie, ktorý vyniká veľmi prepracovanými levelmi, náročnými hádankami a hráčov zaujal aj po príbehovej, grafickej a hudobnej stránke v porovnaní s tretím dielom. Prostredie Egyptských hrobiek však časom začne byť stereotypné a klaustrofobické. Tomb Raider Chronicles je oproti rozsiahlemu Egyptu len krátka zbierka epizodických misií v rôznych lokalitách a je akousi odpoveďou na jednoliate prostredie predchádzajúcej hry.
Remastery týchto hier stále stoja a padajú na vašej ochote riešiť dôkladne prepracované, no občas až absurdne náročné hádanky, podstupovať akrobatické výzvy v podobe skokov odmeraných na centimeter presne a skúmať prostredia a hľadať každú skrytú dieru, ktorá vás delí od postupu do ďalšieho levelu. Všetky tri hry a najmä štvrtý diel nám potvrdili, že s vekom nie vždy prichádza múdrosť a aj po 20 rokoch sa dá zaseknúť na tých istých miestach, kvôli ktorým ste hru vypli a mesiac ju nechceli vidieť. Ide o skutočne náročné hry, ktoré možno neprejdete bez videonávodu a väčšinu hráčov bude motivovať skôr nostalgia, než by oceňovali spôsob, akým sa v 90. rokoch robili hádanky.
Ovládanie a grafika: Staré verzus nové
Do určitej miery má náročnosť kompenzovať moderné ovládanie s novou schémou a prívetivejšia kamera, ktorá nie je fixovaná v len v jednom uhle. Moderná schéma s automatickým uchopovaním okrajov a otáčaním kamery vám rozhodne ušetrí množstvo času. Rozbehy a skoky už nemusia byť tak náročné na precíznosť, pretože smer dopadu viete kontrolovať aj počas skoku. Pôvodné ovládanie už bude vyhradené skôr pre ľudí, ktorí si chcú hry užiť skutočne autenticky. Kamera pri novom ovládaní je však občas fixovaná až príliš blízko k Lare, čo má za následok, že pri rúčkovaní po strope nevidíte pred seba, ale len Larinu hlavu. A s moderným ovládaním vznikli aj nové problémy s nejasnou funkciou určitých tlačidiel. Keďže hra obsahuje iba pôvodný tutoriál, nová schéma vám nie je poriadne vysvetlená.
Opäť môžu hráči jedným tlačidlom okamžite prepínať medzi pôvodnou a remastrovanou verziou, vďaka čomu skutočne oceníte prácu vývojárov na vylepšených verziách hier. Nejde totiž len o vylepšené textúry a oblejšie krivky Lary aj objektov okolo nej. Pre remaster boli vytvorené úplne nové modely postáv aj prvkov v prostredí. Egyptské sochy po novom vyzerajú ako exponáty z múzea, postavy konečne pripomínajú ľudí a nie masky pozliepané z kartónových škatúľ a kde tu autori pridali aj drobné vylepšenia na dodanie atmosféry, či dokonca odkazy z príbehu. Vidieť hry doslova v novom svetle prináša úplne iný zážitok, najmä v prípade štvrtého a piateho dielu. Zmizla bezútešná temnota, ktorá zahaľovala limity vtedajšieho hardvéru a v remastrovaných verziách nebudete mať potrebu ani zapaľovať svetlice.
Angel of Darkness: Nedokončený klenot s novým obsahom
Len v prípade Angel of Darkness remaster nie je až tak dych vyrážajúci. Najviac zmien badať na Lare a modeloch postáv, no neplatí to pre všetky. Iba určité modely postáv boli vylepšené, väčšinou tie, ktoré v hre viac rozprávajú a iné ostali bez akýchkoľvek zmien. Prostredie však vyzerá veľmi podobne pôvodnej hre a v určitých lokalitách dokonca pôsobia pôvodné textúry ostrejšie ako tie remastrované. Angel of Darkness dáva váhu aj rozhovorom.
Prečítajte si tiež: Viažte šatku správne
Milým prekvapením je však dodaný obsah do Angel of Darkness, ktorá je známa tým, že pre problematický vývoj a snahu vydať hru čo najskôr, v súbehu s filmom Lara Croft - Tomb Raider: Kolíska života, hráči dostali nedokončený produkt. Aspyr pozliepal aspoň zopár kúskov z až príliš ambiciózneho projektu poznačeného škrtaním a orezávaním. V remastrovanej verzii je preto rozšírená úvodná lokalita v parížskych uličkách, ktorá ponúka dve možnosti postupu a zároveň sa tam hráč naučí lezenie po bruchu, ktoré v pôvodnej hre nikdy nebolo vysvetlené. Vývojári tak využili aj niektoré vystrihnuté zvukové nahrávky a pridali poznámky do zápisníka, ktorý mapuje aj váš progres. Najvýraznejším vylepšením je ovládanie druhej hrateľnej postavy v hre.
Záver: Nostalgia s drobnými vylepšeniami
Tomb Raider IV-VI Remastered sa nesnaží ospravedlňovať za chyby hier v tejto kolekcii a ani sa z nich nesnaží robiť nový produkt. Skôr vám prinesie kvalitnú dávku nostalgie za dobou, kedy všetko bolo jednoduchšie, len hry boli náročnejšie. Podá vám ju však v čo najstráviteľnejšej forme na súčasné konzoly a PC a poteší drobnými dodatkami, ktoré ste v pôvodných hrách nemohli vidieť. Okrem toho, že nám kolekcia pripomenie, že sme starí, tak zároveň pomôže zachovať príbehy týchto hier v živej pamäti. A to nie len príbeh obsiahnutý v hrách, ale aj príbeh o vývoji týchto občas nedocenených klenotov z prelomu tisícročia. S nástupom umelej inteligencie nás čaká ešte zvláštnejšia doba a hry ako Tomb Raider IV-VI by sme si mali pripomínať.
Nový Tomb Raider: Reštart série
V roku 2013 vyšiel nový diel z tejto hernej série. Tvorcovia prišli s niečím novým. Rozhodli sa spraviť hrubú čiaru za celou sériou, a vytvorili tak príbeh, kde sa všetko začína. Príbeh, kde sa zrodila Lara Croft, ako ju poznáme. Tvorcovia sa konečne rozhodli držať najmä pôvodného príbehu s menšími dejovými úpravami. Lara (Alicia Vikander) má dvadsaťjeden rokov a je to už sedem rokov, čo sa jej otec, Richard Croft vydal na dobrodružnú cestu za hľadaním strateného ostrova Yamatai, na ktorom by mala byť pochovaná japonská kráľovná Himiko. Lara si nechce priznať, že jej otec je už dávno mŕtvy, no vo chvíli, ako sa rozhodne podpísať papiere o prevzatí veľkého majetku, ktorý jej otec zanechal, zisťuje že jej otec mal aj iný dobrodružný život, o ktorom doteraz nevedela a na základe jeho posledných výskumov o spomínanom ostrove, sa rozhodne mladá Lara vydať na nebezpečnú púť, s úmyslom nájsť svojho strateného otca. Hlavným jadrom je vzťah medzi otcom a dcérou. Veľmi sa mi páčilo, že jej postava nie je vykreslená ako Chuck Norris v ženskom prestrojení, ale skôr ju môžeme vnímať ako jemnú mladú ženu, u ktorej dominuje veľmi dobrá fyzická forma, ktorá je len predpokladom k zvládnutiu všetkých nebezpečných úloh, no v skutočnosti je to vôľa prežiť, ktorá ju núti prekonávať samú seba. Tvorcovia sa snažili do toho vniesť čo najviac reality, čo sa im skutočne podarilo. Lara nie je nadčlovek, ktorý keď spadne vyviazne bez škrabancov, ba naopak, dokáže sa aj nepekne zraniť, ale napriek tomu sa nevzdáva. Natáčanie sa väčšinou odohrávalo v Juhoafrickej republike (približne päť mesiacov). Režisér Roar Uthaug sa rozhodol pre natáčanie najmä s kulisami s minimom CGI efektov, aby prostrediu dodal najväčšiu autenticitu.