Ontogenetický vývin, známy aj ako ontogenéza, je komplexný proces, ktorý zahŕňa všetky fázy života organizmu od jeho počiatku až po jeho koniec. U pohlavne sa rozmnožujúcich organizmov, vrátane človeka, sa tento vývin začína tvorbou pohlavných buniek, pokračuje oplodnením a vývojom nového jedinca a končí smrťou. Ontogenéza zahŕňa obdobia rastu, dozrievania, reprodukcie a starnutia.
Proontogenéza: Začiatok života
Aby sme pochopili celý tento vývin, musíme sa vrátiť na úplný začiatok, kde sa tvorba nového jedinca začína procesom tvorby pohlavných buniek, tzv. gametogenézou. Pohlavné bunky, mužské spermie a ženské vajíčka, majú polovičný (haploidný) počet chromozómov ako telové (somatické) bunky - u človeka je to 23 chromozómov. Splynutím spermie a vajíčka sa obnovuje diploidný stav (46 chromozómov), čo umožňuje špeciálne delenie jadra nazývané meióza. Gaméty sa tvoria v pohlavných orgánoch a ich vývoj vedie k vytvoreniu nového jedinca. Keď hovoríme o vzniku pohlavných buniek z hľadiska ontogenetického vývinu človeka, zvykne sa toto obdobie nazývať pojmom proontogenéza (progenéza) (gr. Proontogenéza (vývin pohlavných buniek a oplodnenie vajíčka spermiou)
Princípom vývinu pohlavných buniek je redukcia počtu chromozómov na polovicu v procese meiózy. Pred meiózou dochádza k zmnoženiu DNA (v S-fáze), takže každý chromozóm je zložený z dvoch chromatíd (2c). Potom sa počas I. meiotického delenia páruju homologické chromozómy, vymenia si úseky DNA (crossing-over) a po rozdelení bunky vzniknú dve dcérske bunky s polovičným (haploidným) počtom (n) chromozómov, ale stále s dvojnásobným množstvom DNA (2c). V II. meiotickom delení dochádza k rozdeleniu aj týchto dvojchromatidových chromozómov, takže každá z dcérskych buniek získa len po jednej kópii DNA (1c).
Okrem redukcie počtu chromozómov na polovicu dochádza počas vývinu pohlavných buniek aj k výraznej morfologickej diferenciácii: spermie sú najmenšie bunky ľudského tela (hlavička len 5 µm, bičík má asi 50 µm), nemajú prakticky žiadnu cytoplazmu a sú pohyblivé, zatiaľ čo vajíčko je najväčšia bunka tela (asi 100 µm), má veľa cytoplazmy a je nepohyblivé.
Spermatogenéza: Vznik mužských pohlavných buniek
V závislosti od toho, či sa vyvíjajú mužské alebo ženské pohlavné bunky, hovoríme o spermatogenéze (spermiogenéze) - vzniku mužských pohlavných buniek - spermií. Spermie vznikajú v mužských pohlavných orgánoch - semenníkoch. Optimálna teplota pre spermatogenézu je asi o 2 °C nižšia ako je telesná teplota, preto sú semenníky umiestnené v miešku mimo tela. Potrebná teplota je zabezpečená reguláciou krvného obehu a kontrakciou hladkej svaloviny pod kožou mieška. Spermatogenéza prebieha neustále od puberty až po starobu.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca pre nastávajúce mamičky
Spermie vznikajú z diploidných prvopohlavných buniek, ktoré sa nazývajú spermatogónie. Veľmi malé množstvo spermatogónií je prítomné v semenníkoch už pri narodení, ale tieto ostávajú až do puberty neaktívne. V puberte dochádza k ich aktivácii prostredníctvom folikulostimulačného hormónu (FSH), ktorý je produktom hypotalamo-hypofýzového komplexu, a následne mužského pohlavného hormónu testosterónu. Významnú úlohu zohráva stimulácia vmedzerenými Leydigovými bunkami. Aktivované spermatogónie sa mitoticky delia, čím sa zvyšuje ich počet.
Niektoré spermatogónie ostávajú v štádiu prekurzorických buniek, zatiaľ čo ostatné sa začnú vyvíjať na primárne spermatocyty (spermatocyty I. rádu) a vstupujú do meiózy. Ich jadrá sa zmenšujú a zahusťujú v súvislosti s tým, ako pokračuje delenie. Po I. meiotickom delení vznikajú z jedného primárneho spermatocytu dva sekundárne spermatocyty (spermatocyty II. rádu), ktoré už majú polovičné množstvo chromozómov, ale chromozómy sú tvorené dvomi chromatidami. Napokon po II. meiotickom delení vznikajú spermatidy s 23 jednochromatidovými chromozómami. Z každého primárneho spermatocytu tak vzniknú 4 spermatidy.
Spermatidy ďalej dozrievajú, ich cytoplazma sa predlžuje do žubrienkovitého tvaru a na jej konci vznikne bičík. Pri tomto procese majú veľký význam Sertoliho bunky, ktoré sa nachádzajú v stenách semenotvorných kanálikov. V ejakuláte o objeme 4-5 ml sa nachádza približne 400-500 miliónov spermií. Spermie môžu byť málo pohyblivé, morfologicky abnormálne alebo nezrelé, ich podiel by však nemal presiahnuť 15 %. Väčšie percento je považované za faktor znižujúci plodnosť. V súčasnosti dochádza k všeobecnému poklesu počtu spermií ako aj zvyšovaniu podielu abnormálnych foriem, čo súvisí s nezdravým životným štýlom (napr. Spermia je najmenšia bunka ľudského tela. Jej telo sa skladá z 3 častí:
- hlavička spermie - nachádza sa tu najdôležitejšia organela - jadro, ktorá nesie polovicu genetickej informácie budúceho embrya
- krčok - stredná časť, v ktorej sa nachádzajú mitochondrie, zabezpečujúce energiu pre aktívny pohyb spermie
- bičík - má podobnú submikroskopickú štruktúru ako bičík prvokov
V prednej časti hlavičky spermie sa nachádza tzv.
Oogenéza: Vznik ženských pohlavných buniek
V závislosti od toho, či sa vyvíjajú mužské alebo ženské pohlavné bunky, hovoríme o oogenéze (ovogenéze) - vzniku ženských pohlavných buniek - vajíčok (jedn. č. Vajíčka vznikajú v ženských pohlavných orgánoch - vaječníkoch. Na rozdiel od spermií, ktoré vznikajú až v puberte a tvoria sa neustále až do smrti, je najviac vajíčok v tele dievčaťa prítomných pri narodení (asi 700 000). Odvtedy sa ich počet neustále znižuje a nové už nevznikajú. Medzi 16-25 rokmi je ich asi 150 000, medzi 26-35 rokmi asi 50 000, medzi 36-45 rokmi asi 34 000 a po menopauze (asi 45-55 rokov) vymiznú všetky. Vo vaječníku sa nachádzajú nezrelé vajíčka, ktoré postupne definitívne dozrievajú až počas ovariálneho cyklu.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť počas tehotenstva
Z prvopohlavných buniek vznikajú diploidné oogónie, ktoré sa mitoticky množia do spomínaného počtu asi 700 000. Akonáhle ustane ich mitotická aktivita, vstupujú do meiózy. To je ďalší dôležitý rozdiel oproti spermiám, resp. spermatogóniám, ktoré sa meioticky začínajú deliť až v puberte. I. meiotické delenie oogónií však zastane v štádiu profázy I. (v diploténnom štádiu) a pokračuje až s nástupom pohlavnej zrelosti. Takéto štádium bunky sa nazýva primárny oocyt (oocyt I. rádu). Primárny oocyt prekonáva rastovú fázu, počas ktorej sa v ňom ukladajú zásobné látky potrebné pre výstavbu vaječných a zárodočných obalov budúceho embrya a tiež ako zdroj energie. Tým dochádza, opačne ako v prípade spermií, k zväčšovaniu cytoplazmy.
Zároveň sa primárne oocyty obaľujú okolitým tkanivom a spolu s ním vytvárajú primárny folikul. Primárne folikuly dozrievajú v pravidelných mesačných intervaloch počas ovariálneho cyklu, kedy dochádza k rastu a dozrievaniu niekoľkých primárnych folikulov a vzniku Graafovho folikulu. Zároveň s uvoľnením vajíčka z Graafovho folikulu (ovulácia) dochádza k ukončeniu I. meiotického delenia a vzniku dvoch nerovnocenných buniek - veľkého sekundárneho oocytu (oocytu II. rádu) a malého pólového telieska. Ovuláciu, rast a zrenie vajíčok riadia gonadotropné hormóny predného laloku hypofýzy a tiež pohlavné hormóny, ktoré produkujú vaječníky.
Druhé meiotické delenie nastane až v čase oplodnenia vajíčka spermiou, po ktorom vzniká už zrelé vajíčko - ootida (ovum), a ďalšie pólové teliesko. Niekedy sa rozdelí ešte aj prvé pólové teliesko, ale keďže ani jedno pólové teliesko prakticky nemá nijakú cytoplazmu, všetky zanikajú.
Keďže vajíčko "dozrie" až po oplodnení spermiou, čo je už definované ako zygota, u človek sa prakticky so zrelým vajíčkom nikdy nestretávame. Rovnako sa nestretávame s ľudským vajíčkom ako so samostatnou bunkou - vždy je buď súčasťou folikulu (primárneho alebo Graafovho), na ktorom je priamo závislé, alebo sú bunky na jeho povrchu potrebné k samotnému oplodneniu spermiou (tzv. vrstva cumulus oophorus - lat.
Oplodnenie: Splynutie pohlavných buniek
Spermie sa po pohlavnom akte - koitus (lat. coitus = pohlavný, sexuálny styk, súlož) - dostávajú cez pošvu a maternicu do vajíčkovodov. Tu zostávajú živé 1-2 dni. Čas pobytu spermií v ženských pohlavných cestách je zároveň potrebný pre následné oplodnenie vajíčka - kapacitácia spermií. Ak v tomto čase nastane ovulácia, je oplodnenie vysoko pravdepodobné. Pohybu spermií napomáha aj sekrét vajíčkovodu, tvorba ktorého je zvýšená práve ku koncu folikulárnej fázy ovariálneho cyklu.
Prečítajte si tiež: Vyšetrenia počas tehotenstva
K vajíčku sa dostáva iba 300-500 spermií z počiatočného počtu 200-300 miliónov, a len 1 spermia oplodňuje vajíčko. Pri styku spermie s vajíčkom dochádza k enzymatickej akrozómovej reakcii, rozrušeniu glykoproteínového vajíčkového obalu - zona pellucida - a prieniku spermie do vajíčka. Súčasne vajíčko reaguje tzv. oplodňovacou reakciou, ktorá zabráni prieniku ďalších spermií. Prienik spermie je zároveň impulzom k dokončeniu druhého meiotického delenia vajíčka, ktoré je zatiaľ v štádiu oocytu II. rádu. Krátko na to dochádza k splynutiu oboch haploidných jadier, čím je oplodnenie dovŕšené a nastupujú procesy pripravujúce vajíčko na prvé brázdenie. Ak dôjde k súčasnému oplodneniu dvoch dozretých vajíčok (dvomi rôznymi spermiami), narodia sa dvojvaječné (dizygotné) dvojčatá. Majú odlišnú genetickú informáciu, preto sa na seba nemusia vôbec podobať. Jednovaječné (monozygotné) dvojčatá majú rovnakú genetickú informáciu, pretože vznikajú oddelením a samostatným vývinom blastomér. Takéto dvojčatá majú oddelený ako amniový, tak aj choriový vak. Výnimočne môže dôjsť aj k rozdeleniu blastocysty alebo zárodkového prúžku, a potom majú dvojčatá spoločnú placentu alebo dokonca aj amniovú dutinu. Ak však nedôjde k úplnému oddeleniu zárodkového prúžku, vznikajú siamské dvojčatá.
Prenatálny vývin: Cesta k narodeniu
Prenatálny vývin je obdobie života dieťaťa pred jeho narodením, počnúc oplodnením vajíčka - čiže vznikom zygoty. Prenatálne obdobie vývinu človeka prebieha v maternici, preto ho nazývame vnútromaternicový (intrauterinný) vývin. Prenatálnym vývinom človeka sa zaoberá embryológia.
Prenatálny vývin trvá v priemere 38 týždňov (266 dní). V gynekologickej praxi sa tehotenstvo (gravidita) počíta od poslednej menštruácie, čo je asi 2 týždne pred odplodnením, preto je dĺžka prenatálneho obdobia zaokrúhlená na 40 týždňov (280 dní, 10 lunárnych mesiacov).
Rozdeľuje sa na 2 fázy:
- embryonálny vývin (od oplodnenia prvých 8 týždňov) - vyvíja sa zárodok (embryo)
- fetálny vývin (od 9. týždňa do pôrodu) - vyvíja sa plod (fetus)
V organizme gravidnej matky sa zvyšuje ventilácia pľúc, pretože telo potrebuje viac kyslíka pre seba aj pre plod. Rovnako sa zvyšuje funkcia obličiek, ktoré musia spracovať zvýšené množstvo odpadových látok. Mení sa aj látková premena (metabolizmus), aby sa zabezpečil dostatok živín pre rast a vývoj plodu. Obdobie embryonálneho vývinu je charakteristické kvalitatívnymi a relatívne rýchlymi zmenami, ktoré sú veľmi citlivé na pôsobenie škodlivých činiteľov, ako sú chemické látky (lieky, alkohol), ionizujúce žiarenie (niektoré lekárske vyšetrenia), stres. Negatívne faktory môžu vyvolať potrat (abortus) alebo vznik vrodených vývinových chýb. Príčinami vzniku vrodených chýb sa zaoberá vedná disciplína teratológia.
Od vrodených vývinových chýb treba odlišovať vrodené genetické ochorenia, ktorých podstata je v genetickej informácii plodu, a ich prejav je nezávislý od podmienok tehotenstva.
Embryonálny vývin: Prvých 8 týždňov
týždeň: Embryonálny vývin začína charakteristickým mitotickým delením oplodneného vajíčka, pričom medzi jednotlivými bunkami sú hlboké brázdy - brázdenie (ryhovanie) zygoty. Jedno delenie prebieha približne raz za 24 hodín a celkový objem vajíčka sa počas ryhovania nezväčšuje kvôli tomu, že stále je prítomná zona pellucida. Jednotlivé bunky sa nazývajú blastoméry. V čase, keď embryo pozostáva z 32 buniek, časť buniek začína migrovať a z plného útvaru sa stáva dutý útvar - blastocysta (blastula). V blastocyste sa diferencujú povrchové bunky, ktoré zabezpečujú nidáciu a majú vyživovaciu funkciu v ranom embryonálnom štádiu - trofoblast, a vlastné bunky embrya, ktoré sa koncentrujú vo vnútri blastocysty pri póle orientovanom k sliznici maternice - embryoblast. Blastocysta sa následne zbavuje obalu zona pellucida, čím je umožnená jej nidácia (implantácia) v maternici.
Implantácia sa začína prenikaním výbežkov trofoblastu do endometria maternice. Povrchové bunky trofoblastu sa spájajú medzi sebou a vytvárajú mnohojadrový útvar - syncytiotrofoblast, ktorý postupuje ďalej do endometria a zároveň so sebou vťahuje aj blastocystu. Vrstva samostatných buniek trofoblastu, ktorý prilieha k embryu, sa nazýva cytotrofoblast. V tejto fáze sa mení aj sliznica endometria, v ktorom sa zmnožia cievy a zvyšuje sa aktivita žliazok.
Počas zahniezdenia embrya pravdepodobne viacero mechanizmov zabezpečuje potláčanie imunitnej reakcie matky (protizápalové faktory, maskovanie antigénov vrstvou mukoproteínu, zvýšená lokálna hladina progesterónu). Implantácia zároveň spúšťa v mnohojadrovom trofoblaste syntézu choriongonadotropínu (hCG), ktorý zastavuje dozrievanie ďalších folikulov, resp. dáva signál žltému teliesku, aby nezaniklo a ďalej produkovalo progesterón.
týždeň: V druhom týždni tehotenstva je implantácia embrya ukončená a z embryoblastu sa diferencuje tzv. zárodkový štít, ktorý má dve vrstvy: epiblast, priliehajúci zhora na trofoblast, pod ktorým je hypoblast. Postupne však dochádza k oddeleniu epiblastu od trofoblastu a na tomto mieste vzniká amnionová dutina s tekutinou, ktorá sa bežne nazýva plodová voda. Výstelku amnionovej dutiny tvoria amnioblasty, ktoré sú taktiež pôvodom z epiblastu. Na druhej strane sa množia aj bunky hypoblastu až obrastú časť dutiny blastocysty, čím vznikne žĺtkový vak. Žĺtkový vak u cicavcov nemá vyživovaciu funkciu. Zvyšný priestor medzi žĺtkovým vakom a stenou blastocysty je tvorený chorionovou dutinou.
V tomto čase dochádza v rámci mnohojadrového trofoblastu k vzniku dutiniek - lakúny, ktoré sa spájajú a po kontakte s krvnými cievami endometria sa začnú plniť krvou. Takýto lakulárny systém tvorí základ budúceho placentárneho krvného obehu.
- 4. týždeň: V treťom týždni sa v rámci epiblastu vytvára priehlbina - primitívny prúžok, popri ktorom migrujú proliferujúce bunky epiblastu medzi epiblast a hypoblast, čím vzniká tretia zárodočná vrstva - mezoderma. Pôvodné bunky epiblastu sa budú nazývať ektoderma. Zároveň migrujúce bunky epiblastu nahrádzajú aj pôvodné bunky hypoblastu a budú sa nazývať endoderma. Čiže záverom možno povedať, že všetky tri zárodočné vrstvy sú pôvodom z epiblastu.
Po gastrulácii dochádza k vývinu základnej embryonálnej osi - notochorda, ktorá síce z väčšej časti zaniká, ale má význam v indukcii vývinu neurálnej rúry (základ centrálnej nervovej sústavy) a postupného vývinu párových prvosegmentov (somitov) (základ časti lebky, stavcov, kostrovej svaloviny a kožnej zamše).
Počas 3. týždňa vývinu dochádza k ohybu - flexia embrya do tvaru písmena C v predozadnom ale aj bočnom smere, čím sa endoderma dostáva dovnútra a stáča do rúry a neskôr vytvorí primitívne črevo.
Fetálny vývin: Od 9. týždňa do pôrodu
Počas fetálneho vývinu, od 9. týždňa tehotenstva až do pôrodu, dochádza k intenzívnemu rastu a dozrievaniu orgánov. Plod sa stáva čoraz viac životaschopným a pripraveným na život mimo maternice.
Reprodukčné zdravie a plánované rodičovstvo
Reprodukčné zdravie a plánované rodičovstvo sú kľúčové aspekty života každého človeka. Reprodukčné orgány ženy zabezpečujú tvorbu pohlavných hormónov a vajíčok. Zároveň vytvárajú vhodné prostredie pre oplodnenie a celý vnútromaternicový vývin nového jedinca. Medzi hlavné orgány patria vaječníky, vajíčkovody a maternica.
Vaječníky (ovaria) sú párové žľazy veľkosti slivky. Ich funkcia spočíva v produkcii vajíčok (ženských pohlavných buniek) a v produkcii ženských pohlavných hormónov estrogénov. Činnosť vaječníkov je cyklická. V kôrovej vrstve vaječníkov dievčaťa sa už pri narodení nachádza asi 700 000 nezrelých vajíčok (folikulov). Ich počet sa postupne zmenšuje a do nástupu puberty ich zostáva asi 300 000.
Vajíčkovod (tuba uterina) je párový orgán, ktorý spája vaječníky s maternicou. Je to asi 13 cm dlhá rúra, ktorej steny tvorí hladká svalovina. Vajíčkovod začína lievikovito rozšíreným koncom s prstovitými výbežkami (fimbriae tubae), ktorý obklopuje vaječník a vyúsťuje v rohoch maternice. Práve vo vajíčkovode dochádza najčastejšie k oplodneniu vajíčka spermiou.
Maternica (uterus) je orgán hruškovitého tvaru, ktorý slúži na uhniezdenie - nidáciu - oplodneného vajíčka a na celý embryonálny vývin nového jedinca. Maternicu tvoria: telo, dno a krčok. Menštruačný cyklus sa objavuje s nástupom puberty (asi vo veku 12-13 rokov), kedy žena vstupuje do obdobia plodnosti, a končí tzv. menopauzou (asi vo veku 45-55 rokov). Priemerná dĺžka menštruačného cyklu ženy je 28 dní, ale v jeho trvaní sa môže vyskytovať aj značná individuálna variabilita v rozmedzí 21 až 45 dní, ktorá je stále vnímaná ako normálna.
Počas menštruačného cyklu prechádzajú reprodukčné orgány ženy sériou fyziologických a morfologických zmien, ktoré sa týkajú jednak vaječníka, ktorý uvoľňuje dozreté vajíčko, a jednak maternice, ktorá sa pripravuje na prijatie oplodneného vajíčka.
Ovariálny (ovulačný) cyklus je súbor zmien prebiehajúcich v jednom z vaječníkov počas menštruačného cyklu. Každý z vaječníkov obsahuje veľké množstvo nezrelých vajíčok už pred narodením, ktoré postupne dozrievajú až počas ovariálneho cyklu. Počas jednotlivých periód dochádza spravidla k striedaniu aktivity jedného a druhého vaječníka, pričom dozrieva vždy len 1, výnimočne viac vajíčok.
U človeka sa prakticky nestretávame s vajíčkom ako takým, lebo vždy je ľudská samičia pohlavná bunka sprevádzaná ďalšími bunkami. Vo vaječníku je vajíčko súčasťou tzv. primárneho folikulu. Folikul je obal zložený z buniek s vyživovacou a hormonálnou funkciou, v ktorom vajíčko dozrieva. Dokonca aj po ovulácii je vajíčko pokryté vrstvou buniek (lat. cumulus oophorus), ktorá je potrebná pre úspešné oplodnenie spermiou. Zároveň, meióza vajíčka je počas jeho vývinu viackrát pozastavená, a je ukončená až po oplodnení spermiou. To však je už v podstate zygota. Tento zložitý cyklus riadi mozgové centrum v hypotalame, ktoré funguje ako menštruačné hodiny. Hodiny pôsobia cez hypofýzu, ktorá uvoľňuje niekoľko hormónov. Dva z nich sú mimoriadne dôležité pre reprodukciu. Folikulostimulačný hormón (FSH) stimuluje rast a dozrievanie niekoľkých malých vajíčok vo vaječníkoch a luteinizačný hormón (LH) stimuluje uvoľňovanie dozretého vajíčka.
Samotný ovariálny cyklus je zložený z 3 základných fáz:
- Folikulárna fáza - je spojená s dozrievaním primárneho folikulu, ktorý sa mení na Graafov folikul. Hlavný hormón, ktorý produkuje tento folikul, je estrogén. Zvýšená produkcia estrogénu počas cyklu zodpovedá za stimuláciu rastu a formovanie žliaz vo výstelke maternice, takže časovo súvisí toto obdobie s proliferačnou fázou uterinného cyklu. Mení sa tiež sekrécia v krčku maternice, čím sa uľahčuje spermiám prechod do maternice a stretnutie s vajíčkom.
- Ovulácia - približne 15 dní pred začiatkom periódy uvoľňuje hypofýza veľké množstvo LH, ktorý stimuluje uvoľnenie vajíčka o 36 hod neskôr. Vajíčko potom putuje vajíčkovodom do maternice. Oplodnenie prebieha väčšinou vo vajíčkovode.
- Luteinizačná fáza - bunky vo vaječníku, ktoré vytvorili Graafove folikuly, teraz podliehajú zmenám, vrátane vstrebávania tuku. Označujú sa ako žlté teliesko (corpus luteum). Časovo súhlasí so sekrečnou fázou uterinného cyklu. Žlté teliesko funguje ako dočasná žľaza s vnútorným vylučovaním, ktorá produkuje najdôležitejší z hormónov - progesterón. V dôsledku jeho činnosti je ranná bazálna teplota o 0,5°C vyššia ako v proliferačnej fáze a môže informovať o termíne ovulácie. Ak dôjde počas nasledujúceho obdobia k oplodneniu, žlté teliesko funguje asi do polovice gravidity.
Uterinný cyklus je súbor zmien, ktoré sa týkajú vnútornej slizničnej výstelky maternice - endometria. Tieto zmeny sú závislé na hormonálnej produkcii vaječníkov.
Cyklus začína od prvého dňa menštruácie a má 4 fázy:
- Menštruačná (deskvamačná) fáza (1.-4. deň cyklu) - ak vajíčko nie je oplodnené, výstelka maternice sa odlupuje a vylučuje menštruačným krvácaním. Umožňuje to rast novej výstelky pripravenej živiť ďalšie vajíčko. Krvácanie končí stiahnutím ciev v strednej vrstve maternice - myometriu.
- Proliferačná (folikulárna) fáza (5.-14. deň cyklu) - vplyvom estrogénov dochádza k regenerácii epitelu maternice, ktorá v ďalších dňoch rastie a zvyšuje sa.
- Sekrečná (luteálna) fáza (15.-28. deň cyklu) - produkcia progesterónu ovplyvňuje zloženie a množstvo hlienu krčku maternice, aby mohli spermie ľahšie preniknúť k vajíčku. Sliznica maternice nadobúda masívnu hubovitú konzistenciu a produkuje tekutinu, ktorá vyživuje oplodnené vajíčko.
- Premenštruačná (ischemická) fáza (28. deň cyklu) - ak nedošlo k oplodneniu vajíčka, cievy vyživujúce sliznicu maternice sa stiahnu, čo spôsobí odumieranie tkaniva v dôsledku zastavenia cirkulácie kyslíka a živín. Po niekoľkých hodinách sa cirkulácia obnoví, čo spôsobí krvácanie z narušených ciev a krvné výrony do sliznice.
Spermie sa po pohlavnom akte dostávajú cez pošvu do vajíčkovodov. Tu zostávajú živé 3 dni a sú pripravené na spojenie s vajíčkom, ak nastane ovulácia. Ak je vo vajíčkovode vajíčko, oplodnenie nastáva okamžite. Oplodnenie prebieha tak, že spermia prenikne cez povrch vajíčka. Každá spermia nesie enzým, ktorý rozpúšťa vonkajší povrch vajíčka a uľahčuje tak prienik spermie. Oplodnené vajíčko potom zostupuje do maternice. V tomto období na vajíčku rastú malé výbežky, ktoré umožnia jeho zahniezdenie - nidáciu - vo výstelke maternice. Z buniek zárodku postupne vzniká nielen vlastné telo zárodku, ale aj prídavné orgány, t.j. zárodočné obaly a placenta. Okolo zárodku sa vytvára amniový obal a v ňom tekutina, v ktorej zárodok pláva. Placenta sprostredkúva spojenie medzi plodom a organizmom matky. Krv plodu sa v placente dostáva do bezprostrednej blízkosti matkinej krvi a odoberá z nej všetky živiny, kyslík, minerálne látky, vitamíny a vodu, a naopak do nej odovzdáva väčšinu svojich odpadových produktov, najmä oxid uhličitý a močovinu.
Neplodnosť a asistovaná reprodukcia
Mať svoju vlastnú rodinu a dieťa je prirodzeným snom každého človeka. Môže sa zdať, že počatie potomka je jednou z najjednoduchších vecí na svete, no nie je tomu vždy tak. Až 1 zo 6 párov je v súčasnosti neplodný a až 17 % párov trpí vážnymi poruchami plodnosti. Niet sa čomu diviť, že po roku i viac, čo sa párom nedarí počať potomka, prichádza na rad oslovenie centier asistovanej reprodukcie. Mimotelové, alebo hovorovo umelé oplodnenie (z angl. In vitro fertilization, skratka IVF) je jedným z typov techník asistovanej reprodukcie.
tags: #prenatalny #vyvoj #faza #oplodnenia