Prenájom budov materských škôl, či už ide o existujúce priestory alebo výstavbu nových, je komplexná problematika, ktorá sa dotýka viacerých strán - samospráv, riaditeľov škôl, pedagógov, rodičov a v neposlednom rade aj samotných detí. Cieľom je vždy nájsť riešenie, ktoré zabezpečí kvalitné a bezpečné prostredie pre predškolské vzdelávanie detí, a zároveň bude efektívne z hľadiska finančných a priestorových možností.
Konflikty o priestor: Prípad ZUŠ a MŠ Exnárova
Jeden z problémov nastáva, keď v jednej budove sídlia dve rôzne inštitúcie, ako napríklad základná umelecká škola (ZUŠ) a materská škola (MŠ). Takáto situácia nastala na Exnárovej ulici, kde materská škola nechce odísť z budovy, v ktorej funguje už viac ako 50 rokov, no budovu má od roku 2010 v správe ZUŠ.
Starosta Ružinova Dušan Pekár (KDH) navrhol riešenie, ktoré by zachovalo škôlku na Exnárovej a zároveň poskytlo priestor pre ZUŠ. Navrhol presun ZUŠ na jedno poschodie v Základnej škole Borodáčova, ktoré ZŠ nepotrebuje. Riaditeľka ZŠ Borodáčova Ema Mílová vnímala tento návrh ako potenciálny prínos pre rodičov a deti, ktorí by mohli po vyučovaní navštevovať ZUŠ v tej istej budove.
Riaditeľka ZUŠ Exnárova Anna Miklovičová a pedagógovia však s týmto riešením neboli spokojní, pretože priestory na ZŠ Borodáčova by im nevyhovovali. Miklovičová zdôraznila potrebu vlastnej budovy pre rozvoj ZUŠ a navrhla prístavbu alebo nadstavbu k existujúcej budove na Exnárovej, čo by umožnilo škôlke zostať na mieste a zároveň by sa pavilóny škôlky dali odčleniť ako samostatný objekt.
Primátor Milan Ftáčnik navrhol predĺženie nájmu pre MŠ Exnárova o jeden rok a počas tohto obdobia hľadať možnosti na prístavbu ZUŠ. Zároveň je potrebné nájsť finančné zdroje na tento účel v rozpočte hlavného mesta. Riaditeľka MŠ Bancíkovej Jana Bolebruchová vyjadrila spokojnosť s týmto riešením, pretože by sa tak zachovali triedy na Exnárovej.
Prečítajte si tiež: Bytča: Nosiče bicyklov a ich trendy
Tento prípad poukazuje na dôležitosť hľadania kompromisov a zapojenia všetkých zainteresovaných strán do diskusie pri riešení priestorových problémov materských škôl.
Prenájom priestorov MŠ: Prípad Magurská 14 v Banskej Bystrici
Ďalší problém nastáva, keď mesto plánuje prenajať časť priestorov materskej školy inej organizácii, ako sa stalo v MŠ Magurská 14 v Banskej Bystrici. Mesto malo zámer prenajať pavilón A Slovenskému Červenému krížu (SČK) na aktivity ich Centra pomoci.
Rodičia sa o tomto kroku dozvedeli až v čase, keď bolo rozhodovanie o prenájme prakticky vo finálnej fáze, čo vyvolalo napätú situáciu. Rodičia síce neodmietali aktivity SČK, ale zásadne im vadil postup mesta, ktoré s nimi zámer riadne neprerokovalo.
Spustili petíciu a oslovili Regionálny úrad verejného zdravotníctva, primátora aj mestský školský úrad. Požadovali riadne prerokovanie zámeru s dotknutými stranami. Tento prípad zdôrazňuje dôležitosť transparentnej komunikácie a zapojenia rodičov do rozhodovania o budúcnosti materských škôl.
Chátrajúce budovy a nedostatok kapacít: Problém Petržalky
V Petržalke sa dlhodobo stretávajú s problémom chátrajúcich budov bývalých materských škôl a zároveň s nedostatkom kapacít v existujúcich MŠ. V roku 2016 bolo v Petržalke neprijatých 616 detí do materských škôl z dôvodu nedostatočných kapacít.
Prečítajte si tiež: Sprievodca prenájmom priestorov pre materskú školu
Problémom sú často nevysporiadané majetkové vzťahy medzi dvomi vlastníkmi a neschopnosť ich vzájomnej dohody. Napríklad, budovy stredných škôl spravuje Bratislavský kraj, ale pozemky sú často vo vlastníctve Hlavného mesta Bratislava.
V minulosti sa objavili aj snahy o predaj budov bývalých škôlok, čo vyvolalo odpor verejnosti. V niektorých prípadoch sa podarilo nájsť riešenie v podobe dlhodobého prenájmu budovy s povinnosťou jej rekonštrukcie, ako napríklad v prípade budovy na Krásnohorskej ulici, kde má nové pôsobisko Základná škola FELIX.
Tento problém poukazuje na potrebu aktívneho prístupu samospráv k riešeniu majetkových vzťahov a hľadaniu možností na rekonštrukciu a opätovné využitie chátrajúcich budov pre potreby predškolského vzdelávania.
Financovanie a prideľovanie nájmu: Nitrianska skúsenosť
V Nitre sa mestskí poslanci rozhodli nepredať budovu bývalej Materskej školy Párovská aj napriek tomu, že zastupiteľstvo odsúhlasilo zámer odpredaja budovy ešte v roku 2011. Dôvodom boli obavy z nedostatočnej kapacity v nitrianskych materských školách.
Viacerí poslanci upozorňovali na to, že školské budovy by si mali ponechať ako rezervu pre prípad potreby. Viceprimátor Ján Vančo uviedol, že v budove by sa dali po rekonštrukcii v prípade potreby zriadiť jedna až dve triedy.
Prečítajte si tiež: Nosice, Púchov: Nehnuteľnosti
Primátor Jozef Dvonč pripomenul, že peniaze z predaja nevyužívaného majetku sú významným príjmom do rozpočtu, ale radnica musí rešpektovať vôľu poslancov. Zároveň skonštatoval, že škôlka v tejto budove už pravdepodobne nikdy nebude a zostane skôr na zdravotnícke účely.
Radnica pripravuje kroky na ďalšie rozšírenie kapacít MŠ, ako napríklad prebudovanie bývalej Základnej školy Nedbalova a rokovania s okresným úradom o prinavrátení budovy bývalého stavebného úradu na Lomnickej ulici. Tento prípad demonštruje dôležitosť zvažovania všetkých pre a proti pri rozhodovaní o predaji alebo prenájme budov materských škôl a potrebu hľadania alternatívnych riešení na zabezpečenie dostatočných kapacít pre predškolské vzdelávanie.
Riešenie pre obce: Výstavba novej MŠ vo Vojčiciach
V obciach, kde je nevyhovujúci technický stav budovy MŠ a nedostatočná kapacita, je riešením výstavba nového predškolského zariadenia. Príkladom je obec Vojčice, kde navštevuje MŠ 38 detí, z nich 12 pochádza z MRK. Obec nedokáže vyhovieť všetkým žiadateľom, nakoľko nemá dostatočné priestory.
Problémom je aj skutočnosť, že budova nie je vo vlastníctve obce, čo spôsobuje zvýšené finančné náklady za prenájom. Obec chce zabezpečiť vhodné podmienky pre všetky deti, obzvlášť pre detí z MRK, ktoré často žijú v prostredí, ktoré nedostatočne stimuluje ich rozvoj.
Riešením je výstavba nového predškolského zariadenia s dostatočnou kapacitou a novým interiérovým vybavením. Cieľom je zabezpečiť optimálne podmienky pre kvalitný výchovno-vzdelávací proces deťom v predškolskom veku, zvýšiť kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu v materskej škole, špeciálnym dôrazom na marginalizované rómske komunity a zaviesť do výchovno-vzdelávacieho procesu inkluzívne vzdelávanie.
Zvýšenie kapacít MŠ v Štrbe: Inkluzívne vzdelávanie a MRK
Podobná situácia je aj v obci Štrba, kde sa materská škola nachádza v prenajatých priestoroch, ktorých prenájom bol vypovedaný. Riešením je výstavba novej budovy materskej školy za účelom rozšírenia kapacity a presunutia kapacity existujúcej materskej školy.
Projektom budú vytvorené vhodné podmienky pre prístup k predškolskému zariadeniu detí a zároveň aj detí z marginalizovanej rómskej komunity. V procese predškolského vzdelávania budú realizované prvky inkluzívneho vzdelávania. Rozšíri sa kapacita materskej školy o 24 miest pre deti, čím bude mať materská škola celkovú kapacitu v Štrbe pre 72 detí, z ktorých bude min.
Tieto príklady ukazujú, že výstavba nových materských škôl je efektívnym riešením pre obce, ktoré sa stretávajú s nedostatkom kapacít a nevyhovujúcimi priestormi. Zároveň je dôležité zamerať sa na inkluzívne vzdelávanie a zabezpečiť prístup k predškolskému vzdelávaniu aj pre deti z marginalizovaných rómskych komunít.