Očkovanie je celospoločenská téma, ktorá rezonuje najmä medzi rodičmi. Informácie o ňom sú dostupné z rôznych zdrojov - od známych, priateľov, lekárov, ako aj z internetu. Avšak, v súčasnosti sa stretávame s protichodnými informáciami, kde okrem objektívnych dát od odborníkov, existujú aj názory osôb odmietajúcich očkovanie, často neodborníkov, ktorí boli sami v minulosti očkovaní. Očkovanie patrí medzi najvýznamnejšie a najúčinnejšie výdobytky modernej medicíny. Dôkazom toho je fakt, že pred jeho zavedením boli infekčné choroby najčastejšou príčinou úmrtí.
Očkovanie na Slovensku: História a Súčasnosť
Očkovanie má na Slovensku dlhú históriu, ktorá sa začala v 50. rokoch 20. storočia. Postupne sa do imunizačného programu zavádzali nové druhy očkovania. Od roku 1986 sa riadime jednotným Národným imunizačným programom. Vďaka pravidelnému povinnému očkovaniu sa na Slovensku podarilo vyhubiť detskú obrnu a eliminovať také závažné infekcie ako záškrt a tetanus detí a mladistvých. Výskyt ostatných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním, sa výrazne redukoval.
Rozlišujeme medzi povinným a dobrovoľným očkovaním. Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam. Tieto ochorenia môžu ohroziť zdravie detí a ani dnes ich nie je možné v niektorých prípadoch úspešne liečiť. Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti a je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Deti sa očkujú v súlade s očkovacím kalendárom od tretieho mesiaca života. Očkovanie v Slovenskej republike aktuálne plánuje, organizuje, koordinuje a kontroluje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v Slovenskej republike.
Prečo Očkovanie proti Chrípke Nie je Povinné?
Napriek tomu, že očkovanie proti chrípke je vysoko odporúčané, na Slovensku nie je povinné. Dôvodov prečo je tomu tak môže byť viacero, odlišnosti v stratégiách verejného zdravotníctva až po špecifické charakteristiky samotnej chrípky. Kým povinné očkovania sú zamerané na ochorenia, ktoré predstavujú vážne ohrozenie verejného zdravia a majú potenciál spôsobiť rozsiahle epidémie s vážnymi následkami, chrípka je vnímaná ako ochorenie, ktoré je síce rozšírené, ale zvyčajne nespôsobuje také závažné komplikácie u zdravej populácie.
Názory Odborníkov na Očkovanie
Názory odborníkov na očkovanie sú jednoznačné: očkovanie je najúčinnejšia prevencia pred viacerými život ohrozujúcimi infekciami. Prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH sa pýta: “Aby sa vás raz choré dieťa nespýtalo, prečo ste ma nedali zaočkovať, keď ste vedeli o možnosti predísť ochoreniu?”. MUDr. Štefan Zamba zdôrazňuje, že počas epidémie osýpok na Slovensku boli choré najmä malé deti a častokrát išlo o vážny zdravotný stav. Doc. MUDr. Mária Avdičová, PhD. potvrdzuje, že očkovanie je najúčinnejšia prevencia pred viacerými život ohrozujúcimi infekciami.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o špeciálnych materských školách
Prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD zdôrazňuje, že očkovanie nespôsobuje autizmus, ide o poruchu vývinu mozgu s vysokou genetickou predispozíciou. Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH hovorí, že vakcíny sa používajú na prevenciu infekčných chorôb, ale budúcnosť patrí vakcínam na prevenciu a liečbu rakoviny, diabetu a iných neinfekčných chorôb. Mgr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD. upozorňuje, že nižšia zaočkovanosť otvorila dvere k vzniku epidémie osýpok. Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD. dodáva, že očkovanie bežnými vakcínami nespôsobuje diabetes. Prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA., Dott.Ric., MHA hovorí, že očkovanie efektívnym a primeraným spôsobom trénuje imunitný systém jedinca a umožňuje rozvoj dlhodobej imunitnej ochrany proti závažným infekčným ochoreniam. MUDr. Elena Prokopová uzatvára, že očkovanie je najväčší objav modernej medicíny.
Časté Otázky o Očkovaní
Prečo je potrebné očkovať malé deti?
Infekcie, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, najviac ohrozujú deti najmladšej vekovej skupiny. Mávajú u nich ťažký priebeh, pretože ich imunitný systém ešte nie je schopný ubrániť sa mnohým infekciám. Je preto žiaduce, aby boli chránené protilátkami vytvorenými po očkovaní. Cieľom očkovania je dosiahnuť dlhodobú imunitu organizmu. Podanie vakcíny nevyvolá ochorenie, ale povzbudí imunitný systém dieťaťa, aby vytvoril ochranné protilátky proti ochoreniu. Protilátky vytvorené v organizme po očkovaní spolu s ďalšími zložkami imunitného systému infekciu rozpoznajú a zničia.
Dĺžka ochrany po očkovaní závisí od viacerých faktorov (typ očkovacej látky, spôsob aplikácie, imunitný stav očkovaného). Dlhodobú ochranu je možné dosiahnuť podaním viacerých dávok vakcíny. Po podaní prvej dávky sa naštartuje odpoveď imunitného systému, ochrana pred infekciou je ešte nízka. Dostatočnú ochranu zaistí obvykle druhá a tretia dávka vakcíny. Posilňovacia, tzv. booster dávka, vyvoláva veľmi silnú odpoveď imunitného systému a zabezpečuje dlhodobú ochranu organizmu. Intervaly podávania jednotlivých druhov vakcín a počet dávok sa určujú tak, aby poskytovali čo najlepšiu ochranu. Schéma očkovania pre povinné pravidelné očkovanie detí je určovaná každoročne očkovacím kalendárom.
V súčasnosti sa používajú kombinované vakcíny, vďaka čomu sa znížil počet vpichov a tým aj traumatizácia dieťaťa. Kvalita súčasných vakcín umožňuje podávať viaceré vakcíny naraz. Detský imunitný systém je po narodení schopný prijať viac ako miliardu antigénnych podnetov naraz, dnes deti v rámci povinného očkovania dostávajú približne iba 60 antigénov.
Prečo je očkovanie stále potrebné, keď sa u nás ochorenia z minulosti často nevyskytujú?
Priaznivá epidemiologická situácia viedla verejnosť v ostatných rokoch k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Avšak pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi krajinami, či už za prácou, alebo cestovaním, nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia na Slovensko vylúčené. Príkladom je návrat epidémií osýpok po 20 rokoch na naše územie, ktoré sme v roku 2018 a 2019 zaznamenali na východe Slovenska.
Prečítajte si tiež: Záujmy detí pri striedavej starostlivosti
Očkovanie väčšej časti populácie vedie k ochrane očkovaných, ale aj neočkovaných osôb, vďaka tzv. kolektívnej imunite. Čím viac ľudí je zaočkovaných - chránených proti infekčným ochoreniam, tým viac sa znižuje možnosť šírenia mikroorganizmov a vyvolania závažných infekčných ochorení. Pri poklese zaočkovanosti pod hranicu 95 %, ktorá je potrebná na dosiahnutie kolektívnej imunity, sa začínajú vytvárať predpoklady pre šírenie ochorení v nezaočkovanej populácii a môže dôjsť ku vzniku epidémie. Od zavedenia očkovania sa na Slovensku celková zaočkovanosť detí proti ochoreniam v rámci povinného očkovania pohybovala výrazne nad 95% - pri väčšine ochorení dosahovala hranicu 98 % až 99 %. Vysoká zaočkovanosť zabezpečila, že na Slovensku bol eliminovaný až vyhubený výskyt niektorých infekčných chorôb.
Prečo je na Slovensku očkovanie proti niektorým infekčným ochoreniam povinné?
V oblasti stratégie očkovania si každá krajina určuje sama, aký druh očkovania implementuje do svojho národného imunizačného programu. Presadzovanie povinného očkovania je jednou zo stratégií, ktoré mnohé krajiny prijali (Slovensko, Česká republika, Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Malta, Belgicko, Slovinsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko) a v niektorých krajinách sa diskutuje o jeho dôležitosti. Dokonca v krajinách ako Francúzsko a Nemecko, v ktorých bol dlhé roky zavedený systém dobrovoľného očkovania, pristúpili k povinnej vakcinácii - napríklad proti osýpkam, a to z dôvodu rozsiahlych epidémií až úmrtí. V krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné, sa epidémie infekčných ochorení vyskytujú vo väčšej miere.
Očkovanie v Slovenskej republike plánuje, organizuje, koordinuje a kontroluje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, v spolupráci s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v Slovenskej republike. Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam hradeným z verejného zdravotného poistenia. Očkovanie je v Slovenskej republike povinné už od jeho zavedenia: od roku 1951 - tuberkulóza (plošné očkovanie zrušené v roku 2012), od roku 1956 - čierny kašeľ, 1957 - detská obrna, 1958 - záškrt, tetanus, 1969 - osýpky, 1984 - ružienka, 1987 - mumps, 1998 - vírusová hepatitída typu B, 2000 - hemofilové invazívne nákazy, 2009 - pneumokokové invazívne ochorenia.
Prečo je potrebné dať dieťa povinne zaočkovať, keď vakcíny neposkytujú stopercentnú ochranu a imunita organizmu je po prekonaní mnohých chorôb celoživotná?
Tvorba ochranných protilátok proti danému ochoreniu závisí od imunity očkovanej osoby. Vakcíny možno považovať za vysoko účinné. Čím viac osôb v populácii je zaočkovaných, tým viac sa znižuje riziko vzniku a šírenia ochorenia. Preto je potrebné, aby všetky zdravé deti, ktoré nemajú zdravotnú kontraindikáciu na očkovanie, boli zaočkované. Očkovanie chráni celú spoločnosť, vrátane tých, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemôžu dať zaočkovať.
Infekčné ochorenia, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, patria medzi vážne stavy ohrozujúce zdravie, životy a zanechávajúce trvalé následky. Ak sú v súčasnosti k dispozícii účinné očkovacie látky, prečo hazardovať so zdravím detí a odmietať účinnú prevenciu? Neočkované dieťa možno ochorenie prekoná, no je dobrovoľne vystavované vzniku vážnych zdravotných komplikácií, respektíve ohrozeniu života.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Dieťa v nemocnici
Očkovanie proti Chrípke: Dôležitá Prevencia
Hoci očkovanie proti chrípke nie je povinné, je vysoko odporúčané, najmä pre rizikové skupiny obyvateľstva. Chrípka je vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré sa rýchlo šíri a môže spôsobiť vážne komplikácie, najmä u starších ľudí, detí, tehotných žien a osôb s chronickými ochoreniami.
Koho sa týka odporúčanie na očkovanie proti chrípke?
Na základe aktuálnych odporúčaní odborníkov a zdravotníckych autorít by očkovanie mali zvážiť prioritne tieto rizikové skupiny:
Proti chrípke:
- Povinne sa očkujú: ľudia žijúci v zariadeniach sociálnych služieb
- Odporúčané očkovanie je u:
- detí od šiestich mesiacov života do 12 rokov
- ľudí od 59 rokov a starších
- pacientov dispenzarizovaných bez ohľadu na vek so závažnými chronickými ochoreniami: dýchacích ciest, srdcovocievneho systému, metabolickými, renálnymi, imunitnými poruchami vrátane AIDS, po splenektómii, osoby po transplantácii orgánov
- tehotných žien
- zdravotníckych pracovníkov s priamym kontaktom s pacientom
Proti invazívnym pneumokokovým ochoreniam:
- Povinne sa očkujú: deti podľa očkovacieho kalendára, ľudia žijúci v zariadeniach sociálnych služieb
- Odporúčané očkovanie je u:
- ľudí od 59 rokov a starších
- ľudí pred splenektómiou, s funkčnou alebo anatomickou aspléniou
- pacientov dispenzarizovaných bez ohľadu na vek so závažnými chronickými ochoreniami: dýchacích ciest, srdcovocievneho systému, metabolickými poruchami vrátane diabetes mellitus, renálnymi poruchami
- pacientov dispenzarizovaných bez ohľadu na vek s imunitnými poruchami, medzi ktoré zaraďujeme: primárne imunodeficity, sekundárne imunodeficity (uvedené v ďalších bodoch), transplantácia solídnych orgánov, transplantácia hematopoetických buniek, imunosupresívna terapia, rádioterapia, generalizované malígne ochorenie, hematoonkologické ochorenia, leukémia, Hodgkinova choroba, lymfóm, myelóm, hemoglobinopatia, infekcia HIV
- pacientov s únikom mozgomiešneho moku
- ľudí s kochleárnym implantátom
- ľudí s anamnézou invazívneho pneumokokového alebo meningokokového ochorenia prekonaného v minulosti
- ľudí s anamnézou fraktúry lebky v tvárovej alebo kraniálnej oblasti
- ľudí závislých na alkohole
- fajčiarov
Proti covidu-19 sa odporúča očkovať:
- ľudí vo veku 60 a viac rokov (vek je najsilnejší rizikový faktor)
- dospelých, dospievajúcich a detí s viacerými významnými komorbiditami a ťažkou obezitou (BMI 40)
- osoby so stredne ťažkými až ťažkými imunokompromitujúcimi stavmi (bez ohľadu na vek)
- tehotné ženy
- zdravotníckych a sociálnych pracovníkov v prvej línii
- osoby žijúce v domácnosti osôb s vysokou prioritou
Očkovanie sa odporúča len v prípade, že človek nemá klinické príznaky akútneho respiračného ochorenia a nebol v nedávnom kontakte s osobou s príznakmi akútneho respiračného ochorenia.
Kedy sa dať zaočkovať proti chrípke?
Proti chrípke sa odporúča očkovanie každý rok pred očakávanou epidémiou. Epidémia chrípky zasahuje Slovensko zvyčajne koncom januára, s vrcholom vo februári, výnimočne môže prísť až v marci. Optimálne je dať sa zaočkovať v októbri až novembri, prípadne aj v decembri. Každoročne preto, lebo vírusy chrípky sa menia. Svetová zdravotnícka organizácia každý rok aktualizuje zloženie chrípkových vakcín. Robí to na základe celosvetového sledovania a identifikácie kolujúcich vírusov.
Mýty a Fakty o Očkovaní proti Chrípke
Mýtus: Očkovanie proti chrípke môže spôsobiť chrípku.
Fakt: Očkovanie proti chrípke sa vykonáva neaktívnymi a neživými časticami vírusu, ktoré nemôžu spôsobiť ochorenie. Ak človek ochorel do 12 dní od vakcinácie, dôvodom je zrejme fakt, že už počas očkovania v sebe nosil vírus, prípadne ochorel na iný typ respiračného ochorenia, ktorý nebol súčasťou vakcinačnej látky.
Mýtus: Očkovanie proti chrípke nie je potrebné, pretože chrípka nie je vážne ochorenie.
Fakt: Chrípka môže spôsobiť vážne komplikácie, najmä u rizikových skupín obyvateľstva, a môže viesť k hospitalizácii a úmrtiu.
Mýtus: Očkovanie proti chrípke nie je účinné.
Fakt: Účinnosť vakcín proti chrípke sa líši v závislosti od sezóny a zhody medzi vakcinačnými kmeňmi a cirkulujúcimi vírusmi, ale nedávne štúdie ukazujú, že očkovanie proti chrípke znižuje riziko chrípky medzi 40 až 60 percentami v celkovej populácii počas sezóny.
Očkovanie proti Chrípke a Iným Respiračným Ochoreniam
Je možné sa dať zaočkovať proti chrípke, pneumokokom aj proti covidu? Proti chrípke sa odporúča očkovanie každý rok pred očakávanou epidémiou. Odporúča sa aj očkovanie proti pneumokokom. Zápaly pľúc, ktoré táto baktéria spôsobuje, patria medzi najčastejšie príčiny hospitalizácie a úmrtia seniorov na Slovensku. Liečba býva komplikovaná. V dospelosti sa očkuje len jednou dávkou kedykoľvek počas roka a nie je potrebné každoročné preočkovanie. V prípade, že človek nebol doteraz proti pneumokokom očkovaný, je možné využiť termín očkovania proti chrípke a v ten istý deň sa dať zaočkovať aj proti pneumokokom. Proti covidu je vhodné sa dať očkovať vtedy, keď je dostupná očkovacia látka s aktualizovaným kmeňom vírusu SARSCoV-2.
Všetky tri očkovacie látky - proti chrípke, pneumokokom aj proti covidu sú neživé, preto sa môžu podať v akomkoľvek intervale. Ak pacient nebol v dospelosti zaočkovaný proti invazívnym pneumokokovým ochoreniam, odporúča sa súbežne s chrípkovou vakcínou podať aj vakcínu proti pneumokokom - najmä ak pacient patrí do rizikovej skupiny obyvateľstva. Každá očkovacia látka sa podá do iného ramena. Očkovacia látka proti covidu-19 sa tiež môže podať súbežne alebo s akýmkoľvek odstupom s očkovacou látkou proti chrípke. Každá sa podáva do iného ramena. Z dôvodu lepšieho rozlíšenia prípadných nežiaducich reakcií je vhodné zachovať medzi podaním oboch vakcín odstup 14 dní. Súbežné očkovanie proti chrípke a proti covidu sa odporúča aj v prípade rizika, že očkovaná osoba na ďalšie očkovanie nepríde.
Historický Kontext Očkovania vo Svete
Infekčné choroby sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. Až do konca 18. storočia boli okrem vojen a prírodných katastrof najčastejšou príčinou smrti a teda významné skracovali život človeka. Prevrat do tohto vývinu vniesli dva obrovské lekárske objavy, a to očkovanie, teda využitie schopnosti tvoriť obranné protilátky proti infekčnej chorobe po vpravení tzv. oslabených pôvodcov týchto nákaz do ľudského organizmu a v 50-tych rokoch 20. storočia antibiotiká.
Ľudská populácia bola od pradávna ohrozovaná infekčnými chorobami a ich epidémiami. Preto už staroveké civilizácie v Číne, Indii, Arábii, Grécku a Ríme sa snažili ochranu pred nimi vyriešiť zákrokmi, ktoré sú podobné dnešnému očkovaniu.. Vnášanie materiálu z pustúl chorého na kiahne do kože zdravého jedinca, u detí vkladanie tampónov z rozdrvenými kiahňovými chrastami do nosa, obliekanie košieľok, ktoré nosili deti choré na kiahne, patrili k preventívnym opatreniam na zabránenie strát. Všetky tieto opatrenia označované ako variolizácia, viedli však k umele navodenej infekcii a ďalšiemu šíreniu ochorenia zanechávajúcemu imunitu. Prvú variolizáciu v Európe vykonal na anglickom kráľovskom dvore lekár Maitland v roku 1721.
Variolizáciu nahradila po objave Angličana E.Jennera v roku 1796 vakcinácia, ktorej podstata spočívala vo využití skríženej imunity proti vírusu kiahní a vírusu kravských kiahní. Prvou vakcináciou položil Edward Jenner základy pre vykorenenie zatiaľ jedinej infekčnej choroby - varioly, pravých alebo tzv. Prešlo celé storočia, kým Pasteur objasnil podstatu očkovania. Dokázal, že ochrana proti infekčným chorobám môže byť zabezpečená práve očkovaním. Avšak rozhodujúcim krokom v ľudskej imunizácii bolo použitie post expozičnej vakcinácie proti besnote u mladého J. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa začali hromadne vyrábať vakcíny a séra. V roku 1896 Weright odskúšal prvú neživú antitýfovú vakcínu na ľuďoch a v roku 1915 Widal doporučil použitie trojvakcíny obsahujúcej tzv. Calmette a Guerin pripravili vakcínu proti TBC. Vakcíny proti chrípke a proti žltej zimnici boli pripravené v roku 1937. Od vtedy bolo vyvinutých niekoľko ďalších vakcín.
Jedným z najväčších zdravotníckych úspechov minulého storočia je eradikácia čiže vykorenenie varioly. Kiahne existovali už v staroveku. Epidémie varioly v Európe vyvrcholili v 18. storočí keď na ne zomrelo asi 60 miliónov ľudí. Na osemnástom zasadaní SZO v roku 1965 bol prijatý program celosvetovej eradikácie varioly a SZO vyzvala všetky členské štáty, aby podľa svojich možností prispeli k uskutočneniu tohto cieľa. V roku 1979 bola variola vyhlásená za eradikovanú na celom svete a od roku 1980 sa ustúpilo od povinného očkovania. Eradikácia kiahní je konkrétnym príkladom účinnej medzinárodnej spolupráce v boji proti vážnym epidemickým chorobám. V roku 1988 SZO vyhlásila program eradikácie detskej obrny do roku 2000.
Viac ako 200 rokov po prvej vakcinácii proti variole umožnil veľký rozvoj vedy zlepšiť preventívnu sociálno-zdravotnú starostlivosť o deti. Za posledných 15 rokov bola vytvorená nová generácia vakcín, ktorá bude môcť zachrániť životy viac ako 18 miliónov detí ročne. Dramatický rozvoj molekulárnej biológie a použitie techniky genetického inžinierstva umožňuje výrobu čistých vakcín pre imunizačné programy a zavedenie vakcinácie i proti ochoreniam, ktoré doposiaľ neboli očkovaním ovplyvnené. Už pred viac ako 100 rokmi boli objavené dva základné princípy vakcín - oslabovanie živých mikroorganizmov a ich inaktivácia. Krátko po prvej svetovej vojne bola pripravená tretia skupina očkovacích látok - toxoidy. Štvrtá skupina vakcín bola objavená s rozvojom molekulárnej biológie a s klonovaním mikrobiálnych génov vo vhodných vektoroch. Potencionálne väčší význam má však niekoľko novo vyvinutých technológií.
Kombinácia väčšieho počtu antigénov v jednej dávke je cieľom všetkých výrobcov očkovacích látok. „Vakcína snov“ predstavuje kombináciu antigénov záškrtu, tetanu, čierneho kašľa, detskej obrny, hemofilových infekcií a žltačky typu B, ktorá sa v ostatných dvoch rokoch dostala aj na slovenský trh. Významným zlepšením by bola príprava základného očkovania jedinou dávkou vakcíny. Najsľubnejšou cestou k takémuto cieľu je podávanie antigénov v mikročasticiach. Pokrok vo vakcinológii v 21. storočí povedie k vzniku nových či zdokonalených vakcín. Na druhej strane však zostáva množstvo nedoriešených sociálnych otázok, ktoré sa týkajú očkovania. Aj keď očkovanie patrí k najúčinnejším spôsobom v prevencii infekčných ochorení, cena vakcín je hlavne pre rozvojové krajiny vysoká.
Očkovací Kalendár a Dávkovanie
Pravidelné povinné očkovanie sa vykonáva podľa očkovacieho kalendára, ktorý sa pre každý kalendárny rok upravuje. Z hľadiska povinného pravidelného očkovania by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že dieťa je celý detský život niečím pichané a traumatizované. Pri celkovom spočítaní všetkých očkovacích výkonov však táto bilancia nie je až taká hrozivá. Zistilo sa, že novorodenec je schopný reagovať na 109 až 1011 tj. miliardu až bilión rôznych antigénnych podnetov1,2. Vzhľadom na to, že od 1. 1. V 15. V 6. V 11. V 13. Dospelí sú preočkovaní každých 15 rokov proti 2 chorobám (záškrt, tetanus) jedným vpichom. Prvé preočkovanie dospelých sa odporúča vo veku 30 rokov a ďalej každých 15 rokov (45. rok, 60. rok, 75. rok).
Očkovanie a Zariadenia Sociálnych Služieb
"Klienti sociálnych zariadení sú z viacerých dôvodov zraniteľnejší. V neposlednom rade je preto vo vyhláške stanovené, že všetci klienti týchto zariadení musia byť povinne očkovaní proti chrípke a pneumokokom," uviedol Szalay. Upozornil, že v prípade, ak jedno z ochorení dostanú, môže byť pre nich smrteľné. Spresnil, že proti chrípke sa očkuje každý rok a proti pneumokokom každých päť rokov. Problémom podľa neho je aj to, že sa povinnosť nevymáha pred nástupom do zariadenia. "Klientom sa pri nástupe nedáva podmienka, že umiestnení tu môžete byť až po tom, keď budete zaočkovaní. Hoci by to mohla byť podmienka a vyhli by sme sa situácii, že máme 80 percent nezaočkovaných klientov v ZSS," doplnil. Problém tiež vidí aj v tom, že sa v zariadeniach o ľudí nestará jeden všeobecný ošetrujúci lekár, ale klienti majú každý svojho.
"Riešenie sa tu ponúka v podobe mobilných očkovacích jednotiek, ktoré, podobne ako pri koronavíruse, prišli do zariadení a za krátky čas preočkovali personál a klientov," priblížil Szalay. Podotkol, že to zatiaľ nie je možné, keďže očkovania proti chrípke a pneumokokom sú hradené všeobecnému lekárovi daného pacienta.