Domáce násilie je komplexný a hlboko zakorenený problém, ktorý sa dotýka ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev. Často sa skrýva za zatvorenými dverami, maskovaný navonok šťastnými vzťahmi. Mnohí si predstavujú domáce násilie ako fyzické útoky, no pravda je taká, že môže mať mnoho podôb, vrátane psychického, emocionálneho, sexuálneho a ekonomického týrania. Tento článok sa zameriava na zložité dôvody, prečo obete zostávajú v tyranských vzťahoch, a na dynamiku, ktorá udržiava tento cyklus násilia.
Mechanizmy týrania a jeho prejavy
Pocity viny a zúfalstva prežívajú ženy, ktoré žijú s navonok pohodovými partnermi. Zatiaľ čo ľudia vnímajú takéhoto človeka ako „pána dokonalého“, jeho partnerka či manželka trpí. Doslova ako jeho obeť.
Vzťahy, v ktorých sa vyskytuje týranie, sú často spojené s traumatizovaným štartom do života, absenciou lásky, porozumenia a uznania. Obeťami sa stávajú ľudia, ktorí v detstve zažili odmietanie, nepochopenie, nedocenenie, odsúdenie alebo prílišné nároky na dokonalosť. Magneticky ich k sebe priťahuje ich vlastná menejcennosť.
V tejto vzájomnej príťažlivosti ide v podstate o rovnakosť. Priťahuje sa rovnaká danosť, no spôsob prejavu a reakcie je odlišný. Napríklad, spája ich spoločná menejcennosť, kde u obete je viditeľná a u tyrana neviditeľná, čiže sa prejavuje inak.
V poslednej dobe sa v tejto súvislosti stretávame často s problematikou psychického týrania. Pri psychickom týraní sú v partnerstve prehodené energie medzi mužom a ženou. Čo to znamená? Každá osoba by mala mať pre správnu vyrovnanosť v správnom pomere mužskú a ženskú energiu. V týchto partnerstvách dochádza k tomu, že muž ide viac na ženskej energii a žena na mužskej. Muži v takejto energickej nerovnováhe sa správajú buď ako deti alebo sa vyznačujú nadmernou krutosťou. Ženy v mužskej energii majú problém vnímať realitu a vyznačujú sa preceňovaním alebo podceňovaním svojich schopností, no toto je len krátky príklad. V tejto príťažlivosti je vnútorný svet tyrana priťahovaný vonkajším svetom obete a vonkajší svet obete je priťahovaný vnútorným svetom tyrana.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o špeciálnych materských školách
Pán Dokonalý a jeho vnútorný svet
Jeho definícia je jednoznačná - je to PÁN DOKONALÝ. Vo vonkajšom svete, teda navonok, sa prejavuje ako osoba vyrovnaná a sebavedomá. Môže byť veľmi očarujúci, prispôsobivý, sympatický. Väčšina tyranov má obrovskú schopnosť predstierať svoju dokonalosť, ktorá vyplýva zo vzorca správania, že chcú za každých okolností byť perfektní. Vyznačuje sa nevyspytateľnosťou názorov, nálad, postojov. Zhluk všetkého. Ako keby sme žili s viacerými partnermi naraz. Typická je pre neho neúprimnosť a neochota počúvať, zaťatosť a zneisťovanie. Motiváciou tyrana je cítiť sa dobre, získať ocenenia a hlavne oddanosť obete. Jeho motiváciou je najmä zastieranie jeho menejcennosti, ktorá spôsobuje návaly viny a strachu. Trpí obrovským tlakom, ktorý prenáša na svoju obeť. Obeť si získavajú hrou, ktorú buď hrajú s konkrétnym úmyslom niečo získať alebo sa len dobre cítiť. Získavajú si ju láskou, pozornosťou, uznaním a obdivom.
Prejavy tyrana môžu byť naozaj rôzne, od jemných foriem až po tie hrubé, násilné. Pri bližšom pozorovaní sa vyznačujú nelogickosťou, ktorá vyvoláva u obete zmätenosť. Preto obeť ani netuší, čo sa vlastne v jej živote odohráva. Extrémne správanie tyranov vyvoláva psychické napätie u obete a hra extrémov. Teda, raz láska a potom trest, raz nebo a potom peklo. Prejavuje sa aj tým, že trpí obrovskou závisťou, kritickosťou a porovnávaním sa, či už s obeťou alebo inými ľuďmi v živote. Extrémna žiarlivosť a kontrola je tiež znakom tyrana, spolu so zákazmi a príkazmi v správaní svojej obete alebo len odporúčaniami a nepriamymi vyhrážkami, vydieraniami a osočovaniami. Jeho správanie je nevyspytateľné, protirečí si v názoroch a rozhovoroch. Tyran nás nemusí slovne napádať, jeho správanie navonok môže pôsobiť uhladene. Prenáša na obeť zodpovednosť za to ako sa cíti, za úpadok vo vzťahu a podobne. Vytvára si a v okolí vyhľadáva spojencov, ktorí jeho konanie podporujú. Sám tyran spriada úklady tým, že sa prezentuje ako obeť.
Ako som už spomenula, správanie partnera (tyrana) nám nedáva zmysel. Cítime sa zle, strácame svoj vlastný život, svoje sociálne zázemie. Cítime pocity viny, izolovanosti, hľadáme chyby sami v sebe, trpíme pochybnosťami a osamelosťou a strácame zmysel vidieť veci v súvislostiach. Čiže, ako keby nám uniká prítomnosť a reálnosť. Veľmi dôležitým ukazovateľom je extrémizmus v správaní sa tyrana. Obeť sa často pýta: Ako je toto možné? Ako môže byť tak krutý? Čo to nevidí? Necíti ako mi ubližuje? Nepočuje, čo mu hovorím? Ako je možné, že nerozumie? Obeť cíti rozpor medzi hlavou a srdcom. Obeť je hnaná nutkavou predstavou svetlej budúcnosti a túžbou po harmónii. Ďalšou črtou, ktorá by nám mohla napomôcť v definícii je, že tyran vždy spochybňuje správnosť citu obete voči nemu a obeť slepo verí v cit, ktorý je a čaká, kým sa vráti. Tyrani, aj keď by sme to nepovedali, sú veľmi citliví a nedá sa s nimi komunikovať. Vyhodí ich z psychickej pohody aj úplná drobnosť. Ich správanie nás vysáva z energie a nikdy si nie sme istí, z ktorej strany príde „úder“. Vždy ospravedlňujú svoje správanie.
Mýty o domácom násilí
Myslíme si, že vieme, ako vyzerá domáce násilie, ale je viac než pravdepodobné, že to, čo mnohí z nás vedia, je iba stereotypný pohľad, ktorý vytvorili médiá. Tento stereotyp podporuje množstvo mýtov o zneužívajúcich vzťahoch, obetiach a tyranoch, ktoré je potrebné odhaliť. Ľudia sú komplexní a komplikovaní. Aj zneužívanie je také. Vzťah, v ktorom je niekto zneužívaný, týraný, môže navonok vyzerať celkom šťastne. Obete zneužívania môžu byť inteligentné a silné. Tyrani môžu vyzerať ako hrdinovia. Ani jeden zneužívajúci vzťah nie je úplne rovnaký ako ten druhý.
1. Tyran je vždy monštrum
Lenže tyranom môže byť aj ten, ktorého všetci vnímajú ako veľmi obľúbeného a milého muža/ženu. Niekedy sú tyrani naozaj milí a zábavní. Niekedy sú to tvoji najlepší priatelia alebo sú láskou tvojho života. Niekedy sú naozaj citliví, starostliví, ktorí len občas stratia kontrolu. Neobhajujem tyranov ani ich neospravedlňujem; je to fakt. Ak sa držíme rozšírenej myšlienky, že tyrani sú monštrá, tak veľmi ľahko prehliadneme ľudí, ktorí žijú v tyranskom vzťahu s ľuďmi, ktorí navonok vyzerajú ako úplne normálni. A takisto je to ťažšie pre tých, ktorí sú obeťou v takomto vzťahu, aby akceptovali, že dotyčný je naozaj tyran, pretože je to o to ťažšie, keď sa takto neprejavuje neustále. Ľudia sú komplexní a komplikovaní, ale zriedkavo sú neustále iba zlí.
Prečítajte si tiež: Záujmy detí pri striedavej starostlivosti
2. Obeť tyrana nemiluje
Často je tam naozaj silná láska, lenže nie zdravá, skutočná láska. Je v tom obrovský rozdiel. Dá sa to minimalizovať alebo môžete obviňovať tých, ktorí milujú svojho tyrana alebo im po odchode ich tyran chýba. Ak niekto, koho poznáte, hovorí: „Ale milovala som ho a chýba mi“, správna odpoveď nie je: „Čo si idiot?“ Ale skôr niečo v zmysle: „Áno, môžeme milovať ľudí, ktorí pre nás nie sú dobrí a ktorých nemôžeme mať vo svojom živote.
3. Ospravedlnenia vedú k zmene
Tyrani sa často veľa ospravedlňujú, kupujú darčeky, vyhlasujú veľké, prenikavé zdôvodnenia a sľubujú, že sa veci zmenia. A možno to aj tak myslia alebo z toho máte aspoň taký pocit. Niektorí sa aj snažia nájsť pomoc. Ale je veľmi dôležité pamätať na to, že ospravedlnenia sú iba súčasťou manipulácie. Sú to často iba triky a niekedy nie je možné povedať, či je ospravedlnenie skutočné alebo je to iba snaha udržať si nad vami kontrolu. Vám sa môže zdať veľmi dôležité rozpoznať rozdiel medzi tým, či to naozaj myslia vážne alebo nie, lenže ospravedlnenie takmer NIKDY neznamená, že zneužívanie prestane. A ak dobre počúvate, tie ospravedlnenia sa obyčajne vzťahujú iba na vás a nie na ostatné vzťahy.
4. Týranie je len problém s hnevom
No podľa Centra zaoberajúceho sa domácim násilím zvládanie hnevu nie je efektívne pri riešení domáceho násilia, pretože vo väčšine prípadov domáce násilie neznamená, že dotyčný má problém s hnevom. Je to problém s mocou a kontrolou. V opačnom prípade by tyran zúril na každého, nie len na svojho intímneho partnera. Okrem toho sa zvládanie hnevu zameriava na ovládanie spúšťačov hnevu, čo môže tyran používať k tomu, aby ešte viac obviňoval obeť.
5. Zneužívanie je vždy hrozné
Zneužívanie je vždy hrozné. Bodka. No tyrani vedia, že človek by neprežil, keby bol jeho život neustále v 100%-nej mizérii. To znamená, že pomedzi to musí byť veľa „šťastných“ období. Veľa období, kedy je kľud. Veľa romantických období. Veľa zábavy. Darčeky. Výlety. Dokonca aj komplimenty. To spôsobuje, že obeť si myslí, že to nie je také zlé alebo že sa to dá prinajmenšom zvládnuť. Takže ak poznáte niekoho, kto žije v takomto vzťahu a zdá sa vám, že je šťastný a nestráca nádej, vedzte, že to môže byť iba súčasťou veľkej manipulácie. Nie je to o tom, že obeť je nevšímavá alebo hlúpa.
6. Obeť je zodpovedná za týranie
Veľa ľudí bez ohľadu na to, či si to priznajú alebo nie, nemôžu pochopiť, že by niekto zneužívanie toleroval. Nejde im to do hlavy a majú pocit, že obeť musí byť prinajmenšom nezodpovedná. Je desivé čo i len pomyslieť na to, že nemáte kde bývať, že sa trápite kvôli tomu, že by ste mohli prísť o deti, že máte strach z toho, či neublíži vám alebo vašej rodine alebo ako prežijete, keď nemáte nijaký príjem. Niektoré obete sú z toho všetkého také zničené, že majú pocit, že si nič iné ani nezaslúžia alebo nedokážu ani prijať to, že existuje aj taká možnosť ako od tyrana odísť. Niektoré si myslia, že nemajú na výber a majú pocit, že uniknúť sa jednoducho nedá. Osamelosť je desivá. Zmeniť úplne svoj život im naháňa strach. Je to obrovská spletitá sieť a nikdy to nie je vina obete, dokonca ani vtedy, ak sa vráti, ani vtedy, ak urobí niečo, o čom nevedela, že to jej partnera nahnevá, ani vtedy, keď začne brať drogy a ani vtedy, ak sa rozhodne pri ňom zostať.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Dieťa v nemocnici
7. Vždy existuje miesto v útulku
Niektoré útulky majú veľmi prísne pravidlá (napr. mať trvalé bydlisko, schopnosť neužívať drogy alebo mať nárok na vládnu pomoc). Niektorých z útulkov vyhodili kvôli porušeniu pravidiel a nemajú nijaký iný zdroj pomoci. Niektoré útulky majú dlhý čakací zoznam. Niektorým ženám nie sú oficiálne zverené deti a boja sa, že s nimi nemôžu ísť do útulku. Niektorí nechcú opustiť svojich domácich miláčikov. A na niektorých miestach neexistujú ani útulky ani žiadne iné dostupné služby. Ak žijete vo veľkom meste, pripadá vám to ako nenormálne, lenže ak žijete uprostred divočiny, pochopíte to.
8. Obeť môže jednoducho odísť
Som presvedčená, že každý človek by mal odísť od tyrana a je to veľmi frustrujúce, ak to neurobí, ale takisto chápem, že nič nie je také jednoduché alebo čierno-biele. Veci sa niekedy musia stať vo svojom čase. Môžu byť obdobia, kedy je odísť príliš nebezpečné alebo také, kedy si obeť zhromažďuje prostriedky, podporný systém a iné základné veci (napr. dokumenty, bývanie, príkaz na ochranu atď.), aby bol odchod ľahší (alebo možný), bezpečnejší a čo najpravdepodobnejšie trvalý. Nemôže očakávať, že niekto, kto je týraný, zrazu všetko nechá a odíde. Často je to otázka života a smrti.
9. Manželské poradenstvo pomôže
Manželské poradenstvo pre vzťah, kde je jeden človek kontrolovaný tým druhým, je tá najhoršia nočná mora. Nielenže sa obeť nebude cítiť bezpečne, aby hovorila pravdu, ale ak sa tyranovi nepáči, čo hovorí obeť, doma za to môže znášať hrozné dôsledky. Niektoré intervenčné programy ukazujú nejaký stupeň úspešnosti v zmene správania, lenže tyrani sa musia chcieť zmeniť, musia uznať svoje správanie, musia sa zamerať na bezpečnosť obete, musia riešiť svoje emocionálne a duševné problémy a musia prevziať zodpovednosť za svoje činy. Musia sa odznova učiť životné zručnosti, ktoré sú primerané pre zdravý vzťah, ako je dôvera a úcta. Toto nie je niečo, čo by sa chcelo robiť príliš mnohým tyranom.
10. Deti sú v bezpečí, ak nie sú priamo týrané
Niet pochýb, že v domácnostiach, kde je prítomné zneužívanie, trpia aj deti. Trpia zvýšenou depresiou a úzkosťou, majú problémy v škole a zápasia s emóciami (a toto je iba špička ľadovca). Lenže obviniť obeť z toho, že je zlým rodičom, nie je fér. Veľa obetí robí všetko, čo je v ich silách, aby sa postarala a ochránila svoje deti. A deti sú jedným z hlavných dôvodov, prečo obete hľadajú pomoc.
11. Polícia vždy pomôže
Toto vôbec nie je tak. Je to pekná predstava, že obeť môže zavolať políciu a tyran bude zatknutý. Polícia často nemôže zakročiť, ak tyran nie je prichytený priamo pri čine alebo ak obeť nie je vážne zranená. Ale aj v takých prípadoch sa to často nestane. V niektorých prípadoch si policajti nie sú istí, kto je tyran a tak zadržia oboch, čo je ďalší trest pre obeť. Obete môžu získať rôzne typy súdnych zákazov, lenže ani to tyranovi nezabráni, aby obeť kontaktoval. V skutočnosti ho to často iba viac nahnevá a zhorší jeho násilie.
12. Ľudia, ktorí sú milí k zvieratám, nemôžu byť tyrani
Musíme o tom hovoriť, pretože veľmi často obete hovoria: „Myslela som, že je taký milý, bol taký láskavý k svojim psom.“ Existuje tento pretrvávajúci mýtus, že ľudia, ktorí sú láskaví k zvieratám, sú dobrí a nemôžu to byť tyrani.
13. Tyrani sú ľahko rozpoznateľní
Je to šialený koncept, ale tyrani môžu byť naši priatelia, členovia rodiny, kolegovia a susedia. Môžu byť bohatí a sofistikovaní, vzdelaní, scestovaní a veľmi príťažliví. Neexistuje nijaký archetyp priemerného tyrana, preto sme takí šokovaní a nechceme veriť tomu, keď obeť obviní z týrania niekoho, koho poznáme. Skutočnosť je taká, že nepravdivé obvinenia z domáceho násilia sú veľmi zriedkavé. Zhrnutie: ak vám niekto povie, že je zneužívaný, VERTE MU.
Domáce násilie nie je len ženský problém
Máloktorý chlap na rovinu prezradí, že ho vlastná žena bije. Čísla ale hovoria jasne. Každý desiaty muž sa podľa celosvetových údajov stane obeťou útoku manželky, či priateľky. Aj na Slovensku počet trestných činov týrania blízkej osoby za posledných päť rokov stúpol. Domáce násilie na mužoch sa veľmi nelíši od násilia na ženách. Podobne aj v tomto prípade sa vyskytuje psychický či fyzický teror. "Je to zhruba tých 50 na 50, lebo keď si vezme žena toho pána alebo manžela do parády, je to potom niekedy horšie ako u tých mužov," vyjadril sa psychológ Karol Kleinmann. Taliansku domácnosť partneri nezažívajú od prvého momentu. Okrem bitky bývajú muži aj pod psychickým tlakom, ktorý má viacero podôb. Dlhodobé týranie môže vyvolať u muža poruchy spánku, depresie, problémy v intímnej oblasti alebo aj sklony k samovražde. Podľa psychológa sa ale muži stávajú psychicky závislí od svojej partnerky. V porovnaní za posledných 5 rokov došlo pri trestnom čine týrania blízkej osoby k nárastu počtu obetí tak mužského ako aj ženského pohlavia. "Za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby je možné uložiť v prípade dokázania viny trest odňatia slobody na 3 až 8 rokov. Za tento trestný čin bolo v roku 2014 až 2017 odsúdených 539 osôb a za prvý polrok roku 2018 to bolo 95 osôb," vyjadrila sa hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Denisa Gerši.
Domáce násilie počas pandémie COVID-19
Výskyt prípadov domáceho násilia počas pandémie ochorenia COVID-19 vzrástol. Eviduje ich polícia a nárast klientov zaznamenávajú i rôzne pomáhajúce organizácie prostredníctvom liniek pomoci. Podľa kriminálneho psychológa, právnika a bezpečnostného analytika Ondreja Kubíka psychické týranie zanecháva v človeku paradoxne hlbšie jazvy ako fyzické, aj keď nie je viditeľné voľným okom. Počas pandémie ochorenia COVID-19 rastie nielen intenzita domáceho násilia, ale aj jeho brutalita. Jedna vec je, že teraz je pandémia, druhá vec je, že domáce násilie je fenomén, ktorý tu bol odjakživa. Venujem sa mu približne 14 rokov. Profiloval som sa hlavne do oblasti forenznej psychológie, kde ma najmä zaujali prípady krivých obvinení z domáceho násilia. Z psychologickej stránky ma pri domácom násilí zaujal napríklad fenomén, že do akej miery je spúšťačom domáceho násilia alkohol, nekompatibilita partnerov alebo neschopnosť jedného z partnerov odísť zo vzťahu. Domáce násilie je trestná činnosť, ktorá vykazuje vysokú mieru latentnosti, to znamená, že veľmi veľa špiny zostáva pod kobercom. Veľa rodín dokáže dlhodobo fungovať na princípe, že sa kazia zvnútra a pre zachovanie tváre rodiny to nedajú najavo. Odpoveď na vašu otázku je, že áno, domáce násilie je narastajúci fenomén. Jednak aj na tej manifestovanej úrovni, to, čo zachytí polícia, psychológ, občianske združenia pomoci obetiam, súdy, ale stále tvrdím, že spolu s týmto manifestovaným domácim násilím narastá aj to latentné. To, čo nevidíme. Je to napríklad domáce násilie, ktoré je psychické, vo veľa prípadoch neviditeľné.
Štokholmský syndróm a ambivalentný vzťah
Stále hovorím, že autentické alebo vierohodné výpovede žien, ktoré boli týrané, vykazovali napríklad štokholmský syndróm, to znamená solidaritu s páchateľom, pričom ho ospravedlňovali. Daná žena prišla na políciu, ale vo veľa prípadoch bol oznamovateľom niekto iný z rodiny, pretože ona sama na to nemala silu. Síce nepoprela, že ju udrel, ale jednoducho povedala, že nechce, aby ho trestne stíhali, že ona ho ľúbi. Ja si doteraz myslím, že mnoho žien môže prežívať naozaj ambivalentný vzťah voči tyranovi. Ambivalentný v zmysle, že ona ho ľúbi, pretože často žije z minulosti, aký ten muž bol a ako sa o ňu staral, a žije tiež v dúfaní, že sa jedného dňa zmení. Najťažšie je obeti vysvetliť, že sa to nikdy nezmení a jediná možnosť, ako zmeniť partnera, ktorý je tyran a platí to u žien, ako aj u mužov, je odísť a navždy zavrieť dvere. Odpútať sa, to znamená zmeniť seba, svoju perspektívu a začať nový život. Obete trestných činov, najmä týrania majú často zásadný problém a to, že páchateľ ich oslabuje tým, že im znižuje sebavedomie, čiže tie ženy si často neveria a nedokážu sa odpútať.
Zranenia na tele ešte samy o sebe nepredikujú, nepredpokladajú, že mohlo dôjsť k týraniu, lebo nie je vylúčené, že obeť si ich mohla spôsobiť sama a môže ísť o falošné trestné oznámenie niekoho, kto tým sleduje skrytý úmysel. Pri posudzovaní fyzického týrania, práve údery zaznamenané aj napríklad na mobilný telefón, sú vnímané ako preukázateľne viditeľné zranenia, ktoré je možné použiť ako dôkaz. Zranenia na srdci však viditeľné nie sú. Psychické týranie zanecháva paradoxne hlbšie jazvy ako fyzické týranie, ale jednoducho nie je viditeľné voľným okom, iba citlivým srdcom. Existujú určité kritériá obsahovej analýzy vo výpovedi, ktoré je možné identifikovať. Napríklad, keď žena ospravedlňuje konanie manžela, tak sa javí byť ako vierohodnejšia obeť, ako keď ho len očierňuje a naňho nadáva.
Máme isté chvíľky, keď sme pevní, keď manipulátori k nám nemajú prístup, pretože sme rezistentní, sebavedomí. V živote človeka však dochádza k rôznym kritickým udalostiam, ako je napríklad smrť rodičov, rozchod, strata práce, a vtedy sme náchylní priťahovať k sebe ľudí, ktorí sa tešia z nášho utrpenia a manipulujú nás, že nám rozumejú, kým v skutočnosti na nás emocionálne parazitujú. Pretože majú radi, keď iní majú problémy, ktoré oni môžu riešiť. Cítia vtedy moc nad inými, vplyv a sú povznesení z toho, že môžu byť dôležití. Často rady takýchto ľudí sú manipuláciou toho, ako človeka udržiavať v chronickom stave, že sa mu to nezlepšuje, že to tak má stále byť. Mnohým ľuďom vyhovuje, že iní majú problémy, že sa v nich topia a že sú v bludnom kruhu. V prvom rade je dôležité sa do toho nedostať. Úspech je napríklad nenakaziť sa novým koronavírusom, nie sa z neho vyliečiť. Ľudia by mali vnímať isté preventívne kroky pri výbere ľudí, ktorých do svojich životov vpustia. Neprezrádzať o sebe hneď všetko pri prvom stretnutí, nezdôverovať sa o intímnych veciach. Manipulujúce osoby idú príliš rýchlo a s ľahkosťou "pod kožu", potrebujú druhých čo najskôr spoznať, aby vedeli, v čom ich môžu využiť. Z toho dôvodu je potrebné mať sa na pozore, pretože empatia sa dá aj predstierať, a preto zneužívať. Samozrejme, nie všetci, ktorí prejavujú empatiu, majú nekalé úmysly. Empatia je založená na úprimnom záujme poznať problémy druhého človeka, a práve takýmito ľuďmi by sme sa mali obklopovať. To je prvý moment, na ktorý je potrebné dať pozor.
Psychopati a vzťahoví predátori
Okrem manipulátorov sa stretávame v živote aj so psychopatmi alebo predátormi. Pojem "psychopat" sa používa často literárne a v poslednej dobe sa dosť vulgarizovalo. Používam ho však z toho dôvodu, lebo viem, že aj laickí ľudia toto pomenovanie bežne poznajú. Takže môžeme povedať, že "psychopati" sú v podstate osoby trpiace niektorou z porúch osobnosti. Predátor môže mať formu sexuálneho predátora, ale môže ísť aj o vzťahového predátora. Napríklad sú to muži, ktorí lákajú dôverčivé ženy, že si ich vezmú a následne, keď od nich získajú financie, tak ich opúšťajú. To je vzťahový predátor. Vzťahoví predátori - ženy si muža zoberú a doslova ho pri rozvode "ošklbú" o všetko. Prečo by sa človek mal vymaniť spod vplyvu psychopatickej osobnosti? Ako máte hľadieť na deti a vážiť si iných ľudí, keď si nemôžete vážiť seba samého pri psychopatovi? Základným princípom posudzovania reality a posudzovania vlastnej hodnoty je sebaláska, vďaka ktorej sme schopní si vytvoriť zdravé hranice pred druhými, čím chránime seba. Psychopat nám sebalásku zoberie, pretože podľa neho nie sme dobrí a keby sme ho nemali, boli by sme úplne stratení, stále nám to zdôrazňuje. Je potrebné odstrihnúť "toxickú pupočnú šnúru". Po vzťahu so psychopatom ostáva v obeti diera v jej srdci a strašná prázdnota. Veľa ľudí má tendenciu nezniesť tú bolesť a okamžite dávajú ako leukoplast lásku iného človeka, ktorého využívajú na preklenutie obdobia bolesti a nikdy ju v skutočnosti nepreliečia. Smútok je normálna reakcia na stratu súvisiacu s rozchodom, je to stresujúca udalosť. Jednoznačne, čo odporúčam po vzťahu so psychopatom alebo s človekom s poruchou osobnosti, je liečiť sa samotou, pretože prostredníctvom nej môžeme nájsť vnútorný pokoj. Veľa ľudí si myslí, že pocit samoty po rozchode nikdy neskončí.
Vplyv izolácie a poruchy osobnosti
Skúste sa opýtať námorníkov, ktorí boli dva, tri mesiace zatvorení v ponorke, čo to s nimi robilo, aké mali spolu vzťahy a ako sa im zmenili. Pri dlhodobej spoločnej rodinnej izolácii dochádza postupne k presýteniu monotónnym prostredím a následným oživovaním rôznych, často aj starých konfliktov. Napríklad, keď ešte nebola pandémia, on a ona chodili pravidelne do práce, deti boli v škole, celá rodina mala zaužívaný rytmus a boli až príliš zaneprázdnení bežnými povinnosťami. Dajú sa liečiť, ale nie vyliečiť, to je skôr otázka na psychiatra. Porucha osobností predstavuje spektrum, u niekoho je to rozvinuté do väčšej miery u iného menej. Nie všetky osoby, ktoré trpia poruchou osobnosti, škodia svoju okoliu. Sú formy psychopatie, ako napríklad závislá porucha osobnosti, kde obeťou nie je okolie, ale sám človek, ktorý trpí touto úpornou poruchou. Hovorili sme o tom, ako odísť zo vzťahu s človekom s poruchou osobnosti. S nikým. Človek, ktorý zraňuje iného partnera, si nezaslúži byť s iným človekom, iba so sebou samým a zrkadlom, ktoré mu nastavuje tvár pravdy. Spoločnosť nám často podsúva, že každý by mal byť s niekým, avšak nemalo byť to byť za cenu, že nám niekto ubližuje a my to bezhranične tolerujeme. Týranie je ochorenie celej rodiny a aj tyran je svojím spôsobom obeť.