Úvod
Predškolské vzdelávanie v materských školách zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji a budúcom úspechu detí. Na Slovensku sa táto oblasť neustále vyvíja, pričom sa kladie dôraz na dostupnosť, kvalitu a inkluzívnosť vzdelávania pre všetky deti, vrátane tých so špeciálnymi potrebami a zo znevýhodneného prostredia. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na aktuálnu situáciu v oblasti predškolského vzdelávania na Slovensku, s dôrazom na legislatívny rámec, výzvy a príležitosti, ktoré táto oblasť prináša.
Legislatívny rámec a podmienky ochrany osobných údajov
Výchovno-vzdelávací proces v materských školách sa riadi zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a Vyhláškou MŠ SR č. 306/2008 Z. z. o materskej škole. Tieto právne predpisy upravujú nielen samotný priebeh vzdelávania, ale aj spracúvanie osobných údajov detí a ich zákonných zástupcov.
Materská škola má povinnosť spracúvať osobné údaje dieťaťa a jeho zákonného zástupcu najmä v zmysle školského zákona, ako aj Vyhlášky.
V súvislosti so spracúvaním osobných údajov detí a ich zákonných zástupcov je dôležité spomenúť ochranu súkromia. Materská škola a Rodičovské združenie pri Materskej škole sú povinní dodržiavať nariadenie GDPR a Zákon o ochrane osobných údajov. Na tento účel uzavreli dohodu spoločných prevádzkovateľov podľa čl. 26 GDPR, ktorá sa týka účelov ako poskytovanie predprimárneho vzdelávania, propagácia činnosti, zmluvná a právna agenda, účtovná agenda a štatistické účely.
Materská škola spracúva osobné údaje na základe:
Prečítajte si tiež: Bezpečnosť detí na prechádzke
- Súhlasu dotknutej osoby
- Splnenia zákonnej povinnosti
- Plnenia dôležitých úloh vo verejnom záujme
Medzi konkrétne účely spracúvania osobných údajov patrí vedenie pedagogickej dokumentácie, zabezpečovanie aktivít súvisiacich s podporou osobnostného rozvoja detí, ochrana zdravia, majetku a bezpečnosti Materskej školy, interná IT bezpečnosť a prezentácia aktivít a propagácia Materskej školy.
Povinné predprimárne vzdelávanie a jeho výzvy
Na Slovensku je zavedené povinné predprimárne vzdelávanie pre deti od 5 rokov. Uvedenie povinného predprimárneho vzdelávania do praxe je zásadnou, dôležitou a neľahkou výzvou. Dôležitou preto, že v Európe dlhodobo patríme medzi krajiny s najnižšou mierou účasti detí na predprimárnom vzdelávaní. Obzvlášť alarmujúca je nízka účasť detí so znevýhodneniami, pričom vieme, že práve v ich prípade môže mať navštevovanie materskej školy zásadný vplyv na ich neskorší úspech vo vzdelávaní a na trhu práce. A napokon neľahkou preto, lebo na Slovensku predstavuje predprimárne vzdelávanie z pohľadu spravovania alebo financovania dlhodobo nedostatočne rozvinutý segment vzdelávacieho systému.
Napriek tomu, že minulý týždeň sa začali povinné zápisy do materských škôl pre všetkých predškolákov, okolo tejto témy je absolútne ticho. Do škôlok by pritom malo pribudnúť vyše 7-tisíc detí, ktoré ich predtým nenavštevovali. Možno predpokladať, že takmer polovicu z nich tvoria deti so sociálnym a zdravotným znevýhodnením. Zároveň podľa aktualizovaných údajov Inštitútu vzdelávacej politiky chýba pre plnú zaškolenosť predškolákov v mieste ich trvalého bydliska ešte stále 1800 až 2800 miest - za predpokladu, že by mal zostať v materských školách zachovaný rovnaký počet detí mladších ako 5 rokov.
Implementácia povinného predprimárneho vzdelávania prináša so sebou niekoľko významných výziev:
Nedostatočné kapacity materských škôl: Tlak na kapacity by mala čiastočne zmierniť najmä navrhovaná možnosť absolvovať povinnú škôlku aj v registrovaných nesieťových zariadeniach. Zvýši sa počet materských škôl s dvojzmennou prevádzkou. Už dnes je bežné, že niektoré deti navštevujú materskú školu iba na pol dňa (zvyčajne doobeda) a aj v rámci povinnej škôlky bude postačujúce, ak dieťa strávi v materskej škole aspoň štyri hodiny denne. Doteraz ministerstvo problém kapacít materských škôl dostatočne neriešilo. Napríklad podpora zriaďovania materských škôl v priestoroch vysokých škôl nerieši akútny nedostatok miest tam, kde najviac chýbajú (okrem Bratislavy a Košíc). Ministerstvo mohlo radšej použiť viac zdrojov na cielenú pomoc obciam s akútnym nedostatkom miest, kde sa mohli prostriedky použiť napríklad na transformáciu tried základných škôl na triedy materských škôl.
Prečítajte si tiež: Pestrá paleta aktivít v MŠ
Nedostatočná informovanosť rodičov: Časť rodičov sa nedozvie, že návšteva materskej školy je od septembra pre predškolákov povinná. Vyplýva to z tvrdení organizácií, ktoré sa venujú práci s marginalizovanými komunitami. Na celoštátnej úrovni totiž neprebieha žiadna informačná a osvetová kampaň. Vo verejnoprávnej televízii nenarazíme na spoty, ktoré by vysvetľovali kedy, prečo a za akých podmienok sa povinné predprimárne vzdelávanie zavádza. Ani informácie o tom, či sa nejaké osvetové aktivity diali alebo dejú na lokálnej úrovni, nie sú dostupné. Pritom ministerstvo školstva mohlo napríklad v spolupráci so ZMOSom a Úradom splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity pripraviť informačné letáky v rôznych jazykových mutáciách pre rodičov z marginalizovaných komunít, ktoré by mohli zriaďovatelia a riaditelia materských škôl či pracovníci komunitných centier rodičom distribuovať. Alebo mohlo vydať metodické usmernenie k tomu, ako v takomto type lokalít efektívne zorganizovať zápisy.
Prekážky pre deti so sociálnym a zdravotným znevýhodnením: Najväčšie komplikácie možno očakávať práve pri deťoch so sociálnym a zdravotným znevýhodnením, ktoré by mali z participácie na predprimárnom vzdelávaní benefitovať najviac. Je to dôsledok toho, že ministerstvo školstva nepristúpilo k odstráneniu viacerých bariér, ktorým tieto deti čelia.
- Chýbajúca debarierizácia a nedostatok pedagogických asistentov: Fyzické bariéry v budovách škôl považuje za prekážku vzdelávania detí so špeciálnymi potrebami viac ako tretina riaditeľov bežných materských škôl (35,1 %). Napriek tomu záväzok z Nultého akčného plánu inkluzívneho vzdelávania vyčleniť financie na debarierizáciu do dnešného dňa naplnený nebol. Počet pedagogických asistentov sa najmä vďaka európskym prostriedkom za ostatné roky síce zvýšil, to však neznamená, že asistenta bude mať každá škôlka, ktorá ho bude potrebovať. Výsledkom je, že školský zákon síce garantuje rovný prístup k vzdelávaniu a napĺňanie práv detí so špeciálnymi potrebami vo vzdelávaní, ministerstvo školstva však vo svojom manuáli zdôrazňuje, že ak spádová materská škola nebude mať vytvorené vhodné personálne, priestorové a materiálno-technické podmienky na vzdelávanie dieťaťa so špeciálnymi potrebami, nemusí ho na povinné predprimárne vzdelávanie prijať.
- Zlá dostupnosť materských škôl: Pre niektoré deti z vylúčených komunít budú škôlky príliš ďaleko bez akéhokoľvek prístupu k dopravnému spojeniu, čo bude mať s vysokou pravdepodobnosťou negatívny dopad na dochádzku týchto detí. Zo 191 vylúčených osídlení mimo obce je štvrtina (48) takých, ktoré sú od najbližšej obce s materskou školou vzdialené viac ako 2 km. Priemerná vzdialenosť je 5,4 km. Problémy môžu mať aj ďalšie deti z roztrúsených osídlení po celom Slovensku. Riešením by mohli byť školské autobusy, ktoré by si obce mohli prenajímať vďaka prostriedkom z finančnej schémy ministerstva školstva. Ide opatrenie, ktoré je pripravené a napočítané v Nultom akčnom pláne inkluzívneho vzdelávania, k jeho realizácii však zatiaľ nedošlo.
- Neformálne poplatky: V materských školách existujú tzv. neformálne poplatky vo výške desiatok eur, ktoré materské školy vyberajú za účelom hradenia nákladov napríklad za hygienické potreby, posteľnú bielizeň a výtvarné pomôcky. Existujú aj tzv. dobrovoľné, avšak očakávané príspevky na triedny fond, voľnočasové a mimoškolské aktivity. Ako upozorňujú mimovládne organizácie, neuhradenie alebo omeškanie v uhradení týchto poplatkov môže viesť k stigmatizácii detí či dokonca k ich vylúčeniu z účasti na niektorých aktivitách. Štát dlhodobo tento problém nerieši a nijako sa k nemu nevyjadruje ani vo svojich aktuálnych usmerneniach. Zriaďovatelia pritom začnú na predškolákov od nového školského roku dostávať vyšší príspevok od štátu, ktorý je účelovo viazaný a mal by sa, okrem iného, využívať práve aj na hradenie spomínaných výdavkov.
- Chýbajúce podporné profesie: V škôlkach je nesmierne dôležitá prítomnosť rôznych typov podporných profesií, ktoré dokážu pomôcť s vytvorením inkluzívneho prostredia a atmosféry. Riešením by bolo napríklad zníženie kvalifikačných predpokladov pre tzv. pomocných vychovávateľov tak, aby túto pozíciu mohli vykonávať napr. aj ženy z marginalizovaných komunít. Tie požívajú dôveru rodičov, ovládajú jazyk komunít a dokázali by facilitovať komunikáciu medzi zamestnancami materských škôl a rodičmi.
- Problémy s dochádzkou detí majú riešiť výlučne sankcie, nie preventívne opatrenia: Pri viac ako piatich neospravedlnených dňoch v mesiaci má materská škola povinnosť nahlásiť zanedbávanie plnenia obci a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad následne ako formu sankcie prestane vyplácať prídavky na dieťa rodičom a ustanoví osobitného príjemcu (najčastejšie obec). V súvislosti s týmto postupom sa vynárajú dve otázky: či je spravodlivé ho pri pretrvávajúcich bariérach uplatňovať a do akej miery má potenciál byť efektívny, to znamená viesť k náprave a zamedziť podobným problémom v budúcnosti. Alternatívou je prevencia - proaktívne informovanie rodičov o dôležitosti pravidelnej dochádzky (napr. vo verejnej doprave alebo prostredníctvom miestneho rozhlasu), informovanie o plnení dochádzky (napr.
Segregácia: Okrem toho v súvislosti s kvalitou predprimárneho vzdelávania zostáva absolútne nedoriešený ešte jeden problém - segregácia. Nesplnené záväzky v tejto téme z Nultého akčného plánu inkluzívneho vzdelávania (prijatie definície segregácie, pripravenie metodických materiálov, realizácia monitoringu a pilotných desegregačných projektov) a presunutie ich realizácie až na roky 2023 až 2025 sú dôkazom toho, že so segregáciou ministerstvo v roku 2021 neplánuje nič robiť.
Riešenia a odporúčania
Na to, aby realizácia tejto reformy mala zamýšľaný dopad - aby škôlku začali navštevovať doteraz nezaškolené deti, ktoré to najviac potrebujú, - treba vykonať ešte množstvo opatrení. Okrem urýchleného odstránenia uvedených problémov by sa mal uskutočňovať aj pravidelný monitoring a evaluácia. Medzi konkrétne odporúčania patrí:
- Informovať, informovať a ešte raz lepšie informovať: Zverejniť metodický materiál vysvetľujúci negatívne dopady segregácie vo vzdelávaní a pomenovať konkrétne kroky, ako jej predchádzať. Je veľkou škodou, že v rámci uvádzania povinnej škôlky do praxe sa reprodukujú problémy dlhodobo pretrvávajúce v základnom vzdelávaní namiesto toho, aby dochádzalo k ich eliminácii.
- Zabezpečiť dostatočné kapacity a dostupnosť materských škôl.
- Odstrániť bariéry pre deti so špeciálnymi potrebami a zo znevýhodneného prostredia.
- Zamerať sa na prevenciu problémov s dochádzkou a zabezpečiť kvalitné a inkluzívne predprimárne vzdelávanie pre všetky deti.
Európsky kontext a iniciatívy
Európska únia kladie veľký dôraz na vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve (ECEC). V odporúčaní Rady z 22. mája 2019 sa členské štáty vyzývajú, aby zlepšovali kvalitu systémov ECEC, zabezpečovali prístup k nim a zvyšovali ich inkluzívnosť. Európsky hospodársky a sociálny výbor je toho názoru, že je potrebný všestranný spôsob náhľadu na politiku v oblasti vzdelania, odborného vzdelania a mládeže, pretože podľa jeho hodnotenia je celoživotné vzdelávanie uzatvoreným procesom, ktorý siaha od predškolského veku až do dôchodku.
Prečítajte si tiež: Normatívy pre MŠ
Iniciatíva „Učenie o EÚ v škole“ je konkrétnou odpoveďou Európskej komisie na požiadavku Európskeho parlamentu, v ktorej sa stanovuje, že Program celoživotného vzdelávania „by mal obsahovať opatrenia na podporu občianskeho vzdelávania (vyučovanie a učenie) o európskom demokratickom občianstve vrátane štúdií o Európe a Európskej únii na stredných školách v členských štátoch EÚ“.
Príklady z praxe
- Mesto Košice ako zriaďovateľ základných a materských škôl v meste vytvorilo podmienky na začlenenie ukrajinských detí do vyučovacieho procesu. V materských školách bolo k danému dátumu zaradených 159 detí.
- Pani Paraschiva Kovacs, učiteľka v malej obci, zasvätila viac ako 40 rokov svojho života inventarizácii a zachovávaniu starých artefaktov, ktoré symbolizujú živé dedičstvo celej obce.