Dysortografia: Príznaky, Diagnostika a Možnosti Pomoci

Dysortografia je špecifická porucha učenia, ktorá sa prejavuje ťažkosťami v oblasti pravopisu. Často sa vyskytuje v spojení s dyslexiou a dysgrafiou. Postihuje schopnosť osvojovať si pravopis jazyka napriek primeranej inteligencii a bežnému výukovému vedeniu.

Čo je Dysortografia?

O. Zelinková (1998, s. 80) definuje dysortografiu ako "poruchu postihujúcu pravopis". Avšak, táto porucha nezahŕňa celú gramatiku, ale vzťahuje sa prevažne na tzv. špecifické dysortografické javy.

Príznaky Dysortografie

Medzi typické znaky dysortografie patrí:

  • Neschopnosť dodržať poradie písmen pri písaní slov.
  • Chybovosť pri písaní mäkčeňov a dĺžňov.
  • Neschopnosť aplikovať naučené gramatické pravidlá do písomnej podoby.
  • Chýbajúci "cit pre jazyk", čo vedie k zníženej schopnosti skloňovať a časovať slovné druhy.
  • Zámeny tvarovo podobných písmen (b-d-p).
  • Vynechávanie písmen, slabík, slov i celých viet.
  • Pridávanie písmen, slabík, slov.
  • Nesprávne používanie diakritiky.
  • Kinetické inverzie slabík.
  • Zámeny zvukovo podobných hlások.
  • Problémy s mäkkými a tvrdými slabikami.
  • Nedodržiavanie hraníc medzi slovami.
  • Komolenie slov v dôsledku logopedického nálezu.

Z. Žláb (1988, in: Michalová, 2004) rozdeľuje typické znaky dysortografie nasledovne:

  • Auditívne: Narušenie sluchovej diferenciácie a analýzy, oslabenie bezprostrednej auditívnej pamäti.
  • Vizuálne: Znížená kvalita vizuálnej pamäti, neschopnosť vybaviť si písmená (grafémy) tvarovo i sluchovo podobné, neschopnosť identifikovať chyby v napísanom texte.
  • Motorické: Súvisia s námahou vynaloženou pri písaní, príčinou je narušená jemná motorika v zmysle vývojovej dyspraxie.

Michalová (2004, s. 19) uvádza, že s vekom dieťaťa sa mení obraz poruchy a jeho výkonnosti. Zhruba do tretej triedy sa objavujú klasické dysortografické chyby vrátane zámen tvarov písmen, inverzií, rôznych skomolenín slov. Postupne je týchto chýb menej, ale dieťa vo vyššej triede potrebuje na správne napísanie viac času ako žiak bez poruchy.

Prečítajte si tiež: Výživa pre 9-mesačné bábätká

Príčiny Dysortografie

Doteraz nie sú známe všetky príčiny, ktoré v súhrne spôsobujú dysortografiu. Často je podkladom nedostatočne rozvinutá oblasť sluchovej percepcie (sluchová pamäť, analýza, syntéza, audiomotorická koordinácia a pod.). Uvedené problémy môžu vyplývať aj z dysfunkcie pravej hemisféry mozgu. Dysortografia sa môže rozvinúť aj na báze poruchy dynamiky duševných procesov, ako sú hyperaktivita alebo hypoaktivita (Michalová, 2004).

Z rozboru procesu písania, z praxe a doteraz prevedených výskumov vyplýva, že u detí s dysortografiou môžeme sledovať vo väčšej, či menšej miere poruchy zrakového a sluchového vnímania a reprodukcie rytmu, vývoja grafomotoriky a poruchy reči (Zelinková, 1998).

Dysortografia býva sprevádzaná deficitmi v nasledujúcich oblastiach:

  • Sluchová percepcia (diferenciácia, analýza, syntéza), orientácia a pamäť.
  • Zraková percepcia (diferenciácia, analýza, syntéza), zraková pamäť.
  • Vnímanie a schopnosť reprodukcie rytmu.
  • Znížený jazykový cit.
  • Oblasť intermodality.
  • Pomalé osobnostné pracovné tempo, resp. v dôsledku pridruženej dysgrafie.

Diagnostika Dysortografie

Pri podozrení na dysortografiu je dôležité vyhľadať odbornú pomoc v pedagogicko-psychologickej poradni alebo u školského špeciálneho pedagóga. Odborník vykoná testy na zistenie, či dieťa má problémy tohto typu a či ide skutočne o dysortografiu. V prípade potvrdenia diagnózy, vypracuje hodnotenie, na základe ktorého by k dieťaťu mali pristupovať učitelia pri výučbe. Dobrým pomocníkom sú hodiny u špeciálneho pedagóga, ktorý s dieťaťom pracuje.

Diagnostika dysortografie zahŕňa:

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

  1. Informácie o vývine dieťaťa, vzdelávaní a existujúcich problémoch a lekársku anamnézu: Odborník potrebuje pokryť odpoveďami všetky spomenuté oblasti, aby vedel, o čo všetko sa môže pri vyvodzovaní záverov opierať, s čím rátať.
  2. Život doma: Odborník potrebuje vedieť, aká je atmosféra na mieste, kde dieťa vyrastá a býva, poprípade či sú tam nejaké problémy.
  3. Dotazníky: Psychológ ich zvykne dávať vyplniť nielen dieťaťu, ale aj jeho učiteľovi a rodičom.
  4. Neurologické, vizuálne a auditívne testy: Sú v praxi používané na zistenie pôvodu dysortografie. Týmto vyšetrením je však možné zistiť aj to, či sa k dysortografii u dieťaťa nepridružila ďalšia porucha, ktorá by so zhoršeným čítaním a písaním súvisela (poprípade ich práve ona spôsobovala).
  5. Psychologické testy: Odborník zvykne pri diagnostike využívať aj konkrétne psychologické testy. Jednak také, ktoré zachytávajú osobnosť dieťaťa, poprípade jeho psychické zdravie. Avšak často sú využívané aj výkonové testy, podľa ktorých sa posudzuje úroveň nedostatkov v súvislosti s dysortografiou a ich množstvo.

V MKCH-10 je dysortografia definovaná ako F81.1 Špecifická porucha hláskovania. Ide o poruchu, pri ktorej je hlavnou črtou špecifické a významné spomalenie vývinu hláskovania bez anamnézy špecifickej poruchy čítania a ktoré nezapríčiňuje len nízky mentálny vek, odchýlky zrakovej ostrosti alebo neprimerané vyučovanie.

Možnosti Pomoci a Reedukácie

Hoci na dysortografiu neexistuje žiadny "liek", existujú stratégie a metódy, ktoré môžu deťom s touto poruchou pomôcť:

  • Podpora v učení písania na klávesnici: Väčšine sa darí takto lepšie ukladať myšlienky „na papier“, pretože nemusia venovať pozornosť úhľadnosti písma a tvaru písmen.
  • Štvorčekový papier na matematiku: Špecialisti niekedy odporúčajú umožniť deťom pri písaní na počítači automatickú kontrolu pravopisu a nehodnotiť pravopisné chyby ani chyby v interpunkcii. Uprednostňujú názor, že práca by sa mala hodnotiť iba na základe intelektuálneho obsahu.
  • Menší rozsah úloh a viac času na dokončenie: Ak nemôže vypracovať zadanie na počítači, malo by dostať menší rozsah a viac času na dokončenie.
  • Uprednostnenie slovnej odpovede pred písomnou: S nástupom do školy prišlo prvé sklamanie, stres a panika.
  • Rozvoj špecifických rečových a jazykových schopností, pamäti, vizuálnej a auditívnej percepcie.
  • Multisenzorický prístup vo všeobecnosti.
  • Fonematické uvedomenie - D.B Eľkonin.
  • Autodiktát, komentovaný diktát, diktát písaný morzeovkou.

Kompenzačné pomôcky a pomôcky pri reedukácii:

  • Mäkké/tvrdé kocky.
  • Modely písmen.
  • Multisenzorické tabuľky.
  • Vytvorenie tabuliek s vlastnými gramatickými prehľadmi.
  • Slovníky (aj v elektronickej podobe).
  • Textové editory (kontrola pravopisu, naučiť žiaka ich využívať a pracovať s nimi).
  • IKT (diktafón, MP3…).

Je dôležité, aby sa dieťa s dysortografiou cítilo dobre a netrpelo. Tresty a opakované prepisovanie sú tým najhorším, čo môžete spraviť. Cieľom nápravy porúch učenia je dosiahnutie prinajmenšom sociálne únosnej úrovne čítania, písania či počítania, tak aby bol žiak schopný vzdelávania sa. Bežnou súčasťou a výbavou týchto detí/žiakov sú rôzne kompenzačné pomôcky, ktoré môžu používať - či už ide o rôzne tabuľky, alebo úpravy „šité“ každému dieťaťu na mieru.

Ako Môžu Rodičia Pomôcť?

  • Venovanie pozornosti a času dieťaťu: Ak si všimnete, že je niekde problém, kontaktuje čo najskôr odborníka.
  • Uľahčovanie vzdelávania: Učte sa s ním, čítajte si s ním nahlas, aby si to precvičovalo hlavne doma a potom mu to v škole nerobilo problém.
  • Dávanie tipov, ako plynulejšie čítať, precvičovanie písmeniek, pravopisu, učenie používať nové slová tak, aby im rozumelo.
  • Spolupráca so školou: Snažte sa o jeho úspešné napredovanie, pretože škola sa bude snažiť vytvárať primerané podmienky s rešpektovaním individuality Vášho dieťaťa.

Inkluzívne Vzdelávanie

Žiak s dysortografiou sa vo vyučovacom procese stáva žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a vyžaduje individuálny prístup, zmenu (modifikáciu) foriem, rozsahu a v závažných prípadoch aj obsah vzdelávania. Potom podľa druhu a stupňa postihnutia (jej charakter určuje špeciálno-pedagogické vyšetrenie) zabezpečuje škola starostlivosť - výchovu a vzdelávanie - aj formou školskej integrácie, teda začlenením žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a vytvorením podmienok prostredníctvom individuálneho výchovno - vzdelávacieho programu.

Mýty o Poruchách Učenia

Častým argumentom ľudí, ktorí sa možno po prvýkrát stretnú s človekom s poruchou učenia, je, že je lenivý, či neochotný. Opak je však pravdou a človek trpiaci poruchou učenia za jednotlivé symptómy skutočne nemôže a ani silou svojej vôle, či snahy ju nedokáže úplne premôcť.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

tags: #pravopis #dieta #samo #odchadza