Starostlivosť o dieťa je základným právom a povinnosťou rodičov. Slovenská legislatíva, predovšetkým Zákon o rodine (č. 36/2005 Z. z.), upravuje rôzne formy starostlivosti o maloleté dieťa a podmienky, za ktorých sú tieto formy realizované. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o práve na starostlivosť o dieťa, s dôrazom na rôzne formy osobnej starostlivosti, náhradnú osobnú starostlivosti a relevantné právne aspekty.
Rodičovské práva a povinnosti
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Vykonáva ich jeden z rodičov, ak druhý nežije, je neznámy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Rodičia, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí dieťa do osobnej starostlivosti. Záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy (§ 28 - 30 Zákona o rodine). Ohrozenie vývinu a výchovy dieťaťa nemusí znamenať len to, že rodič zneužíva svoje rodičovské práva. V rodine, kde muž pácha násilie na žene, čím ohrozuje aj vývin a výchovu detí, je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k deťom, najmä rozhodnúť o zverení dieťaťa do výchovy jedného (nenásilníckeho) rodiča. Návrh môže podať rodič dieťaťa alebo odbor sociálnych vecí ÚPSVaR.
Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv. Návrh na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv môže podať odbor sociálnych vecí ÚPSVaR, obec alebo ktokoľvek, kto má záujem na riadnej výchove dieťaťa (napr. blízka osoba alebo zariadenie náhradnej výchovy).
Rodič, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy, má právo osobne sa stýkať s dieťaťom. Toto právo možno obmedziť alebo odňať, len ak existujú závažné dôvody. Pri rozvode manželstva je súčasťou rozsudku aj úprava styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, s dieťaťom. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo zakáže (§ 25 Zákona o rodine).
Prečítajte si tiež: Podmienky vzdelávania
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (§ 62 Zákona o rodine). Súdne konanie o určení výživného pre dieťa (do 18 rokov) sa môže začať aj bez návrhu (ex offo), po dosiahnutí plnoletosti len na návrh oprávneného, t. j. Výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Vzhľadom na vymedzenie postavenia štátnych orgánov v čl. 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinné konať vždy, ak si to vyžaduje záujem maloletých detí.
Zastupovanie maloletých detí rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti
Od zásahov do rodičovských práv a povinností jedného z rodičov podľa § 38 Zákona o rodine, spočívajúcich v ich pozastavení, obmedzení alebo pozbavení, treba dôsledne odlišovať úpravu rodičovských práv a povinností podľa § 24, § 25, § 36 ods. 1 Zákona o rodine spočívajúcu najmä vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Nesprávnym je názor, podľa ktorého oprávnenie vymáhať výživné proti druhému rodičovi v exekučnom konaní prislúcha len tomu z rodičov, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Pozbavenie rodiča výkonu rodičovských práv a povinností
Pozbavenie rodičovskej zodpovednosti (u nás výkonu rodičovských práv a povinností) je najtvrdším zásahom do vzťahov medzi rodičmi a deťmi. K naplneniu skutkovej podstaty pozbavenia rodičovskej zodpovednosti musí byť splnená jedna z dvoch skutočností predpokladaných v hypotéze ustanovenia § 44 ods. 3 ZR (u nás § 38 ods. 4 ZR), a to že rodič svoju rodičovskú zodpovednosť alebo jej výkon zneužíva alebo ho závažným spôsobom zanedbáva. Aby bol tento zásah odôvodnený, nestačí ojedinelé vybočenie alebo opomenutie rodičovskej starostlivosti. Za zneužívanie rodičovskej zodpovednosti je predovšetkým považované ohrozenie telesného a duševného vývoja detí, umožnenie im páchať trestnú činnosť, zvádzanie k nemorálnemu spôsobu života, týranie detí a podobne. Doba, počas ktorej jeden z rodičov rodičovskú zodpovednosť riadne nevykonával, sama o sebe nepredstavuje rozhodujúcu skutočnosť pre pozbavenie rodičovskej zodpovednosti. Z uvedeného vyplýva všeobecný korektív pre uvedený krajný zásah do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, spočívajúci v tom, že takýto zásah musí byť súčasne „jediným účinným prostriedkom ochrany dieťaťa", potreba jeho vykonania musí v každom konkrétnom prípade, z hľadiska intenzity riadneho nevykonávania rodičovskej zodpovednosti rodičom, prevážiť nad právom dieťaťa na rodinný život, zachovanie rodinných zväzkov, na starostlivosť rodičov a osobný kontakt s nimi, nad právom poznať svojich rodičov. Inými slovami, takýto zásah musí byť v záujme dieťaťa, sledovať jeho blaho. Len takéto poňatie podmienok pozbavenia rodičovskej zodpovednosti zodpovedá jeho ústavne konformnému výkladu.
Vplyv neplnenia výživného na rodičovské práva
Součástí rodičovské zodpovědnosti tak, jak je vymezena v ustanovení § 31 odst. 1 zákona č. 94/1963 Sb., není vyživovací povinnost rodiče k dítěti. Tato povinnost vyplývá ze samé podstaty právního vztahu rodičovství. Neplnění vyživovací povinnosti rodičem, byť je lze považovat za soustavné a dlouhodobé, se do oblastí výkonu jeho rodičovské zodpovědnosti podle § 31 odst. 1 zákona o rodině nemusí negativně promítat za situace existujícího vzájemného citového vztahu mezi nezletilým dítětem a rodičem, jejich kontaktů a zájmu rodiče o dítě, proto není v zájmu nezletilého, aby rodič byl rodičovské zodpovědnosti zbaven (§ 44 odst. 3 cit. zákona) či aby jeho rodičovská zodpovědnost byla omezena (§ 44 odst. 2 cit. zákona).
Prečítajte si tiež: Zverenie dieťaťa starej matke
Závažné zanedbávanie rodičovských povinností
Za závažné zanedbávanie rodičovských povinností je konštantnou judikatúrou (porovnaj napríklad R 41/1976) považované najmä dlhodobé neplnenie rodičovských práv a povinností k maloletému, ďalej trvalé ponechanie dieťaťa vo výchovnom zariadení spojené s nezáujmom o toto dieťa a s neprejavením snahy prevziať ho do rodinnej výchovy, nemorálny spôsob života rodičov, sústavné neplnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu, trestný postih pre zanedbávanie povinnej výživy a podobne. Pozbavenie rodičovskej zodpovednosti (u nás pozbavenie výkonu rodičovských práv) je zásadným zásahom do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom a najtvrdšou sankciou, ktorú zákon o rodine pozná. Aby tento zásah do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom bol odôvodnený, nestačí len ojedinelé vybočenie alebo opomenutie rodičovskej starostlivosti, ale zneužívanie či zanedbávanie rodičovskej zodpovednosti takého stupňa, že pozbavenie rodičovskej zodpovednosti je jediným účinným prostriedkom ochrany dieťaťa. Predpokladom pozbavenia rodičovskej zodpovednosti je, že rodič neplní svoje povinnosti, aj keby ich plniť mohol. Súčasne však judikatúra pripúšťa, že opatrenie podľa § 44 zákona o rodine (u nás § 38 ZR) sa dá zrušiť a rodičovské právo obnoviť, ak odpadnú dôvody, pre ktoré došlo k pozbaveniu rodičovských práv (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu z 24. novembra 1964, sp. zn. Cz 48/64).
Rozhodnutie súdu o podstatnej veci týkajúcej sa výkonu rodičovských práv a prípustnosť dovolania
Rozhodnutie súdu o podstatnej veci týkajúcej sa výkonu rodičovských práv podľa § 49 Zákona o rodine nie je rozhodnutím obmedzujúcim rodičovské práva, umožňujúcim podanie dovolania v zmysle § 238 ods. 4 OSP.
Rodičovské práva a povinnosti v prípade odovzdania dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča
Rodičovské práva a povinnosti, a teda aj právo zastupovať svoje maloleté dieťa, majú obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva, a teda aj zastupuje maloleté dieťa, len jeden z rodičov v prípadoch predpokladaných § 28 ods. 3 Zákona o rodine. Od zásahov do rodičovských práv a povinností jedného z rodičov podľa § 38 Zákona o rodine, spočívajúcich v ich pozastavení, obmedzení alebo pozbavení, treba dôsledne odlišovať úpravu rodičovských práv a povinností podľa § 24, § 25, § 36 ods. 1 Zákona o rodine spočívajúcu najmä vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine zostávajú rodičovi zachované i vtedy, ak mu súd predbežným opatrením nariadi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označil súd, a aby platil výživné na dieťa v nevyhnutnej miere.
Formy osobnej starostlivosti o dieťa podľa Zákona o rodine
Zákon o rodine rozlišuje tri hlavné formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa:
Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov: Dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti. Druhý rodič prispieva na výživu dieťaťa a má právo na styk s ním. Dôležité je zdôrazniť, že aj pri výlučnej starostlivosti jedného rodiča zostávajú rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov zachované. To znamená, že pri dôležitých rozhodnutiach v živote dieťaťa (napr. zmena školy, presťahovanie do zahraničia) je potrebný súhlas oboch rodičov. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, má právo byť informovaný o dôležitých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa (zdravotný stav, školské výsledky a pod.). Vyživovacia povinnosť druhého rodiča nekončí len zaplatením výživného, nakoľko výživné slúži len na zabezpečenie bežných potrieb dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Rodinná psychologická pomoc na Slovensku
Striedavá osobná starostlivosť: Starostlivosť o dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Striedanie prebieha v pravidelných intervaloch (napr. týždenných alebo dvojtýždňových). Podmienkou striedavej starostlivosti je schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove, zabezpečenie stabilného prostredia v oboch domácnostiach, vhodný vek a psychická vyspelosť dieťaťa. Dôležitá je aj geografická dostupnosť školských zariadení. Nie vždy sa pri striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčuje.
Podmienky striedavej osobnej starostlivosti:
- Záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť.
- Spôsobilosť oboch rodičov vychovávať dieťa.
- Striedavá starostlivosť musí byť v najlepšom záujme dieťaťa a zaistiť všetky jeho potreby.
- Schopnosť rodičov dohodnúť sa a intenzívne komunikovať o potrebách dieťaťa (financovanie, presúvanie vecí, zdravotná starostlivosť, hlásenie pobytu a pod.).
- Rešpektovanie práva dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom.
- Prihliadanie na citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia dieťaťa.
- Veľmi často sa využíva týždenný interval osobnej starostlivosti rodiča o dieťa.
Spoločná osobná starostlivosť: Táto forma bola zavedená novelou Zákona o rodine s účinnosťou od 1. januára 2023. Nevyhnutnou podmienkou je záujem a súhlas oboch rodičov. Na rozdiel od striedavej osobnej starostlivosti, súd nevykonáva dokazovanie o jej vhodnosti pre dieťa, pokiaľ o ňu prejaví záujem aspoň jeden z rodičov. Aj pri tejto forme starostlivosti musí byť naplnený najlepší záujem dieťaťa a musia byť zaistené jeho potreby. Vo výroku súdu nie je vymedzené časové ohraničenie, kedy sa dieťa nachádza u toho-ktorého rodiča, ale toto je ponechané na dohode rodičov. Zdôrazňuje sa rovnocenná participácia rodičov na výchove dieťaťa.
Nariadenie návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu
Z hľadiska aplikácie Dohovoru (článku 13) eliminujúce dôvody návratu dieťaťa do miesta bydliska otca ( čl. 3 Dohovoru ) musia byť zistené a objasnené natoľko dostatočne, aby hrozba vážneho nebezpečenstva fyzickej alebo duševnej ujmy, prípadne neznesiteľná situácia z prikázaného návratu, boli čo najvyššou mierou pravdepodobnosti vylúčené a obdobne, aby čo najúplnejšie boli ozrejmené taktiež všetky okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať na skutočný postoj otca k maloletému a jeho pobytu na Slovensku.
Nenariadenie návratu dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru pre riziko vzniku vážnej psychickej traumy
Dohovor a Haagsky dohovor musia byť interpretované v súlade a bez vzájomného konfliktu, pričom rozhodujúci je najlepší záujem dieťaťa. Vnútroštátne súdy sú povinné náležite preskúmať celú rodinnú situáciu vrátane tvrdení o „vážnej ujme“, ktorá by dieťaťu v prípade návratu mala hroziť, a toto preskúmanie musia vnútroštátne súdy aj náležite odôvodniť vo svojich rozhodnutiach. Riziko vzniku vážnej psychickej traumy je priamo spojené s najlepším záujmom dieťaťa, a preto toto tvrdenie musí byť preskúmané vo svetle čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru.
Kolízny opatrovník
Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený (viď R 45/1986). Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov. Tými, ktorí zanedbali náležitý dohľad (dozor), budú v prvom rade rodičia zásadne ide o obidvoch rodičov - § 34 ods. 1 Zákona o rodine - bez ohľadu na to, či sú manželmi alebo nie sú.
Náhradná osobná starostlivosť
Ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, súd môže dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 zákona č. 36/2005 Z. z.).
Podmienky pre zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti:
- Záujem maloletého dieťaťa si to vyžaduje.
- Osoba, ktorej sa má dieťa zveriť, musí spĺňať nasledujúce kritériá:
- Mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
- Mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
- Mať osobné predpoklady (zdravotné, osobnostné a morálne).
Práva a povinnosti osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti:
- Vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia.
- Zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok len v bežných veciach.
- Rodičia vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
- Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom.
- Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.
Komu možno dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 46 zákona č. 36/2005 Z. z.):
- Do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
- Do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
Zánik náhradnej osobnej starostlivosti (§ 47 zákona č. 36/2005 Z. z.):
- Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť rozvodom manželov a rodičia dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.
- Ak jeden z manželov, ktorým bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.
- Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodu smrti osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o dieťa.
Špecifické situácie a rozhodovanie súdu
Pri rozhodovaní o forme starostlivosti o dieťa súd vždy prihliada na najlepší záujem dieťaťa. Zohľadňuje sa jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa.
Častým javom je situácia, keď je dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi je určený styk s dieťaťom. Ak je styk otca s dieťaťom sporadický a dochádza k citovému odcudzeniu, otec sa môže domáhať zmeny súdneho rozhodnutia a zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.
Starostlivosť o dieťa ako služba
Starostlivosť o dieťa je poskytovanie starostlivosti dieťaťu v záujme jeho fyzického a psychického vývinu pri rešpektovaní jeho najlepšieho záujmu a práv v čase, keď rodič vykonáva zárobkovú činnosť alebo študuje na strednej škole alebo na vysokej škole. Starostlivosť je poskytovaná v rodinnom prostredí fyzickej osoby poskytujúcej starostlivosť o dieťa. Za nezabezpečenie starostlivosti sa považuje situácia, keď iná právnická osoba, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu ( z. 1. starostlivosť dieťaťu podľa osobitného predpisu ( z. 2. rodič, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť a nezabezpečí starostlivosť o svoje dieťa poskytovateľom uvedeným v zákone 561/2008.
tags: #pravo #na #starostlivost #o #dieta