Očkovanie detí je téma, ktorá vyvoláva rozsiahle diskusie a rozdeľuje spoločnosť. V tomto článku sa pozrieme na fakty a mýty, ktoré sa okolo očkovania detí šíria, a pokúsime sa poskytnúť komplexný pohľad na túto dôležitú problematiku. Cieľom je poskytnúť rodičom a širokej verejnosti objektívne informácie, ktoré im pomôžu pri rozhodovaní o zdraví svojich detí.
Úvod do problematiky očkovania
Očkovanie, známe aj ako imunizácia, je proces, ktorý chráni jednotlivca pred šírením nákazlivých ochorení. Funguje tak, že do tela sa vpraví oslabený alebo mŕtvy mikroorganizmus (vírus alebo baktéria), ktorý nevyvolá samotné ochorenie, ale podnieti imunitný systém k tvorbe protilátok. Tieto protilátky potom organizmus chránia pred reálnou infekciou. Očkovanie môže znížiť výskyt ochorenia alebo ho úplne odstrániť, ako to bolo v prípade pravých kiahní.
Povinné očkovanie na Slovensku
Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti viacerým závažným ochoreniam. Očkovací kalendár zahŕňa očkovanie proti detskej obrne, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, osýpkam, mumpsu a ružienke. Základné očkovanie sa vykonáva do 1,5 roka dieťaťa, s preočkovaním v 6. a 13. roku života. Celoslovenská zaočkovanosť pri základnom očkovaní detí do 5 rokov dosahuje viac ako 95 percent, čo je veľmi pozitívne.
Mýty a fakty o očkovaní
So vznikom očkovania sa medzi ľuďmi začali šíriť rôzne mýty a nepravdivé informácie. Tieto mýty často vychádzajú zo strachu, nevedomosti alebo nepodložených tvrdení. Je dôležité rozlišovať medzi faktami založenými na vedeckých dôkazoch a mýtmi, ktoré môžu ohroziť zdravie jednotlivcov a celej spoločnosti.
Mýtus č. 1: Vakcíny spôsobujú autizmus
Asi najznámejším a najškodlivejším mýtom o očkovaní je tvrdenie, že vakcíny spôsobujú autizmus. Tento mýtus vznikol na základe štúdie britského gastroenterológa Andrewa Wakefielda z roku 1998, ktorá spájala MMR vakcínu (proti osýpkam, mumpsu a ružienke) s autizmom. Wakefieldova štúdia bola neskôr vyvrátená mnohými vedeckými štúdiami a dokázalo sa, že Wakefield sfalšoval údaje a mal konflikt záujmov. Napriek tomu tento mýtus pretrváva a vedie k tomu, že niektorí rodičia odmietajú očkovanie svojich detí.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o očkovaní
Fakt: Mnohé rozsiahle štúdie na miliónoch detí nepreukázali žiadnu súvislosť medzi očkovaním a autizmom. Dánska štúdia, ktorá zahŕňala 657 461 detí, dokonca zistila, že u neočkovaných detí je vyššia pravdepodobnosť diagnostikovania autizmu.
Mýtus č. 2: Očkovanie preťažuje imunitný systém dieťaťa
Niektorí rodičia sa obávajú, že imunitný systém detského organizmu nedokáže čeliť toľkým vakcínam a že viacero vakcín môže imunitný systém preťažiť a zvýšiť tak riziko vzniku vedľajších účinkov.
Fakt: Imunitný systém dieťaťa je schopný reagovať na extrémne veľký počet antigénov. Dieťa je neustále vystavované množstvu mikroorganizmov a má teoretickú kapacitu odpovedať asi na 10 000 vakcín kedykoľvek.
Mýtus č. 3: Očkované deti majú viac alergií a autoimunitných ochorení
Niektorí rodičia tvrdia, že očkované deti majú v porovnaní s neočkovanými deťmi viac alergických, autoimunitných a respiračných ochorení.
Fakt: Viaceré štúdie vyvrátili tento mýtus. Neexistujú dôkazy, že očkovanie zvyšuje riziko alergií ani u vysokorizikových ľudí. Očkovaním sa dokonca rapídne znižuje výskyt respiračných ochorení. Vedecky je potvrdené, že vakcíny nespôsobujú autoimunitné ochorenia.
Prečítajte si tiež: Čo potrebujete vedieť o reakciách po očkovaní
Mýtus č. 4: Očkovanie je zbytočné, pretože choroby vymizli
Niektorí ľudia si myslia, že očkovanie je zbytočné riziko, bez ktorého sa dnes zaobídeme, pretože choroby, proti ktorým sa očkuje, u nás takmer vymizli.
Fakt: Ochorenia u nás takmer vymizli práve preto, že systematicky očkujeme. Ak by sme v očkovaní poľavili, choroby by sa mohli vrátiť. Preto sa u nás stále očkuje aj proti detskej obrne, i keď jej výskyt na Slovensku neevidujeme už od roku 1960. Podobným prípadom sú osýpky, ktoré sa vracajú pre zvýšený výskyt imunitných dier v dôsledku zanedbaného očkovania.
Mýtus č. 5: Vakcíny obsahujú škodlivé látky (hliník, ortuť)
Niektorí ľudia sa obávajú, že vakcíny obsahujú škodlivé látky, ako hliník alebo ortuť, ktoré môžu poškodiť zdravie.
Fakt: Hliník sa používa ako prídavná látka (adjuvans) na posilnenie imunitnej odpovede. Jeho množstvo vo vakcínach je neškodné. Ortuť sa používa ako konzervačná látka tiomerzal, ktorá sa pri rozpade mení na etylortuť, ktorá sa rýchlo vylučuje z tela a nie je toxická.
Mýtus č. 6: Imunitu získame najlepšie prekonaním choroby
Niektorí ľudia si myslia, že imunitu proti chorobe získame najlepšie vtedy, keď ju prekonáme.
Prečítajte si tiež: Očkovanie: Kľúč k zdraviu vašich detí
Fakt: Ochorenia môžu mať závažné zdravotné dôsledky, ako zápal stredného ucha, zápal pľúc, zápal mozgu, kŕče. Dať nakaziť svoje deti osýpkami, aby získali imunitu proti nim, je podobná logika ako amputovať nohu, aby ich nebolelo udreté koleno.
Mýtus č. 7: Vakcíny sú len výnosný biznis pre farmafirmy
Niektorí ľudia si myslia, že vakcíny sú len výnosný biznis pre farmafirmy, preto sa o ich potrebe toľko hovorí.
Fakt: Pre farmaceutický systém by bolo finančne oveľa výhodnejšie, ak by sa neočkovalo, pretože liečba komplikácií ochorení, proti ktorým sa očkuje, je oveľa drahšia než očkovanie.
Mýtus č. 8: Účinok mRNA vakcíny sa prenáša z očkovaného na neočkovaného (tzv. shedding)
Niektorí ľudia tvrdia, že očkovaní proti COVID-19 môžu „šíriť“ vakcínu na neočkovaných, čomu sa hovorí shedding.
Fakt: Shedding je termín, ktorý sa používa iba pri niektorých živých oslabených vakcínach, nie pri mRNA vakcínach. mRNA vakcína je typ vakcíny, ktorý dáva telu návod, ako si dočasne vytvoriť neškodný kúsok vírusu. Vakcína mRNA zostane v mieste vpichu a krátko nato zanikne. Neobsahuje v sebe živý vírus, takže nie je možné, aby očkovaný človek „šíril“ vakcínu alebo jej účinky na iných.
Ako zmierniť nežiadúce účinky očkovania
Očkovanie môže spôsobiť nežiadúce účinky, ako je bolesť v mieste vpichu, opuch alebo zvýšená teplota. Tieto reakcie sú zvyčajne mierne a dočasné. Existuje niekoľko spôsobov, ako zmierniť nežiadúce účinky očkovania:
- Použite lokálne anestetikum (EMLA krém či náplasť) 30 minút pred očkovaním na miesto, kde bude dieťa očkované.
- Prineste si so sebou k lekárovi chladivú náplasť, ktorú dieťatku nalepíte na miesto vpichu hneď po zaočkovaní.
- Dopĺňajte vitamíny (C, D, E).
- Podávajte lieky na zníženie teploty (Panadol, Nurofen).
- Poradte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom o homeopatických prípravkoch (Thuya occidentalis, Apis mellifica).
Očkovanie proti chrípke
Vírus chrípky je charakteristický svojou premenlivosťou, preto je potrebné očkovanie proti chrípke vykonávať každoročne. Očkovacie látky proti chrípke sa od ostatných očkovacích látok odlišujú - ich zloženie sa každoročne mení podľa aktuálne cirkulujúcich kmeňov vírusu chrípky. Očkovanie proti chrípke sa odporúča vykonať každý rok aj v prípade, keď je zloženie chrípkových vakcín rovnaké ako v predchádzajúcej chrípkovej sezóne z toho dôvodu, že ochranná hladina protilátok po očkovaní proti chrípke pretrváva po dobu 6 až 12 mesiacov.
Očkovanie proti COVID-19
Ochorenie COVID-19, vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2, nám pred vyše rokom úplne zmenilo život. Očkovanie proti COVID-19 je účinný spôsob, ako poraziť vírus a vrátiť sa k normálnemu životu. mRNA vakcíny proti COVID-19 nevstupujú do jadra bunky, takže nemôžu nijako ovplyvniť genetickú informáciu u daného jedinca. Samotná vakcína aj S-proteín sa odbúrava v organizme v priebehu pár dní, takže nie je žiadny predpoklad, že by vakcína mohla nejakým mechanizmom spôsobiť v budúcnosti nejaké nežiadúce účinky.
Zodpovednosť za bezpečnosť a účinnosť vakcín
Za účinnosť a bezpečnosť liečiv a vakcín zodpovedajú príslušné regulačné orgány, ktoré vydajú povolenie na registráciu lieku, v Európe je to EMA (Európska lieková agentúra), na Slovensku ŠUKL. Tieto inštitúcie majú povinnosť vyžiadať si od výrobcu všetko, aby vedeli spraviť objektívne a nezávislé rozhodnutie. Sú zodpovedné za to, že ak povolia výrobcovi použitie lieku, zodpovedajú za jeho bezpečnosť a účinnosť.