Očkovanie je jednou z najúčinnejších metód prevencie proti infekčným ochoreniam, ktorá významne prispela k eradikácii alebo výraznému zníženiu výskytu mnohých závažných chorôb. Napriek tomu je očkovanie často sprevádzané množstvom mýtov a dezinformácií, ktoré vedú k nedôvere a znižovaniu zaočkovanosti populácie. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na očkovanie, rozptýliť najčastejšie mýty a zdôrazniť dôležitosť očkovania pre ochranu verejného zdravia.
Úvod do problematiky očkovania
V posledných rokoch sa téma očkovania stala mimoriadne aktuálnou, najmä v kontexte pandémie COVID-19. Vedci úspešne vyvinuli a otestovali účinnosť viacerých vakcín proti tomuto vírusu, čo predstavuje nádej na návrat k normálnemu životu. Na dosiahnutie kolektívnej imunity a zastavenie šírenia vírusu je však potrebné zaočkovať čo najväčšie percento populácie, ideálne okolo 75 %.
Súčasne sa však šíria dezinformácie a hoaxy o očkovaní, ktoré podkopávajú dôveru verejnosti. Minister školstva ocenil, že mnohí mladí ľudia odolávajú týmto dezinformáciám. Avšak, ako poznamenal Michal Horský, ľudia protestujú, dezinterpretácie bujnejú a očkovanie stagnuje.
Povinné očkovanie: Etické a právne aspekty
Otázka povinného očkovania je komplexná a vyvoláva diskusie o individuálnych právach a verejnom zdraví. Na Slovensku je povinné očkovanie detí zakotvené v zákone a jeho odmietanie môže mať určité dôsledky, ako napríklad nemožnosť prijatia dieťaťa do predškolského zariadenia.
Hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová zdôrazňuje, že povinné očkovanie je kritickým pilierom ochrany verejného zdravia a jeho odmietanie vystavuje najzraniteľnejšie skupiny detí nebezpečným infekciám. Odmietnutím povinného očkovania spoločnosť vystavuje deti ohrozeniam na zdraví a živote.
Prečítajte si tiež: Čo potrebujete vedieť o reakciách po očkovaní
Európsky súd pre ľudské práva sa opakovane zaoberal témou povinného očkovania u detí a uznal, že hoci zasahuje do súkromia fyzickej osoby, je to legitímny nástroj na elimináciu infekčných ochorení. Ústavný súd Slovenskej republiky v roku 2013 tiež potvrdil, že povinné očkovanie nie je v rozpore s Ústavou SR.
Na druhej strane, existujú aj hlasy, ktoré spochybňujú povinné očkovanie a argumentujú právom rodičov rozhodovať o zdraví svojich detí. Napríklad na Floride sa plánuje zrušenie povinného očkovania, čo vyvoláva obavy o zvýšené riziko šírenia infekčných chorôb.
Mýty a fakty o očkovaní
Mýtus: Očkovanie spôsobuje autizmus
Asi najznámejším a najškodlivejším mýtom o očkovaní je tvrdenie, že vakcíny spôsobujú autizmus. Tento mýtus vznikol na základe štúdie britského gastroenterológa Andrewa Wakefielda, ktorá bola neskôr stiahnutá a označená za podvod.
Docentka Alexandra Bražinová objasnila, že všetko, čo doktor Wakefield dokazoval vo svojej štúdii, sa ukázalo ako vymyslené. Napriek tomu, že Wakefieldove zistenia boli odvtedy vyvrátené mnohými štúdiami na miliónoch detí, ktoré žiadnu súvislosť medzi očkovaním a autizmom nepotvrdili, tento mýtus stále nachádza svojich priaznivcov.
Mýtus: Očkovanie spôsobuje rakovinu
Niektorí ľudia dávajú očkovaniu za vinu globálny nárast onkologických ochorení. Žiadna štúdia však doposiaľ nepreukázala, že očkovanie zvyšuje výskyt rakoviny. Naopak, niektoré konkrétne očkovacie látky účinkujú ako prevencia voči ochoreniam, ktoré vedú k vzniku rakoviny.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Mýtus: Vakcíny obsahujú škodlivé látky, ako hliník a ortuť
Niektorých od očkovania odrádza už letmý pohľad na zloženie vakcín. Tie totiž okrem antigénu, teda účinnej látky, na ktorú telo reaguje vytvorením imunitnej odpovede, obsahujú zo zrejmých príčin aj ďalšie látky.
Hliník je momentálne súčasťou viacerých vakcín, napríklad vakcíny proti hepatitíde A, B, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hemofilovým invazívnym nákazám typu B, ľudskému papilomavírusu (HPV) a pneumokokom. Jeho množstvo vo vakcínach je však neškodné.
Čo sa týka ortuti, tá sa vo vakcínach používa ako konzervačná látka tiomerzal, ktorá sa pri rozpade mení na etylortuť - tá sa rýchlo vylučuje z tela a nie je toxická. Pri obavách zo škodlivosti sa mylne zamieňa za metylortuť, tá sa však vo vakcínach nenachádza.
Mýtus: Imunitný systém dieťaťa je preťažený očkovaním
Podľa aktuálneho očkovacieho kalendára, schváleného Úradom verejného zdravotníctva SR, sa u nás majú deti do šiesteho roka života povinne očkovať až šesťkrát, pričom prvú vakcínu dostanú už tri mesiace po narodení. Niektorí rodičia sa obávajú, že imunitný systém detského organizmu nedokáže čeliť toľkým vakcínam a už vôbec nie kombinovaným vakcínam, ktorými sa naraz očkuje proti viacerým chorobám.
Je to zbytočná obava. Imunitný systém dieťaťa je schopný reagovať na extrémne veľký počet antigénov, napokon dieťa je neustále vystavované množstvu mikroorganizmov. Schopnosť imunitnej odpovede je daná množstvom B-lymfocytov v krvi a schopnosťou produkovať protilátky.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Mýtus: Očkované deti majú viac alergií a autoimunitných ochorení
Iní rodičia operujú s tvrdením, že očkované deti majú v porovnaní s neočkovanými deťmi viac alergických, autoimunitných a respiračných ochorení. Tento mýtus vyvrátili viaceré štúdie publikované v renomovaných medicínskych časopisoch. Neexistujú dôkazy, že očkovanie zvyšuje riziko alergií ani u vysokorizikových ľudí (s rodinným výskytom alergie). To isté platí pre respiračné ochorenia - očkovaním sa ich výskyt dokonca rapídne znižuje. Taktiež je vedecky potvrdené, že vakcíny nespôsobujú autoimunitné ochorenia.
Mýtus: Očkovanie proti chorobám, ktoré u nás takmer vymizli, je zbytočné
Niektorí očkovanie vyhodnocujú ako zbytočné riziko, bez ktorého sa dnes predsa zaobídeme. Podľa nich nemá zmysel naďalej očkovať deti proti ochoreniam, ktoré u nás takmer vymizli. Treba si uvedomiť, že tie ochorenia u nás takmer vymizli práve preto, že systematicky očkujeme. Preto sa u nás napríklad stále očkuje aj proti detskej obrne, i keď jej výskyt na Slovensku neevidujeme už od roku 1960.
Mýtus: Očkovanie proti chrípke je nebezpečné
Často sa tvrdí, že očkovanie proti chrípke je nebezpečné pre zdravie a že človek môže po očkovaní dostať chrípku. Očkovanie proti chrípke sa vykonáva neaktívnymi, neživými časticami vírusu, chrípku z neho teda očkovaný dostať nemôže. Tento mylný názor vychádza z faktu, že po vakcinácii trvá približne dva týždne, kým si telo vytvorí protilátky, takže až potom je organizmus plne chránený. Pokiaľ po vakcinácii dostane pacient chrípku, je to možné v tom prípade, keď sa nakazil predtým, ako si stihol vytvoriť protilátky, alebo ochorel na iné vírusové ochorenie.
Aktuálne problémy a výzvy v očkovaní
Nedostupnosť vakcín a problémy s úhradou
V súčasnosti sa vyskytujú problémy s dostupnosťou niektorých vakcín a s ich úhradou zdravotnými poisťovňami. Napríklad, vakcína Imovax D.T. proti tetanu a záškrtu, ktorú plne hradili zdravotné poisťovne, výrobca od minulého roka dočasne nevyrába. Náhradnú očkovaciu látku proti tetanu a záškrtu Diftavax, ktorej dovoz zabezpečilo ministerstvo zdravotníctva, poisťovne odmietli od marca uhrádzať. Pacientov tak vyjde zhruba na šesť eur.
Lekárnici upozornili rezort, že celá situácia je v rozpore so zákonom. Poukazujú, že aspoň jedna očkovacia látka musí byť pre pacienta bezplatná.
Dezinformácie a nedôvera voči očkovaniu proti COVID-19
V súvislosti s vývojom vakcín proti koronavírusu sa šíria rôzne dezinformácie a nedôvera voči očkovaniu. Niektorí ľudia sa obávajú, že vakcíny boli vyvinuté príliš rýchlo a že nie sú dostatočne testované. Je dôležité zdôrazniť, že vakcíny proti COVID-19 museli splniť prísne bezpečnostné kritériá a že ich vývoj stavia na známych technológiách, ktoré sa v medicíne využívajú už desaťročia.
Dôležitosť očkovania pre verejné zdravie
Očkovanie je jedným z najefektívnejších nástrojov na ochranu verejného zdravia. Vďaka očkovaniu sa podarilo vyhubiť detskú obrnu a výrazne redukovať výskyt mnohých ďalších ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním.
Odmietnutím povinného očkovania nevystavujeme riziku ochorenia len vlastné dieťa, ale aj ďalšie deti citlivé voči infekcii, ktoré nemôžu byť očkované pre vek alebo zo zdravotných dôvodov. Najohrozenejšou skupinou sú práve najmenšie deti, ktoré pre svoj vek ešte nemôžu byť očkované.
Príklad úspešnej eradikácie ochorenia vďaka očkovaniu: Pravé kiahne
Práve systematické očkovanie vo všetkých krajinách sveta prispelo k tomu, že WHO mohla v roku 1980 vyhlásiť pravé kiahne za vyhubené ochorenie. Krátko nato sa tak ustúpilo aj od povinného očkovania proti nim.