Rozvod je náročná životná situácia, ktorá zasahuje všetkých členov rodiny, najmä deti. Často sa stáva, že v rámci rozvodového konania sa jeden z rodičov snaží dieťa od druhého rodiča odlúčiť, čo má negatívny dopad na psychiku dieťaťa. Slovenská legislatíva a súdna prax sa snažia zabezpečiť, aby aj po rozvode mali obaja rodičia možnosť podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa, a to v čo najväčšej miere.
Úloha Rady pre práva dieťaťa SR
Rada pre práva dieťaťa SR aktívne vstupuje do súdnych procesov s cieľom pomôcť deťom a nájsť vhodné riešenia v zložitých situáciách. Rada upozorňuje na prípady, keď jeden z rodičov bráni druhému v styku s dieťaťom, manipuluje s dieťaťom alebo ho dokonca zneužíva ako zbraň v rozvodovom konaní. „Zatvorili vám dieťa za múrom nenávisti? Bránia vašim deťom ľúbiť vás? Šikanujú vaše deti, izolujú ich od vás, manipulujú ich dušičku a učia ich nenávidieť vás?“ týmito otázkami vyzýva Rada pre práva dieťaťa SR rodičov, ktorí trpia v rámci rozvodového konania, aby sa na ňu obrátili. Rada pre práva dieťaťa už vstúpila do niekoľkých súdnych procesov v snahe pomôcť deťom a nájsť pravdu i vhodné riešenie.
Záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko
Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a súvisiaca legislatíva kladú dôraz na "záujem dieťaťa". Definícia pojmu "záujem dieťaťa" však v legislatíve chýba. Právni teoretici odporúčajú študovať právne judikáty, kde sa záujemca dozvie, čo to asi tak je, ten záujem dieťaťa. Ak sa ktokoľvek spýta desiatich právnikov, tak dostane desať rôznych definícií pojmu „záujem dieťaťa“.
Napriek absencii explicitnej definície je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Rovnocenné práva oboch rodičov
Na Slovensku je zakorenené, že dieťa býva pri rozvodoch prisúdené najmä matke, často práve otec býva „ten zlý“. Ako však podotýka Jozef Tinka, generálny manažér rady, nejde o to, či sú otec alebo matka dobrí, ale aký majú vzťah s dieťaťom. Zákon o rodine hovorí, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti voči dieťaťu. To znamená, že ani jeden z rodičov nemá automaticky väčšie právo na dieťa. Súdy by mali pri rozhodovaní zohľadňovať individuálnu situáciu a zabezpečiť, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na styk s oboma rodičmi.
Prečítajte si tiež: Prehľad pre rodičov a deti: diéta, práva, povinnosti
Pokiaľ ešte nebol podaný návrh na rozvod, obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti voči spoločným deťom. To znamená, že žiadny z rodičov nemá zo zákona väčšie právo na dieťa, pokiaľ súd nerozhodol inak alebo neexistuje dohoda medzi rodičmi. Manželka vám teda nemôže svojvoľne brániť stretnúť sa so synom, pokiaľ nejde o mimoriadne dôvody (napr. ohrozenie dieťaťa). Ak medzi vami vznikajú nezhody, odporúča sa pokúsiť o dohodu alebo kontaktovať mediátora.
Styk s dieťaťom a jeho rozsiahlejšie možnosti
Na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom stačí v 90% detí styk s otcom 2x do mesiaca cez víkend od soboty do nedele (tzv. párnovíkendovstvo). Párnovíkendovstvo je však v rozpore so záujmom dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Neexistuje na svete matka, alebo otec, ktorí by za dva víkendy do mesiaca dokázali dieťa vychovávať, alebo sa dieťa starať.
Logickou odpoveďou je to, že dieťa potrebuje väčší styk s otcom, než iba 2x do mesiaca cez víkend tak, aby tým bol naplnený záujem dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Filtrom na rozsah styku s rodičom sú vývinové potreby dieťaťa a citové väzby dieťaťa. Vývinové potreby v sebe obsahujú o.i. vek dieťaťa a prípadnú špeciálnu starostlivosť o dieťa. Keď je dieťa dojčené, tak je logicky preferovaná matka pred otcom a tak je to správne. Ako náhle dieťa už nie je dojčené, tak by mal byť v praxi realizovaný program rozširovania styku dieťaťa a s otcom. Rozširovanie styku dieťaťa s otcom je konanie presne v záujme dieťaťa, aby si dieťa vybudovalo čo najväčšiu citovú väzbu na otca.
Ústavný súd v ČR v náleze I.ÚS 618/05 úplne jasne a zrozumiteľne formuloval, čo je pre dieťa veľmi dôležité, ak hovoríme o styku dieťaťa s rodičom a to už aj počas obdobia, než súd vynesie rozsudok: „Predbežné opatrenie upravujúce styk rodičov s deťmi musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchova prítomnosťou, či príkladom, ktorá, ako je všeobecne známe, je tou najúčinnejšou výchovnou metódou.“
Problémy v praxi a možnosti riešenia
Pri schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom zlyháva väčšina opatrovníckych súdov. Súd zverí dieťa matke, matka sa rozhodne dieťa používať ako zbraň proti otcovi a súd sa tvári, že je všetko v poriadku. Opakované bránenie v styku otca s dieťaťom je bežnou praxou takýchto matiek. Dieťa vždy ochorie presne vtedy, keď má byť s otcom, presne v termíne styku má zrazu dieťa mimoškolské aktivity… Fantázia takýchto matiek je nevyčerpateľná.
Prečítajte si tiež: Interrupcia: pohľad na zákon
V Zákone o rodine v § 25, odsek (4): „Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.“ Je napísané, čo má súd robiť, ak jeden z rodičov používa dieťa ako zbraň proti druhému rodičovi a bráni mu v styku s dieťaťom. Za celé obdobie existencie tohto znenia zákona ani jeden súd nezmenil rozhodnutie o osobnej starostlivosti tým, že by rozhodol podľa tohto paragrafu.
Ak matka striktne odmieta odovzdať dieťa otcovi, ak príde čo i len o minútu neskôr, ide o formalistický výklad rozhodnutia, ktorý nie je v súlade s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Súdne rozhodnutie má zabezpečiť, aby dieťa malo kontakt s oboma rodičmi, nie aby sa styk zbytočne komplikoval. Ak otec preukázateľne nemôže prísť presne na čas z objektívnych dôvodov (napr. dopravná zápcha), odporúčam, aby si tieto situácie dokumentoval.
Ako postupovať, ak matka bráni otcovi v styku s dieťaťom?
- Písomná výzva: Vyzvite matku písomne, aby umožnila styk s deťmi v súlade so súdnym rozhodnutím. Uveďte, že jej konanie je v rozpore so zákonom a súdnym rozhodnutím.
- Návrh na výkon rozhodnutia: Ak nebude bývalá manželka reagovať alebo bude v blokovaní pokračovať, môžete podať na príslušný súd návrh na výkon rozhodnutia podľa § 350 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Súd môže matku vyzvať na splnenie povinností a v prípade ďalšieho nerešpektovania uložiť pokutu až 1000 € aj opakovane za každé porušenie jej povinností, na čo ju môžete upozorniť, čo vyplýva z ust. § 382 Civil.
- Sociálna kuratela: Môžete kontaktovať aj sociálnu kuratelu (oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), ktorá môže preveriť situáciu a matku upozorniť na jej povinnosti.
Striedavá starostlivosť ako riešenie
Striedavá starostlivosť je usporiadanie rodiny, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa o dieťa starajú. Každý z rodičov by mal mať dieťa v starostlivosti aspoň 35% času. Dieťa môže mať jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú v starostlivosti o dieťa alebo môže dieťa bývať striedavo u jedného a u druhého rodiča.
Bolo urobených mnoho výskumov, ktoré potvrdili, že deti vyrastajúce v striedavej starostlivosti sú v priemere lepšie pripravené do života, majú menej psychických a psychosomatických problémov, sú spokojnejšie a lepšie zabezpečené ako deti vyrastajúce v starostlivosti jedného rodiča.
Ak nedokážete naďalej udržať fungovanie spoločnej rodiny, dohodnite sa navzájom o pomeroch po rozvode. Berte pritom do úvahy, že deti trpia rozvodom viac ako ich rodičia.
Prečítajte si tiež: Riaditeľka materskej školy: práva a povinnosti
Čo robiť, ak sa otec prestane stretávať s dieťaťom?
Inak by to bolo v prípade, že by ste otcovi maloletej neumožnili styk s maloletou. V tomto prípade by otec maloletej mohol podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa ust.
Výživné na dieťa
Dôležitou otázkou pri rozvodoch je výživné na deti. Jeho výška sa určuje na základe príjmu a majetkových pomerov oboch rodičov. Na Slovensku sa výživné stanovuje vo forme peňažnej sumy, ktorou jeden z rodičov prispieva na účet druhého rodiča na účely výživy detí. Výživné môže byť stanovené aj v prípade striedavej starostlivosti.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine je každý rodič povinný podieľať sa na výživu svojho maloletého dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Zohľadnenie názoru dieťaťa
Súd sa vždy snaží rozhodnúť v súlade s najlepšími záujmami detí. Prihliada na vek a názor detí, ale nie je to jediný faktor, ktorým sa riadi.
Kolízny opatrovník
Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v ochrane práv a právom chránených záujmov dieťaťa. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom.
Nový Občiansky zákonník
Vláda Slovenskej republiky pripravuje nový Občiansky zákonník. Tento zákon bude v sebe zahŕňať aj úpravu starostlivosti o deti po rozvode rodičov.