Článok sa zameriava na prepojenie pracovného pomeru, materskej dovolenky a odpočítateľnej položky, pričom analyzuje podmienky a súvislosti týchto inštitútov v slovenskom právnom poriadku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre zamestnávateľov, zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktorí sa stretávajú s týmito situáciami.
Oznamovacia povinnosť zamestnávateľov voči zdravotnej poisťovni
Zamestnávatelia majú oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni v zmysle Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) č. 12/13/2014. Toto usmernenie upravuje spôsob oznamovania zmien platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie. Zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného najneskôr do ôsmich pracovných dní.
Existujú však výnimky, kedy platiteľ poistného nemusí oznamovať zmenu zdravotnej poisťovni. Ide napríklad o situácie, keď sa zmena týka poberania rodičovského príspevku, ošetrovného, materského, nemocenského vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo Útvarom sociálneho zabezpečenia. Ak zdravotnej poisťovni poskytuje údaj o zmene platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m) a s) úrad podľa § 29b ods. 6 zákona o zdravotnom poistení alebo iný subjekt verejnej správy, povinnosť platiteľa poistného oznamovať túto zmenu zdravotnej poisťovni nevzniká.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Vo všeobecnosti platí, že všetky dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je možné uzatvárať len výnimočne. Zamestnávateľ by teda nimi nemal nahrádzať zamestnanie na trvalý pracovný pomer, ak zamestnanca potrebuje na plnenie predvídateľných a pravidelne sa opakujúcich úloh. Od roku 2023 je možné so zamestnancami uzatvárať aj nový typ dohody o pracovnej činnosti, a to dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.
Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce
Dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce je však možné použiť iba na sezónne práce uvedené v prílohe č. 1b Zákonníka práce. Táto dohoda musí byť uzatvorená písomne a môžete ju uzatvoriť maximálne na 8 mesiacov. Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce sa skončí typicky uplynutím doby, na ktorú sa uzatvorila. Okrem toho sa môže skončiť aj spôsobom dohodnutým v dohode, dohodou na jej skončení medzi zamestnávateľom a zamestnancom, či výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou lehotou.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka a práca u rovnakého zamestnávateľa
Na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce môže zamestnanec odpracovať 520 hodín v kalendárnom roku. Do tohto maximálneho rozsahu sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín za dobu trvania dohody, najviac však za 4 mesiace. Pracovný čas zamestnanca pracujúceho na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín, resp. 8 hodín u zamestnanca mladšieho ako 18 rokov.
Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci
Osobitosť dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce sa prejavuje v sociálnom poistení. Na každú takúto dohodu bez akejkoľvek výnimky sa totižto pri výpočte sociálneho poistenia uplatňuje tzv. „odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci“. Zároveň je odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci špecifická aj v tom, že sa môže uplatňovať aj na viacero dohôd súčasne.
Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci funguje tak, že sa o ňu znižuje vymeriavací základ, z ktorého sa vypočítava poistné na starobné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti, a to tak pre zamestnanca, ako aj pre jeho zamestnávateľa. Ostatné zložky sociálneho poistenia sa platia z celej sumy príjmu v plnej výške. Výška odpočítateľnej položky pri sezónnej práci je 50 % priemernej mesačnej hrubej mzdy na Slovensku za druhý kalendárny rok dozadu. V roku 2023 sa teda berie do úvahy priemerná mesačná hrubá mzda za rok 2021, ktorá bola 1211 Eur. To znamená, že odvodová odpočítateľná položka zodpovedá časti mesačného príjmu sezónneho pracovníka, ktorá v roku 2023 predstavuje sumu 605,5 eur. V roku 2024, kedy bola priemerná mesačná mzda 1524 Eur, bude výška odpočítateľnej položky vypočítaná z priemernej mzdy za rok 2022, ktorá bola 1304 Eur.
Zamestnanec pracujúci na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce platí 19 % daň z príjmov rovnako ako každý zamestnanec. Pokiaľ ide o zdravotné poistenie, tak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce platí zamestnanec 4 % a zamestnávateľ 10 %. Do príjmu nepresahujúceho sumu odpočítateľnej položky pri sezónnej práci platí sociálne poistenie zamestnanec spolu 4,40 % a zamestnávateľ spolu 10,20 %.
Aj v sociálnom poistení platia výnimky pre dôchodcov. Pri poberateľoch starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a výsluhového dôchodku s dovŕšeným dôchodkovým vekom sa neplatí invalidné poistenie. V mesiaci, v ktorom zamestnanec zarobí 605,50 eura, čo je presne maximálna suma odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci, nebudú zamestnanec ani zamestnávateľ platiť starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Prečítajte si tiež: Odvody pri rodičovskom príspevku a práci
Materská dovolenka a materské
Materská dovolenka je upravená v § 166 až 169 Zákonníka práce. Materská dovolenka patrí žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa. Dĺžka trvania materskej dovolenky je 34 týždňov. Pokiaľ ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a pokiaľ ide o ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí jej materská dovolenka v trvaní 43 týždňov.
Nárok na materskú dovolenku vzniká automaticky a zamestnávateľ je povinný ju zamestnankyni poskytnúť. Zamestnávateľovi je však žena povinná písomne oznámiť najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku a predpokladaný deň jej skončenia vrátane prípadných zmien. Podľa Zákonníka práce žena nastupuje na materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.
Nárok na materskú dovolenku má len žena, ktorá je zamestnaná. Materskú dovolenku je potrebné preto chápať ako odôvodnené pracovné voľno, ktoré žena v súvislosti s tehotenstvom a starostlivosťou o dieťa dostáva od svojho zamestnávateľa. A keďže samostatne zárobkovo činná osoba nemá zamestnávateľa, nemá nárok ani na materskú dovolenku. Naopak, ak má matka so svojou firmou uzatvorený pracovnoprávny vzťah, nárok na materskú dovolenku má.
Materské je jedna z nemocenských dávok a je upravené v § 48 až 53 zákona o sociálnom poistení. Nárok na materské po splnení určitých podmienok má žena (po dohode s matkou aj tzv. „iný poistenec“, napríklad otec dieťaťa) rovnako vtedy, keď je zamestnancom alebo keď je nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou.
Nárok na materské matke vzniká za podmienky, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do tohto obdobia sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
Prečítajte si tiež: Rodičovské povinnosti na Slovensku
Žena má nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak nastane pôrod skôr, nárok na materské vzniká odo dňa pôrodu. Materské sa poskytuje po dobu 34 týždňov od vzniku nároku na materské, osamelej matke po dobu 37 týždňov. Matka, ktorá porodila dve a viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má na materské nárok po dobu 43 týždňov od vzniku nároku na materské.
Práca počas poberania materského
Jedna zo všeobecných podmienok nároku na nemocenské dávky zamestnanca, ku ktorým patrí aj materské, je uvedená v § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Hovorí sa v ňom, že zamestnanec „nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky“. Znamená to, že ak by zamestnankyňa za obdobie poberania materského nadobudla príjem z toho istého pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého si uplatnila nárok na materské, v tomto období by nespĺňala podmienky nároku na materské.
O materskú dávku by matka neprišla vtedy, ak by uzatvorila pracovnú zmluvu alebo dohodu u iného zamestnávateľa alebo novú pracovnú zmluvu alebo novú dohodu dokonca u toho istého zamestnávateľa. Odlišná situácia sa týka samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré počas poberania dávky môžu ďalej podnikať a dosahovať príjmy bez toho, aby to malo akýkoľvek vplyv na poberanie materskej dávky. Nie je potrebné ani pozastavovať živnosť ani zrušovať živnosť, môžete naďalej podnikať bez obmedzenia. Osobitnou podmienkou pre poskytnutie materského samostatne zárobkovo činnej osobe je, že nesmie mať dlhy na nemocenskom poistení za obdobie posledných piatich rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materskej dávky (tolerancia je dlh nižší ako 5 eur).
Výška príspevku počas materskej dovolenky
Materské sa poskytuje za dni. Jeho výška je 70 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie výšky materskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie nemocenských dávok je upravené v § 56 zákona o sociálnom postení pomerne komplikovane, pretože sa odvíja od toho, kedy Vám vzniklo nemocenské poistenie a ako dlho trvalo. Vo všeobecnosti možno povedať, že výška denného materského sa bude počítať z priemerných denných hrubých príjmov zamestnanca a v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby rovnako z jej priemerných denných hrubých príjmov za určité obdobie v závislosti od toho, kedy nemocenské poistenie vzniklo a ako dlho trvalo.
Ak spĺňate nárok na materské, musíte oň požiadať. Tlačivo Sociálnej poisťovne žiadosti o materské Vám musí najskôr vyplniť lekár (nie je voľne k dispozícii). Potom v ňom ešte vyplníte niektoré údaje, podpíšete ho a predložíte príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Následne Vám materské bude vyplácané pozadu za každý kalendárny mesiac.
Zdravotné a sociálne poistenie počas poberania materskej dávky
Počas obdobia, keď sa zamestnancovi poskytuje materské, má zamestnanec podľa § 140 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Znamená to, že zamestnanec počas poberania materského neplatí žiadne sociálne poistenie aj keby počas tohto obdobia pracoval, napríklad na iný pracovný pomer alebo inú dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Ak by predsa len zamestnanec nejaký príjem, ktorý by neohrozil poberanie tejto dávky, počas obdobia poberania materského mal, jeho zamestnávateľ by za neho platil len úrazové poistenie, pretože v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť sociálne poistenie, zamestnávateľ nie je povinný platiť za tohto zamestnanca tiež žiadne sociálne poistenie okrem úrazového. A čo sa týka zdravotného poistenia, v čase poberania materského za zamestnanca platí zdravotné poistenie štát, avšak ak nejaký príjem zamestnanec v tomto období bude mať, tak tento príjem bude podliehať plným zdravotným odvodom plateným tak zamestnancom ako aj jeho zamestnávateľom.
Samostatne zárobkovo činná osoba počas poberania materského môže aj podnikať. Podľa § 140 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba nemusí v období poskytovania materského platiť žiadne sociálne poistenie bez ohľadu na to, či podniká alebo nepodniká a bez ohľadu na to, či je povinne alebo dobrovoľne poistená. Sociálne poistenie za ňu odvádza v tomto období štát. Za samostatne zárobkovo činnú osobu v období poberania materského platí zdravotné poistenie rovnako štát. Podľa § 16 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov samostatne zárobkovo činná osoba v období, počas ktorého poberá materské a platí za ňu zdravotné poistenie štát, nie je povinná zdravotnej poisťovni odvádzať ani preddavky na verejné zdravotné poistenie (ani v minimálnej výške).
Oznámenie zmien poisťovniam
Rovnako zamestnávateľ za zamestnanca, ale aj samostatne zárobkovo činná osoba za seba, by nemali zabudnúť na svoju povinnosť oznámiť skutočnosti súvisiace so začiatkom alebo skončením poberania materskej dávky alebo prechodu z nej na rodičovský príspevok príslušnej pobočke Sociálnej poisťovni alebo zdravotnej poisťovni v stanovených lehotách.
Materské pre živnostníčky a živnostníkov
Živnostníčka či živnostník nemajú nárok na materskú dovolenku, no po splnení podmienok upravených zákonom o sociálnom poistení môžu poberať dávku materské. Na úvod treba rozlišovať medzi pojmami materská dovolenka a materské. Materská dovolenka je upravená v Zákonníku práce a vzťahuje sa len na ženy v postavení zamestnanca. Ide o voľno, ktoré poskytne zamestnávateľ svojej zamestnankyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa. Pre SZČO, teda najmä živnostníkov, žiadna materská dovolenka neplatí (nedáva ju živnostník sám sebe), avšak po splnení podmienok môže byť aj živnostníkom vyplácané zo Sociálnej poisťovne materské. Poberať materské môže okrem živnostníčky - matky dieťaťa aj iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa do troch rokov veku.
Ak ide o otca živnostníka, musí rovnako splniť podmienku aktívneho nemocenského poistenia. Ďalšou podmienkou je, aby v posledných dvoch rokoch pred dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Výška materskej živnostníka, a rovnako aj živnostníčky, je vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného vymeriavacieho základu.
Ak sú splnené podmienky na priznanie materského, no jeho výška nedosiahne ani sumu rodičovského príspevku, rozdiel sa poistencovi doplatí. Výhodou v prípade poberania materského živnostníčkou či živnostníkom je to, že Sociálna poisťovňa nesleduje dosahovanie príjmu z podnikateľskej činnosti počas poberania tejto dávky.
Rodičovský príspevok
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Vypláca ho úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Na poberanie rodičovského príspevku prejde živnostníčka, príp. živnostník po skončení poberania materského. Nie je potrebné splniť žiadne osobitné podmienky ako pri materskom. Sumy rodičovského príspevku sa menia v nadväznosti na zmenu životného minima pre daný rok. Rodičovský príspevok sa obvykle poberá do troch rokov veku dieťaťa. Ak však dosahuje príjmy zo živnosti, musí si platiť sociálne odvody ako „klasický“ živnostník.
Krátenie dovolenky
Uplatňovanie inštitútu krátenia dovolenky je založené na dobrovoľnej báze, t. j. zamestnávateľ môže (nie je povinný) krátiť dovolenku. Zamestnancovi možno krátiť len dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok. Z dôvodu zákonom ustanovených prekážok v práci môže zamestnávateľ krátiť dovolenku.
Podľa všeobecného pravidla vzniká dôvod na krátenie dovolenky, ak zamestnanec zamešká v danom roku aspoň 100 pracovných dní. Dovolenku možno krátiť pred i po jej vyčerpaní. Ak dôvod pre krátenie vznikol potom, ako zamestnanec dovolenku alebo jej časť vyčerpal, je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku v takom rozsahu, na ktorý stratil nárok, prípadne na ktorý mu nárok nevznikol.
Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu.
Nezaopatrený rodinný príslušník v kontexte zdravotného poistenia
Pojem nezaopatrený rodinný príslušník je pre osoby s bydliskom na území Slovenskej republiky definovaný v zákone o zdravotnom poistení. Týmto pojmom sú označované osoby, ktoré sa v určitom momente nachádzajú v tzv. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm.
Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že jednou zo základných podmienok nezaopatrenosti podľa slovenských právnych predpisov je, že posudzovaná osoba - nezaopatrené dieťa/manžel/manželka nevykonávajú žiadnu takú zárobkovú činnosť, ktorá by mala vplyv na uplatniteľné právne predpisy posudzovanej osoby. Ak je osoba inštitúciou v štáte bydliska (zdravotnou poisťovňou v štáte bydliska) posúdená v zmysle národnej legislatívy v štáte bydliska, ako nezaopatrený rodinný príslušník, znamená to, že táto osoba si odvodzuje právo na vecné dávky (čerpanie zdravotnej starostlivosti) od osoby, od ktorej je závislá.