Povinné očkovanie zdravotníckych pracovníkov na Slovensku: História, súčasnosť a budúcnosť

Očkovanie, jeden z najvýznamnejších výdobytkov modernej medicíny, sa v posledných rokoch stáva čoraz diskutovanejšou témou. V kontexte zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú v prvej línii starostlivosti o zdravie obyvateľstva, nadobúda povinné očkovanie špecifický význam. Tento článok sa zaoberá historickým vývojom povinného očkovania na Slovensku, súčasnou situáciou a diskusiami o povinnom očkovaní zdravotníckych pracovníkov, a to najmä v súvislosti s pandémiou COVID-19.

Historický exkurz do povinného očkovania na Slovensku

História povinného očkovania na území Slovenska siaha do obdobia Rakúsko-Uhorska. Osemdesiat rokov po objave vakcíny Edwardom Jennerom, uhorský zákon zaviedol povinné pravidelné očkovanie detí proti infekčným ochoreniam. Očkovanie sa stalo štátnou záležitosťou a uskutočňovalo sa v každej obci raz ročne. Právna úprava obsahovala aj sankcie za porušenie očkovacej povinnosti, pričom "riadne vykonanie očkovania a zachovanie obozretnosti pri odoberaní očkovacej látky a jej úschove" bolo nutné "pod hrozbou pokuty alebo trestu odňatia slobody do dvoch dní."

Zákon bol novelizovaný v roku 1887, čo prinieslo ďalšie zmeny:

  • Lekár musel s časovým odstupom posúdiť úspešnosť očkovania.
  • Povinná školská dochádzka bola podmienená predložením očkovacieho certifikátu.
  • Zaviedlo sa preočkovanie detí.
  • Očkovanie sa realizovalo na miestach so zvýšenou koncentráciou ľudí (sirotince, domovy seniorov).
  • V prípade epidémií sa mohlo nariadiť povinné preočkovanie dospelých, a to pre celú populáciu alebo pre tú časť, ktorá bola nákazou najviac ohrozená.

Za porušenie povinností zákonným zástupcom hrozilo napomenutie, pokuta alebo trest odňatia slobody.

V období vojnového Slovenského štátu bola zavedená zákonná očkovacia povinnosť voči záškrtu (z. č. 71/1942 Sl.z.). Za porušenie ustanovení tohto zákona hrozila osobám povinným starať sa o deti pokuta, pričom nevymožiteľný peňažný trest sa mal premeniť na trest odňatia slobody do desiatich dní.

Prečítajte si tiež: Tri dávky očkovania

Po druhej svetovej vojne, v roku 1948, boli prijaté zákony č. 60/1948 Zb. o boji proti chorobám prenosných na ľudí a zákon č. 61/1948 Zb. o niektorých ochranných opatreniach proti tuberkulóze. V roku 1952 bol vydaný zákon č. 4/1952 Zb., ktorý upravoval oblasť povinného očkovania.

Súčasná právna úprava a povinné očkovanie na Slovensku

Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa zmenili možnosti cestovania a pobytu v iných krajinách. Očkovanie sa tak stalo dôležitou témou pre rodičov a cestovateľov. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu infekčných ochorení (ECDC) začalo zbierať údaje o očkovaní z jednotlivých európskych krajín, aby boli informácie dostupné pre občanov.

V súčasnosti sa očkovanie na Slovensku riadi zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláškou MZ SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, vyhláškou MZ SR č. 292/2008 Z. z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby a nariadením vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z. z.

Podľa týchto predpisov sú zamestnanci, ktorí sú pri práci priamo exponovaní nákaze, proti ktorej nie sú imúnni, povinní chrániť sa proti nej očkovaním. Povinné očkovanie sa vykonáva u zamestnancov, ktorí sú profesionálne vystavení zvýšenému nebezpečenstvu tuberkulózy, vírusovej hepatitídy typu A (VHA), vírusovej hepatitídy typu B (VHB), besnoty, chrípky a kliešťového zápalu mozgu.

Zamestnávateľ je povinný hradiť povinné očkovanie svojich zamestnancov. Nepodrobenie sa povinnému očkovaniu znamená porušenie zákona o ochrane verejného zdravia a môže byť sankcionované. V prípade kontraindikácie očkovania je potrebné vyjadrenie príslušného odborného lekára a lekára pracovnej zdravotnej služby.

Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva o očkovaní

Okrem povinného očkovania existuje aj odporúčané očkovanie pre osoby, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vírusovej hepatitídy typu A, vírusovej hepatitídy typu B, besnoty, chrípky a kliešťového zápalu mozgu. Lekár pracovnej zdravotnej služby vypracuje pre zamestnávateľa zoznam zamestnancov, ktorým odporúča očkovanie.

Očkovanie na Slovensku: Fakty a čísla

Očkovanie bolo na Slovensku zavedené v 50-tych rokoch 20. storočia a od roku 1986 sa riadime jednotným Národným imunizačným programom. Vďaka pravidelnému povinnému očkovaniu sa na Slovensku podarilo vyhubiť detskú obrnu a eliminovať záškrt a tetanus detí a mladistvých. Výskyt ostatných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním, sa výrazne redukoval.

Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam, ktoré môžu ohroziť ich zdravie. Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti a je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Deti sa očkujú v súlade s očkovacím kalendárom od tretieho mesiaca života.

Vysoká zaočkovanosť detskej populácie, ktorá sa v celoslovenskom priemere pohybuje v rozmedzí 98-99 %, zabezpečila, že na Slovensku bol eliminovaný až vyhubený výskyt niektorých infekčných chorôb.

Diskusia o povinnom očkovaní zdravotníckych pracovníkov proti COVID-19

Pandémia COVID-19 priniesla do diskusie o povinnom očkovaní nové aspekty. Vzhľadom na vysokú prenosnosť vírusu a závažnosť ochorenia sa v mnohých krajinách začala diskutovať otázka povinného očkovania zdravotníckych pracovníkov.

Prečítajte si tiež: Argumenty za a proti povinnému očkovaniu

V Európe už viaceré krajiny zaviedli povinné očkovanie proti COVID-19 pre zdravotníkov a sociálnych pracovníkov. K Taliansku, Grécku, Francúzsku či Lotyšsku sa pridalo aj Maďarsko. Argumentom pre zavedenie povinného očkovania je ochrana zraniteľných pacientov, zabezpečenie plynulého chodu zdravotníckeho systému a zníženie rizika prenosu vírusu v zdravotníckych zariadeniach.

Na Slovensku sa zatiaľ povinné očkovanie proti koronavírusu nechystá. Názory na túto otázku sa rôznia nielen medzi politikmi, ale aj medzi odborníkmi. Niektorí odborníci tvrdia, že by to bolo prospešné, zatiaľ čo iní sú proti povinnému očkovaniu.

Argumenty pre a proti povinnému očkovaniu zdravotníkov

Argumenty pre povinné očkovanie zdravotníkov:

  • Ochrana pacientov: Zdravotníci prichádzajú do kontaktu s pacientmi, ktorí sú často zraniteľní a majú oslabenú imunitu. Očkovanie zdravotníkov znižuje riziko prenosu infekcie na týchto pacientov.
  • Zabezpečenie zdravotnej starostlivosti: Ak by sa zdravotníci nakazili COVID-19, museli by ísť do karantény, čo by mohlo viesť k nedostatku personálu a ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Očkovanie znižuje riziko nákazy a zabezpečuje plynulý chod zdravotníckeho systému.
  • Etická povinnosť: Zdravotníci majú etickú povinnosť chrániť zdravie svojich pacientov. Očkovanie je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako túto povinnosť naplniť.
  • Príklad pre verejnosť: Ak sa zdravotníci dajú zaočkovať, môžu ísť príkladom pre verejnosť a zvýšiť dôveru v očkovanie.

Argumenty proti povinnému očkovaniu zdravotníkov:

  • Právo na autonómiu: Každý má právo rozhodovať o svojom vlastnom tele a zdravotnej starostlivosti. Povinné očkovanie môže byť vnímané ako zásah do tejto autonómie.
  • Možné vedľajšie účinky: Aj keď sú vakcíny proti COVID-19 bezpečné a účinné, existuje riziko vedľajších účinkov. Niektorí zdravotníci sa môžu obávať týchto vedľajších účinkov a odmietať očkovanie.
  • Nedostatok personálu: Ak by sa zaviedlo povinné očkovanie, niektorí zdravotníci by mohli odmietnuť očkovanie a odísť z práce, čo by mohlo viesť k nedostatku personálu.
  • Narušenie dôvery: Povinné očkovanie môže narušiť dôveru medzi zdravotníkmi a pacientmi.

Alternatívne riešenia

Vzhľadom na rôzne argumenty pre a proti povinnému očkovaniu zdravotníckych pracovníkov existujú aj alternatívne riešenia, ktoré by mohli pomôcť zvýšiť zaočkovanosť a zároveň rešpektovať individuálne práva a slobody:

  • Pozitívna motivácia: Namiesto povinného očkovania by sa mohli zdravotníci motivovať k očkovaniu rôznymi benefitmi, ako napríklad finančné odmeny, dni voľna alebo iné výhody.
  • Vzdelávanie a komunikácia: Je dôležité poskytovať zdravotníkom presné a zrozumiteľné informácie o vakcínach proti COVID-19 a odpovedať na ich otázky a obavy. Otvorená komunikácia a vzdelávanie môžu pomôcť zvýšiť dôveru v očkovanie.
  • Pravidelné testovanie: Namiesto povinného očkovania by sa mohli nezaočkovaní zdravotníci pravidelne testovať na COVID-19. Toto by pomohlo znížiť riziko prenosu infekcie v zdravotníckych zariadeniach.
  • Práca s očkovanými pacientmi: Nezaočkovaní zdravotníci by mohli pracovať len s očkovanými pacientmi alebo pacientmi po prekonaní COVID-19.

tags: #povinne #ockovanie #zdravotnickych #pracovnikov