Očkovanie patrí medzi najvýznamnejšie medicínske objavy, ktoré zachránili nespočetné množstvo životov na celom svete. Vďaka vakcinácii sa na Slovensku v súčasnosti vyskytuje len minimum infekčných ochorení, ktoré sú bežné v rozvojových krajinách. Avšak, aj napriek nesporným benefitom, je očkovanie na Slovensku, rovnako ako aj v iných krajinách, predmetom verejnej diskusie a rôznych názorov.
História očkovania na Slovensku
Cesta vakcinácie na územie dnešného Slovenska sa začala v rakúskej Viedni. Jedným z prvých priekopníkov očkovania proti pravým kiahňam bol Michal Schönbauer (1776-1860), rodinný lekár grófa Balassu. Ten v máji 1801 očkoval šesť detí na grófovom panstve v Eberharde (dnes Malinovo). Prvé hromadné a verejné očkovanie proti kiahňam Jennerovou metódou (kravskou matériou) vykonal prešporský (bratislavský) lekár Teofil Zachariáš Huszty (1754-1806), ktorý v období od 18. júla a 5. augusta 1801 zaočkoval 111 detí. Po týchto vakcinačných úspechoch bol 9. júla 1836 vydaný prvý zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam.
Očkovanie ako štátna záležitosť, sa podľa uhorského zákona uskutočňovalo v každej obci raz ročne. Právna úprava obsahovala všeobecné sankčné ustanovenie, podľa ktorého bolo "riadne vykonanie očkovania a zachovanie obozretnosti pri odoberaní očkovacej látky a jej úschove" nutné "pod hrozbou pokuty alebo trestu odňatia slobody do dvoch dní." Predmetný zákon bol novelizovaný v roku 1887, od kedy sa požadovalo, aby lekár s časovým odstupom posúdil úspešnosť očkovania, ďalej aby bola povinná školská dochádzka podmienená predložením očkovacieho certifikátu, aby došlo k preočkovaniu detí, tiež aby sa očkovalo na miestach zvýšenej koncentrácie ľudí (napr. sirotince či domovy seniorov) a pre prípad epidémií sa mohlo nariadiť povinné preočkovanie dospelých, a to pre celú populáciu alebo pre tú časť, ktorá bola nákazou v dôsledku svojho spôsobu života a bývania najviac ohrozená. Tomu zodpovedal sankčný mechanizmus: porušenie povinností zákonným zástupcom malo za následok napomenutie, resp. pokutu.
Slovensko sa po roku 1918 stalo súčasťou Československej republiky (ČSR), v ktorej sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo už v roku 1919. Bývalá Československá socialistická republika (ČSSR) sa zaradila k popredným krajinám v povinnom očkovaní. Povinné očkovanie proti tuberkulóze sa začalo v roku 1953. V roku 1957 sa začalo prvé celonárodné očkovanie na svete proti detskej obrne. Od roku 1959 sa zaviedlo povinné očkovanie proti čiernemu kašľu. V roku 1982 prvýkrát zaočkovali 14-ročné dievčatá proti rubeole a v roku 1987 sa zaviedlo očkovanie kombinovanou vakcínou proti osýpkam a mumpsu.
Legislatíva upravujúca povinné očkovanie na Slovensku
Právny základ ochrany zdravia v Slovenskej republike predstavuje čl. 40 ústavy. Je ním deklarovaný pozitívny záväzok štátu účinne zabezpečovať ochranu zdravia, ktorý je realizovaný predovšetkým prijatím právnej úpravy zameranej na ochranu zdravia. Teda už to nie je len o tom, že štát nezasahuje, práve naopak, má povinnosť konať, a ak tak neurobí poruší to-ktoré právo. Avšak pritom musí štát nevyhnutne zasiahnuť do viacerých oblastí života spoločnosti. Je v súlade s pozitívnym záväzkom štátu vyplývajúcim z čl. 40 ústavy chrániť z pozície štátu pred týmto stavom celú spoločnosť.
Prečítajte si tiež: Tri dávky očkovania
V SR je zavedený aj komplexný program prevencie prenosných ochorení - Národný imunizačný program. Je legislatívne zabezpečený Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR o prevencii a kontrole prenosných ochorení č. 585/2008 Z.z., zákonom č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon ustanovuje povinnosti fyzických a právnických osôb v oblasti prevencie a kontroly prenosných ochorení.
Vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z.z.
Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.
- § 1 Všeobecné ustanovenia: Definuje rozsah prevencie a kontroly prenosných ochorení, ktoré sa vzťahujú na každé ochorenie, ktoré sa môže preniesť na človeka, s osobitným zreteľom na prenosné ochorenia podliehajúce povinnému hláseniu v Slovenskej republike a tie prenosné ochorenia a špeciálne zdravotné problematiky, ktoré sú zahrnuté do špecializovaných sietí pre epidemiologický dohľad nad prenosnými ochoreniami.
- § 2 Mimoriadna epidemiologická udalosť: Definuje mimoriadnu epidemiologickú udalosť ako situáciu, kedy sa nad očakávanú úroveň v určitom mieste a čase vyskytne podozrenie na prenosné ochorenie, prenosné ochorenie alebo úmrtie na prenosné ochorenie.
- § 3 Aktivačná úroveň systému rýchlej reakcie: Určuje tri aktivačné úrovne systému rýchlej reakcie v závislosti od závažnosti epidemiologickej situácie.
- § 4 Hlásenie: Ukladá poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotníckym pracovníkom povinnosť hlásiť príslušnému regionálnemu úradu prenosné ochorenia a podozrenia na závažné alebo rýchlo sa šíriace prenosné ochorenia.
- § 5 Očkovanie a jeho druhy: Rozlišuje rôzne druhy očkovania, vrátane povinného pravidelného očkovania, povinného očkovania osôb vystavených zvýšenému nebezpečenstvu nákaz, odporúčaného očkovania a očkovania na vlastnú žiadosť.
- § 6 Povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek: Stanovuje, že očkovanie detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva najskôr prvý deň desiateho týždňa života dieťaťa. Očkovanie detí proti osýpkam, mumpsu a ružienke sa vykonáva najskôr prvý deň 15. mesiaca života dieťaťa. Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva každých 15 rokov.
- § 7 Povinné očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz: Definuje skupiny osôb, ktoré sú povinné podrobiť sa očkovaniu proti tuberkulóze, vírusovému zápalu pečene typu B, tetanu, besnote, chrípke, pneumokokovým invazívnym infekciám, vírusovému zápalu pečene typu A a meningokokovým infekciám.
- § 8 Povinné očkovanie osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz: Ukladá povinnosť očkovania proti tuberkulóze, vírusovému zápalu pečene typu B, besnote, chrípke, kliešťovému zápalu mozgu a vírusovému zápalu pečene typu A osobám, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu týchto nákaz.
- § 9 Odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz: Umožňuje lekárovi rozhodnúť o potrebe očkovania proti chrípke, pneumokokovým invazívnym infekciám, vírusovému zápalu pečene typu B a A, meningokokovým infekciám, hemofilovým infekciám a infekciám spôsobeným humánnymi papilomavírusmi u osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu týchto nákaz.
- § 10 Odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz: Umožňuje lekárovi rozhodnúť o potrebe očkovania proti besnote a kliešťovému zápalu mozgu u osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu týchto nákaz.
Očkovací kalendár
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky každoročne vydáva tzv. očkovací kalendár - oficiálny harmonogram, podľa ktorého sa vykonávajú povinné a odporúčané očkovania u detí a dospelých. Určuje kedy, v akom veku a proti ktorým ochoreniam sa má dieťa zaočkovať a v akých časových intervaloch sa má vykonať preočkovanie.
V súčasnosti platný očkovací kalendár stanovuje nasledovné povinné očkovania:
- V 3. mesiaci života (od prvého dňa 10. týždňa): očkovanie hexavakcínou (záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, vírusový zápal pečene typu B, invazívne hemofilové nákazy) a vakcínou proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam.
- V 5. mesiaci života: 2. dávka hexavakcíny a vakcíny proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam.
- V 11. mesiaci života: 3. dávka hexavakcíny a vakcíny proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam.
- Najskôr prvý deň 15. mesiaca, najneskôr v 18. mesiaci života: očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR vakcína).
- V 5. roku života: preočkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR vakcína).
- V 6. roku života: preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne.
- V 13. roku života: preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne.
Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov.
Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva o očkovaní
Výnimky z povinného očkovania a sankcie za nezaočkovanie
Zákon pripúšťa výnimky z povinného očkovania v prípade, ak má dieťa závažné zdravotné problémy, pri ktorých by mohlo dôjsť ku kontraindikácii alebo z iných, lekárom zdôvodnených dôvodov.
Ak rodič odmietne dať dieťa zaočkovať, na základe hlásenia očkujúceho lekára si príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva pozýva zákonných zástupcov dieťaťa na ústne prekonzultovanie, aby ich informoval o význame očkovania a rizikách hroziacich dieťaťu v prípade, ak nebude zaočkované. Ak ani po tomto pohovore rodič nesúhlasí s povinným očkovaním, regionálny úrad verejného zdravotníctva má možnosť to riešiť priestupkovým konaním, keďže podľa § 56 ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane zdravia, ide o priestupok na úseku verejného zdravotníctva. Za tento priestupok hrozí rodičom od Úradu verejného zdravotníctva pokuta, v súhrnnej výške do 331 EUR.
Súčasťou legislatívneho návrhu je aj zrušenie sankcií za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu, ktoré v súčasnosti môžu byť uložené v celkovej súhrnnej výške 331 eur. Sankcie by sa zrušili po 12-tich rokoch od zavedenia do praxe.
Očkovanie a prijatie do materskej školy
Podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní je údaj o povinnom očkovaní jednou z podmienok prijatia dieťaťa do predprimárneho vzdelávania, teda do materskej školy. Táto požiadavka sa nevzťahuje na prijatie na základné vzdelávanie. Do predškolského zariadenia budú môcť byť v budúcnosti prijaté len deti zaočkované povinným očkovaním. Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva po odborných diskusiách, s cieľom prevencie a ochrany zdravia detskej populácie, navrhujú, aby bolo do predškolského zariadenia prijaté iba zaočkované dieťa.
Aktuálne diskusie a trendy v oblasti očkovania
V posledných rokoch sa v spoločnosti čoraz viac diskutuje o povinnom očkovaní a jeho opodstatnenosti. Na sociálnych sieťach sa šíria nepodložené tvrdenia o negatívnych účinkoch očkovania, čo vedie k poklesu zaočkovanosti populácie. Tento trend je znepokojujúci, pretože môže viesť k opätovnému šíreniu infekčných ochorení, ktoré boli vďaka očkovaniu takmer eliminované.
Prečítajte si tiež: Argumenty za a proti povinnému očkovaniu
Na sociálnych sieťach sa šíri tvrdenie, že nový školský zákon zavádza povinné očkovanie detí na školách. V skutočnosti však žiadna takáto nová povinnosť schválená nebola. Povinné očkovanie na Slovensku dlhodobo upravujú iné zákony, novelizácia školského zákona sa ho týka len okrajovo - v súvislosti s plánovaným prepojením prihláškového systému na zdravotné registre.
Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje zaočkovanosť detskej populácie za posledný rok pod 95%, teda pod hranicou potrebnou na dosiahnutie kolektívnej ochrany populácie na krajskej úrovni, a to v rámci základného očkovania proti MMR v 15. - 18. mesiaci života.