Starostlivosť o choré dieťa, najmä ak ide o dieťa so zdravotným postihnutím, predstavuje pre rodičov a rodinných príslušníkov náročnú situáciu. Slovenská legislatíva, konkrétne Zákonník práce a zákon o sociálnom poistení, však pamätá na túto skutočnosť a poskytuje zamestnancom určité práva a nároky. Tento článok sa zameriava na problematiku sprevádzania zdravotne postihnutého dieťaťa k lekárovi z pohľadu Zákonníka práce, vrátane nároku na pracovné voľno, ošetrovné a ďalšie súvisiace aspekty, aby objasnil práva a povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov v tejto oblasti. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, a to na základe platnej legislatívy, najmä Zákonníka práce.
Základné práva zamestnanca pri návšteve lekára
Zákonník práce garantuje zamestnancom určité práva v prípade, ak potrebujú navštíviť lekára. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci, ak je táto absencia spojená s vyšetrením alebo ošetrením v zdravotníckom zariadení. Návšteva lekára je jedna z dôležitých osobných prekážok zamestnanca, pri ktorej je zamestnávateľ povinný zamestnancovu neprítomnosť ospravedlniť, pričom zamestnanec má nárok na náhradu mzdy.
Platené pracovné voľno na lekárske vyšetrenie
Zamestnanci majú nárok na platené pracovné voľno v súvislosti s návštevou lekára v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však 7 dní v kalendárnom roku. Toto voľno je určené na ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení. Dôležité je, aby zamestnanec čerpal pracovné voľno len v nevyhnutnom rozsahu a, ak je to možné, nastúpil do práce pred alebo po absolvovaní vyšetrenia. Platené voľno znamená, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančnú náhradu k mzde za čas strávený na vyšetrení alebo ošetrení. Ak zamestnanec nevyčerpá všetkých 7 dní v kalendárnom roku, nemôže si ich presunúť do nasledujúceho roka.
Nárok pri nástupe do zamestnania v priebehu roka
Ak zamestnanec nastúpi do zamestnania v priebehu kalendárneho roka, zamestnávateľ môže skrátiť nárok na platené voľno. Nemôže ho však odoprieť úplne. Zákonník práce limituje rozhodnutie zamestnávateľa, ktorý musí poskytnúť platené voľno pri návšteve lekára najmenej v rozsahu jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru.
Napríklad, ak zamestnancovi vznikol pracovný pomer 1.7.2023, zamestnávateľ mu môže v roku 2023 poskytnúť krátený počet dní nároku na návštevu lekára, a to 5 dní.
Prečítajte si tiež: SIDS a bezpečnosť dojčiat
Návštevy lekára, ktoré sa nezapočítavajú do 7 dní
Niektoré návštevy u lekára sa nezapočítavajú do bežných 7 dní plateného voľna. Ide o nevyhnutné návštevy u lekára súvisiace s tehotenstvom, s povinnou lekárskou prehliadkou či súvisiace s účasťou na darovaní krvi, aferéze alebo darovaní ďalších biologických materiálov.
Preventívne prehliadky v tehotenstve
V prípade preventívnej prehliadky súvisiacej s tehotenstvom, za podmienky, že ošetrenie alebo vyšetrenie nie je možné vykonať mimo pracovného času, zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas.
Darovanie krvi a biologického materiálu
V prípade darovania krvi, aferézy alebo iných biologických materiálov bude poskytnuté platené voľno taktiež v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Do nevyhnutne potrebného rozsahu je zahrnutý aj čas potrebný na cestu a čas potrebný na zotavenie.
Špecifiká pre rodičov ZŤP detí
Rodičia alebo iní rodinní príslušníci majú nárok na náhradu mzdy aj v prípade, ak sprevádzajú zdravotne postihnuté dieťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. V takomto prípade sa nejedná o bežné sprevádzanie, čiže nespadá do čerpania uvedených 7 dní plateného pracovného voľna.
Pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno (voľno s náhradou mzdy) na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v rozsahu sedem dní za rok.
Prečítajte si tiež: Možnosti a perspektívy vzdelávania
Kto sa považuje za rodinného príslušníka?
Sprevádzať je možné manžela, dieťa (vlastné alebo zverené do starostlivosti súdom), rodiča, súrodenca, manžela súrodenca, rodiča manžela, súrodenca manžela, prarodiča, prarodiča manžela, vnuka a osobu, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti.
Podmienky poskytnutia plateného voľna
Platené pracovné voľno musí zamestnávateľ poskytnúť pri náhlom ochorení alebo úraze, ako aj pri sprevádzaní na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Ak zamestnanec vie, že v určitom termíne bude sprevádzať rodinného príslušníka k lekárovi, mal by o poskytnutie pracovného voľna včas požiadať. Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia.
Rozsah plateného voľna
Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku.
Sprevádzanie ZŤP dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi platené voľno aj na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy najviac na desať dní v kalendárnom roku.
Ako rátať pracovné voľno s náhradou mzdy
Ak ide zamestnanec napríklad na 1 hodinu k zubárovi, zamestnávateľ z celkového nároku platenej prekážky v práci odpočíta 1 hodinu. Ak má zamestnanec 40 hodinový týždenný pracovný čas, ročný limit platenej náhrady v počte 7 dní je v prepočte na hodiny v rozsahu 56 hodín.
Prečítajte si tiež: Vek a trvanie výživného
Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri pracovnom voľne na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca a na sprevádzanie sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.
Napríklad ak zamestnanec pracuje v 37,5-hodinovom pracovnom týždni, kde sú zmeny rozvrhnuté na 3 dni s 11,5-hodinovou zmenou a 1 deň s 3-hodinovou zmenou, priemerná dĺžka pracovného času pripadajúca na jeden deň prepočítaná cez 5-dňový týždeň predstavuje 7,5 h.
Povinnosti zamestnanca
Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, najčastejšie prostredníctvom priepustky, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu, napríklad telefonicky. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. V praxi je najčastejšie používaným dokladom priepustka zamestnávateľa, na ktorej lekár pečiatkou a podpisom potvrdí dátum a čas vyšetrenia.
V zmysle GDPR a Zákona o ochrane osobných údajov zamestnávateľ na spracovanie údajov uvedených v priepustke alebo v inom doklade o návšteve lekára nepotrebuje súhlas dotknutých osôb - zamestnanca a lekára, pretože ide o plnenie zákonnej povinnosti preukázať prekážku zamestnanca v práci. Toto platí v prípade, že doklad obsahuje len údaje v rozsahu meno a priezvisko zamestnanca, prípadne meno sprevádzanej osoby, dátum a čas vyšetrenia a pečiatka a podpis lekára.
Práva zamestnávateľa
Zamestnávateľ môže požadovať, aby ste vopred oznámili prekážku v práci z dôvodu vyšetrenia a po návrate predložili potvrdenie s časovým rozsahom. Zamestnávateľ si môže preveriť návštevu lekára zamestnanca. V prípade, že má zamestnávateľ oprávnené podozrenie o uskutočnenej návšteve lekára zamestnancom, môže si to preveriť akokoľvek.
Rôzne formy pracovného pomeru
Tieto pravidlá sa vzťahujú iba na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy. Nárok na poskytnutie pracovného voľna z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka nemajú ľudia pracujúci na dohodu ani samostatne zárobkovo činné osoby.
Integrovaná posudková činnosť a ŤZP
Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím . Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.
Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len osoba s ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „ŤZP“) je znevýhodnenie , ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama .
Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.
Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav, resp.
Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z.
Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.
Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z.
Lekárska posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa zákona č. 447/2008 Z. z. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Sociálna posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva výlučne v rámci integrovanej posudkovej činnosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti.
Riešenie problémov s neuznaním návštevy lekára zamestnávateľom
Ak sa stretávate s problémom, že zamestnávateľ neakceptuje možnosť čerpania voľna na návštevu lekára (teda tzv. paragraf), postupujte nasledovne:
- Informujte zamestnávateľa: Jemne vysvetlite zamestnávateľovi, že podľa zákona máte nárok na pracovné voľno za účelom návštevy lekára.
- Písomné potvrdenie: Ak zamestnávateľ neuznáva návštevu lekára podľa § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, treba mu písomne predložiť potvrdenie od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumu, času a poznámkou, že vyšetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, a zároveň ho upozorniť, že ide o zákonnú prekážku v práci na strane zamestnanca, ktorú je povinný ospravedlniť a nahradiť mzdu za nevyhnutne potrebný čas.
- Obráťte sa na inšpektorát práce: V prípade, že sa situácia nerieši, môžete podať podnet na príslušný inšpektorát práce.
Je dôležité, aby ste poznali svoje práva a nebáli sa ich uplatňovať. Zamestnanec má právo čerpať platené voľno (pracovné voľno s náhradou mzdy) na návštevu zdravotníckeho zariadenia v rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku. Jeden deň pracovného voľna zodpovedá priemernej dĺžke pracovnej zmeny podľa ustanoveného týždenného pracovného času. Pri osemhodinovom pracovnom čase (40 hodín týždenne) je to 56 hodín ročne.
Rovnako je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno (voľno s náhradou mzdy) na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v rozsahu sedem dní za rok. Ak zamestnanec potrebuje ďalšie pracovné voľno, aby mohol sprevádzať rodinného príslušníka, zamestnávateľ mu ho môže (a nemusí) poskytnúť, ale už ako neplatené voľno (bez náhrady mzdy).
Sprevádzať je možné manžela, dieťa (vlastné alebo zverené do starostlivosti súdom), rodiča, súrodenca, manžela súrodenca, rodiča manžela, súrodenca manžela, prarodiča, prarodiča manžela, vnuka a osobu, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti. Zamestnávateľ nesmie od zamestnanca požadovať informácie o jeho rodinných pomeroch, preto si ani nemôže overovať, či sprevádzaná osoba skutočne je príbuzným zamestnanca (napríklad pri rozdielnych priezviskách).
Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov. Zdravotnícke zariadenie by preto nemalo vystaviť potvrdenie pre zamestnávateľa viac ako jednému človeku.
Tieto pravidlá sa vzťahujú iba na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy. Nárok na poskytnutie pracovného voľna z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka nemajú ľudia pracujúci na dohodu ani samostatne zárobkovo činné osoby.
Ošetrovné ako dávka nemocenského poistenia
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny. Ide o neplatené pracovné voľno (bez náhrady mzdy).
Počas ošetrovania možno poberať dávku zo Sociálnej poisťovne, ktorá sa nazýva ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou. Blízkym príbuzným je choré dieťa (aj dospelé), manžel/manželka, rodič a svokor/svokra (rodič manžela/manželky). Zákon o sociálnom poistení, ktorý ošetrovné upravuje, hovorí výslovne o manželovi a manželke, ošetrovné preto nie je možné poberať pri ošetrovaní chorého druha alebo družky (prípadne inej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti) a ich rodičov. Rovnako nie je možné poberať ošetrovné pri ošetrovaní súrodencov.
Podmienky nároku na ošetrovné
Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia, čo znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená (je zamestnancom, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou) alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmych dní po zániku nemocenského poistenia (napríklad počas siedmych dní od skončenia pracovného pomeru). Na to, aby dobrovoľne nemocensky poistená osoba mohla mať nárok na ošetrovné, musí byť poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom potreby ošetrovania.
Ošetrovné priznáva a vypláca pobočka Sociálnej poisťovne podľa trvalého bydliska žiadateľa na základe žiadosti o ošetrovné (I. a II. diel), ktorú vystaví lekár chorého. Zamestnanec I. a II. diel žiadosti predloží svojmu zamestnávateľovi na potvrdenie a potom ju odovzdá Sociálnej poisťovni. Samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba odovzdajú I. a II. diel žiadosti o ošetrovné pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta ich trvalého bydliska.
Dĺžka a výška ošetrovného
Výška ošetrovného je 55 % z denného vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda, vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého odvádza nemocenské do Sociálnej poisťovne, a vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Výška ošetrovného je rovnaká za všetky dni, za ktoré sa poberá.
Ošetrovné sa poskytuje za najviac desať kalendárnych (nie pracovných) dní. Zostať s blízkym doma a ošetrovať ho je možné aj dlhšie (za predpokladu, že to umožní zamestnávateľ), no bez nároku na ošetrovné či inú dávku nemocenského poistenia.
Nárok na ošetrovné vzniká v tom istom prípade len raz a len jednej osobe. Nie je preto možné napríklad to, aby pri dva týždne trvajúcej chorobe pacienta poberala desať dní ošetrovné manželka a štyri dni syn. Súčasne sa nedá poberať ani ošetrovné a nemocenské.
Špecifické situácie a ich riešenia
Sprevádzanie družky/druha k lekárovi
Podľa § 40 ods. 5 Zákonníka práce, ak žijete s partnerom v spoločnej domácnosti a máte spoločné dieťa, považujete sa za rodinných príslušníkov. V takom prípade má partner nárok na sprevádzanie družky k lekárovi, ak sú splnené podmienky uvedené v § 141 ods. 2 písm. c).
Ako postupovať, ak zamestnávateľ odmieta uznať nárok?
- Informovať zamestnávateľa: Písomne informovať zamestnávateľa o spoločnej domácnosti a predložiť doklady (napr. kópiu občianskeho preukazu s rovnakým trvalým pobytom, rodný list spoločného dieťaťa).
- Kontaktovať právnika: Ak zamestnávateľ naďalej odmieta uznať nárok, odporúča sa kontaktovať právnika, ktorý posúdi situáciu a poradí, ako postupovať ďalej.
- Národný inšpektorát práce: V prípade pretrvávajúceho problému je možné kontaktovať príslušný Národný inšpektorát práce.
Opatrovateľské voľno
Zákonník práce nepozná inštitút "opatrovateľského voľna". Ak sa zamestnanec potrebuje dlhodobo starať o člena rodiny, môže požiadať o pracovné voľno bez náhrady mzdy (§ 141 ods. 3 písm. c) ZP).
Pracovné voľno pri úmrtí rodinného príslušníka
Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy pri úmrtí rodinného príslušníka v rozsahu uvedenom vyššie (v závislosti od stupňa príbuzenstva). Zákonník práce neurčuje, že deň na obstaranie pohrebu musí byť čerpaný bezprostredne pred pohrebom - musí však byť v primeranej časovej súvislosti s touto udalosťou. Dni voľna sa čerpajú podľa potreby zamestnanca, pričom jeden deň sa spravidla čerpá v deň pohrebu a druhý deň podľa potreby na vybavenie záležitostí súvisiacich s pohrebom (napr. deň pred alebo po pohrebe).
Sprevádzanie otčima k lekárovi
Nárok na sprevádzanie k lekárovi sa týka iba rodinného príslušníka daného zamestnanca, ako ho definuje § 40 ods. 5 ZP.
Sprevádzanie starým rodičom
Starý rodič, ktorý je zamestnancom, má nárok na pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku. Toto pracovné voľno sa poskytuje s náhradou mzdy. Ak sa starý rodič zamestnal u zamestnávateľa v priebehu roka, tak mu môže nárok na pracovné voľno (tých 7 dní) krátiť. Zamestnanec/starý rodič by mal vopred požiadať zamestnávateľa o pracovné voľno, predovšetkým ak vopred vie, že bude sprevádzať vnuka k lekárovi. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať.
Dôležité aspekty a obmedzenia
- Potvrdenie od lekára: Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov. Zdravotnícke zariadenie by preto nemalo vystaviť potvrdenie pre zamestnávateľa viac ako jednému človeku.
- Pracovný pomer: Tieto pravidlá sa vzťahujú iba na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy. Nárok na poskytnutie pracovného voľna z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka nemajú ľudia pracujúci na dohodu ani samostatne zárobkovo činné osoby.
- Časový rozsah: Platené pracovné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku. Pri osemhodinovom pracovnom čase na deň (40 hodín týždenne) je to 56 hodín ročne.
Hospitalizácia dieťaťa s rodičom
Rodičia, starí rodičia či iní príbuzní tak už nebudú odkázaní len na dobrú vôľu nemocníc, ale na jasne definované právo. Nové pravidlá definujú aj to, kto môže dieťa sprevádzať - nemusí ísť výlučne o rodiča, ale aj o starého rodiča, pestúna či inú blízku osobu. Ak ide o deti do troch rokov, prítomnosť rodiča alebo inej blízkej osoby hradí zdravotná poisťovňa. V ostatných prípadoch si úhradu za ubytovanie sprievodcu určuje nemocnica na základe svojho cenníka. Ak rodič nemá finančné prostriedky na úhradu poplatkov či ochranných pomôcok, nemal by to byť dôvod na odmietnutie jeho prítomnosti.
Sprevádzanie príbuzného počas jeho hospitalizácie nie je dôvodom na poskytnutie pracovného voľna zamestnávateľom. Rodič sprevádzajúci dieťa počas pobytu v nemocnici, môže byť z tohto dôvodu práceneschopný a poberať nemocenské.
tags: #postihnute #dieta #u #lekara