Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS), známy aj ako "Sudden Infant Death Syndrome", je desivá udalosť, kedy dôjde k neočakávanému a náhlemu úmrtiu dieťaťa mladšieho ako jeden rok. Príčina úmrtia zostáva neobjasnená aj po vykonaní podrobného patologicko-anatomického rozboru pitvou, obhliadke miesta úmrtia a zohľadnení všetkých informácií o zdravotnom stave dieťaťa. V západných krajinách predstavuje SIDS jednu z najčastejších príčin úmrtia detí vo veku od prvého do dvanásteho mesiaca života, s podielom približne 25%.
Hoci sa v posledných desaťročiach podarilo výskyt SIDS znížiť takmer o polovicu, stále postihuje 30 až 60 detí na 100 000 narodených. Žiaľ, v posledných rokoch sa nedarí tieto hodnoty ďalej znižovať. Moderná medicína zatiaľ nevie predpovedať, ktoré dieťa bude postihnuté SIDS, ale dokáže identifikovať rizikové skupiny, ktoré sú ohrozené viac.
Príčiny a rizikové faktory SIDS
Predpokladá sa, že SIDS je spôsobený poruchou inervácie a regulácie dychovej aktivity dýchacieho svalstva v kombinácii s nezrelosťou centrálnej nervovej sústavy dieťaťa. V predĺženej mieche mozgu sa nachádzajú nervové bunky zodpovedné za spontánne dýchanie. U niektorých detí bol zistený dedičný defekt spôsobujúci poruchu vodivého systému srdca. Iní autori uvažujú o aspirácii žalúdočného obsahu s reflexnou zástavou dýchania ako o možnej príčine, hoci tento názor ustupuje.
Existuje pestrá skupina faktorov, ktoré sa vyskytujú u väčšiny detí postihnutých SIDS. Hoci sa SIDS vyskytuje u detí z rôznych sociálnych prostredí, častejšie postihuje deti z nižších spoločenských vrstiev, deti príliš mladých alebo slobodných matiek a rodičiek s nižšou vedomostnou úrovňou. Rizikovejším pohlavím sú chlapci (o 30-50%) a najrizikovejšou skupinou sú deti medzi 2. a 4. mesiacom života.
Medzi ďalšie rizikové faktory patria:
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
- Nízka pôrodná hmotnosť novorodenca (<2500g)
- Predčasný pôrod (>6 týždňov pred termínom)
- Kratšie odstupy medzi jednotlivými graviditami
- Druhé a ďalšie tehotenstvá (3-4x násobné riziko)
- Fajčenie matky počas tehotenstva (3-5x vyššie riziko, úmerné dennej dávke cigariet)
- Neprimeraná poloha dieťaťa pri spánku (poloha na brušku)
Americká spoločnosť detských lekárov (AAP) odporúča už viac ako 10 rokov, aby sa deti neukladali pri spánku na bruško (pronačná poloha). Vhodné sú poloha na chrbte (supinačná poloha) a poloha na boku. Avšak, aj poloha na boku môže prinášať približne dvojnásobný nárast rizika SIDS.
V minulosti sa tradovalo, že pri polohe na chrbte hrozí riziko vdýchnutia potravy (aspirácia), ale štúdie ukazujú, že najväčšie riziko aspirácie a následného udusenia je spojené s polohou na brušku.
Nevhodné matrace (príliš mäkké alebo zdeformované), vankúšiky v okolí dieťaťa, obliečky presahujúce rozmery periniek a voľné prestieradlá v kombinácii s polohou na brušku znamenajú až 20-násobne zvýšené riziko SIDS. Spanie matky s dieťaťom v posteli je tiež rizikovým faktorom, najmä ak je dieťa mladšie ako 4 mesiace. Riziko sa zvyšuje, ak dieťa spí so súrodencom.
Dlhé obdobie sa tradoval pozitívny vplyv dojčenia na zníženie pravdepodobnosti SIDS. Súvisí to skôr s faktorom matky, nakoľko sa preukázalo, že matky, ktoré koja, patria k matkám vzdelaným a uvedomelým a vnímajú riziká hroziace ich novorodencom a uplatňujú opatrenia, ktoré riziko SIDS znižujú. Dojčenie však jednoznačne znižuje pravdepodobnosť úmrtia dojčaťa na iné príčiny.
Detský cumlík sa považuje za dôležitý ochranný faktor dieťaťa, ktorý výrazne znižuje pravdepodobnosť SIDS, aj keď vedci nevedia vysvetliť dôvod tohto javu.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
ALTE - Udalosť ohrozujúca život
Ide o stav, kedy sa prejavia niektoré z rizikových faktorov uvedených vyššie. U dieťaťa sa najčastejšie prejaví zástavou dýchania, pričom okolie (matka) túto udalosť spozoruje a zareaguje. Väčšinou postačí potriasť s dieťaťom a dychová aktivita sa spontánne objaví.
Prevencia SIDS
- Vyhýbajte sa aktívnemu a pasívnemu fajčeniu počas tehotenstva a po pôrode, neužívajte drogy a alkohol.
- Dieťa ukladajte do polohy na chrbát na tvrdší alebo nedeformovaný matrac.
- Oblečte dieťa primerane teplote prostredia.
- Obliečky a plachta by mali kopírovať rozmery perinky a matraca.
- Vak na spanie je vhodnejší ako prikrývky a perinky.
- V miestnosti nastavte radiátory v zhode s odporúčanými normami pre teplotu v spálni.
- Pri ukladaní dieťaťa na spánok používajte detský cumlík. Ak tento dieťaťu počas spánku vypadne z úst, nevkladajte mu ho naspäť.
- Deti z rodín, v ktorých sa vyskytli nevysvetliteľné úmrtia novorodencov ako aj deti, ktoré prežili v minulosti ALTE (udalosť ohrozujúcu ich život) by mali mať zabezpečený monitoring počas spánku (napríklad apnoe monitor).
- Dieťa s kombináciou rizikových faktorov (napr. predčasne narodené dieťa fajčiarky) by malo byť monitorované.
Detská mozgová obrna (DMO)
Detská mozgová obrna je termín pre poruchu motorických funkcií, ktoré sa zjavia vo včasnom veku a sú charakterizované zmenou svalového napätia. To sa prejavuje neschopnosťou udržiavať normálnu polohu a uskutočňovať prirodzené pohyby. Motorické prejavy (napr. abnormálne zvýšenie svalového napätia - spasticita, narušená koordinácia, mimovoľné pohyby alebo ich kombinácia) bývajú často sprevádzané zmenami psychiky, reči, zraku, sluchu, epilepsiou, sekundárnymi muskuloskeletálnymi problémami.
Detská mozgová obrna vzniká na podklade poškodenia mozgu dieťaťa, ktoré vzniklo pred pôrodom, počas pôrodu alebo hneď po pôrode. Poškodí sa tak funkcia mozgu, ktorá sa prejaví zhoršeným vnímaním, narušením motoriky a komunikácie, môžu sa objaviť epileptické kŕče.
Výskyt DMO
Počet postihnutých detí s DMO sa pohybuje od 2-3 na 1000 živonarodených detí. Viac ako polovica ťažko postihnutých detí pochádza s vysoko rizikovej skupiny nedonosených detí s pôrodnou hmotnosťou pod 1500g.
Príčiny DMO
Existuje mnoho príčin, ktoré sú zodpovedné za vznik detskej mozgovej obrny.
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku
Prenatálne príčiny (pred pôrodom):
- Infekcie počas tehotenstva: toxoplazmóza, rubeola, HIV, herpetická infekcia. Infekcie všeobecne vedú k predčasným pôrodom.
- Vývojové anomálie mozgu
- Poruchy štítnej žľazy u matky počas tehotenstva
- Nedostatočný rast plodu v maternici: vzniká najmä pri vysokom krvnom tlaku u matky alebo pri nedostatočnej výžive matky, tým pádom nie sú v tele matky živiny potrebné pre vyvíjajúci sa plod.
- Intoxikácie plodu: nadmerné pitie alkoholu u matky, užívanie drog
- Krvácanie do mozgu: do mozgu najčastejšie krvácajú deti, ktoré sa predčasne narodia, pretože ich mozog nemá dostatočne vyvinuté mechanizmy, ktoré ochránia mozog pri strese.
- Hypoxicko-ischemické postihnutie mozgu: je najčastejšou príčinou detskej mozgovej obrny v dnešnej dobe. Hypoxické poškodenie je vlastne nedostatok kyslíka pre plod v maternici. Nedostatok kyslíka spôsobí, že tkanivá plodu nemajú kyslík, ktorý je pre nich životne dôležitý. Mozog je najcitlivejší na nedostatok kyslíka a preto je ako prvý poškodený mozog, vzniká teda ischémia, čiže mozog sa poškodí tak, že sa už nedá opraviť toto poškodenie.
Perinatálne príčiny (počas pôrodu):
- Dlhotrvajúci pôrod s koncom panvovým
- Asfyxia novorodenca
- Zápal plodových obalov na konci tehotenstva
Postnatálne príčiny (po pôrode):
- Vrodené ochorenie srdca, ktorého prejavom je nedostatočné zásobenie krvi mozgom
- Intoxikácie
- Zápaly mozgových blán, infekcie
Prejavy DMO
Počiatočné klinické prejavy mozgovej obrny sa formujú v prvom roku života. Jednotlivé príznaky sa postupne hromadia, až kým si ich nevšimnú rodičia, alebo lekár. Ich včasná diagnostika a skorá adekvátna korekcia má rozhodujúci význam pre predchádzanie ťažkých porúch pohybu, reči a psychiky v nasledujúcich etapách vývoja.
- Oneskorenie motorického vývoja v prvom roku života: postihnuté môžu byť iba nohy, alebo nohy a jedna končatina alebo obidve ruky a obidve končatiny
- Nadmerné alebo slabé svalové napätie
- Poruchy rastu, neprospievanie
- Poruchy hybnosti
- Epilepsia
- Nadmerné slinenie
- Poruchy reči, oneskorený vývin reči
Komplikácie DMO
Detská mozgová obrna ovplyvňuje viacero orgánov v organizme. Pre pacientov s DMO je veľmi dôležité udržiavať správnu telesnú hmotnosť a výživu, s vysokým príjmom vápnika, pretože u týchto detí je vyššie riziko skorého nástupu osteoporózy.
- Tráviace a nutričné problémy:
- Neprospievanie dieťaťa kvôli problémom s prehĺtaním: niekedy je potrebné zaviesť sondu na príjem potravy cez ústa až do žalúdka alebo sa robí vývod, ktorý sa robí zo žalúdka priamo von cez kožu.
- Gastroezofageálny reflux
- Zápcha
- Vysoký výskyt zubných kazov
- Dýchacie problémy:
- Zvýšené riziko vzniku častých zápalov pľúc
- Astma
- Zápal priedušiek - bronchiolitída
- Neurologické komplikácie:
- Epilepsia
- Strata sluchu
- Zhoršovanie zraku
- Psychologické komplikácie:
- Mentálna retardácia
- Poruchy učenia
- Zvýšený výskyt depresie
Formy detskej mozgovej obrny
Detská mozgová obrna sa rozdeľuje na dve veľké skupiny:
- Spastická forma: svaly majú stále zvýšené napätie
- Nespastická forma: svaly majú znížené svalové napätie, sú ochabnuté
Diagnostika DMO
Vzhľadom k tomu, že plný klinický obraz DMO sa vyvinie zväčša až po niekoľkých mesiacoch, je pomerne náročné stanoviť diagnózu hneď po narodení. To je prakticky možné len pri veľmi ťažkých formách mozgového a telesného postihnutia, v ostatných prípadoch je nevyhnutné dynamicky sledovať vývoj dieťaťa. Avšak podozrenie na riziko rozvoja DMO môžeme vysloviť už v prvých týždňoch života dieťaťa a to na základe podrobného rozboru psychomotorického vývoja, neurologickým vyšetrením, polohovými testami, ultrasonografiou mozgu a pod. Preto deti zo skupiny „rizikových detí" je potrebné kontrolovať každé 2-3 týždne a kriticky hodnotiť existujúce poruchy.
Diagnóza sa stanoví na základe:
- Klinických prejavov
- Magnetickej rezonancia mozgu
- Skríning psychomotorického vývoja v ambulancii detského lekára pri preventívnych prehliadkách. Lekár vyšetruje všetky reflexy dieťaťa, ich prítomnosť.
Liečba DMO
Základným krokom v liečbe detskej mozgovej obrny je rehabilitácia. Dieťa sa rehabilituje už v prvom roku života. Najčastejšie sa používa Vojtova metóda. S dieťaťom by sa malo cvičiť približne 5x denne. Ak sa nebude cvičiť s dieťaťom hneď od začiatku, hrozí, že dieťa bude mať trvalé následky. Vo vyššom veku dieťaťa sa cviky prispôsobujú na základe postihnutých svalov a od formy detskej mozgovej obrny.
V liečbe sa využívajú aj lieky, tie ktoré uvoľňujú zvýšené napätie svalov, napr. baklofén alebo benzodiazepíny a lieky, ktorými sa lieči epilepsia. Pacienti, ktorí majú nezvládnuteľné svalové napätie, musia navštíviť ortopéda, ktorý zhodnotí klinický stav dieťaťa. Ortopéd môže indikovať operáciu alebo predpíše dieťaťu pomocné prostriedky- ortézy chrbtice, ortopedické topánky a iné pomôcky.
Chirurgická liečba sa zameriava na svaly a šľachy- ich predĺženie alebo skrátenie. Dieťa však musí byť na operačný výkon dostatočne vyspelé a po operácii musí spolupracovať.
Deti s DMO vyžadujú zvyčajne spoluprácu nasledovných odborníkov: detský lekár, neurológ, rehabilitačný lekár, fyzioterapeut, psychológ, logopéd a sociálny pracovník.
Prognóza DMO
Prognóza závisí od typu DMO, od postihnutia končatín a samozrejme od rozsahu poškodenia mozgu.
Vrodené anomálie
Vrodené anomálie sú častými príčinami úmrtí novorodencov a detí. Vrodené anomálie môžu byť výsledkom jedného alebo viacerých genetických, infekčných, výživových alebo environmentálnych faktorov. Niektorým vrodeným anomáliám sa dá zabrániť - napr. užívaním kyseliny listovej počas tehotenstva, čím sa znižuje riziko defektov neurálnej trubice.
Faktory, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú vývoj zárodku sa nazývajú teratogény. Kritické obdobie zvýšenej vnímavosti na ne je medzi 3.-9. týždňom vývoja. Vplyvom teratogénov v tomto období zárodok buď umrie alebo vznikajú ťažké vývojové vady.
Genetické faktory
Gény hrajú dôležitú úlohu pri mnohých vrodených anomáliách. Abnormálne gény zdedené od rodičov môžu byť dominantné alebo recesívne. Abnormálne dominantné gény sú však zriedkavé a najčastejšie spôsobujú vážne vývojové chyby skeletu. Abnormálne dominantný gén sa prejaví aj keď ho zdedíme len od jedného rodiča. Príbuzenstvo rodičov tak zvyšuje výskyt zriedkavých genetických vrodených anomálií a takmer zdvojnásobuje riziko úmrtia novorodencov a detí, mentálneho postihnutia a ďalších porúch.
Enviromentálne faktory
Vystavenie matky pesticídom a iným chemikáliám, ako aj určitým liekom, alkoholu, tabaku a ožarovaniu počas tehotenstva, môže zvýšiť riziko postihnutia plodu alebo novorodenca vrodenými anomáliami. Tak napríklad nadmerné požívanie alkoholu počas tehotenstva zapríčiňuje mentálne zaostávanie vo vývoji. Obrovské riziko pre vývoj plodu predstavujú, samozrejme, aj drogy a omamné látky. Tie dokážu totiž prechádzať placentou ako aj do materského mlieka.
Vek matky je tiež rizikovým faktorom pre abnormálny vnútromaternicový vývoj plodu. Pokročilý vek matiek zvyšuje riziko chromozomálnych abnormalít vrátane Downovho syndrómu - nadpočetného 21. chromozómu.
Silným a najznámejším teratogénom tejto skupiny je ionizujúce žiarenie. Jeho vysoké dávky vyvolávajú vrodené chyby mozgu a skeletu. Okrem ionizújucého žiarenia majú negatívny vplyv aj vibrácie - silné zvuky, prudké blikanie svetla a podobne.
Negatívny vplyv na plod má každé ochorenie matky. Asi najznámejšie teratogénne vírusové ochorenie je rubeola. Najväčšie riziko predstavuje práve v prvom trimestri, kde až 90% detí končí s vážnymi poruchami oka, srdca, mozgu, ucha atď. V druhom a treťom trimestri sa toto riziko znižuje. Podobne nepriaznivé účinky majú aj parazitárne a bakteriálne nákazy matky ako je toxoplazmóza a syfilis.
Postupne sa zavádzajú preventívne opatrenia v oblasti verejného zdravia na zníženie frekvencie určitých vrodených anomálií - odstránením rizikových faktorov alebo posilnením ochranných faktorov.
Diagnostika vrodených abnormalít
Prenátálna diagnostika sa využíva najmä u plodov ohrozených dedičnou chorobou alebo pri rizikových tehotenstvách. Vývojové chyby je možné diagnostikovať viacerými metódami.
Anomálie vo vývoji sa vplyvom genetických či rizikových faktorov môžu vyskytnúť v každom systéme ľudského tela a je ťažké ich predpovedať. Asi najznámejšou anomáliou postihujúcou dvojčatá sú spojené - siamské dvojčatá. Vznikajú neúplným rozdelením zárodkového štítu (prechodná štruktúra vo vývoji zárodku). Rozsah vzájomného spojenia takýchto plodov môže byť rôzny. Niekedy je menší - napríklad sú spojené časťou chrbtice - a vtedy ich možno po narodení chirurgicky oddeliť.
Vážnou chybou vo vývoji je vznik znetvorených plodov - teratómov. Je to stav, kedy jeden plod obsahuje vo svojom vnútri časti iného plodu. Takéto masy cudzorodého tkaniva sa menia časom na nádory - embryonálne karcinómy.
Vývojové anomálie srdca sú celkom časté a predstavujú vážny medicínsky problém. Odchýlky od normálneho vývoja, samozrejme, postihujú aj tepny a žily. V priebehu vývoja môžu poruchy centrálneho nervového systému vzniknúť v každej oblasti - na úrovni mozgu či miechy.
Medzi ďalšie anomálie patria:
- Anomálie rebier - môžu sa vyskytnúť nadpočetné rebrá
- Rázštepy tváre - najznámejšou a najčastejšou anomáliou postihujúcou vývoj tváre sú rázštepy. Príčiny ich vzniku nie sú dostatočne jasné a postihujú viac chlapcov ako dievčatá. Okrem rázštepov postihuje tvár veľké množstvo iných vrodených anomálií.
- Poruchy vývoja vnútorných orgánov - K tým najzávažnejším patrí agenéza - nevyvinutie orgánu (napr. čreva, pľúc…). Ďalej to sú vrodené zúženia (napr. močovej rúry) chybné uloženia orgánov, cysty, atrézie - nepriechodnosti orgánov (napr. žlčových ciest, hrtana, močovodu, análneho otvoru…), zdvojenia (napr. močovodov) a rázštepy (napr. pery).
- Poruchy vývoja pohlavných orgánov - Najčastejšou chybou pri vývoji mužských pohlavných orgánov je nesprávne uloženie semenníkov. Tie môžu byť chybne uložené v brušnej dutine alebo v ingvinálnom kanáli, môžu byť prevrátené, alebo môžu zostúpiť až na vnútornú stranu stehna. Zriedkavá vývojová chyba je nevyvynutie penisu, spojená s inými vážnymi anomáliami okolitých orgánov. Pomerne častý výskyt má hypospádia - rázštep močovej rúry. Tá ústi predčasne, a to na spodnej strane penisu. Podľa miesta vyústenia sa určuje závažnosť tejto chyby - čím bližšie je ústie k miešku, tým je prípad ťažší. U žien môže tiež nastať zadržanie vaječníkov na nesprávnom mieste. Medzi zriedkavé vývojové chyby patrí nevyvinutie maternice či vagíny. Niekedy môže byť prítomná zakrpatená maternica, či maternica s dvoma dutinami alebo dvoma krčkami. Závažný problém predstavuje uzavretie maternice, ktoré vzniká spolu s uzavretím vagíny.
- Vrodené chyby oka - Vrodené chyby oka môžu vznikať buď ako chromozómové anomálie alebo po prekonaní infekcie matky. Stretávame sa s anophtalmiou, čo je vrodené chýbanie oka spojené s ťažkými anomáliami mozgu a hlavy, či už so spomínanou kyklopiou - spojením oboch očí do jedného.
- Vrodené poruchy ucha - Čo sa týka vrodených porúch ucha, môže byť prítomná vrodená hluchota, spôsobená defektom na nervovej ale aj percepčnej úrovni - porucha vývoja vnútorného ucha. albinizmus.
Psychické dopady narodenia dieťaťa so zdravotným postihnutím na rodinu
Narodenie dieťaťa je udalosť, ktorá prináša do rodiny radosť a očakávania. Avšak, ak sa narodí dieťa so zdravotným postihnutím, pocity šťastia sú často nahradené strachom, úzkosťou a beznádejou. Starostlivosť o takéto dieťa predstavuje pre rodičov mimoriadnu záťaž a stresujúcu situáciu, s ktorou sa vyrovnávajú odlišne.
Psychické dopady na rodinné fungovanie
Narodenie postihnutého dieťaťa predstavuje psychické vypätie a veľkú fyzickú záťaž nielen pre rodičov, ale aj blízkych rodinných príslušníkov, čo ovplyvňuje rodinné fungovanie. Stresová situácia spojená s oznámením diagnózy dieťaťa je nemenný fakt bez ohľadu na to, či ide o mentálne, fyzické, sluchové alebo zrakové postihnutie.
Pre pozitívnu akceptáciu zdravotného postihnutia v rodine je dôležité vytvárať podnecujúce podmienky, ktoré umožňujú rodičom vysporiadať sa s novou životnou situáciou a mať dostatočnú opornú sieť pozostávajúcu z rodiny, vonkajšieho prostredia a inštitúcií, ktoré pomáhajú skvalitňovať životné podmienky zdravotne znevýhodneným.
Emocionálne prežívanie rodičov
Pre mnohých rodičov predstavuje narodenie dieťaťa so závažným zdravotným postihnutím zlomovú životnú krízu, ktorá je spojená s trýznivým pocitom nenaplneného očakávania narodenia zdravého dieťaťa. Nejasnosť z ďalšieho vývoja dieťaťa je často utvrdzovaná zdravotným personálom a lekármi, ktorí sú veľmi opatrní pri prognózovaní vývoja zdravotného postihnutia a jeho dopadov na motorické funkcie, nervovú centrálnu sústavu, rečový aparát a pohybové ústrojenstvo dieťaťa.
Členovia rodiny sú vystavovaní vysokej záťaži, stresovým situáciám a konfrontačným pocitom, ktoré nedokážu spracovať bez ďalšej pomoci.
#
tags: #kedy #hrozí #postihnutie #dieťaťa #príčiny