Deti so závažným viacnásobným znevýhodnením predstavujú heterogénnu skupinu s rôznorodými potrebami. Potrebujú rozsiahlu podporu vo všetkých oblastiach denného života a ich hrové aktivity sa vyvíjajú pomalšie, vyžadujú si viac opakovaní a často sa bránia novým podnetom, pričom zotrvávajú v osvojených zručnostiach. Je dôležité si uvedomiť, že pri kompenzácii znevýhodnenia môže zrak zohrávať významnú úlohu, a preto je kľúčové tieto deti čo najskôr podchytiť a podporiť ich v rozvoji zraku, ak je to možné. S primeranou podporou a v stimulujúcom prostredí často dosahujú viac, ako sa očakávalo. Práca Lilli Nielsenovej to svojou prácou dokázala.
Faktory ovplyvňujúce hru u detí so znevýhodnením
Pri podpore hry u detí so závažným viacnásobným znevýhodnením je potrebné brať do úvahy niekoľko kľúčových faktorov:
- Bdelosť: Rozpoznávanie stavov bdelosti a aktivity dieťaťa je zásadné. Úroveň bdelosti sa môže meniť veľmi rýchlo a je vysoko individuálna. Videonahrávky môžu pomôcť pri zisťovaní, kedy je dieťa najbdelejšie a ako to môžeme ovplyvniť.
- Naladenie na hru: Deti sa líšia v schopnosti udržať pozornosť a v jej zameraní. Niektoré deti sa viac venujú svojmu telu, predmetom na tele (oblečenie), iné sa dokážu zamerať aj na vzdialenejšie objekty.
- Zmyslové kanály: Lilli Nielsenová prirovnáva zmyslové kanály ku bránam, cez ktoré dieťa spoznáva svet.
- Komunikačné možnosti: Deti môžu dávať najavo svoje želania pomocou reči tela, zvukov, gest.
- Správne polohovanie: Má vplyv na úroveň bdelosti a celkovú pohodu dieťaťa.
- Pohybové možnosti: Je dôležité zistiť, ako môže dieťa aktívne skúmať prostredie. Dokáže pohybovať prstami po predmete pod rukou? Pohybové znevýhodnenie spôsobuje ťažkosti pri rôznych funkciách tela, sedení, chôdzi, prehltaní, používaní rúk, hovorení.
- Zvýšená alebo znížená citlivosť voči podnetom: Podnet má byť primerane silný pre dieťa, inak si ho nevšimne, alebo je pre neho ohrozujúci. Čo je príjemné pre nás, nemusí platiť pre dieťa. Pritom dieťa môže mať rozdielnu citlivosť v rámci jednotlivých zmyslov- napr. byť precitlivené na zvuky a menej citlivé na zrakové podnety.
Kvalita hry a podpora rozvoja
Kvalita hry u detí so znevýhodnením môže byť odlišná, preto je dôležité podporovať dieťa podľa jeho vývinovej úrovne. Hra je na rozdiel od stereotypného správania viac iniciovaná a kontrolovaná dieťaťom, častejšie sa mení, obsahuje viac napätia medzi očakávaním a prekvapením. Niekedy dieťa zmenšuje množstvo podnetov, pretože je nimi zahltené a nevie ich spracovať.
Lilli Nielsenová odporúča rešpektovať stereotypné správanie a nebrániť mu. Navrhuje radšej vnášať do neho nejakú zmenu, napríklad zmenou predmetu alebo hračky. Napríklad trubičku, s ktorou dieťa stereotypne pohybuje, zmeníme tak, že do nej vložíme zvonček, čo môže podporiť novú aktivitu dieťaťa. Alebo ponúkať novú možnosť s rovnakým predmetom - k lesklému zavesenému pohyblivému predmetu pridáme žiarivý krúžok inej farby, ktorý sa súčasne rozoznie pri pohybe. Napr. u dvojročného nevidiaceho dievčatka, ktoré každý predmet stláča, zatrasie a odhodí, rozšírilo aktivitu obmieňanie predmetov a podložiek, na ktoré predmety zahadzovala. Počúvala tak nové zvuky.
U niektorých detí je potrebné najprv vzbudiť pozornosť, uvedomovanie seba, sveta a zistiť, ako nám dáva najavo, čo vníma, cíti. Ak dieťa prevezme iniciatívu a samo začne ovplyvňovať situáciu, je to už príprava na hru. Rodičia s podporou poradkýň včasnej intervencie môžu zisťovať, za akých podmienok dieťa dokáže zámerne konať. Upraviť polohu, zmeniť svalové napätie, podporiť využitie zraku. Napr. dieťa po prekonaní závažného ochorenia neovláda pohyby hlavy, trupu, potrebuje premyslenú podporu. Avšak dokáže pohybovať rukou a prstami. Sedenie sa upraví tak, aby sa mohlo dotýkať hmatových a vibračných hračiek, zapínať ich a vypínať. Dostáva sa tak manipulačnej hre.
Prečítajte si tiež: SIDS a bezpečnosť dojčiat
Zrakom vidíme priestor pred sebou naraz - ako celok. Sluchové a hmatové vnemy však prichádzajú postupne, po častiach. U detí, ktoré nemôžu meniť zo zdravotných dôvodov svoje prostredie, prispôsobíme ho jeho možnostiam - aby dieťa mohlo niečo ovplyvňovať. Videonahrávky môžu zachytiť aj malé signály a pokroky počas hrania s dieťaťom, ktoré si inak nevšimneme.
Dieťa najskôr spracováva skúseností cez svoje telo. Prežíva radosť zo zmyslových, telesných zážitkov v okamžiku, keď sa podnety objavia. Tieto zážitky sú potrebné na budovanie základných životných skúseností.
Metódy a prístupy na podporu rozvoja
Existuje mnoho prístupov a metód, ktoré sa zameriavajú na podporu rozvoja detí so znevýhodnením prostredníctvom hry a zmyslových zážitkov:
- Metóda bazálnej stimulácie (Frölich 1995): Tento prístup podporuje uvedomovanie si svojho tela cez telesné, vestibulárne, vibračné zážitky. Telo je aj vstupnou bránou pre kontakt. Zažívanie vlastného tela slúži ako báza možného nadviazania kontaktu so širším okolím.
- Telesné zážitky vlastného tela: Masáž dieťaťa, dotyk rôznych materiálov.
- Vestibulárne zážitky: Prežívanie rovnováhy, pohybu, zažívanie tela v priestore pri zmene polohy, húpaní, kolísaní.
- Vibračné zážitky: Vyvolávané vibráciou voči telu pomocou hovorenia, spievania, vibračnými vankúšikmi, perličkovým kúpeľom.
- Veronika Sherborn, pohybová pedagogika (1990): Táto metóda podporuje intenzívnejšie uvedomovanie si tela, komunikácie, pohybových schopností. Sú to dôležité podmienky pre rozvoj interakcie s druhými. Zakladá sa na prvotných zážitkoch spojených s pohybom a správaním malých detí pri chovaní, zabalení, kŕmení, umývaní. Dieťa si uvedomuje svoje telo tým, že sa s ním hýbe, alebo sa samo pohybuje. Získava tak dôveru a kontrolu nad svojím telom.
- Podpora komunikácie hravým senzopatickým spôsobom, Hellendoorn a Scholtens, 1991: V tomto prístupe dospelý ponúka dieťaťu aktivity s hmatovo zaujímavým materiálom bez špecifického tvar (senzopatickým). Vníma iniciatívu dieťaťa, pozornosť, láka dieťa hmatať a manipulovať. Dospelý sa ako prvý ujíma iniciatívy- napr. fénuje nôžky, ale vždy čaká na reakciu a iniciatívu dieťaťa. Dieťa si má všimnúť, že sa niečo deje len vtedy, keď to samo chce, keď sa toho samo zúčastní a dá najavo. Dospelý sleduje najmenšie signály dieťaťa, ktorými dáva najavo, čo chce. Interpretuje ich a vzápätí odpovedá.
- Signály dieťaťa: Napätie a uvoľnenie, bdelosť, radosť, očný kontakt, kontakt s materiálom, pohyby tela. Pomôže videozáznam, citlivé pozorovanie reakcií dieťaťa. Napr. ak sa dieťa pri fénovaní upokojí a potom pohne nožičkou, dospelý pokračuje vo fénovaní. Ak dieťa znovu pohne nôžkou, je pravdepodobne interpretácia správna.
- Aktívne učenie, Lilli Nielsenová, 1992: Metóda hľadá možnosti, ako deti aktivizovať, prevziať viac iniciatívy a tak im umožniť učenie. Našou reakciou na aj minimálnu aktivitu dieťaťa mu pomáhame uvedomovať si, čo robí. Využívame všetky zmysly dieťaťa, vrátane zmyslu pre pohyb. Okolie dieťaťa je potrebné prispôsobiť tak, aby dieťa mohlo aj najmenším pohybom niečo ovplyvňovať. Ak sa nemôžeme hýbať, strácame predstavu obrysov a štruktúry vlastného tela, nie sme si vedomí seba. Podporujeme preto aktívny pohyb dieťaťaspojený so špecifickou odozvou okolia na pohyb (dieťa o buchnutí do hračky spôsobí jej rozkývanie, zvuk..).
- Hrový tréning: Podporuje schopnosť naplánovať a previesť nejakú činnosť. Obsahuje modelovanie herných aktivít u detí s manipulačnou hrou, viac sa dá uplatniť u kombinovanejhry. Ukazujeme dieťaťu rôzne možností zaobchádzania s materiálom, aby sme podporili rozvoje jeho vlastnej hry.
- Senzopatická hra: Hra s rôznym beztvarým materiálom (voda, piesok, cesto…) podporuje príjemné zmyslové zážitky dieťaťa; dieťa ich aktívne vyhľadáva. Ponúkame dieťaťu rôzne materiály, venujeme pozornosť ich zmyslovým kvalitám.
Zmyslové kvality hračiek a prostredia
Zmyslové kvality hračiek sú dôležité pre všetky fázy hry. Prispôsobujeme ich dominantnému zmyslu dieťaťa.
- Hmat: Tvar a povrch hračky majú byť pre dieťa dobre vnímateľné. V predmanipulačnej fáze obmieňame zážitky dieťaťa prostredníctvom rôzneho materiálu. Použijeme pri masáži rôzne žinky, olej, telové mlieko; perličkový vodný kúpeli na nôžky, kúpeľ rúk vo vode s penou do kúpeľa, na holenie. Alebo lavór s pieskom, cestovinami, ryžou, fazuľou. Keď dieťa začína manipulovať, umožníme mu prechádzať koncami prstov po povrchu oblečenia, fixačných pásoch, opierkach. Môžeme dať na oblečenie, podložku trvalé rozpoznávacie body.
- Vibračné podnety: Hudba a zvuk spôsobujú vibrácie. Dieťa sa môže dotýkať bubienka, hrudníka, hrdla pri spievaní, hovorení a vnímať vibrácie hmatom.
- Držanie tela a zmysel pre pohyb: Využijeme vhodné hojdačky.
- Zvuk: Motivujúce sú hračky vydávajúce pri pohybe zvuk.
- Vizuálne podnety: Pre ležiace deti sú zaujímavé zavesené pohyblivé hračky, ktoré vidno dobre zospodu. Často sú nutné výrazné zrakové podnety a úpravy prostredia s voľbou vhodného osvetlenia, kontrastu, farby pre konkrétne dieťa.
Praktické tipy pre výber hračiek a úpravu prostredia
- Ponuku hračiek obmieňame. Ak už dieťa začína skúmať naraz dva predmety, ponúkame mu aj rovnaké predmety na porovnávanie (váha, tvar, zvuk, plast alebo drevo..
- S materiálom, hračkou sa ľahko manipuluje (niekedy aj pomocou nôžky, pohybu hlavy) - fólie, ľahké hrkálky, mäkké pískacie zvieratká, spínače na elektronické hračky. Pri manipulačnej hre použijeme jednoduché väčšie diely stavebníc, magnetické stavebnice, so suchým zipsom.
- Priestor pre hru má dieťa lákať k objavovaniu.
- Obmeny prostredia: vonkajšie prostredie prináša rôzne možnosti pre vnímanie dieťaťa cez vietor, slnečné svetlo, dážď. Prechádzky po lese, dlažbe alebo asfalte sprevádzajú rôzne zvuky. Deti rady sledujú jemné vlnenie koruny stromov, presvitanie svetla medzi konáre. V domácnosti je možné meniť dieťaťu podložku (molitan, matrace, tvrdšie podložky). Nielsenová navrhla rezonančnú dosku, ktorá zosilňuje zvuky sprevádzajúce pohyby dieťaťa.
- Polohovanie dieťaťa: dieťa by malo mať možnosť hrať sa s v rôznych polohách, je vhodné polohy konzultovať s fyzioterapeutom.
- Svetlo prispôsobujeme podľa potreby dieťaťa.
- Akustika: dávame pozor na ozvenu, možnosti dieťaťa sledovať pohyby prechádzajúcich osôb.
- Akcia/reakcia: Nielsenová vytvorila „ Little Room” (malá izba), ktorú využívame aj v Ranej starostlivosti. Každý minimálny pohyb dieťaťa v nej vyvolá odozvu odmenu, ktorá dieťa láka pohyby opakovať. Pre staršie deti môže slúžiť »Position Board“- doska z dierkovaného sololitu. Podobne ako v Malej izbe sa predmety pripevňujú prádlovou gumou a tak sú stále dosiahnuteľné.
Digitálne hry a edukačné pomôcky
Moderné technológie ponúkajú nové možnosti pre rozvoj detí s mentálnym postihnutím. Digitálne hry a edukačné pomôcky môžu byť efektívnym nástrojom na stimuláciu ich kognitívnych a motorických schopností.
Prečítajte si tiež: Možnosti a perspektívy vzdelávania
Kritériá pre výber digitálnych hier
Aby digitálne hry vyhovovali deťom s mentálnym postihnutím, musia spĺňať určité kritériá:
- Zrozumiteľné inštrukcie.
- Možnosť vypnutia zvuku.
- Nastaviteľná úroveň obtiažnosti.
- Možnosť obmedzenia počtu obrázkov na obrazovke.
- Možnosť vypnutia časových limitov.
- Realistické obrázky a animácie.
Je dôležité nájsť rovnováhu medzi zábavou a učením, aby dieťa okrem pôžitku z hry nadobudlo aj nové poznatky. Úloha rodičov, vychovávateľov a pedagógov je dohliadať na to, aby dieťa okrem pôžitku z hry nadobudlo aj nové poznatky.
Príklady úspešných projektov a hier
- Social Express: Hra vyvinutá pre deti s autizmom, ktorá pomáha rozvíjať sociálne a emocionálne zručnosti prostredníctvom interaktívnych webizód.
- Pinf hry: Jednoduché a pomalé počítačové hry vytvorené pre deti s mentálnym postihnutím, zamerané na precvičovanie jemnej motoriky, pamäti, farieb a písmeniek.
- Robot Leka: Robotická hračka v tvare gule s tváričkou, ktorá mení výrazy a učí deti s autizmom a Downovým syndrómom rozvíjať motorické a rozumové zručnosti.
Edukačné potreby pre predškolákov s mentálnym postihnutím
Na trhu existuje široká škála špeciálnych edukačných potrieb pre predškolákov s mentálnym postihnutím, ktoré pomáhajú rozvíjať rôzne zručnosti:
- Zatĺkačky a manipulačné kocky na rozvoj logického myslenia a sústredenia.
- Senzorické hry a pomôcky na rozvoj zmyslového vnímania.
- Stavebnice z dreva na stimuláciu predstavivosti a tvorivosti.
- Pomôcky na učenie sa počítať (drevené korálky, dotykové čísla).
- Senzorické hračky (napr. húsenica s rôznymi materiálmi) na rozvoj senzoricko-manipulačných schopností.
Inklúzia a vytváranie prostredia pre všetkých
Inklúzia je proces, ktorý zabezpečuje, že každé dieťa, bez ohľadu na jeho schopnosti alebo postihnutie, má právo byť súčasťou kolektívu a zúčastňovať sa na všetkých aktivitách. Dôležité je odbúravať bariéry, ktoré bránia deťom s mentálnym postihnutím v úspešnom začlenení do kolektívu.
Aktivity na podporu inklúzie
- Skupinové hry na vzájomné spoznávanie sa a pozorovanie správania sa detí v skupine.
- Hudobné aktivity, kde si deti vyberú hudobný nástroj a spoločne na ňom hrajú.
- Výtvarné aktivity, kde deti spoločne vytvoria niečo z hliny alebo iného materiálu.
- Pohybové aktivity, kde sa deti držia za ruky a tancujú.
Typy podpory v inklúzií
- Epizodická podpora: Využitie rozohrievacích a motivačných aktivít.
- Obmedzená podpora: Prechodné začlenenie jednotlivca so znevýhodnením počas hier alebo tvorivých dielní.
- Rozsiahla podpora: Stimulačný program na podporu inkluzívneho prostredia.
- Úplná podpora: Vysoká intenzita inklúzie prostredia, v ktorom sa človek so znevýhodnením nachádza.
Práca s "odlišnosťou"
- Výtvarné média: Skúmanie "odlišnosti" a stimulácia predstavivosti a kreativity pri akceptácii odlišnosti.
- Práca s "predsudkami": Aktivity na podporu kvality života detí v skupine zameranej na dramatizáciu príbehov, ktoré sa v skupine odohrávajú.
- Práca s "nálepkami": Aktivity zamerané na objasnenie "nálepiek" s následnou konfrontáciou sebavnímania verzus skupinového vnímania konkrétne vytvorenej "nálepky".
Snoezelen - multisenzorický prístup
Snoezelen-MSE je terapeutický koncept, ktorý preukázateľne zlepšuje zdravotný stav klientov. Ide o filozofiu realizovanú v špeciálne upravenom prostredí, ktoré vytvára pocit pohody, uvoľnenia, upokojenia, ale tiež aktivizuje, stimuluje a prebúdza záujem, riadi a klasifikuje podnety, vyvoláva spomienky, podporuje komplexný vývin, znižuje pocit strachu a úzkosti, vyvoláva pocit istoty a bezpečia, podporuje socializáciu a rozvoj medziľudských vzťahov.
Prečítajte si tiež: Vek a trvanie výživného
Technologické pomôcky a interaktívne prvky
Technologické pomôcky a interaktívne prvky môžu výrazne rozšíriť možnosti detí s ťažkým a viacnásobným postihnutím:
- Ovládače: Umožňujú deťom dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich. Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku.
- Komunikátory: Elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči.
- Interaktívne panely a pomôcky: Reagujú na dotyk zasvietením svetla alebo zmenou farby.
- Soundbeam: Neviditeľný hudobný nástroj, ktorý vysiela ultrazvukový lúč a zachytí akýkoľvek pohyb v rámci lúča alebo jeho prerušenie. Výsledkom je široká škála zvukov alebo hudba vyvolaná pohybom tela.
Centrum pre deti a rodinu v Prešove
Centrum pre deti a rodinu v Prešove sa prioritne zameriava na poskytovanie starostlivosti deťom s ťažkým zdravotným postihnutím, kombináciou rôznych postihov, ako fyzických tak aj mentálnych. Cieľom projektu je sprístupniť všetkým deťom areál centra a dať im možnosť hrať sa vonku v prírode.
tags: #postihnute #dieta #hry