Príchod dieťaťa so zdravotným postihnutím do rodiny predstavuje rozsiahle zmeny, ktoré ovplyvňujú všetkých jej členov. Hoci sa pozornosť verejnosti a odborníkov často sústreďuje na dieťa s postihnutím a jeho rodičov, zdraví súrodenci, niekedy označovaní ako "sklenené deti", môžu prežívať širokú škálu emócií a čeliť špecifickým výzvam. Tento článok sa zameriava na prežívanie súrodencov detí s postihnutím, s dôrazom na ich emocionálne potreby, pocity a výzvy, ktorým čelia v rodinnom prostredí.
Sklenené Deti: Neviditeľní Súrodenci v Tieni Postihnutia
Termín "sklenené deti" (v angličtine "glass children") uviedla do povedomia Alicia Maples vo svojej prednáške Ted Talks v roku 2010, kde opísala svoje detstvo s bratom s autizmom. Tento termín označuje zdravých súrodencov detí s postihnutím, ktorých psychologické a emocionálne potreby sú často prehliadané. Rodičia, pohltení starostlivosťou o dieťa s postihnutím (či už ide o autizmus, ADHD, chronické ochorenie, mentálne alebo fyzické postihnutie, alebo problémy so správaním), neraz nevedomky zanedbávajú potreby svojich zdravých detí. Ako povedala Barbora Mesárošová z Katedry psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave, "zdraví súrodenci detí s postihnutím môžu čeliť obavám či izolácii."
Vývoj Sklenených Detí a Potláčanie Vlastných Potrieb
Sklenené deti sa môžu cítiť v rodine neviditeľné a prehliadané, čo negatívne vplýva na ich vývoj. Nedostatok rodičovskej pozornosti, ktorá je kritická pre zdravý vývoj dieťaťa, môže viesť k emocionálnej nestabilite, zvýšenej úzkosti alebo depresívnym príznakom. Tieto deti sa môžu cítiť neisté, nemilované a nehodné pozornosti. Môžu inklinovať k problémovému správaniu, aby upútali pozornosť, a môžu mať problémy s nadväzovaním vzťahov s rovesníkmi alebo s akademickou výkonnosťou.
Metaanalýza 52 štúdií, publikovaná Ignacom Vermaesom a kolegami v roku 2012 v Journal of Pediatric Psychology, preukázala, že sklenené deti majú tendenciu potláčať emócie a nezverovať sa rodičom s problémami, aby ich ešte viac nezaťažovali. Závažnosť situácie závisí od poradia narodenia a závažnosti ochorenia súrodenca - staršie deti a deti so súrodencami s vážnejším ochorením nesú situáciu ťažšie. Štúdia Anthonyho Goudieho z roku 2013 potvrdila, že u detí vyrastajúcich s mentálne alebo zdravotne postihnutými súrodencami je väčšia pravdepodobnosť rozvoja problémových vzťahov a psychopatologického fungovania, ako aj problémov s fungovaním v škole a využitím voľného času.
Oklieštené Detstvo a Snaha Byť Bezproblémové Dieťa
Deti vyrastajúce s postihnutým súrodencom prežívajú rôzne pocity, ktorých intenzita závisí od veku, povahy dieťaťa, rodinnej dynamiky a podpory rodičov. Často cítia tlak a bremeno, pretože musia pomáhať viac, než je bežné v rodinách so zdravými deťmi, čo prežívajú ako oklieštenosť ich detstva. Výskum kliničky Imogen Hanvey z roku 2022 potvrdil, že sklenené deti sa cítia povinné dostáť nárokom a očakávaniam svojich rodičov, aby boli perfektné, bezproblémové, vždy pripravené pomôcť a zaskočiť v roli opatrovateľa, s úsmevom na tvári a bez sťažností. Naučili sa potláčať akékoľvek negatívne emócie, ktoré sú považované za neprijateľné. Mnohé sklenené deti si až do dospelosti neuvedomujú, že vlastné problémy a prežitky potlačili do úzadia v prospech rodiny a súrodenca.
Prečítajte si tiež: SIDS a bezpečnosť dojčiat
Vina za Pocit Šťastia a Dlhodobé Následky
Sklenené deti často prežívajú pocity viny a hanby, ak chcú viesť nezávislý a samostatný život, ktorý sa netočí len okolo ich súrodenca. Cítia vinu, že sa narodili bez zdravotných problémov, zatiaľ čo súrodenec trpí ochorením alebo postihnutím, čo je známe ako "preživšieho vina" (survivor guilt). Dlhodobé potláčanie vlastných potrieb a prianí môže vyústiť až do pocitu hnevu, zášte a krivdy. Podľa výskumu Benjamina Martineza z roku 2022 sa ich týka aj zvýšené riziko depresie.
Dospelí klienti, ktorí vyrastali s postihnutým súrodencom, často cítia tlak týkajúci sa budúcej starostlivosti o súrodenca, a to najmä v prípade, ak boli ich vlastné potreby zanedbané alebo obetované. Cítia potrebu emočnej a praktickej podpory a potrebu hovoriť otvorene o svojich obavách, bez strachu a odsúdenia.
Pozitívne Aspekty a Podpora Zdravého Vývoja
Hoci prežívanie v rodine s dieťaťom s postihnutím prináša mnohé výzvy, existujú aj pozitívne aspekty. Súrodenci detí s postihnutím sa často stávajú empatickejšími, trpezlivejšími a zodpovednejšími. Učia sa ceniť si rôznorodosť a chápať, že všetci ľudia majú svoje jedinečné potreby a schopnosti.
Ako potvrdila Mária, 22-ročná Slovenka so sestrou s Downovým syndrómom, ak majú rodičia dostatok citu a empatie, dokážu podporiť zdravý vývoj a vštiepiť cenné lekcie do budúcnosti. Mária sa nikdy necítila prehliadaná a vnímala ako prirodzené, že pomáha a stará sa o svoju sestru.
Faktory ovplyvňujúce prežívanie súrodencov:
Prečítajte si tiež: Možnosti a perspektívy vzdelávania
- Vek: Starší adolescenti majú pozitívnejší vzťah k postihnutým súrodencom.
- Typ a závažnosť postihnutia: Závažnejšie postihnutia môžu klásť väčšie nároky na rodinu a ovplyvniť prežívanie súrodencov.
- Rodinná dynamika: Otvorená komunikácia, podpora a rovnomerné rozdelenie pozornosti medzi deti sú kľúčové pre zdravý vývoj všetkých členov rodiny.
- Sociálna podpora: Dostupnosť sociálnej podpory a porozumenia od okolia môže zmierniť negatívne dopady.
- Osobnosť dieťaťa: Individuálne osobnostné črty dieťaťa ovplyvňujú jeho reakcie na situáciu.
Ako Podporiť Zdravý Vývoj Súrodencov Detí s Postihnutím
- Venujte deťom individuálnu pozornosť: Zabezpečte, aby mali zdravé deti príležitosť na individuálnu pozornosť a podporu.
- Podporujte otvorenú komunikáciu: Vytvorte prostredie, v ktorom sa deti cítia bezpečne vyjadrovať svoje pocity a obavy.
- Zapájajte deti do aktivít: Umožnite deťom zapájať sa do aktivít, ktoré ich bavia a v ktorých sa cítia úspešné.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Ak máte obavy o duševné zdravie svojho dieťaťa, vyhľadajte odbornú pomoc psychológa alebo terapeuta.
- Zabezpečte sociálnu podporu: Podporujte kontakty s rovesníkmi a zapájanie sa do komunitných aktivít.
- Vzdelávajte o postihnutí: Pomôžte deťom pochopiť postihnutie ich súrodenca a vysvetlite im, ako sa s ním môžu efektívne vyrovnať.
Výskum Barbory Mesárošovej a Lucie Chamutyovej
Barbora Mesárošová a Lucia Chamutyová sa vo svojich výskumných projektoch zamerali na súrodencov detí s kombinovaným postihnutím v adolescentnom veku. Skúmali rozdiely medzi mladšími (12-14 rokov) a staršími (15-18 rokov) adolescentami vo vnímaní postihnutého súrodenca, ako aj rozdiely medzi adolescentami s postihnutým súrodencom a tými, ktorí ho nemajú. Ich výskum sa sústredil na emocionálne naladenie adolescentov a efekt sociálnej opory. Zistili, že starší adolescenti mali pozitívnejší vzťah k postihnutým súrodencom.
Výskum bol zameraný najmä na prežívanie zdravých detí v týchto rodinách, pretože bývajú niekedy odsunuté do úzadia s tým, že im nič nie je, pričom aj oni majú svoje strádania. Súrodenecký vzťah je jedným z najdlhšie trvajúcich vzťahov v živote človeka, sprevádzajúci nás od narodenia až do smrti. Bratia a sestry spolu trávia v detstve najviac času, zdieľajú spoločné zážitky a učia sa prekonávať prekážky. Avšak, situácia sa mení, keď do rodiny vstúpi dieťa s postihnutím. Vtedy sa pozornosť rodičov a opatrovateľov prirodzene sústreďuje na jeho potreby, čo môže mať významný dopad na ostatných súrodencov. Títo súrodenci, často označovaní ako „sklenené deti“ alebo „neviditeľní súrodenci“, môžu čeliť špecifickým výzvam, ktoré si vyžadujú porozumenie a adekvátnu podporu. V odborných článkoch sa týmito pojmami označujú súrodenci detí s postihnutím.
Fenomén "Sklenených" a "Neviditeľných" Detí
Sklenené dieťa je zvyčajne opísané ako dieťa, ktoré vyrastá v tieni súrodenca so závažnými zdravotnými problémami alebo špeciálnymi potrebami. „Neviditeľný súrodenec“ je termín používaný na opis dieťaťa v rodine, ktoré sa cíti prehliadané alebo nedostáva dostatočnú pozornosť a podporu. Je kľúčové venovať pozornosť týmto fenoménom, pretože môžu mať dlhodobé negatívne dôsledky na psychologický vývoj dieťaťa.
Štúdie ukazujú, že až 80 percent ľudí s postihnutím má aspoň jedného súrodenca. Títo súrodenci prežívajú obavy, či im nehrozí podobné postihnutie; pocity viny, že oni sú zdraví; zahanbenie, že v ich rodine sa vyskytlo dieťa, ktoré je zjavne postihnuté, čo zneužívajú neraz neprajní rovesníci; utiahnutie sa do seba ako prejav neprimeraného spracovania záťažovej situácie spojenej s opaterou hendikepovaného dieťaťa v rodine. Deti veľmi pozorne strážia prerozdeľovanie rodičovskej lásky a častou príčinou negatívnych súrodeneckých vzťahov býva práve žiarlivosť.
Možné Dôsledky pre "Sklenené" Deti
„Sklenené“ alebo „neviditeľné“ deti často trpia pocitmi menejcennosti, nízkym sebavedomím a môžu mať problémy s vytváraním zdravých vzťahov v dospelosti. Vo vzťahoch sa môžu cítiť neistí alebo môžu mať tendenciu k nadmernému prispôsobovaniu sa potrebám druhých. Konfrontácia s obmedzeniami: Súrodenec bez postihnutia neraz čelí stresovým situáciám, ktoré súrodenci detí bez postihnutia prekonávať nemusia. Ide napríklad o ťažkosti v spoločnej komunikácii a interakcii, obmedzenia v spoločných aktivitách, posmech zo strany rovesníkov atď. Práve v týchto fázach sa ale dieťa učí prekonávať prekážky, vychádzať s niekým, na koho sa hnevá, s kým sa nemôže zhodnúť, komu sa musí prispôsobiť. Takto si osvojuje rôzne sociálne zručnosti, ktoré preňho budú užitočné vo vzťahoch s rovesníkmi, neskôr s dospelými.
Prečítajte si tiež: Vek a trvanie výživného
Nedostatok informácií: Rodičia majú možnosť dochádzať na svojpomocné skupiny, hľadať informácie na internete, kupovať si knihy a dostávať sa k ďalším zdrojom podpory pre dieťa s postihnutím. Na súrodencov bez postihnutia odborníci z praxe často zabúdajú, prehliadajú ich. Tieto deti ešte zvyčajne nemajú dostatok zručností, aby si spoľahlivé informácie vyhľadali sami. Najčastejšie im ich odovzdajú rodičia, nezriedka však nevhodne.
Starostlivosť o súrodencov na dennej báze: Súrodenec bez postihnutia býva často najbližším rodičovým pomocníkom. Pomáha mu so starostlivosťou o súrodenca, môže ho svojím príkladom rozvíjať atď. Pokiaľ je však vyžadovaná pomoc neprimeraná schopnostiam dieťaťa a pokiaľ dieťa nechápe špecifiká súrodenca s postihnutím, môže byť oná pomoc málo efektívna, dokonca i kontraproduktívna.
Pokles rodičovskej pozornosti a rozdielnosť hraníc a výchovných štýlov: Dieťa s postihnutím potrebuje vplyvom svojich ťažkostí zákonite viac starostlivosti, v dôsledku čoho môžu rodičia k dieťaťu bez postihnutia pristupovať odlišne a (aj keď si to želajú) nemôžu mu venovať toľko pozornosti. Deti však veľmi pozorne strážia prerozdeľovanie rodičovskej lásky a častou príčinou negatívnych súrodeneckých vzťahov býva práve žiarlivosť.
Navýšenie domácich povinností, veku neadekvátna zodpovednosť, vyšší tlak na výkon: Tým, že je starostlivosť o súrodenca s postihnutím náročnejšia, rodičom zostáva menej priestoru na všetky domáce povinnosti. Tie potom často prejdú na súrodenca bez postihnutia.
Faktory Ovplyvňujúce Prežívanie Súrodencov
Barbora Mesárošová z Katedry psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave, spolu so študentkou psychológie Luciou Chamutyovou, sa v dvoch výskumných projektoch zamerali na súrodencov detí s kombinovaným postihnutím v adolescentnom veku. Ich výskum ukázal, že ústrednou témou je prežívanie zdravých detí v týchto rodinách a úroveň ich sebaúcty, pretože bývajú niekedy odsunuté do úzadia s tým, že im nič nie je, pričom aj oni majú svoje strádania.
Výskum sa sústredili aj na porovnanie mladších, deti od 12 do 14 rokov a starších adolescentov od 15 do 18 rokov a ako zúčastnení participanti vnímajú súrodenecký vzťah. Zistili, že starší adolescenti mali pozitívnejší vzťah k postihnutým súrodencom.
Ako Pomôcť "Skleneným" Deťom: Cesty k Emocionálnemu Zdraviu
Je dôležité, aby rodičia a opatrovatelia rozpoznali tieto dynamiky a snažili sa zabezpečiť, aby všetky deti v rodine dostali primeranú mieru pozornosti, podpory a uznania. Existuje mnoho detí, ktoré prekonali svoje detstvo v pozícii „skleneného dieťaťa“ alebo „neviditeľného súrodenca“ a našli cestu k emocionálnemu zdraviu a úspechu. Tu je niekoľko stratégií, ktoré im môžu pomôcť:
- Otvorená komunikácia s rodičmi: Deti, ktoré prekonali tieto pocity, často hovoria o dôležitosti otvorenej komunikácie s rodičmi. Povzbudzujú ostatných, aby sa nebáli vyjadriť svoje pocity a potreby. Je dôležité, aby deti vedeli, ako sa cítia, a vedeli to vyjadriť aj inak ako nežiadúcim správaním. Ak dieťa cíti ohrozenie, alebo neistotu, môže ju prejavovať prostredníctvom žiarlivosti a konfliktov s jeho súrodencami. Ale ak mu pomôžete tieto pocity rozpoznať a vyjadriť, prirodzene sa v ňom zníži vnútorné napätie. Je dôležité, aby deti vedeli, že je úplne v poriadku cítiť hnev a smútok a že tieto pocity sú prirodzenou súčasťou života. Žiarlivosť pramení z pocitu ohrozenia a strachu. Dieťa sa bojí, že stráca vašu lásku a pozornosť v prospech súrodenca. Ukážte im, že vaša láska je bezpodmienečná a nezávislá od vonkajších faktorov. Že sa nemusia báť, že stratia vašu priazeň.
- Vyhľadanie záľub a talentov: Mnohé deti, ktoré prekonali pocit neviditeľnosti, odporúčajú nájsť si záľuby alebo aktivity, ktoré ich bavia a v ktorých môžu vyniknúť.
- Vytváranie vlastného priestoru: Niektorí ľudia odporúčajú vytvoriť si doma alebo v rámci denného rozvrhu priestor, ktorý je len pre nich. Môže to byť fyzický priestor na relaxáciu alebo čas, ktorý trávia sami so sebou, aby sa sústredili na svoje myšlienky a potreby.
- Začlenenie techník všímavosti: Či už ide o jednoduché dychové cvičenia, alebo riadenú vizualizáciu, sú to techniky na podporu relaxácie, zníženie stresu a napätia.
- Byť vzorom v komunikácii: Deti sa učia napodobňovaním, a to sa týka aj komunikácie. To, ako sa vyjadrujete a ako sa správate, má na nich obrovský vplyv. Ak chcete, aby sa súrodenci k sebe správali s rešpektom, musíte byť pre nich vzorom. Naučte sa prejavovať vlastné emócie, prosby a názory konštruktívne. Ako? Skúste sa vyvarovať kriku, ponižovania alebo výbušných emocionálnych reakcií. Užitočné je tiež naučiť deti, že je v poriadku požiadať o pomoc alebo vyjadriť nesúhlas, ale je dôležité robiť to s rešpektom a pochopením pre ostatných. Váš príklad a spôsob, akým komunikujete, budú pre deti vodítkom, ako sa správať a ako reagovať na rôzne situácie.
- Podpora jedinečnosti každého dieťaťa: Súrodenecká žiarlivosť často pramení z pocitu nedostatočnosti a porovnávania sa. Pomôžte deťom uvedomiť si, že každé z nich je výnimočné svojím vlastným spôsobom. Všímaj si silné stránky a talenty každého dieťaťa a otvorene o nich hovorte. Vyhnite sa porovnávaniu detí navzájom, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Každé dieťa je jedinečné a má svoje silné a slabé stránky.
Príklady Úspešných Príbehov
- Anna, ktorá vyrastala v rodine s bratom s autizmom, sa často cítila prehliadaná. Našla útechu v kreslení a umení, ktoré sa stali jej únikom a spôsobom, ako vyjadriť svoje pocity. S podporou učiteľov a rodiny sa jej podarilo rozvíjať svoj talent, čo jej pomohlo získať sebavedomie.
- Tomáš sa cítil byť neviditeľný, keďže jeho starší brat mal vážne zdravotné problémy. Rodičia ho povzbudili, aby sa pridal k rovesníckej skupine pre súrodencov detí so zdravotnými problémami. Tam našiel priateľov, ktorí rozumeli jeho pocitom, a naučil sa, že nie je sám.
- Jana a jej rodina začali chodiť na rodinnú terapiu, keď si uvedomili, že sa cíti zanedbávaná kvôli pozornosti venovanej jej mladšej sestre s ADHD. Terapeut pomohol rodine zlepšiť komunikáciu a vytvoril priestor, kde mohla Jana slobodne vyjadrovať svoje pocity.
Dostupné Zdroje Podpory
Okrem klasickej podpory, ktorou rozumieme individuálne poradenstvo / terapiu a konzultácie s rodičmi, existuje pri práci so súrodencom bez postihnutia aj viacero takých, ktoré sa dajú použiť v bežnom živote, môžu byť aplikované bez veľkých odborných zásahov a investícií a môžu mať liečivý, ba preventívny vplyv:
- Literatúra: Pomocou kníh môže dieťa reflektovať záťaž, uvedomiť si prežívaný problém, uvoľniť nahromadené napätie a následne situáciu prijať a vyrovnať sa s ňou. Text zároveň slúži ako vhodný edukačný prostriedok (nielen pre deti, ale aj pre dospelých). Problematiku neviditeľných detí (hoci nie vyslovene súrodencov nevidiacich či slabozrakých) popisujú napríklad Julius Bittman a Lenka Bittmannová v knihe A na mě nikdo nemá čas, Ivona Březinová v Řvi potichu, brácho, Alby v titule Pro koho kvetou stromy. Šárka Kárová zhrnula svoje postrehy a odporúčania v publikácii Skrytí hrdinové… jak můžete podpořit sourozence nemocných dětí.
- Film: Užitočným prostriedkom na odovzdanie informácií, spracovanie náročných tém, uvedomenie si, že v danej situácii sa dieťa nenachádza samotné, je možnosť práce s audio-vizuálnym dielom, ktoré je neraz prijateľnejším a populárnejším než kniha.
- Webové stránky: Keďže v súčasnosti je u detí a dospievajúcich dôležitým prostriedkom komunikácie práve internet, množstvo odborníkov vytvorilo stránky, aby mali všetci záujemcovia prístup k overeným informáciám, pozvánkam na najrôznejšie akcie určené (aj) súrodencom detí s postihnutím. Tu majú možnosť klásť otázky, deliť sa so svojimi obavami či problémami. Samozrejme, tieto stránky nie sú určené vyslovene súrodencom, nájdeme tu aj sekcie chatu, informácie pre rodičov a pod.
- Skupinové programy: Ide o ďalšiu formu podpory, hoci, pravda, nie vyslovene pre súrodencov detí s postihnutím.
Syndróm CAN a jeho vplyv
Násilie na dieťati sa viaže na rodinné prostredie a negatívne narúša osobnosť dieťaťa. Existuje voči dieťaťu v akejkoľvek forme až do jeho 15 rokov. Ide o jednu z foriem syndrómu CAN. Týrané deti majú možnosť porovnať svoju situáciu so situáciou iných, vyhľadávať pomoc a zmenu neprijateľných pomerov.
Formy Násilia na Dieťati
Násilie na dieťati môže mať rôzne formy, vrátane telesného týrania, ponižovania a psychického týrania. Môže sa vyskytovať aj sebaobviňovanie, depresie až suicidium. U týraných detí sa môžu vyskytovať tržné rany na hlave alebo Shaken Infant Syndrom (t.j. vonkajších príznakov).
Faktory Rizika Týrania
Telesné týranie súvisí aj s povahou samotných detí, najmä tých s nezvládnuteľným temperamentom a s oneskoreným vývinom. Rodičom môžu spôsobovať nepríjemnosti deti príliš živé a tiež mentálne postihnuté. Náročnejšia výchova môže viesť k neprimeranému zaobchádzaniu. Rodičia môžu mať pocit narušenia autority a presvedčenie, že nestíhajú. Medzi vekom, vývojovou fázou, pohlavím, frekvenciou útokov a ich následkov neexistuje odolnosť.
Dôsledky Týrania
Násilie na dieťati má negatívny vplyv na psychický vývoj a môže viesť ku kriminalite vo vnútri rodiny i mimo nej v dospelom veku. Násilie je výrazom moci a nadradenosti nad dieťaťom.
Identifikácia Týrania
Týranie sa dá veľmi ťažko zistiť, identifikovať a ešte ťažšie dokázať. Nie je možné jednoznačne určiť, že dieťa netrpí alebo nie je ohrozované.
Kto Týra
Páchateľom je najčastejšie staršia osoba, známa, menej často osoba celkom neznáma a cudzia. Medzi prejavy týrania patria zranenia vo vaginálnej alebo análnej oblasti, t.j. dieťa ohrozuje alebo spôsobuje vážnu ujmu na jeho vývoji. Väčšina dospelých však nezanedbáva deti úmyselne.
tags: #postihnute #dieta #a #surodenci