Rača, súčasť Bratislavy, je známa svojím bohatým architektonickým dedičstvom a tradíciami, ktoré sa tu svedomito udržiavajú. Medzi tieto kultúrne poklady patrí aj Nemecký kultúrny dom (NKD), ktorý je dôležitým centrom kultúrneho života. Tento článok sa zameriava na históriu, súčasnosť a budúcnosť NKD, ako aj na ďalšie významné pamiatky v Rači.
Nemecký kultúrny dom: Svedok vinohradníckej minulosti
Nemecký kultúrny dom v Rači je úzko spätý s vinohradníckou históriou tejto mestskej časti. Stal sa nielen svedkom jej vývoja, ale aj nositeľom jedinečného genius loci. Objekt NKD vznikol v roku 1943 pod vedením Eduarda Praschaga a podľa údajov Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave v sebe spája prvky nemeckej hradnej architektúry.
V súčasnosti sa NKD nachádza uprostred hustej mestskej štruktúry. V jeho tesnej blízkosti, na území bývalých vinárskych závodov, stojí rozsiahly projekt Rínok Rača od spoločnosti Bencont Group. Neďaleko sa rozprestiera aj sídlisko Experimentálka s typickými vežovými domami, ktoré spolu s Rínkom Rača dotvárajú modernistický charakter okolia.
Snahy o obnovu a modernizáciu
Komplexná obnova NKD je finančne náročný projekt, ktorý bol v čase vyhotovenia štúdie odhadnutý na 1 525 350 eur. Napriek tomu mestská časť realizovala aspoň menšie zásahy. „Minulý rok sme v NKD vymenili podlahu a kompletne vymaľovali spoločenskú sálu. Aktuálne sa prerába časť doteraz nerekonštruovanej budovy pre potreby seniorov a knižnice, keďže vo februári 2026 plánujeme začať s rekonštrukciou KS Žarnovická a je potrebné knižnicu aj ďalšie aktivity presunúť," uviedol Drotován.
V roku 2010 sa síce zrekonštruovala strecha aj fasáda NKD ako celku, čo sa týka však interiéru, obnovila sa iba tretina objektu. Aktuálne teda ide o najväčšiu rekonštrukciu za posledných 15 rokov. Následne plánujeme dokončiť rekonštrukciu celého objektu a presunúť tam úrad mestskej časti Rača,“ pokračoval Drotován. Mestská časť zatiaľ rekonštrukciu zabezpečuje z vlastných zdrojov.
Prečítajte si tiež: Predné sedadlo pre deti: Zákon a rady
Ideová architektonická súťaž bola vyhlásená v roku 2017. Víťazný návrh architekta Radovana Krajniaka pracoval s víziou prepojenia kultúry a vinohradníckej tradície - počítal so vznikom vinárstva, reštaurácie, galérie i ubytovania vo forme penziónu. Mestská časť neskôr zadala vypracovanie podrobnejšej štúdie, ktorá sa zamerala na umiestnenie miestneho úradu priamo v objekte NKD.
Nová štúdia sa podrobne zaoberá polohou objektu a jeho dopravnou dostupnosťou. Zdôrazňuje, že aj pri skromnejšom rozpočte by bolo možné budovu zrekonštruovať tak, aby spĺňala dnešné potreby a zároveň si zachovala svoj historický charakter. Počíta so zachovaním priestorov lisovne v južnom krídle, reštaurácie a spoločenskej sály. V druhej etape rekonštrukcie by sa mohli obnoviť pivnice a lisovňa, doplnené o nový výťah a schodisko. Ich prepojenie s hornými úrovňami by umožnilo vznik menšej expozície, priestorov pre workshopy či komunitné podujatia.
Kultúrne a spoločenské centrum
Obnova objektu by oživila nielen samotnú budovu, ale aj priľahlé verejné priestory. V súčasnosti je NKD centrom kultúrneho a spoločenského diania - hostí Račištorfský bál, divadelné predstavenia, interaktívne programy pre deti či tanečné zábavy. Okrem toho slúžia priestory NKD na krátkodobý prenájom. Využívajú sa na kultúrno-spoločenské, umelecké i vzdelávacie podujatia rôzneho charakteru - od koncertov, divadelných predstavení a filmových projekcií až po plesy, výstavy či svadobné hostiny.
Koloničova kúria: Ďalší klenot Rače
Aktuálne prebieha aj obnova jednej z najvýznamnejších historických pamiatok Rače - Koloničovej kúrie, známej aj ako Račianska kúria. Nachádza sa na Námestí Andreja Hlinku a ide o druhú najstaršiu budovu v tejto lokalite - zároveň jedinú zachovanú z pôvodných dvanástich kúrií. Jej počiatky siahajú do 15. storočia, pričom súčasnú podobu získala v druhej polovici 18. storočia. Dnes je objekt vo vlastníctve mestskej časti Rača, ktorá ho prenajíma na spoločenské a komerčné účely. Projekt architektonickej obnovy pripravuje kolektív autorov z Vertikálneho ateliéru Gregor - Varga - Smatanová (FAD STU). Po rokoch diskusií sa podarilo presadiť aj riešenie bezbariérového vstupu.
Slovenská hudobná kultúra a Ladislav Kupkovič
V máji sa uskutočnilo viacero podujatí k nedávnemu životnému jubileu skladateľa Ladislava Kupkoviča. Pri jednej z týchto príležitostí - pred uvedením jeho Symfónie B dur na koncerte Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu - poskytol rozhovor pre Hudobný život. V marci toho roka dostal Mimoriadnu cenu SOZA za významný prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry. V zdôvodnení sa pritom akcentovala najmä jeho činnosť v 60. rokoch na čele mladej avantgardnej skladateľskej generácie. Do Nemecka odišiel v auguste 1969.
Prečítajte si tiež: Podpora sedenia u detí
Kupkovič vysvetľoval, že vtedajšia slovenská kultúra bola v istom zmysle zaostalá. Bol tu veľmi maličký svet, ktorý mal svoje hviezdy, a nikoho nezaujímalo, že vo svete to beží ináč. Mohli sa o tom presvedčiť na Varšavskej jeseni - Poliaci boli v tomto vždy oveľa ďalej. Potom dostali možnosť pozrieť sa do Darmstadtu a neskôr tu s Hudbou dneška hrali aj jednu významnú premiéru od Stockhausena. Išlo o komornú verziu orchestrálnej skladby Mixtur, ktorú Karlheinz Stockhausen Ladislavovi Kupkovičovi aj venoval. Priviedlo ich to k tomu, že aj tu na Slovensku chceli dostať veci do pohybu. Samozrejme, to všetko sa tu vnímalo politicky. Napríklad existuje správa z odborového zjazdu, kde ho Biľak označuje za perverzného, lebo škriabe zvon! V zásade to bolo pekné obdobie. Niečo chceli spraviť a niečo sa im aj naozaj podarilo.
Kupkovič zrel a v istom momente pochopil, že atonálna hudba je len epizódou hudobných dejín a že nemá nijaký význam. Tonálna hudba je najväčší výdobytok celej hudobnej histórie. Dnes sa hrá ešte menej atonálnej hudby, ako to bolo vtedy. Myslel si, že je to uzavretá kapitola a už tam niet čo ďalej tvoriť.
Kupkovič v roku 1968 v Slovenskej hudbe publikoval text s názvom „Komorná hudba zajtra“, kde sa zamýšľal nad budúcim vývojom tvorby pre neobvyklé (až bizarné) nástrojové obsadenia. Ale vývoj to nepotvrdil. Sláčikové kvarteto je stále obsadením „číslo 1“, a podobne je to aj s inými. Ich vtedajšie predstavy boli tak trošku fantazijné…
Na hudobnej akadémii v Hannoveri pôsobil ako pedagóg „Novej hudby“. Prišiel tam v čase, keď sa Novej hudbe ešte aktívne venoval. Raz dirigoval s rozhlasovým orchestrom v Hannoveri koncert, ktorý mal veľmi dobré ohlasy. Následne ho oslovili z akadémie, keďže im v tom čase chýbal pedagóg-odborník pre túto oblasť. Ale len časť úväzku mal vyhradenú pre Novú hudbu, zároveň vyučoval hudobnú teóriu (harmóniu, kontrapunkt) i klasickú kompozičnú techniku.
Mal niekoľkých študentov kompozície, z toho tak troch-štyroch dobrých žiakov. Ale škola v tom čase presadzovala myšlienku, že povolanie skladateľa de facto neexistuje a netreba vychovávať nezamestnaných.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Ako huslista niekoľko rokov pôsobil v Slovenskej filharmónii. V Nemecku už v činnosti interpreta nepokračoval, možno len v rámci domáceho muzicírovania. Ale už mal veľké prsty, takže hrával aj na viole.
Čo sa týka prijímania imigrantov, celá imigračná vlna, to je vždy obrovský nápor na nejaký štát. Tisícky ľudí, ktorí prišli z inej kultúry. Integrácia je čiastočne možná, ale je to značný problém. Nemyslím si, že sa dnešná situácia dá celkom porovnať s tou jeho. Nemecko nebolo pre neho úplne cudzou krajinou. Navyše, neodišiel len tak - dostal v Nemecku štátne ročné štipendium. Po obsadení Československa vojskami Varšavskej zmluvy boli v Nemecku obľúbení - každý ich miloval, ľudia im chceli pomáhať. Dôležitý rozdiel je aj v tom, že imigrantov do Nemecka neprichádzalo tak veľa, ako to vidíme dnes.
Z Československa odchádzal oficiálne len na rok. Aj potom sa nejaký čas snažil jeho pobyt legálne predlžovať, ale prestal mu platiť pas a nový už nedostal. Dostal 18 mesiacov za nedovolené opustenie republiky. Neskôr požiadal o milosť a zrušenie trestu, ale to stálo peniaze. Nazývali to, že sa musí „vykúpiť“. Už vtedy chcel získať nemecké štátne občianstvo, aby mohol prichádzať do Československa za rodičmi. Získal ho však až pomerne neskoro, po 10 rokoch pobytu. Ani potom sem nemohol prichádzať, kedy chcel. Niektorým dobrým „priateľom“ sa nepáčilo, že by mohol len tak chodiť po Bratislave… Vedel aj to, že ŠtB mala nejaký čas pri ňom poznámku: „Nevpustiť do republiky.“ Mohol prísť len vtedy, keď mu Československo udelilo víza. Žiadal ich pomerne často, ale umožnili mu približne jednu návštevu za rok.
Jeho „vykúpenie“ stálo veľmi veľa peňazí, asi 12 000 mariek, a musel dokonca štátu vrátiť peniaze za jeho deti. Napríklad vypočítali, koľko musí zaplatiť za poldruha roka, keď jeho dcéra chodila do jaslí. Dcéra Ida mala 2 slovenské ľudové a z toho dobre profituje dodnes. Je orchestrálnou umelkyňou-kontrabasistkou a prekladá, okrem iného do nemčiny Pankovčinove romány. Dcéra Danica vyštudovala herectvo a je docentkou pre divadelnú nemčinu na Hochschule für Musik v Detmolde.
Presadiť sa v Nemecku bolo ťažké, najmä keď začal komponovať tonálne, lebo sa zrazu ocitol mimo pôvodných kontaktov, starých väzieb, a to vlastne trvá dodnes. Ale celkovo je to v Nemecku veľmi ťažké. Zväz skladateľov eviduje 1200 členov - jednoducho nie je možné, aby sa všetci dostali na koncertné pódiá.
Jeho skladby si ale svojich interpretov našli. Ideálny prípad je, keď niekto potrebuje nové dielo. Niekedy komponuje sám od seba, ale naskytne sa príležitosť dielo nikomu ponúknuť. Napríklad Symfóniu B dur dokončoval pred dvoma rokmi v čase, keď ŠKO Žilina hralo jeho Husľový koncert D dur s Jindřichom Pazderom a Leošom Svárovským. Bol nadšený a hneď im ponúkol novú symfóniu, ktorú v nasledujúcom roku premiérovali.
Na Slovensko nikdy nezanevrel. To, že už nie je slovenským občanom, je len technická záležitosť. Ale dnes to už aj tak nehrá veľkú rolu, keď sa môžeme voľne pohybovať. Slovensko je hospodárska, politická a kultúrna veľmoc, celý jeho vývoj pokladá za veľmi dobrý. Dokonca si myslí, že predbehol očakávania. Preto má pri čítaní novín často pocit, že nám chýba národná hrdosť.
Pred časom skomponoval návrh na novú slovenskú hymnu. Domnieva sa, že terajšia hymna nie je skutočnou slovenskou hymnou. V prvom rade, je to polovica československej hymny, a potom - je to melódia skôr uhorská než slovenská. Hymna musí byť krátka. Napríklad britská hymna má len 12 taktov - to je úplne ideálne! Musí mať správny ráz, temperament a musí vyjadriť aj národnú mentalitu. Jeho návrh hymny zatiaľ nemá text, ale to nevadí, Španieli majú už dlhé roky hymnu bez textu.
Venoval sa hlavne komponovaniu. V Nemecku chodia univerzitní profesori v 65 rokoch povinne do dôchodku, čo bol aj jeho prípad. Učiť ďalej súkromne nechcel, aby mal čas venovať sa svojim „notičkám“.
Kontroverzie okolo potratov v Nemecku
Nemecká vláda sa rozpadla a na poslednú chvíľu sa dve z troch dosiaľ vládnucich strán, SPD a Zelení, idú pokúsiť o zmenu v prístupe k potratom. Skupina poslancov žiada, aby boli potraty v Nemecku vyňaté z trestného zákona, lebo to zle pôsobí na ženy.
V súčasnosti platí v Nemecku zákonná úprava, podľa ktorej potrat v prvých dvanástich týždňoch po počatí nie je trestný, ak tehotná žena absolvuje povinné poradenstvo a je dodržaná trojdňová čakacia lehota pred potratom, pričom zákrok vykoná lekár. V takom prípade je potrat, teda usmrtenie ľudskej bytosti, ktoré inak trestný zákon zakazuje od počatia, dekriminalizovaný.
V návrhu však ľavicoví politici požadujú, aby potraty už viac neboli súčasťou trestného zákona, ale presunuli sa do takzvaného zákona o konflikte tehotenstva. Táto otázka je v Nemecku už roky predmetom sporov.
Nemci totiž doteraz riešili problém potratov nevšedným spôsobom. Podľa známeho paragrafu 218 nemeckého trestného zákonníka sú totiž potraty v Nemecku stále nezákonné, ale v prvých dvanástich týždňoch zostáva potrat bez trestu, ak tehotná žena pred potratom navštevuje spomínané poradenstvo a dodržiava zákonom stanovenú čakaciu lehotu. Potrat je oslobodený od trestu aj v prípade zdravotných dôvodov alebo po znásilnení.
Sociálni demokrati a Zelení chcú ešte do predčasných volieb presadiť zmenu, ktorá má zmeniť nielen zákon, ale najmä slovník, ktorý podľa nich stigmatizuje ženy, ktoré sa rozhodujú pre potrat. Prekáža im slovo trestný čin, ktorý je za dodržania určitých podmienok zbavený trestu. Poslanci taktiež žiadajú, aby pri potratoch na požiadanie do dvanástich týždňov nahradil pojem „beztrestný“ v budúcnosti pojem „zákonný“. Argumentujú tým, že nielenže sa pre stigmatizáciu ženy stále hanbia za tieto zákroky, ale často ich nechcú vykonávať ani lekári. Doterajšie ukotvenie potratov v trestnom zákone vraj navodzuje dojem, že ženy robia niečo zlé.
SPD a Zelení chcú zrušiť trojdňovú čakaciu lehotu medzi poradenstvom a samotným potratom, ktorá je dnes v Nemecku povinná. Okrem toho by sa mal v prípade potratu bez potvrdenia o poradenstve obávať následkov len lekár, nie tehotná žena. Plus poslanci chcú docieliť, aby za potraty platili zdravotné poisťovne a aby sa zaviedlo povinné školenie lekárov v tejto oblasti.
V Nemecku ubúdajú lekári, ktorí by boli ochotní robiť potraty. Pravdou je, že v Nemecku je väčšinový názor spoločnosti na potraty skôr liberálny a poslanci sa tak opierajú aj o verejnú mienku. Proti snahe meniť súčasný stav a vyňať usmrcovanie nenarodených detí do 12. týždňa mimo trestného zákonníka sa postavili niekoľkí nemeckí významní sudcovia a lekári.
Podľa týchto odborníkov spoločnosť v diskusii o potratoch nezohľadňuje najnovšie poznatky prenatálnej medicíny, navyše sa vo verejnej debate skresľuje, aký je skutočný stav podľa ústavného a medzinárodného práva.
Tehotenstvo podľa nich znamená z veľkej časti autonómne dozrievanie geneticky, ako aj štrukturálne nového človeka v tele ženy. Odborníci ďalej tvrdia, že fakt, že sa dá dnes dieťa operovať mimo maternice aj počas tehotenstva, pre diagnostikujúceho lekára aj pre tehotnú ženu znamená, že nenarodená ľudská bytosť sa čoraz väčšmi vynára z rozmazanej oblasti skôr abstraktnej neurčitosti do centra pozornosti jasnej, zreteľnej individualizácie. „Možnosti diagnostiky sa teraz rozvinuli aj do možností terapie. Samotný plod môže byť pacientom.“
Ďalej píšu, že práve vývoj v diagnostike plodu za posledné roky zneisťuje lekárov v prístupe k potratom. Ak lekári váhajú s ukončením tehotenstva na žiadosť tehotnej ženy, nie je to preto, že interrupcia je trestná podľa zákona, ale preto, že cítia a vedia, že sú zodpovední za blaho nenarodeného dieťaťa, ktoré uznávajú v jeho individualite ako druhého pacienta.
Nemeckí odborníci z oblasti medicíny a práva zároveň apelujú, aby nové poznatky v prenatálnej medicíne o tom, že v tehotenstve ide svojou biologickou povahou o samostatnú a do značnej miery samoorganizujúcu sa formu ľudského života, ovplyvnili aj našu etiku a právo.
Zdôrazňujú, že vzhľadom na právo nenarodenej osoby na život je konflikt v súvislosti s tehotenstvom medziľudským konfliktom, ktorého riešenie musí primerane zohľadňovať základné práva oboch zúčastnených strán, tehotnej ženy a nenarodeného dieťaťa.
Podpísaní sudcovia a lekári takisto tvrdia, že cieľom navrhovaného zákona je vyriešiť konflikt jednostranne na úkor nenarodeného dieťaťa.