Už od počiatku vekov sprevádzali rodiace ženy iné ženy. Za ich asistencie rodila väčšina žien na našom území prakticky až do polovice 20. storočia. Hoci moderné pôrodníctvo a gynekológia v podobe, v akej ich poznáme dnes, majú len niekoľko desaťročí, pozoruhodné poznatky a skúsenosti mali ľudia už v staroveku. Napríklad Hippokrates už vedel o embryológii, poznal rôzne polohy plodu a opísal prolaps maternice. Z tretieho storočia pred naším letopočtom sa zachovali fragmenty rukopisu lekára Herofilosa s názvom Kniha pre babice a zo Starého zákona sa dozvedáme, že Izraelčania mali vlastnú inštitúciu pôrodných pomocníc. História gynekológie a pôrodníctva je náramne bohatá, ale aj krvavá, plná magických rituálov a postupného objavovania a bádania, no je tiež konfliktom dvoch svetov - ženského a mužského. Tento článok preskúma, ako sa táto bohatá história a súčasné vnímanie pôrodných babíc odráža v knihách, od historických učebníc až po moderné príbehy o sile ženského tela a prirodzenom pôrode.
Zobrazenie pôrodu v 16. storočí a prvé učebnice pre babice
V 16. storočí sa pohľad na pôrodníctvo začal meniť. Zatiaľ čo pôrodné babice boli dlhé stáročia pre rodičky všetkým - poradkyňami, gynekologičkami, pôrodníčkami aj pediatričkami - začali sa objavovať prvé príručky písané mužmi, lekármi.
"Je zaujímavé, že pre babice písali príručky muži, lekári," hovorí historička a etnologička Katarína Nádaská.
Asi najznámejšia kompletná kniha, ktorá sa zachovala, je až z roku 1513 a napísal ju lekárnik Eucharius Rosslin. "Volá sa Ružová záhrada pre tehotné a pôrodné babice a bola to prvá učebnica, ktorá ich zaškoľovala. Prvýkrát sa tu opisujú aj určité problémy, ktoré pri pôrode môžu nastať. Kniha tiež opisuje rôzne nástroje, pôrodnú stoličku, prostriedky, ktoré sa mohli používať na tlmenie bolesti, spôsoby vedenia cisárskeho rezu či dojčenie," vymenúva Nádaská. O tridsať rokov neskôr po jej vydaní sa podľa vedeckej knihy Clinical Gynaecology objavila ďalšia publikácia s názvom De Humani Corporis Fabrica od Andreasa Vesaliusa. Tá obsahovala prvé pomerne presné ilustrácie ženských reprodukčných orgánov.
Premena pôrodných babíc na pôrodné asistentky
Kniha Mileny Lenderovej "Ženy s kufříkem a nadějí" ponúka hlboký pohľad na premenu pôrodných babíc na pôrodné asistentky v Európe od osvietenstva do polovice 20. storočia. Autori sa podrobne zaoberali procesmi, ktoré osvietenský štát uplatňoval v prípade pôrodných babíc, a knihu rozdelili do siedmich kapitol, v ktorých sa snažili zachytiť najrôznejšie aspekty rolí a premien pôrodných babíc, neskôr asistentiek. Najskôr sa venovali vývoju legislatívy, ktorá upravovala pôsobenie pôrodných babíc v habsburskej monarchii.
Prečítajte si tiež: Kompetencie sestier a PA
Pod vplyvom nárastu poznatkov o ľudskom tele monarchie meniace sa na moderné štáty sa od polovice 18. storočia snažili regulovať i činnosť pôrodných babíc. Najskôr od nich začali požadovať odborné vzdelanie na lekárskych fakultách. Nešlo o príliš hlboké vzdelanie, keďže kurzy trvali od troch do šiestich mesiacov a ženy si ich museli platiť. Najprv sa na vzdelávanie mohli prihlasovať len ženy, ktoré mali vlastnú skúsenosť s pôrodom. Neskôr bolo od tejto podmienky upustené, čo umožnilo príchod i mladých žien bez záväzkov, a tým aj intenzívnejšie vzdelávanie. Druhá kapitola sa zaoberá vzťahom cirkvi k babiciam a k premene ich vzájomného vzťahu. Pôrodné babice mali okrem povinnosti priviesť na svet zdravé dieťa a ošetriť rodičku aj významnú obradovú úlohu. Do začiatku 20. storočia to boli ony, ktoré prinášali dieťa na krst. Zároveň boli poučené, ako poskytnúť núdzový krst v prípade nebezpečenstva smrti novorodenca. Tretiu kapitolu venovali autori a autorky knihy vzťahom medzi lekármi a pôrodnými babicami. Pôvodne bola prítomnosť mužov pri pôrode nemysliteľná, ale postupne sa presadzovali v oblasti pôrodníctva čoraz väčšmi. Zároveň sa pôrod presunul do sféry liečebných postupov. Štvrtá kapitola sa venuje pokusu o kolektívny portrét pôrodnej babice, neskôr asistentky. V piatej kapitole je priblížená aj negatívna rola tých babíc, ktoré robili potraty. Záver knihy je venovaný modernej literatúre vzťahujúcej sa k téme pôrodov. Vo svete sa téma skúma nielen z medicínskeho, ale aj kultúrno-antropologického hľadiska.
Moderné knihy o pôrode: Sila ženského tela a prirodzený pôrod
V súčasnosti sa objavuje množstvo kníh, ktoré sa zameriavajú na prirodzený pôrod, silu ženského tela a dôležitosť podpory a sprevádzania žien počas tehotenstva a pôrodu. Tieto knihy často obsahujú osobné príbehy žien, praktické rady a informácie o alternatívnych spôsoboch pôrodu, ako napríklad pôrod doma.
Poslaním niektorých kníh je podať pomocné informácie všetkým vnímavým rodinkám, ktoré sa pripravujú na narodenie dieťatka - či už v pôrodnici, alebo v prirodzenom sociálnom prostredí, teda doma. Podávajú skutočné svedectvo o našej aktuálnej pôrodnej epoche a dokazujú, že pôrod môže byť práve takým, akým si ho rodinka vysníva, takým, akým si ho nastaví pre svoj pozemský plán duša dieťatka, takým, aký má pre dobro všetkých byť. Ukazujú, že neexistuje jeden najlepší model pôrodu pre všetkých, ale je každému šitý na mieru. Otvárajú dvierka nemocničných pôrodov, odhaľujú, ako vyzerá pôrod pod vedením niekoho iného a ako vyzerá spanilo spirituálny pôrod aktívne poňatý pod kontrolou čarokrásne-divoko rodiacej ženy.
Čitatelia často zdieľajú svoje skúsenosti s týmito knihami, pričom zdôrazňujú, ako im pomohli pripraviť sa na pôrod, uveriť v silu svojho tela a rozhodnúť sa pre pôrod, ktorý je pre nich najvhodnejší. Mnohé ženy uvádzajú, že v knihách našli povzbudivé príbehy žien a aj vďaka nim uverili v silu svojho vlastného tela a jeho schopnosti rodiť. Spoznali aj veľa žien z kníh aj osobne a našli v nich praktické informácie o tom, kto sa môže o tehotnú ženu starať.
Pôrod doma: Cesta pre každého?
Niektoré knihy sa zameriavajú na pôrod doma, ktorý je pre niektoré ženy cestou k posilneniu dôvery v seba a svoje telo. Čitateľky uvádzajú, že knihy im poskytli živé a skutočné príbehy a skúsenosti o domácich pôrodoch, ktoré potrebovali. Knihy sú plné sily a podpory pre každú jednu maminku. Ženy, ktoré majú rady príbehy a skúsenosti inych ľudí a žien si určite prídu na svoje. Sú v nich zachytené konkrétne pôrody v domácom prostredi, pocity a vnemy rodiacich matiek.
Prečítajte si tiež: Komplexná starostlivosť v pôrodnici Humenné
Babictvo na Slovensku: Od minulosti do súčasnosti
O starostlivosti pri pôrode Slovanov sa nezachovali nijaké doklady z obdobia 10.-13. storočia. V tom čase poskytovali laickú pomoc skúsené ženy bez základného vzdelania. Podmienky pre rozvoj babictva na Slovensku za Rakúsko-Uhorskej monarchie boli málo priaznivé, najmä pre nedostatok lekárov. V roku 1752 ošetrovali rozumné a prísahou viazané ženy - babice - pod dozorom mestského fyzikusa. Až v roku 1763 vydala Mária Terézia pôrodné poriadky, ktoré o 12 rokov neskôr doplnil jej syn Jozef II. Tieto poriadky uvádzajú zásady dôležité aj pre prax a rozvoj pôrodníctva. Nedostatok pôrodníc, vysoká úmrtnosť na infekčné choroby, ako i nedostatok lekárov si vynútil v roku 1775 vydanie učebnice pre pôrodné babice vo všetkých rečiach krajiny. Táto učebnica bola určená aj lekárom, ošetrovateľkám a verejnosti.
Prečítajte si tiež: Liečba pôrodných poranení