Odoberanie detí z rodín je závažný zásah do rodinného života, ktorý vyvoláva množstvo otázok a emócií. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku na Slovensku, vysvetľuje okolnosti, za ktorých môže k odobratiu dieťaťa dôjsť, aké sú práva rodičov a detí a aké mechanizmy ochrany sú dostupné.
Úvod do problematiky
Odoberanie detí z rodín je vždy krajným riešením a vyvoláva množstvo otázok a emócií. Verejnosť často vníma tieto prípady kontroverzne a s obavami, či nedochádza k neprimeranému zásahu do rodinného života. Je preto dôležité, aby verejnosť bola informovaná o právnych aspektoch, postupoch a reálnych situáciách, ktoré môžu viesť k takémuto rozhodnutiu.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyjadrilo svoje znepokojenie nad šírením poplašných informácií o procese tvorby právnych predpisov z oblasti sociálnej a súdnej ochrany detí.
Realita, ktorú si mnohí nevedia predstaviť
Ministerstvo rozumie tomu, že starostliví a láskaví rodičia, ktorých je rozhodujúca väčšina, si nedokážu ani len predstaviť realitu života mnohých detí - bitie, mučenie, odopieranie jedla za trest, spávanie v psích búdach, na schodoch, v pivniciach, sexuálne zneužívanie. Ide o násilie, ktoré ostáva často neodhalené a inštitúcie, zodpovedné za ochranu detí, sú pri jeho odhaľovaní odkázané na sprostredkované zdroje informácií.
Práva a povinnosti rodičov a detí v kontexte sociálnej starostlivosti
Starostlivosť o dieťa je komplexná oblasť, ktorá zahŕňa práva a povinnosti rodičov, detí, ale aj štátnych orgánov. Slovenská legislatíva, vrátane Zákona o rodine a Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, upravuje tieto vzťahy s cieľom zabezpečiť blaho a ochranu dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Kontrola v MŠ: Čo potrebujete vedieť?
Práva rodičov
Rodičia majú základné právo a povinnosť starať sa o svoje dieťa, zabezpečovať jeho výživu, výchovu a vzdelanie. Toto právo je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a v Dohovore o právach dieťaťa. Rodičia majú právo:
- Na právnu pomoc: Rodičia majú právo na právnu pomoc a na obhajcu.
- Na informácie: Rodičia majú právo na informácie o dôvodoch odobratia dieťaťa a o ďalšom postupe.
- Na odvolanie: Rodičia majú právo odvolať sa proti rozhodnutiu súdu.
- Kontakt s dieťaťom: Rodičia majú právo na kontakt s dieťaťom, pokiaľ to nie je v rozpore s jeho záujmami.
Práva detí
Dieťa je subjektom práva a má právo na ochranu svojich záujmov. Medzi základné práva dieťaťa patrí:
- Ochrana pred násilím a zneužívaním: Štát má povinnosť chrániť dieťa pred akýmkoľvek násilím, zneužívaním alebo zanedbávaním.
- Vypočutie: Dieťa má právo vyjadriť svoj názor na veci, ktoré sa ho týkajú, a súd je povinný tento názor zohľadniť.
- Právne zastúpenie: V niektorých prípadoch má dieťa právo na právneho zástupcu, ktorý bude hájiť jeho záujmy.
- Starostlivosť: Dieťa má právo na starostlivosť a na uspokojovanie jeho potrieb.
Povinnosti každého občana
Každý občan má povinnosť upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušovanie práv dieťaťa.
Kedy môže sociálka odobrať dieťa?
Sociálka, teda Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), môže začať konať a následne navrhnúť súdu odobratie dieťaťa z rodiny v prípadoch, keď je zdravie alebo život dieťaťa ohrozený výchovou rodičov. Je dôležité zdôrazniť, že chudoba sama o sebe nie je dôvodom na odobratie dieťaťa. Medzi najčastejšie dôvody patria:
- Týranie a zneužívanie dieťaťa: Fyzické, psychické alebo sexuálne týranie, zanedbávanie potrieb dieťaťa.
- Zanedbanie starostlivosti: Ak rodičia dlhodobo a závažne zanedbávajú starostlivosť o dieťa, neposkytujú mu dostatočnú výživu, ošatenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť alebo vzdelanie.
- Závislosti rodičov: Ak rodičia trpia závislosťou od alkoholu alebo drog a táto závislosť ohrozuje vývoj a bezpečnosť dieťaťa.
- Nevhodné prostredie: Ak dieťa žije v prostredí, ktoré je pre jeho vývoj nebezpečné alebo škodlivé.
Postup pri odobratí dieťaťa
Odoberanie detí z rodiny je proces, ktorý podlieha prísnym pravidlám a kontrolám.
Prečítajte si tiež: Postupy kontroly starostlivosti
- Podnet: Celý proces sa začína podnetom, ktorý môže podať ktokoľvek - rodina, susedia, škola, lekár a pod. Podnetom môže byť aj anonymné oznámenie. Všetky podnety musia byť prešetrené.
- Prešetrenie: Sociálni pracovníci prešetria podnet a zistia, či sú podozrenia opodstatnené. Môžu navštíviť rodinu, rozprávať sa s dieťaťom, rodičmi, učiteľmi a ďalšími osobami, ktoré majú informácie o situácii. Metóda osobnej návštevy v rodine má za úlohu prešetriť jej pomery a získať informácie o jednotlivých členoch i spoločnom fungovaní v domácom prostredí. Ak má orgán sociálnoprávnej ochrany detí informáciu (aj anonymnú), že by život, zdravie dieťaťa mohli byť ohrozené alebo že dieťa je vystavené neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, musí ju preveriť a spravidla pri jej preverovaní nemá problém získať potrebné informácie či navštíviť dieťa u jeho rodičov. Prax zároveň ukazuje, že je potrebné myslieť aj na nepravdivé oznámenia, ako aj na oznámenia podané v dobrom úmysle, avšak na základe zle vyhodnotenej situácie.
- Návrh na súd: Ak sociálni pracovníci zistia, že je dieťa ohrozené, podajú návrh na súd na nariadenie neodkladného opatrenia alebo na začatie konania o úpravu rodičovských práv a povinností.
- Rozhodnutie súdu: O odobratí dieťaťa z rodiny vždy rozhoduje súd. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým dieťa umiestni do náhradnej starostlivosti (napr. do detského domova, pestúnskej starostlivosti alebo k príbuzným) dočasne, kým sa situácia v rodine nevyrieši. Súd tiež môže rozhodnúť o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv. Na Slovensku, na rozdiel od niektorých iných krajín, je vylúčené, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odobral deti zo starostlivosti rodičov čo i len na krátku dobu - takéto rozhodnutie môže urobiť výlučne súd. Ak podá orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately návrh súdu, musí ho odôvodniť. V rámci pripravovaných zmien sa na tomto nič nemení, nič sa nemení ani na dôvodoch, pre ktoré môže súd rozhodnúť o odňatí dieťaťa zo starostlivosti jeho rodičov, tieto dôvody sú upravené v zákone o rodine a tento zákon ani nie je súčasťou aktuálne pripravovaných návrhov zmien zákonov.
Čo robiť, ak vám odobrali dieťa?
Ak vám odobrali dieťa, je dôležité:
- Obráťte sa na právnika: Právnik vám poradí, aké sú vaše práva a ako postupovať.
- Podajte odvolanie: Proti rozhodnutiu súdu o odobratí dieťaťa sa môžete odvolať.
- Kontaktujte ombudsmana: Verejný ochranca práv (ombudsman) môže prešetriť váš prípad a zistiť, či nedošlo k porušeniu vašich práv.
- Informujte médiá: Zverejnenie vášho prípadu v médiách môže zvýšiť tlak na úrady a pomôcť vám získať spravodlivosť.
Kritické body systému a možné riziká
Systém sociálnoprávnej ochrany detí na Slovensku má svoje slabé miesta a riziká.
- Nedostatok sociálneho bývania: Mnoho rodín sa ocitá v zlej finančnej situácii a hrozí im strata bývania. Chudoba by nemala byť dôvodom na odobratie dieťaťa, ale v praxi sa stáva, že nedostatok bývania vedie k zanedbaniu starostlivosti o dieťa a následne k jeho odobratiu. Strašne veľa rodín je v tzv. skrytom bezdomovectve, kde ako keby z mesiaca na mesiac sa snažia platiť vysoké komerčné nájmy, ale každý mesiac sú ohrozené stratou bývania. Štát nedisponuje dostatočným množstvom sociálneho bývania.
- Nedostatočná podpora rodinám: Rodiny v kríze často nedostávajú dostatočnú podporu od štátu. Chýbajú preventívne programy, terénna práca a finančná pomoc, ktoré by mohli zabrániť odobratiu dieťaťa.
- Subjektívne hodnotenie: Rozhodovanie o odobratí dieťaťa je často založené na subjektívnom hodnotení sociálnych pracovníkov. Chýbajú jasné a objektívne kritériá, ktoré by zaručili spravodlivé a konzistentné rozhodovanie. Podľa Emílie Chovancovej Bezákovej z o.z. Úsmev ako dar by rozhodovanie nemalo byť založené na subjektívnom hodnotení jedného pracovníka, a teda iba kolízneho pracovníka.
- Nedostatočná kontrola: Kontrola nad činnosťou sociálnych pracovníkov a zariadení, v ktorých sú deti umiestnené, je nedostatočná. To môže viesť k zneužívaniu právomocí a k zanedbávaniu starostlivosti o deti.
- Regionálne rozdiely: V praxi existujú veľké regionálne rozdiely v prístupe k rodinám a deťom. V niektorých regiónoch sú sociálni pracovníci preťažení a nemajú dostatok zdrojov na to, aby mohli rodinám účinne pomáhať.
Alternatívy k odobratiu dieťaťa
Odoberanie detí z rodín by malo byť až poslednou možnosťou. Predtým by mali byť vyčerpané všetky dostupné alternatívy.
- Podpora rodiny: Poskytnutie finančnej, sociálnej a psychologickej pomoci rodine, aby sa dokázala postarať o dieťa.
- Terénna práca: Sociálni pracovníci pracujú priamo v rodine a pomáhajú jej riešiť problémy.
- Asistovaný kontakt: Dieťa sa stretáva s rodičmi pod dohľadom sociálneho pracovníka.
- Pestúnska starostlivosť: Dieťa je dočasne umiestnené v pestúnskej rodine, ktorá mu poskytuje starostlivosť a zázemie.
- Krízové centrá: Poskytujú dočasné ubytovanie a starostlivosť pre deti a rodiny v kríze.
Pripravované zmeny v legislatíve
Práve na situáciu, kedy orgán sociálnoprávnej ochrany detí disponuje oznámením/informáciou, že dieťaťu sa nejakým spôsobom ubližuje, ale oznámenie jednoducho nie je možné overiť inak, ako fyzickou návštevou dieťaťa a rodič dieťaťa takúto návštevu neumožní, sa snaží ministerstvo spolu s ministerstvom spravodlivosti nájsť riešenie pripravovanými novelami Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a Občianskeho súdneho poriadku.
Zmyslom legislatívnych zmien je zavedenie možnosti účinného a správneho vyhodnotenia situácie dieťaťa, ktoré minimalizuje potrebu predbežného odňatia dieťaťa z rodiny v prípadoch, ak reálny stav dieťaťa takéto vyňatie nevyžaduje. Podstatou návrhu je, že ak bude mať sociálny pracovník oznámenie o ohrození života dieťaťa, zdravia dieťaťa, o zlom alebo neľudskom zaobchádzaní s dieťaťom a nebude môcť takúto informáciu overiť iným spôsobom a nebude mu umožnená ani osobná návšteva dieťaťa v obydlí, t.j. rodičia nebudú spolupracovať pri overení stavu dieťaťa, bude môcť podať návrh na súd na vydanie povolenia na otvorenie obydlia a preverenie stavu dieťaťa v obydlí. Súd po zvážení relevantnosti dôvodov bude môcť takéto povolenie vydať resp. nevydať - ide výlučne o súdne rozhodnutie, ktorého výkon navyše bude zaznamenaný tak, aby sa dal následne preveriť priebeh i spôsob výkonu povolenia súdu. Návrh obsahuje mnoho ústavných a ľudsko-právnych poistiek, ktoré sa stále precizujú.
Prečítajte si tiež: Legislatíva pre ihriská
Nové kompetencie sociálnych pracovníkov a obavy
Pripravované zmeny v legislatíve, ktoré by mali posilniť kompetencie sociálnych pracovníkov, vyvolávajú obavy z možného zneužívania právomocí a neprimeraného zásahu do rodinného života.
Skryté bezdomovectvo a právo na bývanie
Mnohé rodiny na Slovensku žijú v tzv. skrytom bezdomovectve. To znamená, že sa snažia z mesiaca na mesiac platiť vysoké komerčné nájmy, ale každý mesiac sú ohrozené stratou bývania. Štát nedisponuje dostatočným množstvom sociálneho bývania a na Slovensku neexistuje právo na bývanie, iba právo na prístrešok. Je absurdné, aby sa rodina rozpadla len preto, že nemá kde bývať.
Regionálne rozdiely v praxi
Emília Chovancová Bezáková vníma veľké regionálne rozdiely. V jej pracovnej skúsenosti sa stalo, že mala rodinku, ktorá bývala v garáži. Keby ste tam prišli, tam bolo príjemne teplo, čisto naozaj a sociálna mi vtedy povedala, že na to si nás objednala. Aby sme pomohli rodine nájsť bývanie, pretože ak oni budú bývať v garáži, ona bude musieť odobrať deti. A keď si zoberiete napríklad nejakú Rimavskú Sobotu, býva tam päť až šesť detí v jednej izbe, kúria drevom, ale tam je to v pohode. Tam berú deti, až keď naozaj vám, preženiem to, potkany obhrýzajú nohy.
Inšpekcia v sociálnych veciach
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa zákona o inšpekcii v sociálnych veciach zriadilo Inšpekciu v sociálnych veciach ako SVOJ SAMOSTATNÝ ORGANIZAČNÝ ÚTVAR, ktorý svoje právomoci vykonáva samostatne, nezávisle a nestranne. Správny dozor je typickou činnosťou orgánov verejnej správy. Účelom takejto činnosti je predovšetkým vyhodnotenie činnosti vzhľadom na jej súlad s povinnosťami určenými platnými právnymi predpismi, na ktorú nadväzuje právne relevantné reagovanie na zistené nedostatky.
Inšpekcia v sociálnych veciach vykonáva dozor z vlastnej iniciatívy na základe PLÁNU DOZORNEJ ČINNOSTI NA NASLEDUJÚCI KALENDÁRNY ROK. Plán dozornej činnosti vychádza z verejného záujmu, odborných informácií, poznatkov, vývoja a rizík v rôznych vecných oblastiach inšpekcie v sociálnych veciach, reálnych možností výkonu dozoru, ako aj z priorít v nasledujúcom období. Zohľadňuje predovšetkým osobitnú zraniteľnosť dotknutých fyzických osôb - cieľovej skupiny v oblasti sociálnych vecí. Tou sú najmä maloleté deti, seniori, osoby so zdravotným znevýhodnením alebo s ťažkým zdravotným postihnutím.
Inšpekcia v sociálnych veciach vykonáva dozor z vlastnej iniciatívy, ak je to potrebné na základe oznámenia na výkon dozoru. Oznámenie môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, a to písomnou formou. MENO, PRIEZVISKO A ADRESA OZNAMOVATEĽA (ak je oznamovateľom fyzická osoba) resp. Z OPISU SKUTOČNOSTÍ by malo byť zrejmé, že sa ním poukazuje napr. na nesplnenie si povinností poskytovateľa sociálnej služby pri poskytovaní sociálnej služby vo vzťahu ku konkrétnemu prijímateľovi sociálnej služby, u konkrétneho poskytovateľa sociálnej služby, alebo na neplnenie účelu poskytnutého peňažného príspevku na kompenzáciu konkrétnym poberateľom peňažného príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, na nedostatočnú kvalitu alebo rozsah poskytovanej osobnej pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie, a na ktorej zabezpečenie sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo peňažný príspevok na opatrovanie, alebo, že subjekt sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately porušil/nesplnil povinnosť pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, ako mu ukladá zákon.
Inšpekcia v sociálnych veciach oznámenie posudzuje podľa jeho obsahu. Ak oznámenie neobsahuje náležitosti, Inšpekcia v sociálnych veciach VYZVE OZNAMOVATEĽA, aby v lehote nie kratšej ako 7 dní nedostatky oznámenia odstránil a súčasne oznamovateľa poučí o tom, ako je potrebné nedostatky odstrániť. Inšpekcia v sociálnych veciach NERIEŠI ANONYMNÉ PODANIE OSÔB.
Príklady z praxe: Rozvod a zverenie dieťaťa do starostlivosti
Príklady z praxe ukazujú, ako súdy rozhodujú v prípadoch rozvodu a zverenia dieťaťa do starostlivosti. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy záujem maloletých detí. Rovnako súd prihliadne na to, kto sa o maloleté deti staral doteraz, akým spôsobom, ktorý z rodičov má vhodné podmienky na poskytnutie potrebnej starostlivosti.
Príklad 1: Matka žijúca s otcom detí, ale nežijú ako partnerský pár. Deti nosia otcovo priezvisko. Plánujú sa rozísť. Súd pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti neberie do úvahy skutočnosť, čie priezvisko majú deti. Tzn. že máte možnosť získať deti do svojej osobnej starostlivosti, aj keď nemajú Vaše priezvisko.
Príklad 2: Matka žijúca s manželom, ktorý je narcista a cholerik. Žiada výhradnú starostlivosť o dcérku, pretože manžel sa o ňu nedokáže, alebo skôr nechce starať ani niekoľko minút denne. Je extrémne výbušný, keď dcéra plače, vyhráža sa jej a používa voči nej aj voči mne vulgárne nadávky. V takejto situácii je dôležité podať na príslušný okresný súd návrh na rozvod manželstva a v návrhu podrobne opísať dôvody rozvratu manželstva, najmä správanie manžela, ktoré ohrozuje psychickú pohodu Vás aj dcérky. V návrhu žiadajte zverenie dcérky do Vašej výlučnej osobnej starostlivosti, pričom podrobne popíšte, prečo nie je v záujme dieťaťa, aby bola zverená otcovi alebo do striedavej starostlivosti. Uveďte konkrétne prípady jeho nevhodného správania, výbuchy hnevu, vyhrážky, vulgarizmy a nezáujem o starostlivosť.
Príklad 3: Rozvedená matka, deti zverené do starostlivosti otca. Matka sa presťahovala do iného mesta kvôli práci. Rada by sa opýtala, či je nejaká možnosť získať dcérku do svojej starostlivosti. V takejto situácii je možné podať návrh na zmenu zverenia maloletého dieťaťa do Vašej osobnej starostlivosti. Podľa § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine môže súd na návrh rodiča rozhodnúť o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov znamená, že od posledného rozhodnutia súdu nastali nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na záujem dieťaťa.