Mimoriadne nadané deti čelia v spoločnosti často nepochopeniu a mylným očakávaniam. Mnohí sa domnievajú, že im stačí naložiť viac učiva z vyššieho ročníka, ale tieto deti potrebujú špeciálny prístup, ktorý zohľadňuje ich jedinečné potreby.
Identifikácia nadania
Každá krajina a dokonca aj jednotlivé školy pre nadaných môžu mať iné kritériá a definície nadania. Nadanie je viac ako len hodnota IQ. Za nadané deti sa považujú tie, ktoré majú výnimočnú schopnosť premýšľať a učiť sa. Zvyčajne vynikajú v jednej konkrétnej oblasti a majú aj veľkú kapacitu priestorového uvažovania. Majú špeciálne záujmy, netypické pre deti ich veku, neustále potrebujú nové informácie a vytvárajú si svoj vlastný systém poznatkov.
Znaky nadaného dieťaťa
Existuje niekoľko spoločných čŕt nadaných detí, ktoré sa môžu prejaviť už vo veku dvoch až štyroch rokov:
- Má zvláštny talent alebo umelecké schopnosti.
- Vývojové míľniky dosahuje ďaleko pred svojimi vrstovníkmi.
- Je pokročilé vo vývoji jazyka, má rozsiahlu slovnú zásobu.
- Je veľmi zvedavé a neustále kladie otázky.
- Je nezvyčajne aktívne, stále chce niečo robiť.
- Do oblasti svojich záľub vie dieťa vložiť veľa energie.
- Má veľmi živú predstavivosť.
Špecifické potreby nadaných detí
Nadané deti potrebujú špeciálny prístup, pretože im nestačia bežné detské hry a činnosti. Potrebujú podnetné prostredie, ktoré by uspokojilo ich prirodzené záujmy a nadviazalo na ich vedomostnú úroveň. Sú viac citlivé a zraniteľnejšie, veľmi kritické aj sebakritické, niekedy neprístupné, uzavreté, menej komunikatívne. Vyhľadávajú skôr kontakty so staršími deťmi alebo s dospelými osobami.
Špeciálny prístup vo vzdelávaní
V bežnej škole sa učitelia väčšinou nemajú čas venovať mimoriadne nadaným deťom. Ku každému nadanému dieťaťu by mal učiteľ pristupovať citlivo a pripraviť mu individuálny vzdelávací program.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom smart hodiniek pre deti
Na tejto súkromnej základnej škole pre intelektovo nadané deti v Bratislave prijímajú medzi seba aj žiakov, ktorí majú v súvislosti s vysokým intelektom iné, vedľajšie diagnózy. Najčastejšie ide o Aspergerov syndróm, diagnózu zo spektra autistických porúch. Mimoriadne nadané deti s Aspergerovým syndrómom síce excelujú v dosahovaných vedomostiach, majú však problém vo vzťahoch. Napríklad neexistuje, aby ste ich priateľsky chytili okolo pliec, aspoň nie v prvej fáze zoznamovania.„Všetko berú doslova, nerozumejú napríklad irónii či priateľskému žartovnému doberaniu. Veľmi zle reagujú na zmenu. Ak má prísť ako hosť na vyučovaciu hodinu rodič či dieťa, ktoré má záujem navštevovať našu školu, musíme im to oznámiť vopred,“ opisuje Eva Orságová.
Čo má robiť rodič, ak má nadané dieťa?
V každom prípade je potrebné konzultovať postupy s odborníkmi - psychológmi. Treba požiadať o stretnutie, odbornú konzultáciu alebo psychologické vyšetrenie dieťaťa. Výsledky testov pomôžu aj rodičom správne postupovať pri ich výchove a zorientovať sa pri výbere školy. Čo najskorší kontakt s odborníkmi a odborná konzultácia mnohokrát pomôžu pri výchovných problémoch s nadanými deťmi. Rodičia totiž často samotní nevedia ako správne výchovne postupovať a usmerňovať vývin svojho dieťaťa.
Ako odlíšiť bystré dieťa od nadaného?
Existuje množstvo definícií nadania a nadaného jedinca. Bola prednesená na Kongrese Spojených štátov Amerických v roku 1972 Sydney Marlandom. Nadané a talentované deti sú tie deti, ktoré sú identifikované kvalifikovanými profesionálmi, a ktoré sú vzhľadom na svoj výnimočný potenciál schopné vysokých výkonov. Marlandova definícia sa zameriava len na výkonovú stránku nadaného jedinca a vníma ho ako zdroj vysokého výkonu. Neberie do úvahy osobnostné špecifiká nadaných, riziká v ich vývine a potrebu špeciálneho prístupu a komplexného vnímania ich osobnosti vo výchove a vzdelávaní. Nadanie je asynchrónny vývin, v ktorom sa predčasne rozvinuté kognitívne schopnosti a vysoká intenzita kognitívnej aktivity kombinujú a vytvárajú vnútorné skúsenosti a vedomie, ktoré sú kvalitatívne odlišné od normy. Táto asynchrónnosť vzrastá s vyššou intelektuálnou kapacitou. Jedinečnosť nadaných ich činí zvlášť zraniteľnými a vyžaduje modifikácie v rodičovskom prístupe, vzdelávaní a poradenstve s cieľom ich optimálneho rozvíjania.
Druhy nadania
Nadanie sa môže prejavovať v najrôznejších oblastiach ľudskej činnosti, podľa toho rozoznávame aj rozličné druhy nadania, ktoré sa ešte členia na užšie kategórie (napr. umelecké nadanie - výtvarné nadanie). Druhy nadania sa môžu prekrývať a rôzne spájať. Pri intelektovom nadaní ide o oblasť, ktorá súvisí so spracovávaním, produkciou a vytváraním informácií prostredníctvom vyšších úrovní myslenia (napríklad analýza, syntéza). Intelektovo nadaný jedinec je nositeľom nielen vysoko nadpriemerných intelektových schopností, ale aj istej dávky tvorivosti a samozrejme aj osobnostných vlastností. Najčastejšie používaným identifikačným kritériom pre intelektovo nadaného jedinca je IQ - inteligenčný kvocient, ktorý sa stanovuje štandardizovanými intelektovými testmi. Nemal by však byť len jediným kritériom. Dôležitou charakteristikou pri diagnostikovaní nadania je napr. Intelektovo nadaní majú vysoké schopnosti v rôznych kognitívnych oblatiach. Vtedy hovoríme o všeobecnom intelektovom nadaní. Nadaní sa pozerajú na svet akoby z inej perspektívy, vidia a postrehnú to, čo si ostatní nevšimnú. Dokážu spojiť veci, ktoré sa iným zdajú byť nezlučiteľné. Vedia riešiť intelektuálne problémy svojskými, nezvyčajnými spôsobmi (u detí, samozrejme, v porovnaní s rovesníkmi). Táto odlišnosť sa často zobrazuje aj v iných oblastiach ich osobnosti, čo sa najmä u detí odráža v prejavoch správania, ktoré dokonca môžu pripomínať prejavy rôznych porúch. Typické prejavy nadaných detí sú najmä odrazom ich predčasne, vysoko alebo kvalitatívne odlišných poznávacích schopností.
- zanietenie pre niektorú oblasť poznania (napr.
- Nadané deti sa dokážu neobyčajne dlho sústrediť na činnosť, ktorá ich zaujíma - napr. štúdium literatúry, kreslenie a popis informácií z oblasti astronómie, biológie, dopravy. Začínajú rozprávať skôr, ako ich rovesníci, rýchlo nadobúdajú širokú slovnú zásobu a aj abstraktné a cudzie slová dokážu vhodne použiť. Kladú dospelým otázky, ktorými pátrajú po podstate (koľko je na svete ľudí, čo je za hranicou vesmíru, kde sa končia čísla). Nové informácie si rýchlo osvoja, v oblasti svojho záujmu si pamätajú mnohé podrobnosti (napr. rôzne druhy žralokov, ich výzor, veľkosť, spôsob života). Zaujímajú sa o čísla, poznávajú ich, sami si vyvodia základné kalkulačné postupy (intuitívne dokážu spočítavať, odpočítavať). Rovnako sa zaujímajú o písmená, keď ich spoznajú, začínajú čítať, pričom dospelých touto samostatne získanou zručnosťou prekvapia. Nie sú ochotné prijať inštrukcie dospelých bez ich zvnútornenia, príkazy musia mať zdôvodnené, často uplatňujú protiargumentáciu. Majú zmysel pre presné vyjadrovanie, dospelých často chytajú za slovíčka a tieto nezrovnalosti využívajú vo svojej, najmä negatívnej argumentácii. Perfekcionizmus nadaných detí súvisí s ich vnútornou motiváciou - chcú podávať najlepšie výkony, a to bez ohľadu na ich skúsenosti a možnosti. Ťažko sa vyrovnávajú s prehrou a pociťujú zlyhanie, ak je ich výkon pod hranicou ich vlastných predstáv. Ďalšou typickou charakteristikou nadaných detí je asynchrónnosť ich vývinu. Nevyvíjajú sa vo všetkých oblastiach rovnako. Ich poznávací, intelektový vývin predbieha telesný vývin. Asynchrónnosť je typická aj v rámci schopností, zručností, súvisiacich s intelektovou oblasťou. Môže sa to prejavovať tak, že v škole je nadané dieťa vynikajúce v matematike, ale menej úspešné na slovenčine (hoci v oboch môže byť nadpriemerné). Alebo aj v rámci jednej oblasti - môže vynikajúco riešiť problémové úlohy a geometrické problémy, ale byť menej zručné v kalkulačných činnostiach (napr. v násobilke).
Možné problémy a nesprávne diagnózy
Ide o prejavy nadaných, ktoré sa okoliu môžu zdať čudné, problémové a dokonca môžu byť príčinou nesprávnej diagnózy, ako upozorňujú Web a ďalší (Webb, J. T., Amend, E.R., Webb, N. E., Goerss J., Beljan P., Olenchak F. R.(2004).: Misdiagnosis and Dual Diagnoses of Gifted Children and Adults: ADHD, bipolar, OCD, Asperger's, depression, and other disorders. K týmto záverom autorov dodávame, že podobné dôvody (posilnené silnou introverziou niektorých nadaných) môžu viesť k (nie vždy oprávneným) podozreniam na Aspergerov syndróm. Nadané deti však môžu zároveň trpieť niektorou z uvedených porúch, a mať tak „dvojnásobnú výnimočnosť“.
Prečítajte si tiež: Porucha pozornosti: Komplexný pohľad
- ťažkosti v akceptovaní nelogickosti (napr.
V závislosti od okolia dieťaťa, jeho výchovy, sociálnych vplyvov, vzdelávania ale samozrejme aj od jeho daností a sebaregulácie sa niektoré jeho charakteristiky a prejavy časom zvýrazňujú, iné sa eliminujú. Prelomovým obdobím, tak ako u väčšiny detí, je obdobie adolescencie. V tejto súvislosti Betts a Neihart vyčlenili niekoľko typov nadaných jedincov (Betts, G, Neihart, M. (1988): Profiles of the gifted and talented. Gifted Child Quarterly.
Typy nadaných jedincov
- Úspešní nadaní tvoria najväčšiu skupinu medzi nadanými (autori uvádzajú až 90%). Ide o jedincov, ktorí sa dobre učia, majú vhodné správanie. Túžia po ocenení zo strany učiteľov a okolia. V škole sa často nudia a zvyknú si učiť sa s čo najmenším vynaložením námahy. Prispôsobia sa školskému systému, sledujú inštrukcie a vypĺňajú požiadavky - ale na úkor napĺňania vlastných záujmov. Sú závislí od rodičov a učiteľov. Nerozvíjajú si vlastnosti, potrebné na získanie autonómie. Majú pozitívny sebaobraz, pretože sa stretávajú s častou chválou za svoje výkony. Medzi vrstovníkmi sú obľúbení. V dospelosti sú kompetentní, ale s nízkou imagináciou - nerozvinú naplno svoje nadanie. Mladí nadaní dospelí, ktorí sú podvýkonoví, často pochádzajú práve z tejto skupiny. Nemajú potrebné zručnosti na celoživotné učenie. Sú dobre adaptovaní na spoločnosť, ale nedostatočne pripravení na každodenné zmeny v živote.
- Ide o divergentne (tvorivo) nadaných. Častokrát zostávajú neidentifikovaní. Sú veľmi tvoriví, ale zdajú sa byť tvrdohlaví, netaktní až sarkastickí. Vyzývajú autority a provokujú učiteľa pred celou triedou. Sú nekonformní. Nezriedka sú v konflikte a málokedy sú oceňovaní. Cítia sa frustrovaní, pretože školský systém nedoceňuje ich talent a schopnosti. Nebývajú obľúbení pri spoločných aktivitách, dostávajú sa do konfliktov s vrstovníkmi. Na druhej strane však majú zmysel pre humor a tvorivosť, ktoré spolužiakov oslovujú. Ich spontánnosť ale môže vyrušovať triedu. Môžu byť ohrození inklinovaním k drogovým závislostiam alebo delikventnému správaniu.
- Najčastejšie ide o dievčatá na strednej škole, u ktorých prevládne pocit spolupatričnosti. Začnú odmietať svoj talent, aby sa stali súčasťou kolektívu, strácajú svoju predošlú motiváciu a záujmy. Často pociťujú úzkosť. Ich meniace sa potreby sú v konflikte s očakávaniami od učiteľov a rodičov. Dospelí ich nútia do predošlých výkonov bez ohľadu na ich pocity.
- Títo nadaní sú zlostní k dospelým aj k sebe samým, pretože cítia odmietaní systémom, ktorý nesaturoval ich potreby celé roky. Nedostáva sa im porozumenia a podpory ich talentu. Svoje netradičné aktivity a záujmy si uplatňujú mimo školy. Škola pre nich nie je podstatná. Potrebujú dospelého, ktorému môžu dôverovať. Nie je pre nich vhodné zaradenie do typického programu, vhodného pre iných nadaných. Individuálne poradenstvo je silno odporúčané.
- Ide o nadaných s nejakým hendikepom alebo poruchou (napr. porucha učenia, zmyslový alebo telesný hendikep). Ich prejavy nebývajú v zhode s typickými prejavmi nadaných, preto bývajú často neidentifikovaní. Môžu mať škaredé písmo, rušivé správanie. Sú zmetení svojou neschopnosťou prospievať v škole, pociťujú frustráciu z výkonov, ktoré sú pod úrovňou ich očakávaní. Svoje ťažkosti zakrývajú prehláseniami, že úlohy sú nudné, príliš ľahké a stupídne, čím zakrývajú svoj strach pred zlyhaním. Sú odmietaví ku kritike. V škole bývajú vnímaní skôr pre svoju poruchu a ich talent zostáva nepovšimnutý.
- Podobne ako skupina I., dokážu autonómne typy nadaných efektívne pracovať v školskom systéme. Oproti typu I., ktorý robí len to minimum, čo treba, autonómny nadaný využíva systém na vznik nových výziev a možností pre seba a svoje aktivity. Nepracujú pre systém, ale využívajú ho v prospech svojho rozvíjania. Majú silné, pozitívne sebaponímanie, pretože ich potreby sú saturované, sú úspešní, dostáva sa im pozitívnej pozornosti a podpory pre ich výkony aj správanie. Sú rešpektovaní dospelými aj vrstovníkmi, často bývajú lídrami. Sú nezávislí, vytvárajú si vlastné ciele. Dokážu riskovať, akceptujú sa. Nečakajú na druhých, aby im vytvárali podnety, podmienky si vytvárajú sami.
Hoci nadaní sa vyčleňujú oproti ostatnej populácii svojimi vysokými intelektovými schopnosťami a ostatnými charakteristikami, ktoré spolu vytvárajú obraz intelektového nadania, v rámci samotnej skupiny nadaných ide o veľmi heterogénnu populáciu. Spoločne majú vysoko nadpriemerné schopnosti, ale tie sú ohraničené len zospodu (vyjadrené v IQ je to zvyčajne 130 a viac bodov). Zväčša čím vyššie sú tieto kognitívne schopnosti, tým výraznejšie sú prejavy nadaného (vrátane problémových). Rozdiel medzi vysoko nadaným a mierne nadaným môže byť taký, aký je rozdiel medzi nadaným a priemerným jedincom. Existencia týchto rozdielov zrejme viedla viacerých odborníkov k snahe o vytvorenie stupňov nadania.
- pôsobenie školy. Dieťa s IQ 135, ktoré pochádza z chudobnej rodiny, dochádza do bežnej školy a je vedené rodinou čo najskôr sa o seba materiálne postarať má isto celkom iné šance na rozvoj svojho nadania ako dieťa s rovnakým, ktoré má možnosť navštevovať množstvo mimoškolských aktivít a kvalitnú školu, vrátane univerzity. Naopak, iný bude obraz nadania dieťaťa s IQ 135, ktoré síce nemá možnosť navštevovať najkvalitnejšie školy, rodičia príliš nechápu jeho záujmy, ale ono má veľkú motiváciu, zanietenie a snahu, oproti dieťaťu s rovnakým IQ, dostatkom podnetom i podpory zo strany okolia, ktoré však nemá dostatočnú vytrvalosť, mot…
Ako spoznáte genialitu u dieťaťa?
Neurovedci a neurovedkyne už roky skúmajú vysoko inteligentné alebo nadané deti, aby lepšie pochopili fenomén geniality. Definujú ho ako bohatú originalitu, kreativitu a schopnosť predstavovať si a myslieť novými spôsobmi a v nových oblastiach. No zároveň upozorňujú, aby ste nie vždy od takýchto detí očakávali príkladné, ukážkové správanie. Mnohé z nich totiž pre rozdiely v niektorých oblastiach mozgu intenzívnejšie prežívajú emócie, vášnivo reagujú na svet vôkol seba.
Existuje mnoho rôznych znakov geniality, pretože na svete neexistujú dva rovnaké mozgy a dvaja rovnakí jedinci. Geniálne deti tak môžu vykazovať rôzne charakteristiky. Neexistuje žiadny oficiálny zoznam príznakov geniality, ale určité príznaky sa častejšie objavujú u detí, u ktorých sa zistila nadpriemerná inteligencia. Aké sú to?
Príznaky geniality v skratke
- silná potreba duševnej stimulácie a angažovanosti
- schopnosť rýchlo sa učiť nové veci a nadpriemerná pamäť
- schopnosť rýchlo spracovať nové a zložité informácie
- túžba skúmať konkrétne témy do hĺbky
- schopnosť nachádzať inovátorské, originálne, kreatívne spôsoby riešenia problémov, nové pohľady na vec
- neukojiteľná zvedavosť, ktorá sa často prejavuje kladením veľkého množstva otázok
- učenie sa materiálov určených pre staršie deti
- emocionálna citlivosť a hlboké prežívanie emócií
- nadšenie z jedinečných tém alebo záujmov
- vyspelý zmysel pre humor
- vynaliezavosť a tvorivosť pri hľadaní riešení problémov
- uvedomovanie si seba samého, sociálnych situácií a globálnych problémov
Asynchrónny vývoj u malých géniov
Pre niektoré nadpriemerné a nadané deti je typická aj jedna „maličkosť“ - zatiaľ čo v jednej oblasti vynikajú a neviete sa vynačudovať, koľko informácií si vyhľadali, zapamätali, naštudovali z určitej témy a aké projekty vám títo drobci priniesli ukázať, v druhej sú na tom horšie ako deti v tom istom veku. Napríklad si nevedia zaviazať šnúrky na topánkach a zabúdajú základné veci ako vložiť jedlo do úst alebo umyť si zuby.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Predstavte si 8.ročné dieťa, ktoré má schopnosti čítať a porozumieť textu, vypracovať projekt a naštudovať si tému, kým v nej nie sú majstri, na úrovni 14-ročného tínedžera, matematiku ovláda na úrovni 10.ročného dieťaťa, emócie si však reguluje na úrovni 4-ročného.
Samotári alebo neochota „baviť sa“ s rovesníkmi
Nadpriemerné deti sa často hrajú samy - nie preto, že by nemali rady iných ľudí, ale preto, že majú rozšírenú predstavivosť, vďaka ktorej menej potrebujú spoločnosť. Alebo naopak prejavujú záujem oveľa viac sa rozprávať a diskutovať so staršími deťmi alebo dospelými, než s rovesníkmi, s ktorými nevedia nájsť spoločnú reč, nudia sa pri nich alebo ich nezaujímajú rovnaké veci.
Práve konverzácie so staršími ich viac stimulujú a podporujú v uspokojovaní zvedavosti a túžby po nových informáciách a náhľadoch.
Problém s reguláciou emócií
Nadpriemerne inteligentné deti môžu oveľa intenzívnejšie reagovať na svet vôkol nich - majú silné emocionálne reakcie a udalosti a veci, ktoré sa dejú vôkol vás, na ne majú silnejší dopad a intenzívnejšie na ne reagujú než ostatné deti alebo vy. Majú tiež vyvinutú silný zmysel pre spravodlivosť, preto sa môžu cítiť frustrované, ak ich dospelí vynechávajú z rozhovorov alebo hľadania riešenia problémov.
Množstvo informácií z okolia tiež spracúvajú cez emocionálny filter. Bolo vedecky zistené, že tieto deti majú zväčšené časti mozgu v istých oblastiach limbického systému (asociované s emocionálnym spracovaním), preto sa im silné emócie spracúvajú ťažšie a nevedia sa s nimi vysporiadať, regulovať ich a manažovať svoje reakcie.
Nadané deti hľadajú zmysel v tom, čo vykonávajú, preto vás niekedy prekvapia ich existenčné otázky (dôležité pre určenie príčin a následkov). Napríklad smrť, chudoba, klimatické zmeny. Sú preto úzkostlivejšie a zdeprimovanejšie a frustrovanejšie.
Prečo geniálne dieťa nemusí vynikať v škole?
Nie vždy malí géniovia vynikajú v škole, teda vám nemusia prinášať dôkaz o ich vysokej inteligencii alebo vodcovských schopnostiach. Dôvodom môže byť to, že sa v škole nudia. Vyznačujú sa napríklad nadpriemerne dobrou pamäťou, čo je užitočné nielen pri učení, ale aj v každodennom živote.
No práve to môže byť dôvodom, prečo sa v škole ťažko sústredia, alebo nevedia odpovedať na jednoduché otázky - keďže ich zložité podotázky riešia už poriadne dlhú dobu a dívajú sa na problém z úplne iného uhla pohľadu.
Naopak cítia extrémnu potrebu byť konštantne mentálne stimulované a nie sa zaoberať tak jednoduchými témami. Strácajú motiváciu v škole čokoľvek dokazovať. Majú však obrovský potenciál, ktorý môžete podporou doma spoločne rozvíjať.
Ak si však neviete rady, nebojte sa obrátiť na odbornú pomoc alebo skupiny rodičov s rovnako geniálnymi deťmi, s ktorými sa môžete poradiť, ako ďalej pokračovať v učení a podpore dieťaťa tak, aby bolo spokojné a rozkvitalo. Často, keď rodičia zistia, že ich dieťa je nadané, začnú naň tlačiť. Pre dieťa prestáva byť aktivita zábavou, začína pociťovať tlak a tlak spôsobuje stres a úzkosť, hovorí psychológ.
Senzitivita a potreba vyjadrovať sa
Ak by som mal všetky nadané deti charakterizovať jednou oblasťou, bolo by to anglickým slovom overexcitability. V slovenčine sa prekladá ako senzitivita, hypersenzitivita, niekedy ako precitlivenosť. Áno, slovo precitlivenosť môže mať zlý nádych, ale byť citlivý nie je, samozrejme, nič zlé. Senzitivita je citlivosť na vonkajšie aj vnútorné podnety - také deti intenzívne prežívajú svoje pocity, vonkajší svet, zmyslové vnemy (vône, chute…). Majú bohatú predstavivosť, sú zvedavejšie, kladú viac otázok. Môžu byť aktívnejšie na hodine, veľa sa vrtieť, otáčať, sú viac motoricky aktívne. Veľakrát to učitelia a psychológovia zvalia na poruchu pozornosti s hyperaktivitou ADHD. Vysoká expresívnosť, potreba vyjadrovať sa či už v práci, alebo v škole. Nemyslím tým len slovné vyjadrovanie, ale viac všeobecne. Také dieťa zaujímajú rôzne nové témy, má bohaté záujmy, kde môže prejavovať svoje vnútro.
Výtvarné nadanie
Výskumy ukazujú, že výtvarne nadaní ľudia majú často nadpriemerné IQ, nemusí to však platiť vždy. Ich základná osobnostná charakteristika je otvorenosť, radi skúšajú, objavujú nové veci, často sú to vynaliezaví ľudia. Malé výtvarne nadané deti zvyknú mať akcelerovaný kresbový a grafomotorický prejav. Najlepším indikátorom v útlom veku je väčší záujem o výtvarné aktivity a to, že im dieťa dokáže venovať dlhšiu pozornosť. V tomto veku dieťa ešte nič nerobí preto, že by chcelo ohúriť rodičov alebo získať dobré vysvedčenie.
Tlak na výkon a perfekcionizmus
Táto téma ma dokáže veľmi rozčúliť. Ako psychológ sa často stretávam s rodičmi, ktorí to istým spôsobom preháňajú. Často to začnú preháňať, až keď majú nadanie potvrdené na papieri. Pred tým, ako im napríklad výtvarník povie, že ich dieťa je nadané, zvyknú mať bežný prístup. Spolu s dieťaťom sa radujú z tvorby. Keď však zistia, že ich dieťa je nadané (či už výtvarne alebo matematicky), začnú naň tlačiť. Začnú si predstavovať, že ich dieťa je Einstein, vidia ho, ako si preberá Nobelovu cenu. Začnú mu hovoriť, že musí viac cvičiť, musí viac kresliť. „Si šikovný, musíš to rozvíjať!“ Pre dieťa prestáva byť z aktivity zábava, začína pociťovať tlak a tlak spôsobuje stres a úzkosť. Dieťa je vystresované a jeho práca je spojená s napätím. Myslí len na to, že to musí byť pekne nakreslené a ako bude jeho výtvor hodnotený. Často sa stáva, že školy tlačia na výsledky talentovaných žiakov, aby sa lepšie umiestnili v hodnotení. Žiaci na mnohých školách cítia neskutočný tlak najmä pred maturitou.
Dôležitosť výtvarnej činnosti
Výtvarná aktivita veľmi dobre rozvíja jemnú motoriku, tvorivosť a predstavivosť. Cvičí rozumové schopnosti tým, že dieťa niečo vytvára, experimentuje. Učí sa, ako veci fungujú, učí sa plánovať, riešiť problémy. Uspokojujú sa vyššie ľudské potreby. Na poslednom z piatich poschodí Maslowovej pyramídy potrieb sa nachádza potreba sebarealizácie, ktorá sa rozdeľuje na metapotreby. Výtvarná činnosť dobre uspokojuje najmä tieto najvyššie potreby, napríklad estetické cítenie alebo potrebu sebaprezentácie. Keď ma niekto nahnevá, tak sa môžem ísť opiť do krčmy alebo sa pobiť, čo je tiež spôsob ventilácie emócií, ale nie ideálny. Môžem to v sebe potlačiť a povedať si, že ma nič netrápi a som v pohode, čo však vyvolá úzkosť alebo depresiu. Výtvarná činnosť je veľmi dobrý spôsob ventilovania emócií.
Veľa detí už od nízkeho veku trávi čas s rôznymi elektronickými zariadeniami, či už s mobilmi, alebo tabletmi. Majú tam prístup aj k rôznym kreatívnym aplikáciám, kde si môžu napríklad kresliť alebo skladať obrázky. Dieťa táto aktivita rozvíja, lebo niečo kombinuje. Ale je to oklieštené, nerozvíja ho rovnako dobre ako klasická činnosť. Keď si vezmem čistý papier a poviem si, že idem niečo nakresliť, zapájam svoju predstavivosť. Ale v aplikácii sú obyčajne už možnosti a moja tvorivosť a predstavivosť je vprataná do kolónok. Tých kolónok tam môže byť k dispozícii aj sto, ale keď nemám žiadnu kolónku, musím pracovať iným spôsobom.
Podpora výtvarného nadania
Jedno hľadisko je praktické - zabezpečiť mu veci, ktoré na výtvarnú činnosť potrebuje. Ak chce štetec a farby, tak mu ich poskytnúť. Samozrejme, podporiť dieťa možno jednoducho aj tým, že sa spoločne s ním tešíte. Ak niečo nakreslí, venujete mu pozornosť, pochválite ho. Ak má záujem ísť na výstavu, tak s ním rodič pôjde. Je veľa rodičov, ktorí majú jasnú predstavu, ako vyzerá pekný obrázok, a začnú dieťa naprávať a diktovať mu, ako by kresba mala vyzerať. Okliešťujeme detskú predstavivosť, nastavujeme dieťaťu mantinely, ktoré si samo veľmi rýchlo vybuduje, keď nastúpi do školy. Je veľká škoda, ak sa to deje priskoro. Je to zároveň kritika dieťaťa. Samozrejme, dieťa to v hlave nemá pomenované, že rodič ma kritizuje, ale vnútorne to tak vníma. Rodič je pre dieťa významnou autoritou - dieťa sa môže začať cítiť menejcenne alebo divne, môže mať pocit, že mu to nejde. Ak sa to opakuje, môže prísť k strate záujmu o túto činnosť.
Problémy v bežnej škole
Keď sa pozrieme na bežnú školu, vedia učitelia pracovať s nadanými deťmi v triedach? Mám pocit, že nevedia. Nevedia. Učiteľ to má v triede brutálne ťažké. Raz k nám prišla žiačka z inej základnej školy, bola geniálna. V inteligenčnom teste som jej nevedel presne zmerať hodnoty, lebo jej výsledky boli nad limitom. Prišla z triedy, kde okrem nej - geniálnej matematičky - boli, samozrejme, žiaci priemerní a zároveň žiaci, ktorí dvakrát prepadli. Predstavte si učiteľa matematiky, ktorý má rozvíjať génia, priemerných a aj naozaj slabých žiakov. Môže to byť výnimočne schopný pedagóg, ale nemyslím si, že podobná situácia je v silách jedného človeka. Logicky musí vždy niekde ubrať.
#
tags: #podpriemerne #inteligentne #dieta