Hoci sa často hovorí, že pochvalou pri deťoch netreba šetriť, je dôležité si uvedomiť, že aj pozitívne a motivujúco vyzerajúca pochvala môže mať vplyv na rozvoj dieťaťa. Môže v ňom rozvíjať zbytočnú súťaživosť, neschopnosť prehrávať, túžbu po pozornosti a uznaní, alebo nezdravé sebavedomie. Preto je dôležité pozrieť sa na túto tému hlbšie a pochopiť, ako správne oceniť dieťa.
Vplyv pochvaly na vývoj dieťaťa
Už od príchodu na svet sa malé dieťa postupne učí a objavuje nové veci. Všetko skúša a zisťuje, až sa dostane do veku, kedy chce všetko robiť samo. Pochvala ho v samostatnosti môže podporiť. Keď sa mu podarí prekonať vlastný limit a urobiť niečo, čo doposiaľ nevedelo, má zo seba veľkú radosť. Teší sa, keď niečo zvládne urobiť bez pomoci rodičov. Táto skúsenosť formuje aj jeho sebavedomie.
Každý si rád vypočuje pochvalu, pretože znamená ocenenie našej snahy alebo vyzdvihnutie niektorej našej vlastnosti či danosti. Je prirodzené, že za dobrý výkon prichádza na rad ocenenie a uznanie. Pochvala nás dokáže povzbudiť a motivovať, naštartovať, dáva nám pocit dôležitosti, užitočnosti a zadosťučinenia.
Pochvala ako dvojsečná zbraň
V súvislosti s deťmi by sme v chválení mali byť obzvlášť opatrní. Pochvala totiž môže fungovať ako dvojsečná zbraň, ak ju používame nevhodným spôsobom. Keď dieťa chválime príliš často, môže sa začať snažiť iba kvôli pochvale samotnej, alebo kvôli odmene, ak ju s pochvalou spájame.
Rodičia neraz v snahe naučiť dieťa napríklad upratať po sebe hračky zvolia odmenu v podobe cukríkov alebo inej drobnosti, ktorú dieťa dostane za to, keď hračky pekne odloží naspäť na ich miesto. Pridajú sa k tomu výrazy ako: „Ty si taký šikovný!“ alebo „No vidíš, aký si teraz pekný chlapček!“. Na týchto formuláciách nie je na prvý pohľad nič zlé, ale dieťa si môže vyčítať napríklad aj toto: Rodičia sa tešia a ľúbia ma, keď som pekný chlapec. Iba takto som milovaný a bezpodmienečne prijatý.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Dieťa sa tak postupne stáva akoby „závislým“ od pochvaly, pretože sa chce neustále uisťovať o tom, že ho ostatní, a najmä jeho najbližší, prijímajú. Byť prijatý a súčasťou skupiny je jednou zo základných potrieb (nielen) detí. Pochvala môže navyše v dieťati vyvolávať aj stres a snahu plniť očakávania dospelých za každú cenu. Toto, samozrejme, vôbec neprospieva zdravému vývoju detí a v konečnom dôsledku ani uvedomovaniu si svojej vlastnej hodnoty.
Ako správne chváliť dieťa
Je síce pravda, že deti od nás potrebujú počuť aj slová pochvaly, ale aj tie treba voliť s rozumom. Správna pochvala sa nezameriava na výsledok, neprisudzuje sa určitej vlastnosti dieťaťa, nepodporuje súťaživosť alebo pocit nadradenosti nad ostatnými. Dokáže dieťa potešiť, povzbudiť, no zároveň udržať v prítomnom okamihu bez zbytočného „stúpania slávy do hlavy“.
1. Zameranie sa na proces, nie na výsledok
Rodičia by sa pri hodnotení dieťaťa nemali sústrediť na výsledok, ale oceniť predovšetkým proces, ktorý k tomu výsledku viedol. Dieťaťu môžeme povedať napríklad vetu: „Nebolo to jednoduché, ale zvládol si to.“ Najmä na školách sa kladie veľký dôraz na známky a hodnotí sa iba výsledok.
2. Vyvarovanie sa vymenovávaniu osobnostných vlastností
Pri pochvale sa vyvarujme vymenovávania osobnostných vlastností detí a ich spájania s výsledkom. Namiesto „Ty si ale odvážny, šikovný, múdry…“ povieme napríklad: „Vidím, že si mal strach, ale nevzdal si sa a dokázal si to.“
3. Ocenenie zlepšenia
Dajte dieťaťu najavo, že si všímate, ako sa v danej veci zlepšilo a oceňte ho za to. Aj krátka veta: „Dnes sa ti darilo lepšie ako minule,“ môže mať veľký význam.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
4. Prejavenie záujmu a zotrvanie v spoločnej aktivite
Ako deti pochváliť bez pochvaly? Prejavením záujmu a zotrvaním v spoločnej aktivite. Keď vám napríklad uprostred hry ukáže vaše dieťa, že sa mu podarilo postaviť z lega vysokú vežu, skúste sa zdržať okamžitej pochvaly typu: „Ty si šikovný, super!“ a namiesto toho len uznajte a hrajte sa ďalej. Môže to vyzerať aj takto: „Vidím, že veža je skutočne vysoká.“
5. Poďakovanie
Dieťa má radosť, keď vidí, že jeho správanie rodičov teší. Keď teda urobí niečo, čo sme od neho vyžadovali a za čo ho chceme pochváliť, môžeme to urobiť aj prostredníctvom poďakovania. Dáme mu tak najavo, že si vážime, čo urobilo. Napríklad jednoduchou vetičkou: „Pomohol si sestričke obuť si topánky. Ďakujem.“
6. Konkrétnosť
Pri používaní výrazov ako super, paráda, výborne, šikulka, a podobne, sa môže stať, že dieťa vlastne ani neporozumie, za čo ho vlastne chválime. Buďme preto konkrétni a povedzme dieťaťu, za čo ho oceňujeme.
7. Očný kontakt a pozornosť
Neraz dieťa pochválime popri varení alebo upratovaní a bez toho, aby sme sa vlastne pozreli na to, čo nám chce ukázať. Nezabúdajme však, že očný kontakt a pozornosť, ktorú venujeme dieťaťu, sú dva kľúčové faktory aj pri rozdávaní pochvaly. Nielen slová, ale aj gestá a reč tela totiž veľa vypovedia.
Fixné vs. rastové nastavenie mysle
Výskumy vedené psychologičkou Carol Dweckovou ukázali, že to, ako chválime deti, má významný vplyv na ich ďalší rozvoj. Ak povieme dieťaťu, že dosiahlo úspech preto, že je talentované, vníma to ako „dar“ - ako niečo fixné, čo jednoducho má a tento názor sa snaží udržať. Dieťa, ktoré formujeme k fixnému nastaveniu (vetami: “Si chytrý. Si talentovaný.), pri fixnom nastavení mysle sa zlyhanie - ako ČIN (zlyhal som) pretransformuje na IDENTITU (som neschopný). Ak zlyhá, naruší to jeho pozitívny sebaobraz.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Deti by sme mali viesť skôr k rastovému nastaveniu mysle, ktoré ich má nasmerovať ku kreativite, prijímaniu ťažších úloh, prekonávaniu výziev a najmä k tomu, že musia byť vytrvalé a ak chcú dosiahnuť nejaký cieľ, musia pre to niečo robiť. Deti chváľme za snahu a vytrvalosť. Vtedy pochopia, že ich snaha bude viesť k výsledkom, nebudú ustráchané z nedostatočného výkonu, a na zlyhanie sa budú pozerať ako na skúsenosť, z ktorej sa dokážu poučiť.
Alternatívy k pochvale: Uznanie a rešpekt
Podľa moderných výchovných teórií rodič dieťa pochvalami vedome manipuluje do pozície, do ktorej ho chce dostať. Vďaka tomu sa nebude venovať tomu, čo skutočne chce, ale, naopak, tomu, čo poteší rodiča. Aké alternatívy, ktoré povzbudia deti v ich snahách, tieto výchovné smery rodičom ponúkajú? Podľa nich je potrebné rozlišovať medzi pochvalou a uznaním.
Americká psychologička a rodičovská poradkyňa Naomi Aldortová neuznáva ani to, že rodič dieťaťu situáciu opíše. „Nemusíme vedieť, ako niekto niečo vytvoril, nie je to naša vec. Ak sa k deťom správame, akoby to boli laboratórne myši, a stále komentujeme, čo robia, vyvolávame v nich nesprávne pocity,“ vysvetlila v jednej z diskusií s rodičmi. Podľa nej keď dieťa chválime alebo odmeňujeme, chceme, aby robilo to, čo chceme my. Rodič mu tak bráni byť autentickým. Je to vraj manipulácia a deti namiesto toho, aby pri konaní mali vnútornú motiváciu, začínajú vyhľadávať vonkajšiu motiváciu a uznanie.
Pre lepšie pochopenie toho, ako k svojim deťom pristupovať, uviedla vlastný príbeh, keď sprevádzala svojho trinásťročného syna na hudobnú súťaž, v ktorej postúpil do celoštátneho kola. „Keď sme sedeli v lietadle, chcela som sa uistiť, že sa skutočne cíti slobodne v tom, čo robí, a že nie je závislý od môjho uznania. Povedala som mu: ,Oliver, ty vieš, že mi je úplne jedno, či vyhráš súťaž alebo nie. Či hráš na violončele alebo nie. Či hráš dobre alebo nie. Je mi úplne jedno, či vôbec hráš. Ešte jedna rada od svetoznámej rodičovskej poradkyne: keď vám dieťa povie: „Pozri, akú vežu som postavil“, odpovedzte len: „Áno, vidím.“ Keď prestaneme svoje deti chváliť, bude to pre ne úľava.
Potreba uznania v dospelosti
Z pohľadu dospelého človeka vieme priznať, že uznanie je pre nás dôležité. Jeho význam potvrdzujú aj psychológovia, ktorí sa venujú pracovným vzťahom a so svojimi klientmi riešia čoraz častejšie problém vyhorenia. Podľa nich je pochvala v práci mimoriadne dôležitá. Keď ich zamestnávateľ pochváli, sú spokojnejší. Tu by stúpenci rešpektujúcej výchovy mohli namietať, že toto je presne výsledok starej výchovy, v ktorej sa pochvalami nešetrí.
Osobná skúsenosť a názory
„Mama ma nikdy za nič nepochválila. Mojim kamarátkam to ich mamy vravievali. Videla som, že je mama na mňa hrdá, keď som niečo dokázala, ale potrebovala som to od nej aj počuť. Aj preto je rozhodnutá svojho syna chváliť. Podľa nej je to prirodzené. „Nemohla by som to v sebe udržať, keby som mala radosť z niečoho, čo nové dokáže,“ hovorí Sofia. „A prečo by som aj mala?“
Česká psychologička Pavla Volfová tvrdí, že rodičia robia chybu, ak deti nechvália. Pozor si však musia dať aj na to, za čo chvália a ako často. Keď rodičia chvália, mali by hovoriť konkrétne, čo najviac oceňujú. Ak sa dieťaťu nedarí, mali by sme oceniť jeho snahu a určite neprehliadnuť pokroky, ktoré robí. A už vôbec by sme sa nemali báť dodať dieťaťu sebavedomie.
Zlatá stredná cesta
Pochvala, odmena, ale aj trest, to sú pojmy, v ktorých začíname mať ako rodičia pod vplyvom množstva výchovných smerov zmätok a nevieme, ako s nimi narábať. Neistotu znásobuje množstvo výchovných smerov, ktoré sa nám dnes ponúkajú. Ich hlavnou myšlienkou je, že rodič už nemá byť autoritou, ale partnerom.
Rodičia by sa nemali báť pochváliť svoje deti. Zlatá stredná cesta by mohla platiť aj v tomto prípade. Nemali by chváliť neustále a za všetko, ale aj mnohí súčasní pedagógovia tvrdia, že povzbudiť dieťa, ktoré sa naučí novú vec a má z toho radosť, je prirodzené. Pochvaly a pozitívne spätné väzby majú mimoriadny vplyv na budovanie sebavedomia, sebaúcty, emočnej stability a vytrvalosti dieťaťa. My ako rodičia ich používame rôzne - niektorí často, iní takmer vôbec.
Pochvala je účinná vtedy, keď ňou odmeňujeme snahu dieťaťa, jeho úsilie, a ukazujeme mu, že výsledky si treba zaslúžiť. Zamerajme sa na jeho pokroky a rozvíjanie. Nie každá pochvala má pre dieťa rovnakú hodnotu. Deti cítia rozdiel medzi úprimným ocenením a neustálymi, zovšeobecnenými pozitívnymi frázami.
Sebavedomie a sebahodnota
Sebavedomie ukazuje, ako dobre poznáme svoje silné a slabé stránky - teda ako dobre poznáme sami seba a ako si sami seba vážime. Sebavedomie zásadne ovplyvňuje náš život - ak je dostatočné, sme odvážnejší, úspešnejší, aktívnejší. Ak chýba, môžeme sa stať ľuďmi, ktorí sa vyhýbajú výzvam.
Deti, ktoré dostávajú pozitívne posilnenie, ľahšie zvládajú výzvy života. Dôležité je naučiť deti pozitívnemu a flexibilnému mysleniu - aby boli schopné zvládať stres a robiť rozhodnutia. Každé dieťa má iné záujmy a silné stránky. Nemôžeme ich porovnávať tak, že jedného znížime a druhého vyzdvihneme. Nie je dobré, ak dieťa cíti, že je menejcenné - ale ani to, že je „lepšie ako ostatní“. To totiž vedie k výkonovému tlaku, ktorý môže byť vyčerpávajúci.
Ako reagovať na vysvedčenie
Je tu koniec školského roka a deti si odnášajú vysvedčenia. Či už má váš školák dôvod na radosť, alebo domov prinesie horšie známky, mali by ste vedieť primerane zareagovať. Je to veľký deň. Vysvedčenie je ohodnotením celoročnej práce dieťaťa. Rodičia by si mali nájsť pár minút a k prinesenému vysvedčeniu si spolu s dieťaťom sadnúť. Je dôležité venovať mu svoju pozornosť a sústredenie, aby váš školák cítil, aké dôležité to pre vás je. A to nie len pri najmenších deťom, ale aj pri stredoškolákoch.
Nájdite tie správne slová
Mnoho rodičov úplne nevie, ako sformulovať takú pochvalu, ktorú si dieťa za celoročné učenie a snahu skutočne zaslúži. „Nájdite správne slová, ktoré dieťa potešia, pochvália a bude sa cítiť docenené. Je dôležité oceniť snahu, že dieťa pekne pracovalo, že sa na to všetko nevykašlalo, aj keď nie vždy všetko išlo podľa predstáv. Fajn je vyzdvihnúť aj výkon, aký podalo. Rodičom by z úst mala zaznieť aj veta, že sú hrdí na to, čo dieťa dokázalo,“ odporúča detská psychologička Gabriela Herényiová.
Čo ak nie je vysvedčenie podľa predstáv?
Vaši malí žiaci, alebo aj starší študenti nemusia prísť domov iba s čistými jednotkami. Niektoré predmety idú deckám lepšie, iné horšie. Ako dospelí už dobre viete, že známky o úspechu v budúcom živote nerozhodujú, ale pre deti tvorí škola podstatnú súčasť ich sveta. Preto nemá zmysel dieťa za nie úplne ideálne vysvedčenie kritizovať, to len zhorší nepríjemný pocit, ktorý určite školák zo zlých známok má.
Aj v tomto prípade si deti zaslúžia počuť primeranú pochvalu za predmety, v ktorých vynikli a pridajte aj pár motivačných viet do ďalšieho vzdelávania v odboroch, ktoré im išli horšie. Samozrejme pokojným hlasom a bez kriku, lebo tak nič nedosiahnete.
„Je dôležité vysloviť nádej, že na budúci rok by to mohlo byť lepšie, aj keď to teraz nevyšlo. Ako rodičia môžeme navrhnúť, čo by sa dalo urobiť ináč, aby to nebolo také komplikované. Povedzte si, čo môže vaše dieťa urobiť lepšie, aby sa menej trápilo, aby to malo jednoduchšie a že môže začať hneď od začiatku školského roka, aby nemalo ku koncu roka veľa opráv, ale že my ako rodičia budeme dieťatku nápomocní, keď bude čokoľvek potrebovať,“ odporúča psychologička.
Neporovnávajte deti
Ak máte v rodine školákov viac, každému venujte svoju pozornosť, osobitný čas a osobnú pochvalu. „Nikdy deťom neporovnávajte výsledky a vysvedčenie, lebo mu tým ublížite a nedostane pochvalu, akú čaká a akú si zaslúži. Radšej pochváľte každé dieťa samotne za to, čo dokázalo,“ navrhuje odborníčka.
Zlé známky by nemali byť prekvapením
Niektoré deti majú strach ukázať doma vysvedčenie, na ktorom svietia aj horšie známky, lebo sa boja bitky, trestu, či veľkého kriku. Aj obava, že dieťa sklame svojich rodičov, je často dôvodom, prečo idú v deň vysvedčenia domov len váhavým krokom. Rodičia však v dnešnej dobe už vďaka elektronickým žiackym knižkám majú jednoduchý prístup ku všetkým známkam a koncoročné výsledky by pre nich nemali byť prekvapením. Rodičia by preto mali svoje dieťa upokojiť, že vedia, čo ich čaká a sú na to pripravení.
Veľmi zlé známky sú podľa psychologičky výsledkom nezáujmu rodičov. „Keď rodičia nevedia, aké známky ich dieťa zo školy donesie, tak je to veľmi smutné v tom, že sa o jeho výsledky veľmi málo zaujímajú a nevenujú im pozornosť. Je to celoročná práca a nie len ku koncu roka,“ hovorí.
Napriek zlým výsledkom svoje dieťa uistite, že jeho hodnota nespočíva v tom, aké známky dostalo. Môžete mu povedať, že ste sklamaný či nahnevaný, ale že ho vždy budete milovať a je pre vás dôležité. „Musíme sa aj my sami nad tým zamyslieť a nebrať to fatálne, ak dieťa zlyhá s vysvedčením, prepadne, alebo musí robiť opravné skúšky. Tento nepríjemný pocit my sme mali ako rodičia dieťaťu nejakým spôsobom zľahčiť, aby sme mu povedali, že budeme pri ňom stáť za akýchkoľvek okolností,“ upozornila Gabriela Herényiová.
Odmena musí byť
Váš drobec si za celoročné vynaložené úsilie v každom prípade zaslúži odmenu. Je len na rodičoch, ako taká odmena bude vyzerať. „Dôležité je, aby sme svojim deťom venovali čas, aby sme sa s nimi mali čas porozprávať, ísť spolu na zmrzlinu, do cukrárne, alebo na výlet či dovolenku. To je tá najlepšia odmena,“ odporúča stráviť spolu pekné chvíľky detská psychologička. To si vaše deti budú v živote pamätať najviac a zážitky s vami im nikdy nikto nevezme.
Naopak, školák by za horšie výsledky nemal dostať žiadny trest. To, že dieťaťu niečo zakážete, príde o výhody či dostane iný trest, zlú známku nezmení. Trest za niečo, čo už nedokáže ovplyvniť, len prehlbuje jeho frustráciu.
Ako odmeniť deti za vysvedčenie?
- Zážitky namiesto vecí: Namiesto ďalšej hračky, ktorá skončí v kúte, investujte do spoločných zážitkov. Môže to byť výlet do ZOO, kino, divadlo, alebo pre staršie deti lístky na koncert či do zábavného parku. Spoločné chvíle a vytvorené spomienky sú často cennejšie ako materiálne veci.
- Čas navyše: Či už je to hodina navyše pri počítači, povolenie pozrieť si obľúbenú rozprávku dlhšie, alebo neskorší večerný spánok - čas navyše, ktorý deti bežne nemajú, môže byť skvelou odmenou. Ukazuje to, že rešpektujete ich túžby a dávate im priestor na oddych.
- Splnenie dlho očakávaného želania (primerane): Ak dieťa už dlho túži po nejakej konkrétnej veci, ktorú ste zvažovali kúpiť, vysvedčenie môže byť vhodnou príležitosťou. Dávajte však pozor, aby to nebola prehnane drahá vec a aby ste ju nepredstavovali ako jediný cieľ, pre ktorý sa oplatí učiť.
- Spoločné varenie alebo pečenie: Pre menšie deti môže byť odmenou spoločné pečenie koláča, ktorý si samé vybrali, alebo príprava ich obľúbeného jedla. Je to nielen zábavné, ale aj náučné a posilňuje to rodinné puto.
- Nový koníček alebo kurz: Ak má dieťa záujem o konkrétny krúžok (napríklad plávanie, tanec, hudobný nástroj), vysvedčenie môže byť impulzom k tomu, aby ste mu ho umožnili. Je to investícia do jeho rozvoja a zároveň prejav uznania za jeho snahu.
- Voľný výber denného programu (v rozumných medziach): Nechajte dieťa, aby si na jeden deň (alebo aspoň na pol dňa) vybralo, čo by chcelo robiť. Môže to byť deň plný hier, výlet do obľúbeného obchodu, alebo jednoducho leňošenie. Dôležité je, aby si dieťa užilo pocit slobody a kontroly.
Čomu sa vyhnúť?
- Príliš drahé darčeky: Vyhnite sa prehnane drahým darčekom, ktoré by mohli viesť k tomu, že si dieťa spája dobré výsledky len s materiálnym ziskom. Cieľom by malo byť oceniť snahu a podporiť vnútornú motiváciu, nie finančnú hodnotu.
- Porovnávanie s inými: Nikdy neporovnávajte výsledky vášho dieťaťa s výsledkami iných detí (súrodencov, spolužiakov). Každé dieťa je jedinečné a má svoje vlastné silné a slabé stránky. Dôležité je sústrediť sa na individuálny pokrok a snahu vášho dieťaťa.
- Podmieňovanie lásky a prijatia: Vysvedčenie by v žiadnom prípade nemalo byť merítkom vašej lásky k dieťaťu. Dieťa by malo vedieť, že ho milujete bez ohľadu na známky. Odmena by mala byť prejavom uznania za snahu, nie podmienkou vašej priazne.
- Prehnané očakávania: Ak má dieťa horšie známky, ako ste očakávali, vyhnite sa prehnaným výčitkám a trestom. Radšej sa s ním porozprávajte o príčinách a spoločne hľadajte riešenia, ako sa zlepšiť. Podporte ho a motivujte do ďalšieho školského roka.
- Sľubovanie odmien vopred ako motivácia: Vyhnite sa sľubovaniu konkrétnych odmien vopred za dobré známky. Môže to viesť k tomu, že sa dieťa učí len pre odmenu a nie pre radosť z poznania a rozvoja. Odmena by mala byť skôr prejavom ocenenia už vynaloženej námahy.