Kolostrum, laicky označované ako prvé mlieko, je tekutina produkovaná samicami cicavcov krátko pred pôrodom a niekoľko desiatok hodín po ňom. Tento sekrét sa odborne nazýva "prvým mliekom", pretože je obsiahnutý v prvom kojení po pôrode. Kolostrum je pre novorodencov cicavcov osudovo dôležité pre prežitie. Produkcia kolostra sa zastaví až tesne po pôrode. Pôrod signalizuje telu, aby začalo produkovať mlieko. Po prvom kojení sa kolostrum postupne začína meniť na mlieko. Toto obdobie trvá 2 - 3 dni a takáto tekutina sa nazýva "prechodné mlieko".
Zloženie a význam kolostra
Kolostrum je bohaté na životne dôležité živiny a protilátky. Dôvodom je vysoká koncentrácia imunitných faktorov, ktoré obsahuje. U ľudí sa niektoré imunitné faktory nachádzajú aj v placente, preto ak ľudský novorodenec kolostrum neprijíma, nie je úmrtie na rozdiel od iných cicavcov nevyhnutné. Kolostrum hrá zásadnú úlohu v ranej výžive a obranyschopnosti novorodenca.
Kolostrum si môžeme predstaviť ako koktejl s vysokým obsahom protilátok, najmä imunoglobulínu A (IgA), ktorý pomáha chrániť novorodenca pred infekciami tým, že mu poskytuje pasívnu imunitu. Obsahuje aj imunoglobulín B (IgB). Kolostrum je tiež bohaté na rastové faktory, ako je faktor rastu podobný inzulínu (IGF) a transformujúci rastový faktor (TGF), ktoré sú priam nevyhnutné pre vývoj dieťatka či mláďata cicavca počas prvých dní, týždňov, mesiacov či rokov. Vysoká hladina bielkovín, vitamínov, minerálov a antioxidantov v kolostre podporuje optimálne zdravý vývoj a pomáha v obrane proti útočníkom na krehkú imunitu dieťaťa.
Okrem imunoglobulínov obsahuje kolostrum aj laktoferín, glykoproteín viažuci železo, ktorý sa prirodzene vyskytuje vo viacerých telesných tekutinách. Laktoferín vykazuje antimikrobiálnu, antioxidačnú, protizápalovú aktivitu a reguluje imunitnú reakciu. Antimikrobiálna aktivita laktoferínu spočíva vo viazaní iónov železa v organizme, čím zvyšuje ich biologickú dostupnosť v ľudskom čreve a zabraňuje rozmnožovaniu patogénnych baktérií, ktoré využívajú železo ako zdroj živín. Kolostrum obsahuje aj lyzozým, enzým s antibakteriálnymi vlastnosťami, ktorý poškodzuje steny bakteriálnych buniek, čo vedie k usmrteniu mikroorganizmov.
Medzi minerálnymi zložkami obsiahnutými v kolostre je významný draslík, sodík, horčík a vápnik, ktoré sú tu prítomné buď ako ióny v roztoku, alebo ako koloidné látky naviazané na mliečnu bielkovinu - kazeín. Horčík zohráva kľúčovú úlohu v signálnych dráhach v organizme regulujúcich vývoj, homeostázu a aktiváciu imunitných buniek. V kolostre sa nachádzajú vitamíny rozpustné v tukoch (vitamín A) aj vitamíny rozpustné vo vode (vitamíny skupiny B a vitamín C). Vitamíny skupiny B zabezpečujú zvýšenú produkciu protilátok a zlepšujú komunikáciu medzi bunkami imunity. Rastové faktory zohrávajú zásadnú úlohu pri oprave poškodených tkanív. Urýchľujú regeneráciu svalov, kože, kostí alebo nervového tkaniva a prispievajú k stimulácii spaľovania tukov v tele.
Prečítajte si tiež: Kompresné pančuchy a obdobie po pôrode
Kolostrum ako doplnok stravy
Práve pre vysoký obsah imunitných a rastových faktorov sa kolostrum aj v minulosti používalo na podporu liečby mnohých ochorení. V dnešnej dobe sa kolostrum čoraz viac dostáva do povedomia ako doplnok stravy pre ľudí rôznych vekových kategórií. Od detí až po seniorov. Kolostrum prispieva k podpore imunitného systému, zlepšeniu trávenia a mnohým ďalším zdravotným benefitom.
Spracovanie kolostra
Keďže sa kolostrum nachádza výhradne v mliečnych žľazách cicavcov v posledných týždňoch tehotenstva a v niekoľkých prvých dňoch po pôrode, ide čisto o produkt živočíšneho pôvodu. Získavanie kolostra sa líši podľa druhu. V prípade hospodárskych zvierat, ako sú kravy alebo kozy, sa kolostrum odoberá mechanicky, ihneď po pôrode. Akonáhle je kolostrum zo zdroja zabezpečené, prichádza k jeho spracovaniu.
Vzhľadom na jeho bohaté zloženie a významné prínosy pre zdravie sa výrobcovia snažia o najefektívnejšie metódy spracovania, ktoré by zachovali jeho cenné látky. Sú známe hneď niekoľko stratégií spracovania kolostra: pasterizácia, sušenie rozprašovaním, mrazenie, tepelné úpravy, techniky sušenia (lyofilizácia a sušenie rozprašovaním), filtrovanie, membránové spracovanie a pod.
Jednou z najbežnejších metód spracovania kolostra je sušenie rozprašovaním. Táto metóda zahŕňa rozprašovanie tekutého kolostra vo forme jemnej hmly do horúcej vzduchovej komory. Vďaka tomu sa rýchlo odparí voda, zanechávajúc za sebou suchý prášok, pričom sa snaží čo najviac zachovať pôvodné nutričné a biologicky aktívne zložky. Lyofilizácia predstavuje zmrazenie tekutého kolostra na teplotu približne - 40 °C a následné odstránenie vody procesom sublimácie pod vákuom. Lyofilizácia je považovaná za šetrnejšiu metódu spracovania, ktorá lepšie zachováva biologickú aktivitu a štruktúru významných zložiek, ako sú imunoglobulíny, rastové faktory a cytokíny.
Pasterizácia je dôležitým krokom v jeho spracovaní na zabezpečenie bezpečnosti. Tento proces zahŕňa krátkodobé zahriatie kolostra na teplotu schopnú zničiť patogénne mikroorganizmy, avšak nízku dostatočne na to, aby sa čo najviac zachovali jeho biologicky aktívne zložky. Na zlepšenie konzistencie a stability musí prejsť homogenizáciou. Tento proces zabezpečí, že si kolostrum zachová podobu emulzie a je dostatočne stráviteľné.
Prečítajte si tiež: Ako sa starať o stehy po pôrode?
Druhy kolostra
Kolostrum, či už kravské, kozie alebo z iných zdrojov, je bohaté na širokú škálu bioaktívnych zložiek, ktoré majú potenciál prispievať k nášmu lepšiemu zdravotnému stavu. Kolostrum sa môže líšiť v závislosti od druhu zvieraťa, z ktorého pochádza, času zberu po pôrode a špecifických spracovateľských metód. Práve tieto rozdiely majú vplyv na nutričné hodnoty, obsah bioaktívnych zložiek a potenciálne využitie kolostra v ľudskej výžive.
Kravské kolostrum je najčastejšie dostupným a výskumom najviac podrobeným typom kolostra. Je bohaté na imunoglobulíny, najmä IgG (imunoglobulín G), ktorý je zodpovedný za poskytovanie pasívnej imunity. Kravské kolostrum obsahuje tiež rastové faktory, ktoré podporujú hojenie a obnovu tkanív. Kozie kolostrum je podobné tomu kravskému z hľadiska obsahu imunoglobulínov a rastových faktorov. Môže sa však líšiť v niektorých nutričných aspektoch. Je známe, že má bližšie zloženie k ľudskému mlieku, čo by teoreticky mohlo znamenať lepšiu stráviteľnosť pre ľudí, ktorí sa mliečnym produktom vyhýbajú. Kozie kolostrum sa často preto používa v doplnkoch stravy pre ľudí hľadajúcich alternatívu ku kravskému kolostru. Podľa výskumov vykazujú proteíny kozieho kolostra nielen antimikrobiálne, ale aj protirakovinové vlastnosti.
Bezpečnosť a vedľajšie účinky
Väčšina ľudí môže užívať kolostrum bez vedľajších účinkov. Ak patríte k ľuďom s diagnostikovanou alergiou na mlieko, rozhodne by ste mali kolostrum konzultovať so svojím lekárom. Niektorí ľudia môžu popri užívaní kolostra zažívacie problémy spojené s nadúvaním, plynmi, hnačkou alebo nevoľnosťou.
Mliečny priemysel a kolostrum
Mladá krava, ktorá má pred prvým otelením, sa v chovateľskom jazyku zvykne hovoriť jalovica. Novorodené teliatka sú v mliečnom priemysle oddelené od svojich matiek väčšinou do 24 hodín po pôrode. Ak je teliatko samička - takzvaná jalovička, strávi na farme niekoľko týždňov v individuálnom boxe s obmedzeným pohybom zväčša po dobu 60 dní. Od svojej matky dostane len prvé kolostrum, ktoré štartuje imunitu, a preto je dôležité pre každého cicavca. Po túto dobu je kŕmená náhradou materského mlieka a po odstavení jadrovými granulami. Dĺžka pobytu v boxe či doba kŕmenia náhradou mlieka môže byť aj individuálna podľa veľkosti farmy a typu jej chovu. Prirodzene by sa však teľa od svojej matky neodstavilo do veku cca 8 až 9 mesiacov.
Po približne troch až viacerých mesiacoch odchádzajú mladé jalovičky z farmy, kde s narodili, na farmu jalovíc (na niektorých farmách však ostávajú). Na tejto farme sú zvieratá zatvorené v maštaliach s prístupom do vonkajšieho výbehu, ktorý však poskytuje veľmi obmedzené pohybové možnosti. Na farme jalovíc sú mladé kravy po prvýkrát umelo inseminované vo veku cca od 12 do 15 mesiacov, kedy dosahujú pohlavnú dospelosť. Prvé oplodnenie sa však môže realizovať až po dosiahnutí telesnej 2/3 dospelej živej hmotnosti. Všeobecne sa uvádza vhodný termín 17 mesiacov. Po úspešnej inseminácii je krava gravidná 9 až 10 mesiacov. Celú túto dobu je stále na farme jalovíc (alebo na farme, kde sa narodila) v maštali s vonkajším výbehom. Tesne pred pôrodom je kravička vzatá na farmu, kde sa zvyčajne narodila, aby bola ihneď po pôrode zaradená do mliečnej produkcie.
Prečítajte si tiež: Odkaz H. Kollárovej