Platenie výživného na dieťa je na Slovensku téma, ktorá sa dotýka mnohých rodičov. Zákon o rodine jasne definuje vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom, avšak existuje množstvo otázok a nejasností, najmä pokiaľ ide o plnoleté deti. Tento článok sa zameriava na objasnenie problematiky výživného na dieťa na Slovensku, a to najmä s ohľadom na vek dieťaťa a jeho schopnosť samostatne sa živiť. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o platnej legislatíve a ustálenej súdnej praxi, a tým prispieť k lepšej orientácii v tejto často zložitej oblasti.
Zákonná úprava vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zakotvená v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona majú obaja rodičia povinnosť prispievať na výživu svojich detí, a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má zároveň právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).
Zákon o rodine explicitne upravuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. To znamená, že rodičia sú povinní platiť výživné, kým dieťa nie je schopné úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby.
Čo znamená "schopnosť samostatne sa živiť"?
Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa si už dokáže svojou vlastnou prácou zabezpečiť náklady na svoj život (strava, bývanie, ošatenie a podobne). Posudzuje sa to individuálne, pričom sa prihliada na vek, zdravotný stav, vzdelanie, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby dieťaťa, ako aj na jeho majetkové pomery.
Prečítajte si tiež: Výživné na dieťa
Vplyv štúdia na vyživovaciu povinnosť
Najčastejším dôvodom, pre ktorý trvá vyživovacia povinnosť aj po dosiahnutí plnoletosti, je štúdium na strednej alebo vysokej škole. Súdna prax zaujala stanovisko, že ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu MUDr./MDDr./Mgr./Ing. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia). V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.
Ak sa váš syn sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie formou druhého stupňa vysokoškolského štúdia, vaša vyživovacia povinnosť trvá do času kým váš syn neukončí vysokú školu získánim titulu Mgr./Ing./MUDr. a pod. Aj v prípade, ak by sa rozhodol pre doktorandské štúdium, vyživovacia povinnosť zanikne zahájením druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Ak by sa po ukončení štúdia nezamestnal, vyživovacia povinnosť netrvá, nakoľko už bude schopný sám sa živiť. Skutočnosť, že by napríklad nedokázal nájsť prácu vo vyštudovanom obore neznamená, že by ste ho mali naďalej ako rodičia vyživovať. Na trhu práce je množstvo pracovných ponúk, ktoré môže využiť. Takto by sa k tomu postavil aj sám súd v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti.
Vplyv veku na vyživovaciu povinnosť
Zákon o rodine nestanovuje žiadny konkrétny vekový limit, do ktorého by bola povinnosť platiť výživné automaticky ukončená. To znamená, že povinnosť platiť výživné trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Nie je teda rozhodujúci ani vek dieťaťa a ani to, či študuje alebo nie. Dôležité je, či je schopné sa samé živiť.
Vek 26 rokov sa niekedy spomína v súvislosti s inými právnymi predpismi (napr. zdravotné poistenie), ale nie je to hranica pre výživné. Týmto vekom len stratíte nárok na výplatu štátnej dávky - Prídavok na dieťa, ktorú ste doteraz ako rodičia nezaopatreného dieťaťa dostávali na pokrytie potrieb dieťaťa v súvislosti s plnením školskej dochádzky.
Brigáda a vyživovacia povinnosť
Skutočnosť, že si dieťa ako študent zarobí v lete na brigáde, nezbavuje rodičov vyživovacej povinnosti. Výnimka by bola jedine vtedy, ak by dieťa pracovalo a popri tom študovalo externe, nakoľko sa dokáže samo živiť.
Prečítajte si tiež: Všetko o žiadosti o zvýšenie výživného
Komu sa platí výživné po 18-tke?
Ak vaše dieťa dosiahlo 18 rokov veku, znamená to, že už je plne spôsobilé na právne úkony. Nakoľko je už dieťa plnoleté, výživné od dovŕšenia 18. roku posielate priamo na účet dieťaťa. Na to, aby ste tak spravili nemusíte nijako meniť súdne rozhodnutie, to stále platí. Najlepšie je, ak vám priamo dieťa oznámi číslo účtu, aby sa do budúcna predišlo pochybnostiam o tom, či bolo výživné poukazované skutočne na účet dieťaťa, alebo ešte matky či otca.
Zvýšenie výživného po 18-tke
Aj dieťa, ktoré študuje na strednej či vysokej škole, má výdavky. A nie malé. Výdavky dieťaťa- študenta sa však môžu navýšiť z dôvodu zvýšených nákladov na internát, stravovanie či cestovanie a je potrebné ich uhrádzať. Takéto dieťa, teda plnoleté dieťa, už má aj samostatnú procesnú spôsobilosť čo znamená, že ak chce žiadať napríklad zvýšenie výživného, musí už o neho požiadať súd samo a samo podať návrh. V právnom slova zmysle je plnoleté a spôsobilé na právne úkony a podanie návrhu na súd týkajúce sa zvýšenia výživného, je už plne v jeho rukách. Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné.
Metodika pre výpočet výživného
Ministerstvo spravodlivosti SR stanovilo metodiku výpočtu výživného, ktorá má pre súdy odporúčací charakter. V roku 2024 bola vytvorená Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom, ktorá má odporúčací charakter a má zjednotiť rozhodovania súdov. Metodika stanovuje základné východiská a spôsob výpočtu výživného na dieťa a podrobne upravuje postup súdov pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a to aj tým plnoletým.
Metodika pozná 5 vekových kategórií detí a to predškolského veku, prvého a druhého stupňa základnej školy, strednej školy, vysokej školy, pričom počet vyživovacích povinností je jedno z dôležitých kritérií. Metodika má odporúčací charakter, nedá sa použiť vždy. Život prináša rôzne situácie, ktoré bude musieť zohľadniť v danom konaní sudca. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Ako postupovať pri určení výšky výživného
- Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd o určenie výživného. Návrh môže podať rodič sám, no ak si netrúfa, môže využiť služby advokáta. Je potrebné priložiť minimálne rodný list dieťaťa, doklady o príjmoch a výdavkoch.
- Po podaní návrhu súd dieťaťu ustanoví procesného opatrovníka (tzv. kolízneho opatrovníka). Rodičia sa zároveň môžu kedykoľvek v priebehu konania dohodnúť o výživnom (alebo v prípade plnoletých osôb uzavrieť súdny zmier).
- Na základe všetkých zistených skutočností súd určí výšku výživného a zároveň stanoví, od ktorého dňa sa má platiť. Výživné sa spravidla priznáva odo dňa podania návrhu. Ak niektorý z rodičov s rozhodnutím nesúhlasí, môže sa proti nemu odvolať na krajskom súde. Prípadne sa zmenia príjmy či majetkové pomery rodičov. Zákon hovorí, že dohody a rozhodnutia o výživnom sa môžu meniť, ak sa zmenia pomery. Pri maloletých deťoch môže súd konať aj bez návrhu, pri plnoletých len na návrh.
Čo robiť, ak si nie ste istí, či máte platiť výživné?
Ak máte pochybnosti o tom, či máte naďalej platiť výživné na plnoleté dieťa, odporúča sa podať na súd návrh na zrušenie alebo zníženie výživného. Súd bude skúmať, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, a ak áno, vyživovaciu povinnosť zruší. Dovtedy je potrebné výživné naďalej platiť, aby ste predišli prípadným nedoplatkom a exekúcii. Čo sa týka spôsobu ukončenia vyživovacej povinnosti, pokiaľ bola táto určená rozhodnutím súdu, potom je potrebné podať návrh na zrušenie výživného na súd príslušný podľa trvalého pobytu oprávneného na výživné.
Prečítajte si tiež: Výživné na Plnoleté Dieťa
Ak by sa vám nepodarilo nič zistiť, môžete podať návrh na zrušenie výživného, ak viete, že syn už zmaturoval, ale neviete, či ďalej študuje a pod. V súdnom konaní to bude súd zisťovať. Ak by však v súdnom konaní vyšlo najavo, že syn ďalej študuje, vyživovaciu povinnosť súd nezruší, ale váš návrh zamietne. Naopak, ak zistí, že syn už neštuduje, pričom má v rukách nejaké vzdelanie, aj keď len stredoškolské, vašu vyživovaciu povinnosť zruší.
Náhradné výživné
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má oprávnená osoba právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Ak rodič neplatí, netreba vec podceňovať. Ak povinný rodič dlhodobo neplatí, môžete požiadať o náhradné výživné na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska dieťaťa.
Zánik vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť spravidla zaniká, keď je dieťa schopné sa samo živiť. Nie je teda rozhodujúci ani vek dieťaťa a ani to, či študuje alebo nie. Dôležité je, či je schopné sa samé živiť. Časté sú prípady detí objektívne neschopných samostatne sa živiť (z dôvodu hendikepu, postihnutia), tu trvá vyživovacia povinnosť aj po skončení štúdia. Ak dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, napríklad z dôvodu plnej invalidity, vyživovacia povinnosť rodičov bude trvať po dobu celého jeho života.
Pokiaľ však máte možnosť sa zamestnať a máte aj schopnosti pracovať, potom vyživovacia povinnosť zaniká. Obyčajne externí študenti majú možnosť zamestnať sa (hoci aj brigádne) a tak si zabezpečovať živobytie.
Dôležité ustanovenia Zákona o rodine
- § 62 ods. 1 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z.): Definuje základnú vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom.
- § 62 ods. 2 Zákona o rodine: Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov.
- § 62 ods. 4 Zákona o rodine: Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
- § 62 ods. 5 Zákona o rodine: Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
- § 75 ods. 1 Zákona o rodine: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
- § 78 ods. 1 Zákona o rodine: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Procesné aspekty
To, že sa konalo pojednávanie bez Vašej prítomnosti môže byť procesnou chybou súdu. Najmä ak Vám neoznámili termín pojednávania. Je povinnosťou súdu oznámiť Vám termín pojednávania. Odporúčam Vám ísť nahliadnuť, čo najskôr, do súdneho spisu a zistiť, či Vám doručovali predvolanie. Zároveň zistíte, či súd už rozhodol alebo ešte nie. Odporúčam konať rýchlo, pretože, ak by súd rozhodol, plynie 15 dňová lehota na podanie odvolania odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak by konanie skončilo zamietnutím návrhu, bude len veľmi obtiažne dosiahnuť pozitívny výsledok novým návrhom, pokiaľ nenastala žiadna zmena okolností od posledného rozhodnutia súdu. Preto odporúčam toto konanie dotiahnuť do konca.