Rozhodovanie o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je bežnou praxou slovenských súdov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na vznik a trvanie vyživovacej povinnosti otca, s ohľadom na rôzne životné situácie a právne aspekty.
Úvod do Vyživovacej Povinnosti
Vyživovacia povinnosť je základná povinnosť každého rodiča, ktorá vzniká narodením dieťaťa a trvá do času, kým sa dieťa nie je schopné samé živiť. V zmysle § 62 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu.
Vznik Vyživovacej Povinnosti
Základný princíp
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri matke je situácia jednoznačná - žena, ktorá dieťa porodila, má k nemu vyživovaciu povinnosť.
Určenie otcovstva
Pri otcovi je situácia zložitejšia. Otcovstvo sa určuje na základe domnienok, ktoré sú ustanovené v zákone o rodine, a to súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. Ak muž nie je biologickým otcom dieťaťa, ale súd ho určil za otca, vzniká mu vyživovacia povinnosť. Naopak, muž, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa a ani jeho osvojiteľom, nemá vyživovaciu povinnosť.
Vyživovacia povinnosť pred rozvodom
V súdnom konaní o rozvod manželstva súd zároveň rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Samotná skutočnosť, že súd rozhoduje o úprave rodičovských práv až na čas po rozvode je veľmi dôležitá, nakoľko súdne rozhodnutie o úprave výkonu týchto práv je platné až na čas po rozvode. Ak by manželka chcela výživné na dieťa už aj za toto obdobie, musela byť podať aj návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. V tomto konaní by sa určovalo výživné od podania návrhu do rozvodu manželstva.
Prečítajte si tiež: Arašidy a deti: Čo potrebujete vedieť?
Rozsah Vyživovacej Povinnosti
Kritériá určovania výšky výživného
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy jeho zdaniteľné príjmy a vlastníctvo majetku. Ak povinný rodič nepreukáže súdu všetky požadované dokumenty o jeho príjme a majetku, súd môže rozhodnúť o výške výživného na základe predpokladu, že rodič má mesačné príjmy vo výške 20-násobku životného minima dospelej osoby.
Minimálne výživné
Minimálne výživné je stanovené zákonom. Jeho výška je 30% zo sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa.
Priorita výživného
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. To znamená, že rodič je povinný zabezpečiť výživu svojich detí pred inými výdavkami.
Zmena pomerov
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).
Dĺžka Trvania Vyživovacej Povinnosti
Schopnosť samostatne sa živiť
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby. Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.
Prečítajte si tiež: Kedy začať s zubnou pastou pre deti?
Štúdium
Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti, ktoré študujú dennou formou na strednej škole alebo na vysokej škole. Za ukončenie prípravy na budúce povolanie sa chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium nemusí zakladať nárok na výživné.
Obnovenie vyživovacej povinnosti
Obnovenie vyživovacej povinnosti nastáva vtedy, keď dieťa nemá schopnosť samo sa živiť. To znamená, že ak dieťa po ukončení štúdia nie je schopné nájsť si zamestnanie alebo trpí zdravotnými problémami, ktoré mu bránia v práci, vyživovacia povinnosť rodičov sa obnovuje.
Vek dieťaťa
Vyživovacia povinnosť voči deťom nie je časovo obmedzená. Nezanikne teda ani dovŕšením 26 rokov, ako sa občas nesprávne interpretuje. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Náhradné Výživné
Podmienky nároku na náhradné výživné
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Oprávnená osoba môže požiadať o náhradné výživné v situácii, keď si voči nej povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť, ak v stanovenej lehote neposiela súdom schválenú čiastku, alebo ak exekučné konanie trvá najmenej dva mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie.
Výška náhradného výživného
Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Prečítajte si tiež: Kuskus v detskej výžive
Zánik Vyživovacej Povinnosti
Schopnosť samostatne sa živiť
Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím.
Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti
V prípade ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr.
Predbežná Vykonateľnosť Rozsudkov o Výživnom
Rozsudky o výživnom sú v zmysle § 44 Civilného mimosporového poriadku vykonateľné doručením. To znamená, že povinnosť platiť výživné vzniká dňom doručenia rozsudku povinnému rodičovi. Bez ohľadu na to, či sa povinný rodič odvolá alebo nie, je povinný platiť výživné od doručenia rozsudku.
Dôležité Aspekty a Upozornenia
Plnoletosť dieťaťa
Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že nadobudnutím plnoletosti alebo určitého veku dieťaťa ich vyživovacia povinnosť zaniká, čo nie je pravda. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie.
Dobré mravy
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na trvanie nároku dieťaťa na výživné bez ohľadu nato či je schopné sa samostatne živiť. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča.
Dôkazné bremeno
V prípade súdneho sporu o výživné je dôležité, aby povinný rodič vedel preukázať, že si svoju vyživovaciu povinnosť plnil. Preto je dôležité uchovávať si doklady o platení výživného.
Zastúpenie advokátom
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Advokát Vám vie pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide.
Trestnoprávne Aspekty
Zanedbanie povinnej výživy
Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona tvorí okrem iného aj ekonomické spoločenstvo. Objektom ochrany je záujem spoločnosti na riadnom plnení vyživovacej povinnosti. Páchateľom nemusí byť nevyhnutne iba biologický rodič. Ak si prarodičia resp. - vzdialenejší príbuzní neplnia vyživovaciu povinnosť, môže byť voči ním vyvodená trestnoprávna zodpovednosť.
Subsidiarita trestného práva
Z hľadiska trestného práva je dôležité, že trestné právo má k právnym vzťahom k deťom subsidiárnu povahu. To znamená, že trestné právo sa uplatní až vtedy, keď iné právne prostriedky (napr. civilné právo) nepostačujú na ochranu práv dieťaťa.