Rozhodnutie, kedy by malo dieťa začať spať vo vlastnej izbe, je individuálne a závisí od mnohých faktorov. Neexistuje univerzálny vek alebo presný návod, ktorý by platil pre všetky deti a rodiny. Dôležité je zohľadniť potreby dieťaťa, preferencie rodičov a celkovú situáciu v rodine.
Faktory ovplyvňujúce rozhodnutie
Pri rozhodovaní o presune dieťaťa do vlastnej izby je potrebné zvážiť niekoľko faktorov:
- Vek dieťaťa: Niektorí odborníci odporúčajú presunúť dieťa do vlastnej izby už v skorom veku, napríklad okolo 6. mesiaca, zatiaľ čo iní odporúčajú počkať do 1 roka alebo aj dlhšie.
- Vývojová fáza dieťaťa: Dôležité je zvážiť, či je dieťa pripravené na separáciu od rodičov. V období medzi 1,5 a 3 rokmi dochádza u detí k potrebe separácie od matky, čo môže byť vhodný čas na presun do vlastnej izby, ak je na to dieťa pripravené.
- Dojčenie: Mnohí rodičia nechávajú dieťa v spálni, kým je dojčené. Odstavenie by však nemalo byť jediným dôvodom na presun do vlastnej izby.
- Povaha dieťaťa: Každé dieťa je iné. Niektoré deti sú samostatnejšie a ľahšie sa adaptujú na zmenu, zatiaľ čo iné potrebujú viac blízkosti a istoty.
- Potreby rodičov: Aj rodičia majú svoje potreby a preferencie. Spoločné spanie môže byť pre niektorých rodičov obmedzujúce a môže viesť k partnerským nezhodám.
Názory odborníkov
Názory odborníkov na ideálny vek pre presun dieťaťa do vlastnej izby sa líšia.
- Niektorí odborníci sa domnievajú, že už niekoľkomesačné bábätko si zaslúži svoj vlastný priestor, v ktorom sa bude cítiť bezpečne. Tvrdia, že deti, ktoré spia vo vlastnej izbe od 6. mesiaca, majú kvalitnejší a dlhší spánok, čo má priaznivý vplyv na ich vývin a zdravie.
- Iní odborníci odporúčajú počkať do 1 roka, pretože bábätká v období od 6 do 12 mesiacov zažívajú úzkosť z odlúčenia.
- Ďalší odborníci zdôrazňujú, že dieťa potrebuje blízkosť mamy do veku 2 rokov a presun do inej izby by mohol vyvolať separačnú úzkosť.
Detská psychologička Mgr. Romana Mrázová zdôrazňuje, že nejde o to, či dieťatko spí v posteli s mamou alebo v postieľke, ale o to, ako promptne dokáže mamička reagovať na potreby dieťaťa. Dodáva, že je dôležité, aby mamička chápala pokusy dieťaťa o nezávislosť a rovnako je to dobré obdobie, kedy môže naučiť dieťa spávať samé, pokiaľ je už na to pripravené.
Ako pripraviť dieťa na presun do vlastnej izby
Ak sa rozhodnete presunúť dieťa do vlastnej izby, je dôležité ho na to pripraviť. Tu je niekoľko tipov:
Prečítajte si tiež: Problémy detí a psychológ
- Postupný prechod: Začnite ukladať dieťa len na niektoré spánky do postieľky v izbičke, napríklad len na noc a cez deň do spálne alebo naopak.
- Vytvorte príjemné prostredie: Urobte z izbičky miesto zábavy a bezpečia. Hrajte sa s dieťaťom v izbičke, čítajte mu tam rozprávky a vytvorte si predspánkový rituál.
- Zútulnite izbu: Vyzdobte izbičku obľúbenými hračkami, plyšákmi a rozprávkovými postavičkami. Dovoľte dieťaťu, aby si pri zariaďovaní vybralo napríklad obrázky na stenu alebo obliečky do postieľky.
- Vysvetľujte: Čím je dieťa staršie, tým viac mu vysvetľujte, že bude spinkať vo svojej izbičke a že je to super. Uistite ho, že ste nablízku a ak sa hocičo bude diať, prídete.
- Buďte trpezliví: Prechod do vlastnej izby môže trvať nejaký čas. Buďte trpezliví a nepodliehajte očakávaniam. Pripomínajte si, že každé dieťa je individuálne a potrebuje iný čas na prispôsobenie sa novej situácii.
- Používajte biely šum: Aspoň na niekoľko nocí dieťatku zapínajte trošku biely šum, aby sa nebudilo na prílišné ticho.
- Ponúknite pozornosť: Ak dieťa vyžaduje väčšiu pozornosť, ponúknite mu ju.
- Zachovajte rutinu: Uložte dieťatko na spánok úplne rovnako, ako keby sa nič nedialo.
- Nechajte pootvorené dvere alebo zapnuté tlmené svetlo: Aby sa dieťa v izbičke pri zaspávaní nebálo, môžete nechať pootvorené dvere alebo zapnuté tlmené svetlo.
- Používajte detský monitor: Do detskej izby aj do spálne umiestnite detský monitor, tzv. elektronickú opatrovateľku, vďaka ktorej budete aj vy spať pokojnejšie.
- Metóda regulovaného plaču: Ak hľadáte spôsob, ako citlivo naučiť už ročné dieťa spať v postieľke, jednou z odporúčaných metód je metóda regulovaného plaču. Pri nej dieťatko pokojne pripravíte na spánok, uložíte bdelé do postieľky, pohladíte a odídete z miestnosti. Ak začne plakať, sledujete čas. Po minúte plaču prídete naspäť do izbičky, dieťatko slovne upokojíte a uistíte, že ste nablízku. Hneď na to opäť z miestnosti odídete. Ak plače ďalej, interval, kedy ste preč, predĺžite na dve minúty a proces upokojenia opakujete. Takto intervaly postupne predlžujete na 5 minút, 10, neskôr 15 a vždy do izbičky na chvíľku vojdete. Dieťa však nikdy z postieľky nevyberiete, ani nedvíhate. Postupne zaspí. Na druhý deň by celý tento proces mal už trvať kratšie, na tretí ešte menej.
Čo robiť, ak dieťa odmieta spať samé
Ak dieťa odmieta spať samé, je dôležité zistiť, prečo. Môže sa báť, cítiť sa neisté alebo mu chýba blízkosť rodičov. V takom prípade je potrebné:
- Uistiť dieťa, že ste nablízku: Uistite dieťa, že ste nablízku a že môže kedykoľvek prísť za vami.
- Poskytnúť mu pocit istoty: Nechajte mu pootvorené dvere, zasvietenú lampičku alebo mu dajte do postieľky obľúbenú hračku.
- Byť trpezliví: Nenuťte dieťa spať samé, ak na to nie je pripravené. Dajte mu dlhšie prechodné obdobie, počas ktorého mu budete dávať pocity istoty.
- Nepoužívať trest: Nikdy netrestajte dieťa za to, že nechce spať samé. Trest môže spôsobiť ešte väčší strach a úzkosť.
Výhody samostatného spania
Samostatné spanie má niekoľko výhod pre dieťa aj pre rodičov:
- Kvalitnejší spánok: Dieťa má vo vlastnej izbe viac priestoru a menej rušivých vplyvov, čo môže viesť ku kvalitnejšiemu spánku.
- Rozvoj samostatnosti: Prekonanie strachu z tmy a strašidiel posilňuje sebadôveru a učí dieťa spoliehať sa na seba.
- Vlastný priestor: Dieťa si zaslúži vlastnú izbu, v ktorej môže tráviť podstatnú časť svojho dňa. Vlastný priestor je dôležitý aj pre staršie deti, ktoré potrebujú súkromie na učenie a oddych.
- Súkromie pre rodičov: Rodičia potrebujú vlastný priestor, v ktorom môžu tráviť spoločné chvíle len sami.
Kedy sa presunu do vlastnej izby vyhnúť
Existujú situácie, kedy by ste sa mali presunu dieťaťa do vlastnej izby vyhnúť:
- Choroba dieťaťa: Dieťa zásadne nepresúvajte do vlastnej izby, ak je práve choré alebo sa mu prerezávajú zúbky.
- Odstavenie od dojčenia: Rovnako ani v čase, keď ho odstavíte od dojčenia.
- Stresová situácia: S nácvikom samostatných spánkových zvykov začnite, len ak je dieťa v dobrom zdravotnom stave, nič ho netrápi, nezažíva stresovú situáciu a je v známom prostredí.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca obliekaním do škôlky
Prečítajte si tiež: Priebeh interrupcie na Slovensku