Očkovanie podľa veku a odporúčaní: Komplexný sprievodca pre rodičov

Očkovanie je jedným z najvýznamnejších a najúčinnejších výdobytkov modernej medicíny a predstavuje kľúčový prvok prevencie chorôb a vytvárania zdravšej spoločnosti. Je to najbezpečnejšia a najefektívnejšia cesta, ako získať odolnosť proti chorobám. Zaočkované dieťa je menej náchylné na infekcie a výhody ochrany proti chorobe mnohonásobne vyvážia veľmi malé riziká spojené s imunizáciou. Vyznať sa v očkovacom kalendári však nebýva pre rodičov jednoduché. Tento článok si kladie za cieľ poskytnúť komplexný prehľad o očkovaní na Slovensku, vrátane povinného a odporúčaného očkovania, zmien v očkovacom kalendári a dôležitých informácií pre rodičov.

Povinné očkovanie na Slovensku

Na Slovensku očkovanie predpisuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR. Deti sa povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam, pričom toto očkovanie je dostupné pre všetky deti a plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Deti sa očkujú v súlade s očkovacím kalendárom od 3. mesiaca života. Medzi tieto ochorenia patria:

1. Záškrt (diftéria)
2. Tetanus
3. Čierny kašeľ (pertussis)
4. Detská obrna (poliomyelitída)
5. Vírusová hepatitída B (VHB)
6. Hemofilové invazívne nákazy (Hib)
7. Pneumokokové invazívne ochorenia
8. Osýpky (morbilli)
9. Mumps (parotitída, príušnice)
10. Ružienka (rubeola)

Cieľom očkovania je dosiahnuť dlhodobú imunitu organizmu. Očkovacie látky totiž povzbudzujú imunitný systém dieťaťa, aby si vytvoril ochranné protilátky proti ochoreniu, teda sú schopné prípadnú infekciu rozpoznať a zničiť.

Očkovací kalendár pre deti

Základné očkovanie detí by malo byť ukončené do dovŕšenia roka a pol. V tomto období by malo dieťa absolvovať očkovanie 3 typmi vakcín (hexavalentnou, pneumokokovou a MMR vakcínou). Nie je ničím ojedinelým, ak vám lekár očkovanie posunie z dôvodu choroby.

• 3. - 4. mesiac života: Prvá dávka hexavalentnej vakcíny (záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, vírusová hepatitída B, hemofilové invazívne nákazy) a pneumokokovej vakcíny. Očkovanie hexavalentnou a pneumokokovou vakcínou sa môže vykonať súčasne, teda pri jednej návšteve pediatra alebo sa dá toto očkovanie rozdeliť.
• 5. - 6. mesiac života: Druhá dávka hexavalentnej vakcíny a pneumokokovej vakcíny.
• 11. - 12. mesiac života: Tretia dávka hexavalentnej vakcíny a pneumokokovej vakcíny.
• Od 15. mesiaca, najneskôr do 18. mesiaca: Prvá dávka MMR vakcíny (osýpky, mumps, ružienka).
• 5. rok života: Druhá dávka MMR vakcíny.

Zmeny v očkovacom kalendári od roku 2020

Od 1. januára 2020 nastali zmeny v očkovacom kalendári, ktoré sa týkajú schémy povinného pravidelného očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR). Podľa novej očkovacej schémy sú deti očkované druhou dávkou očkovacej látky proti MMR už v 5. roku života, namiesto pôvodného 11. roku života. Obdobie aplikovania prvej dávky očkovacej látky proti MMR zostáva nezmenené, naďalej sa bude vykonávať v 15. až 18. mesiaci života, spresní sa ale vek podania prvej dávky a to najskôr prvý deň 15. mesiaca.

Prečítajte si tiež: Všetko o očkovaní na Slovensku

Dôvodom tejto zmeny je snaha zabezpečiť, aby deti navštevovali poslednú triedu predškolských zariadení, do ktorej bude dochádzka od septembra 2020 povinná, kompletne očkované dvoma dávkami očkovacej látky proti osýpkam, mumpsu a ružienke.

Úprava očkovacej schémy proti osýpkam, mumpsu a ružienke vychádza z odporúčania Pracovnej skupiny pre imunizáciu po zhodnotení laboratórnych výsledkov Imunologického prehľadu v SR realizovaného v roku 2018. Rozhodnutie presunúť aplikáciu druhej dávky očkovacej látky proti MMR do 5. roku života považuje skupina vzhľadom na nedávne epidémie osýpok na Slovensku a v Európe za potrebný krok. V epidémiách osýpok chorľavejú najmä deti, teda najzraniteľnejšia skupina populácie. V súčasnom období klesajúcej zaočkovanosti v SR a v štátoch EÚ, ako aj vzhľadom na zvýšenú migráciu a cestovanie, je podanie druhej dávky očkovacej látky proti MMR v 5. roku života dôležité pre zabezpečenie dostatočnej ochrany detí.

Deťom, ktoré mali v roku 2020 viac ako päť rokov, bola druhá dávka očkovacej látky proti MMR podaná v 11. roku života - išlo o deti narodené od 1. januára 2010 do 31. decembra 2015. Znamená to, že až do roku 2025 sa v rámci jedného roka očkovali proti MMR deti v 15. - 18. mesiaci života a deti v 5. a 11. roku života. Od roku 2026 sa bude pokračovať už iba povinným pravidelným očkovaním detí v 15. - 18. mesiaci a v 5. roku života.

Očkovacie postupy pre povinné očkovanie vykonávané v inom veku a intervale

Súčasťou novely vyhlášky sú od 1. januára 2020 aj očkovacie postupy pre povinné očkovanie vykonávané v inom veku a intervale, ktoré v súčasnosti upravuje odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR. Dôvodom je lepšia aplikovateľnosť v praxi. Uvedené postupy upravujú očkovanie v prípade posunutia termínov očkovania a nedodržania očkovacej schémy z dôvodu nielen zdravotných kontraindikácií očkovania, ale i odmietania rodičov alebo očkovania detí narodených v iných krajinách, v ktorých sa postupuje podľa iných odporúčaní pre očkovanie.

Preočkovanie

Dôležité je aj preočkovanie. To zabezpečuje dlhotrvajúcu ochranu pred ochoreniami, proti ktorým sa očkuje. Preočkovanie tzv. tetravalentnou vakcínou (záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna) prebieha v 6. roku života a 13. roku života.

Prečítajte si tiež: Sankcie pre majiteľov psov

Odporúčané očkovanie

Okrem povinného očkovania existuje aj odporúčané očkovanie, ktoré môžu deti absolvovať po dohode s lekárom. Väčšinu z nich je potrebné uhradiť, ak to nemá zdravotná poisťovňa zahrnuté vo svojich výhodách. Povinný očkovací kalendár môžete teda doplniť ešte o ochranné vakcíny. Medzi odporúčané očkovania patria:

• Meningokokové infekcie: Očkuje sa od 2 mesiacov veku. Baktérie spôsobujú dva vážne typy infekcií: meningitídu - zápal sliznice mozgu a septikémiu - otravu krvi.
• Rotavírusové infekcie: Očkovanie je potrebné ukončiť do 24, resp. 32 týždňov veku dieťaťa. Vakcína sa podáva v 3 dávkach, minimálne vo veku 2. a znovu 3. mesiacov. Starším deťom sa už vakcína neodporúča.
• Chrípka: Očkuje sa od 6 mesiacov veku dieťaťa. U detí sa očkovanie proti chrípke odporúča vo veku od 6 mesiacov do 3 rokov, nakoľko vtedy patria k najrizikovejším skupinám.
• Ovčie kiahne: Očkuje sa od 9 alebo 12 mesiacov veku dieťaťa. Aplikujú sa zvyčajne dve dávky základného očkovania.
• Žltačka typu A: Očkuje sa od 1 roka. Podáva sa zvyčajne v dvoch dávkach, protilátky pretrvajú až 25 rokov.
• Kliešťová encefalitída: Očkuje sa od 1 roka. Vakcína nemá celoživotnú ochranu, preto je nutné naďalej sa preočkovať každé tri roky.
• HPV (ľudský papilomavírus): Očkovať by sa malo ideálne ešte pred prvým pohlavným stykom. Na Slovensku sa očkovanie poskytuje bezplatne deťom - chlapcom aj dievčatám vo veku od 9 rokov do 14 rokov, ideálne je vo veku 12 až 14 rokov, vtedy je plne hradené z verejného zdravotného poistenia.

Očkovanie proti Covid-19

K dobrovoľnému očkovaniu patrí aj očkovanie proti Covid-19. Od akého veku možno deti očkovať, závisí od typu vakcíny, v každom prípade sa viac informujte o tejto možnosti u svojho pediatra či pediatričky.

Očkovanie dospelých

Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov. Prvé preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa odporúča vo veku 30 rokov a ďalej každých 15 rokov.

V prípade prekročenia odporučeného intervalu sa preočkovanie proti záškrtu a tetanu vykoná vždy len jednou dávkou, pokiaľ je v zdravotnej dokumentácii pacienta či pacientky dokumentované základné očkovanie tromi dávkami očkovacej látky proti tetanu.

Základné očkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu tromi dávkami sa vykoná len v prípade, ak nie je dôveryhodná dokumentácia základného očkovania v minulosti. Prvé preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa odporúča vo veku 30 rokov a ďalej každých 15 rokov.

Prečítajte si tiež: Dôležitosť očkovania pre zdravie vášho psa

Pravdepodobne v priebehu niekoľkých rokov dôjde k rozšíreniu súčasného pravidelného očkovania dospelých o očkovanie proti čiernemu kašľu. Vakcína BOOSTRIX je už dostupná a odporúča sa aj dnes na preočkovanie u 30-ročných ak plánujú rodinu alebo aj u starších, ak sa môže vyskytnúť v ich okolí novorodenec. Prenesením čierneho kašľa sú ohrození novorodenci, ktorí ešte nemajú základné očkovanie. U dospelých cestujúcich sa odporúča preočkovanie aj proti detskej obrne.

Čo potrebujete vedieť pred očkovaním dieťaťa

Pred očkovaním platí niekoľko zásad, na ktoré treba dbať, ak chceme, aby očkovanie prebehlo bez problémov a znížili sme mieru možných komplikácií.

Čo potrebujeme vedieť o jednotlivých ochoreniach?

1. Záškrt (diftéria): Spôsobuje baktéria Corynebacterium diphtheriae. Postihuje mandle, hrtan, hltan, typické sú preň srdcové a neurologické komplikácie. Najzávažnejšou formou je postihnutie hrtana, ktoré sa môže skončiť udusením v priebehu niekoľkých hodín. Inkubačný čas je 2-5 dní a prenáša sa vzdušnou cestou alebo kontaktom pri kožných formách.
2. Tetanus: Je akútne infekčné ochorenie nervového systému. Spôsobuje ho toxín produkovaný baktériou Clostridium tetani. Inkubačný čas je 7-14 dní. Nachádzajú sa v hnojenej pôde a dostávajú sa do organizmu kontaktom s poranenou kožou. Prejavuje sa kŕčmi žuvacieho svalstva, šijového, neskôr celého trupu.
3. Čierny kašeľ (pertussis): Je vysoko infekčné ochorenie spôsobené baktériou Bordetella pertussis. Šíri sa kvapôčkami, najviac ohrození sú novorodenci. Inkubačný čas je 9-10 dní. Prejavuje sa vážnymi záchvatmi kašľa, môže spôsobiť infekcie uší, zápal priedušiek, pľúc, poškodenie mozgu až smrť.
4. Detská obrna (poliomyelitída): Je akútne vírusové ochorenie spôsobené poliovírusom. Prenáša sa cez kontaminované potraviny, vodu, kvapôčkami. Postihuje nervový systém: väčšina infikovaných prekoná infekciu bez klinických príznakov alebo s príznakmi ako pri chrípke. Keď vírus zničí bunky centrálneho nervového systému, vzniká meningitída, u asi 1% infikovaných paralytická forma ochorenia, kedy dôjde k obrnám svalov končatín - nevyliečiteľným a trvalým. Inkubačný čas je 4-35 dní, najčastejšie 7-10 dní.
5. Hemofilové invazívne nákazy (Hib): Sú závažné infekcie vyvolané invazívnym kmeňom baktérie Haemophilus influenzae typu b. Prenáša sa kvapôčkami, najohrozenejšie sú deti do 5 rokov. Spôsobuje hnisavý zápal mozgových blán, hrtanovej príchlopky. Ak je akútny, môže spôsobiť bez rýchleho lekárskeho zásahu náhle udusenie, zápal priedušiek, pľúc a otravu. Ťažké formy infekcie zanechávajú v 30% chronické následky ako poškodenie sluchu a mozgu.
6. Vírusová hepatitída B (VHB): Je vírusový zápal pečene spôsobený vírusom hepatitídy B z čeľade Hepadnaviridae. Infikovať sa možno krvou, napr. injekčnou striekačkou pri tetovaní, pírsingu, telesnými tekutinami pri úzkom kontakte v rodine. Nakaziť môže aj matka dieťa počas tehotenstva alebo cez sliznice pri pôrode. Prejavuje sa zvýšenou teplotou, nechutenstvom, malátnosťou, únavou, vracaním, bolesťami brucha, hnačkami, vyrážkami, bolesťami svalov, kĺbov a hlavy. Ďalšie štádium sa prejavuje zožltnutím kože a očných bielkov, tmavým močom, svetlou stolicou a zväčšenou pečeňou, niekedy slezinou. U malých detí ale môže prebiehať nepoznane a dlhé obdobie, teda sa stane chronickým a môže vzniknúť cirhóza alebo rakovina pečene. Inkubačný čas je 60-200 dní.
7. Pneumokokové invazívne ochorenia: Sú infekčné ochorenia vyvolané invazívnymi kmeňmi baktérie Streptococcus pneumoniae. Šíria sa vzduchom kontaminovaným výlučkami horných dýchacích ciest chorého. Ohrozené sú najmä deti do 5 rokov a starší dospelí. Pneumokoky vyvolávajú zápal mozgových blán, infekciu krvi, bakteriémiu, ale aj zápal stredného ucha, pľúc i prínosových dutín.
8. Osýpky (morbilli): Je vysoko nákazlivé a pre deti (najmä do 3 rokov) najvážnejšie vírusové ochorenie. Šíri sa rýchlo vzduchom - kvapôčkami, infekčným aerosólom vznikajúcim pri kašľaní, kýchaní. Prejavuje sa únavou, nechutenstvom, zvýšenou teplotou, nádchou, kašľom, zápalom spojiviek, svetloplachosťou. Na sliznici v ústach si všimnete belavé škvrny so začervenaným okolím. Po niekoľkých dňoch nastupuje horúčka, tmavočervená vyrážka na tele. Inkubačný čas je priemerne 10 dní, chorý je infekčný 4 dni pred objavením vyrážky a 4 dni po. Závažné je ochorenie pre komplikácie ako zápaly pľúc, priedušiek, uší, centrálneho nervového systému - mozgu.
9. Mumps (parotitída, príušnice): Je vírusové infekčné ochorenie. Šíri sa vzduchom, výlučkami horných dýchacích ciest chorého. Prejavuje sa zápalom príušných slinných žliaz. Chorý má horúčku, je malátny, bolia ho svaly a hlava. U adolescentov hrozí zápal semenníkov a nadsemenníkov (a vyústiť do neplodnosti). Dospelí môžu trpieť zápalom mozgových blán, mozgu a pankreasu. Inkubačný čas je 10-14 dní.
10. Ružienka (rubeola): Je tiež vírusové infekčné ochorenie šíriace sa vzduchom s výlučkami horných dýchacích ciest chorého alebo dotykom s kontaminovanými predmetmi. Inkubačný čas je 14-21 dní. Prejavuje sa svetloružovou vyrážkou na tvári, šíri sa na trup, potom dôjde k zdureniu lymfatických uzlín. Komplikáciami býva aj zápal drobných kĺbov, teplota, kašeľ, nádcha. Nebezpečná je pre tehotné a nenarodené deti - v prvom trimestri stojí za stratou zraku, sluchu, poškodením mozgu, duševným postihnutím, vrodenou srdcovou chybou nenarodeného dieťatka. Tehotenstvo môže skončiť potratom alebo pôrodom mŕtveho bábätka.

Mýty a fakty o očkovaní

Očkovanie sa v posledných rokoch stalo diskutovanou témou nielen v kruhu zdravotníckych pracovníkov ale aj medzi verejnosťou. V súvislosti s očkovaním existuje mnoho mýtov a nepresných informácií. Je dôležité rozlišovať medzi faktami a mýtmi, aby sa rodičia mohli informovane rozhodnúť o očkovaní svojich detí.

Mýtus: Je lepšie dostať infekciu ako sa nechať očkovať.Fakt: Vo všeobecnosti je lepšie predchádzať chorobe očkovaním, ako dostať infekciu. Infikovanie choroboplodným zárodkom môže niektorým ľuďom poskytnúť dlhšie trvajúcu imunitnú odpoveď ale s oveľa vyšším rizikom. Vakcinácia chráni deti pred týmito vážnymi chorobami a komplikáciami a tiež znižuje pravdepodobnosť šírenia choroby.

Mýtus: Vakcíny spôsobujú autizmus.Fakt: Roky výskumu hovoria jasne: Vakcíny nespôsobujú autizmus. Viac ako tucet štúdií sa pokúšalo nájsť spojenie medzi autizmom a očkovaním. Ani jedna nedokázala nájsť prepojenie.

Očkovanie a cestovanie

Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie (EÚ) sa nám otvorili dvere, cez ktoré môžeme voľne prechádzať z jednej krajiny do druhej. V niektorých prípadoch, či už z pracovných alebo súkromných dôvodov, zostávame v inej krajine Európy dlhší čas. Európske krajiny si uvedomili, že vzhľadom na častejšie cestovanie „obyvateľov Európy“ je nevyhnutné, aby mali k dispozícii informácie o očkovaní aj v iných krajinách. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu infekčných ochorení (ECDC) v posledných rokoch pracovalo na zbieraní údajov o očkovaní z jednotlivých európskych krajín.

Preventívne prehliadky pre deti

Deti majú právo na dva typy preventívnych prehliadok - sú povinné zo zákona.

1. U všeobecného lekára pre deti a dorast: Do 1. roka života dieťaťa ich absolvujete 9, z toho najmenej 3 prehliadky v prvých 3 mesiacoch, 1 prehliadku vo veku 18 mesiacov a medzi 3. a 18. rokom života 1 preventívnu prehliadku raz za dva roky. Počas nej sa sleduje krvný obraz, robia sa im testy moču, meria sa im tlak a robí hmatové a zrakové vyšetrenie, počas ktorého sa zisťuje správny vývoj, čistota dýchania, stav chrbtice, zraku a tiež chronické bolesti a ťažkosti či citlivosť v brušnej oblasti. Zároveň máte vy ako rodičia priestor na rozhovor o akomkoľvek probléme, ktorý vás trápi, alebo môžete položiť otázky v súvislosti so zdravotným stavom vášho dieťaťa.
2. U zubárov: Keďže v tomto veku je veľmi dôležité zachytiť všetky kazy a nepodceniť správny vývoj chrupu, deti majú nárok až na dve preventívne prehliadky ročne.

tags: #ockovany #podla #poradne