Úvod
Očkovanie predstavuje jeden z najvýznamnejších objavov v medicíne, ktorý preukázateľne zachránil nespočetné množstvo životov na celom svete. Jeho história siaha do konca 18. storočia a dodnes je predmetom vedeckého výskumu a vývoja. V tomto článku sa pozrieme na históriu očkovania, jeho súčasný stav a význam v kontexte prevencie prenosných ochorení.
História očkovania
Začiatky vakcinácie
Zdokumentovaná história očkovania sa začína na konci 18. storočia, keď anglický lekár Edward Jenner začal experimentovať s prenosom látok z kravských kiahní do ľudského tela ako prevenciou proti kiahňam. Zistil, že dojičky kráv, ktoré sa nakazili kravskými kiahňami, získali imunitu voči pravým kiahňam. Tieto zistenia položili základy modernej vakcinácie.
Očkovanie na území Slovenska
Cesta vakcinácie do Uhorska, respektíve na územie dnešného Slovenska, sa začala v rakúskej Viedni. Jedným z prvých priekopníkov očkovania proti pravým kiahňam bol Michal Schönbauer (1776-1860), rodinný lekár grófa Balassu, ktorý práve na jeho panstve v Eberharde (dnes Malinovo) v máji 1801 očkoval šesť detí. Prvé hromadné a verejné očkovanie proti kiahňam Jennerovou metódou (kravskou matériou) vykonal prešporský (bratislavský) lekár Teofil Zachariáš Huszty (1754-1806), ktorý v období od 18. júla a 5. augusta 1801 zaočkoval 63 detí. Po týchto vakcinačných úspechoch bol 9. augusta 1801 Huszty pozvaný na lekársky kongres do Pešti.
Povinné očkovanie v Československu
Slovensko sa po roku 1918 stalo súčasťou Československej republiky (ČSR), v ktorej sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo už v roku 1919. Bývalá Československá socialistická republika (ČSSR) sa zaradila k popredným krajinám v povinnom očkovaní. Povinné očkovanie proti tuberkulóze sa začalo v roku 1953. V roku 1957 sa začalo prvé celonárodné očkovanie na svete proti detskej obrne. Od roku 1959 sa zaviedlo povinné očkovanie proti čiernemu kašľu. V roku 1982 prvýkrát zaočkovali 14-ročné dievčatá proti rubeole a v roku 1987 sa zaviedlo očkovanie kombinovanou vakcínou proti osýpkam a mumpsu.
Eradikácia pravých kiahní
V 60. rokoch minulého storočia Svetová zdravotnícka organizácia prijala program celosvetovej eradikácie varioly, založený na očkovaní, a vyzvala všetky členské štáty, aby podľa svojich možností prispeli k uskutočneniu tohto cieľa. V roku 1977 bol v Somálsku zaregistrovaný posledný prirodzený výskyt varioly na svete. Práve systematické očkovanie vo všetkých krajinách sveta prispelo k tomu, že WHO mohla v roku 1980 vyhlásiť pravé kiahne za vyhubené ochorenie.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Súčasnosť očkovania
Národný imunizačný program
V SR je zavedený aj komplexný program prevencie prenosných ochorení - Národný imunizačný program. Je legislatívne zabezpečený Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR o prevencii a kontrole prenosných ochorení č. 585/2008 Z.z., zákonom č. 355/2007 Z.z.
Očkovanie proti COVID-19
Posledné mesiace roku 2020 priniesli svetu správu - vedci úspešne otestovali účinnosť viacerých vakcín proti COVID-19. Na to, aby sme nadobro zastavili šírenie vírusu, potrebujeme zaočkovať čo najviac ľudí - hovoríme o cca 75 % populácie.
Očkovanie proti HPV
Na Slovensku sa od mája 2022 zaviedlo bezplatné očkovanie najmodernejšou nanovalentnou vakcínou Gardasil 9 proti vírusu HPV pre chlapcov a dievčatá v 13. roku života. Kategorizačná komisia pre lieky odporučila na svojom septembrovom zasadnutí zmeniť indikačné obmedzenie vakcín proti HPV, a rozšíriť plnú úhradu vakcín proti HPV pre dievčatá a chlapcov aj v 14. a 15. roku života.
Vakcíny a ich zloženie
Vakcíny okrem antigénu, teda účinnej látky, na ktorú telo reaguje vytvorením imunitnej odpovede, obsahujú aj ďalšie látky. Prídavné látky (tzv. adjuvans) slúžia na to, aby bola imunitná odpoveď dostatočne silná, konzervačné látky umožňujú to, aby sa vakcíny dali prevážať a skladovať. Objem prídavných a konzervačných látok sa za posledné desaťročia výrazne zredukoval.
Očkovaním predchádzame chorobám
Detská obrna
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia patrila detská obrna (paralytická poliomyelitída) medzi najobávanejšie choroby na svete. Prenosnú detskú obrnu zapríčiňujú vírusy, ktoré dokážu prežiť dlhý čas mimo ľudského tela. V polovici 20. storočia bol vírus poliomyelitídy rozšírený po celom svete a ročne zabil alebo ochromil viac ako pol milióna ľudí. Vďaka očkovaniu sa v súčasnosti na Slovensku vyskytuje veľmi málo infekčných ochorení, ktoré sú bežné v rozvojových krajinách.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Čierny kašeľ
Pertussis, dávivý kašeľ alebo aj kŕčovitý kašeľ a záduch, to sú všetko ďalšie názvy čierneho kašľa. V minulosti bola infekcia čiernym kašľom veľmi závažná a u náchylných skupín potenciálne smrteľná. Antibiotická liečba a predovšetkým zavedenie očkovania ho ale dokázali odsunúť do pozadia. Napriek tomu čierny kašeľ nikdy úplne nezmizol, početnosť jeho výskytu dokonca dlhodobo stúpa.
Osýpky
Osýpky spôsobili medzi rokmi 1855 až 2005 200 miliónov úmrtí na celom svete. Do zavedenia plošného očkovania sa ochorenie vyskytovalo pravidelne v cyklických epidémiách. Dnes sú osýpky problémom už iba v zaostalejších regiónoch.
Tuberkulóza
Závažným ochorením je aj tuberkulóza, ktorá postihuje pľúca, lymfatické uzliny, kosti, kĺby, črevný trakt, mozgové blany, obličky, pohlavné orgány, kožu i oči. Hoci vo svete ešte stále existuje, jej výskyt vo vyspelých krajinách je dnes minimálny.
Mýty a fakty o očkovaní
Mýtus: Vakcíny spôsobujú autizmus
Asi najznámejším a najškodlivejším mýtom o očkovaní je tvrdenie, že vakcíny spôsobujú autizmus. Hoci sa podvod podarilo odhaliť, škoda už bola napáchaná. Wakefieldove ,zistenia‘ boli odvtedy vyvrátené mnohými štúdiami na miliónoch detí (sic!), ktoré žiadnu súvislosť medzi očkovaním a autizmom nepotvrdili.
Mýtus: Očkovanie zvyšuje výskyt rakoviny
Žiadna štúdia doposiaľ nepreukázala, že očkovanie zvyšuje výskyt rakoviny. Naopak, niektoré konkrétne očkovacie látky účinkujú ako prevencia voči ochoreniam, ktoré vedú k vzniku rakoviny.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Mýtus: Viacero vakcín preťažuje imunitný systém dieťaťa
Imunitný systém dieťaťa je schopný reagovať na extrémne veľký počet antigénov, napokon dieťa je neustále vystavované množstvu mikroorganizmov. Schopnosť imunitnej odpovede je daná množstvom B-lymfocytov v krvi a schopnosťou produkovať protilátky.
Mýtus: Očkované deti majú viac alergických, autoimunitných a respiračných ochorení
Tento mýtus vyvrátili viaceré štúdie publikované v renomovaných medicínskych časopisoch. Neexistujú dôkazy, že očkovanie zvyšuje riziko alergií ani u vysokorizikových ľudí (s rodinným výskytom alergie). Taktiež je vedecky potvrdené, že vakcíny nespôsobujú autoimunitné ochorenia.
Mýtus: Očkovanie je zbytočné, pretože ochorenia takmer vymizli
Treba si uvedomiť, že tie ochorenia u nás takmer vymizli práve preto, že systematicky očkujeme. Hneď ako sa objaví tzv. imunitná diera, ochorenie sa k nám môže vrátiť.
Mýtus: Lepšiu imunitu získame prekonaním ochorenia než po očkovaní
Všetky ochorenia, proti ktorým máme vakcíny, spôsobujú u mnohých ľudí vážny priebeh či úmrtie. Spoliehať sa, že práve ja alebo moje dieťa budeme mať pri konkrétnom ochorení ľahký priebeh, je veľmi riskantné.
Fakty o vedľajších účinkoch očkovania
Vakcína proti ochoreniu COVID-19 môže mať - tak ako všetky ostatné vakcíny - vedľajšie účinky, ako bolesť, začervenanie v mieste vpichu, zvýšenie teploty, bolesť svalov či kĺbov, zimnicu či únavu. Všetky tieto prejavy odznejú väčšinou za pár hodín až niekoľko dní. Úplne bez rizika nie je ani očkovanie, tak ako väčšina medicínskych postupov. Okrem spomínaných lokálnych alebo celkových reakcií je jeho najzávažnejším vedľajším účinkom alergická reakcia na konkrétnu zložku vakcíny alebo tzv. anafylaktický šok - pri očkovaní na COVID-19 bolo pozorovaných zhruba 10 prípadov na milión zaočkovaných.
Antivakcinačné hnutie
História antivakcinačného hnutia
Proti Jennerovej metóde takmer okamžite vzniklo hnutie, ktoré očkovanie odmietalo. Liga proti očkovaniu vznikla v roku 1853 po prijatí zákona o očkovaní v britskom parlamente. Odporcovia argumentovali tým, že vakcína spôsobuje zdravotné problémy, v skutočnosti nefunguje či samotné kiahne vyvoláva.
Súčasné antivakcinačné hnutie
Ochorenie COVID-19 a vývoj vakcíny voči nemu opäť zmobilizovali antivaxerov celého sveta. Argumenty, ktoré dnes používajú protiočkovací aktivisti a ich nasledovníci, nie sú ničím novým. Nová éra protiočkovacieho hnutia prišla s rozšírením sociálnych sietí. Argumenty sa však opakujú. Vakcíny spôsobujú zdravotné problémy či priamo šíria chorobu, voči ktorej majú chrániť. Obsahujú jedovaté látky.
Význam očkovania v súčasnosti
Prevencia prenosných ochorení
Očkovanie patrí medzi najväčšie úspechy modernej medicíny. V posledný aprílový týždeň si každoročne pripomíname Európsky imunizačný týždeň, ktorý tento rok pripadol na 27. apríla až 3. mája. Upozorňuje nás, že vakcíny nie sú samozrejmosťou. Očkovanie nie je liečba, je to prevencia. Nečaká, kým sa objaví problém, ale naopak, chorobám predchádza. A to má obrovskú hodnotu.
Kolektívna imunita
Očkovanie chráni nielen jednotlivca, ale aj jeho okolie. Takýto jav sa nazýva kolektívna imunita a funguje ako dáždnik - keď je zaočkované dostatočné množstvo ľudí, choroba sa nemá ako šíriť. Problém nastáva, keď v tomto pomyselnom dáždniku začnú vznikať diery - ak zaočkovanosť klesne pod účinnú úroveň, začnú sa vracať ochorenia, ktoré sme už nepovažovali za hrozbu.
Očkovanie ako morálna povinnosť
Katolícka morálna teológia zdôvodňuje to tým, že život a telesné zdravie sú vzácne dary od Boha, o ktoré sa máme rozumne starať a brať pritom do úvahy potreby iných a spoločné dobro. Upozorňuje, že v prípade epidémií štát musí zasahovať do slobody jednotlivca oveľa radikálnejším spôsobom. Očkovanie, ktorým sa zabezpečuje kolektívna imunita a chráni verejné zdravie, spadá pod morálnu povinnosť každého jednotlivca.