Očkovanie, známe aj ako vakcinácia, predstavuje jeden z najvýznamnejších preventívnych nástrojov v boji proti infekčným ochoreniam. Hoci je dnes očkovanie vnímané ako bežná súčasť zdravotnej starostlivosti, v minulosti bolo takmer neznáme. Tento článok sa zameriava na históriu očkovania, jeho vývoj v Českej republike a na Slovensku, ako aj na súčasné výzvy a trendy v tejto oblasti.
Počiatky očkovania
Prvé záznamy o pozorovaní imunity po prekonaní infekčnej choroby pochádzajú už z 5. storočia pred Kristom, kedy grécky historik Thukydides zaznamenal, že Aténčania, ktorí prežili mor neštovíc, už druhýkrát touto chorobou neochoreli. Prvá preukázateľná zmienka o vakcinácii pochádza z Číny z 10. storočia nášho letopočtu.
Variolizácia: Primitívna forma očkovania
Primitívna forma očkovania, známa ako "variolizácia", sa používala na ochranu pred pravými kiahňami. Táto metóda spočívala v úmyselnom infikovaní zdravých jedincov oslabenou formou vírusu pravých kiahní, aby sa u nich vyvolala miernejšia forma ochorenia a následne aj imunitná odpoveď. V 18. storočí sa variolizácia rozšírila z Turecka do Anglicka a ďalej do Európy, kde boli kiahne jednou z najsmrteľnejších nákaz.
Edward Jenner a kravské kiahne
Prelom v očkovaní nastal vďaka anglickému lekárovi Edwardovi Jennerovi. Jenner zistil, že dojičky, ktoré sa nakazili kravskými kiahňami, boli imúnne voči pravým kiahňam. V roku 1796 Jenner aplikoval osemročnému chlapcovi hnis z pľuzgierikov kravských kiahní a neskôr ho zámerne infikoval pravými kiahňami. Chlapec zostal zdravý, čo potvrdilo Jennerovu hypotézu o účinnosti kravských kiahní pri ochrane pred pravými kiahňami. Jenner predpokladal, že systematickou vakcináciou by sa vírus pravých kiahní mohol úplne zlikvidovať.
Louis Pasteur a oslabené vírusy
Ďalším významným míľnikom bol objav francúzskeho chemika a vedca Louisa Pasteura v roku 1880. Pasteur sa venoval výskumu besnoty po tom, čo bol svedkom smrti suseda na túto chorobu. Podarilo sa mu izolovať málo aktívny vírus besnoty, ktorý mohol byť aplikovaný do tela bez toho, aby spôsobil ochorenie, ale zároveň vyvolal imunitnú reakciu organizmu.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Emil von Behring a antitoxíny
Nemecký vedec Emil von Behring zaviedol očkovanie pomocou antitoxínov, látok účinných proti toxínom produkovaným baktériami, napríklad záškrtu a tetanu.
Vývoj očkovania v Československu a Českej republike
V priebehu 20. storočia sa očkovanie stalo v mnohých krajinách povinným. V Československej republike bolo v roku 1919 uzákonené povinné očkovanie proti pravým kiahňam. V roku 1980 bola vakcinácia proti pravým kiahňam ukončená, pretože sa ich podarilo celosvetovo eradikovať.
Povinné očkovanie v Československu
Bývalá Československá socialistická republika (ČSSR) sa zaradila k popredným krajinám v povinnom očkovaní. V roku 1953 sa začalo povinné očkovanie proti tuberkulóze. V roku 1957 sa začalo prvé celonárodné očkovanie na svete proti detskej obrne. Od roku 1959 sa zaviedlo povinné očkovanie proti čiernemu kašľu. V roku 1982 prvýkrát zaočkovali 14-ročné dievčatá proti rubeole a v roku 1987 sa zaviedlo očkovanie kombinovanou vakcínou proti osýpkam a mumpsu.
Súčasná legislatíva v Českej republike
Dnes sú zákony v Českej republike miernejšie a očkovanie je iba odporúčané, s výnimkou niektorých povinných očkovaní pre deti. Povinné očkovanie v Českej republike upravuje zákon č. 258/2000 Sb. o ochrane verejného zdravia v znení neskorších predpisov a vyhláška Ministerstva zdravotníctva Českej republiky č. 439/2000 Sb. o očkovaní proti infekčným chorobám. Rozsah povinného očkovania zahŕňa očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, infekciám Haemophilus influenzae typu B, poliomyelitíde (prenosnej detskej obrne), vírusovej hepatitíde typu B, osýpkam, mumpsu, rubeole (ružienke) a - pre deti so špecifickými zdravotnými indikáciami - pneumokokovým infekciám.
Výnimka z povinnosti očkovania sa týka najmä detí s trvalou kontraindikáciou; výnimku však možno povoliť aj na základe judikatúry Ústavného súdu Českej republiky vo veci Vavřička, t.j. nálezu sp. zn. III. ÚS 449/06 z 3. , z ktorej sa následne vyvinulo právo na "sekulárnu výhradu vo svedomí". Ďalej uvedená česká právna úprava ustanovuje, že jasle alebo predškolské zariadenia môžu prijať iba dieťa, ktoré sa podrobilo stanoveným pravidelným očkovaniam, má doklad, že je proti nákaze imúnne alebo sa nemôže podrobiť očkovaniu pre trvalú kontraindikáciu. A obdobné ustanovenie obsahuje aj zákon č. 561/2004 Sb.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Očkovanie proti nádorovým ochoreniam
Moderná medicína pokročila natoľko, že dnes je možné očkovať aj proti niektorým nádorovým ochoreniam. Konkrétne sa jedná o rakovinu krčka maternice, ktorá je spôsobovaná vírusom zo skupiny ľudských papilomavírusov (tzv. HPV vírus). Očkovanie má najväčší zmysel ešte pred začiatkom pohlavného života, kedy sa predpokladá, že dievča s vírusom ešte neprišla do kontaktu.
Situácia na Slovensku
Slovensko sa po roku 1918 stalo súčasťou Československej republiky (ČSR), v ktorej sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo už v roku 1919.
Slovenská legislatíva
Povinné očkovanie je v § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 355/2007 Z.z.") a vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov, ustanovené ako všeobecná povinnosť (pričom právna úprava upravuje povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek, povinné očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz, povinné očkovanie osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz a mimoriadne povinné očkovanie), a to s výnimkou prípadov, ak sú u osoby známe kontraindikácie.
Ako povinné očkovanie pri dosiahnutí určitého veku právna úprava ustanovuje očkovanie detí proti desiatim chorobám (záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam, osýpkam, mumpsu a ružienke) a preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu. Následkom nesplnenia povinnosti očkovania zo strany fyzických osôb je v Slovenskej republike priestupková zodpovednosť.
Konkrétne vo vzťahu k povinnému očkovaniu maloletých detí to znamená, že v prípade, ak rodičia bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadov odmietnu povinné očkovanie dieťaťa, podľa § 56 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. sa dopúšťajú priestupku na úseku verejného zdravotníctva, za ktorý možno podľa § 56 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Slovenský právny poriadok aktuálne neupravuje možnosť neprijatia dieťaťa do materskej školy z dôvodu, že nepodstúpilo povinné očkovanie. V roku 2019 však Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky predložili legislatívny návrh, ktorého cieľom bolo zaviesť zmeny v oblasti prijímania detí do predškolského zariadenia na základe ich očkovacieho statusu, a to v záujme ochrániť najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva. Uvedený návrh zákona, ktorým sa mal zmeniť zákon č.
Súčasné výzvy a trendy
Žijeme v modernej dobe, ale nie všetci chápu význam očkovania. Stále existuje veľké množstvo ľudí, ktorí odmietajú túto možnosť ochrany. Akoby nechceli vidieť historické skúsenosti a argumenty, štatistiky. Bohužiaľ, aj pri najnovšej možnosti očkovania proti nádorovému ochoreniu je skutočnosť smutná.
Odmietanie očkovania a pokles zaočkovanosti
Odmietanie očkovania je jednou z najväčších hrozieb pre verejné zdravie. V Slovenskej republike je zaznamenávaný neustály mierny pokles zaočkovanosti detskej populácie na národnej úrovni z 98% na 94-96%. Tým vzniká nedostatočná kolektívna imunita a slabne ochrana jedincov, ktorí očkovaní byť zo zdravotných dôvodov nemôžu. Na okresnej úrovni pokles zaočkovanosti, ktorý poklesne pod 95% hladinu, môže mať za následok vznik menších epidémii.
Výskyt ojedinelých prípadov ochorení, ako napríklad záškrt, osýpky a v súčasnej dobe početnejší výskyt čierneho kašľa len potvrdzuje to, že pôvodca nákazy je stále prítomný, koluje v populácii a čaká na príležitosť. Súčasná situácia vo výskyte čierneho kašľa je pozorovaná zvýšený výskyt tohto ochorenia v Českej republike a od začiatku roka sú evidované jednotlivé prípady ochorení aj na Slovensku.
Stratégie na podporu očkovania
Na Ministerstve zdravotníctva SR sa konajú pracovné stretnutia s cieľom vytvoriť spoločné postupy pre zmiernenie negatívnych dopadov na verejné zdravie v súvislosti s témou očkovania pre potreby Stratégie verejného zdravotníctva. Cieľom tejto stratégie je naplnenie jedného zo základných Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv občana, a to ochrany zdravia jednotlivca a zlepšenie zdravia verejnosti. Následne je možné dosiahnuť zníženie dopytu po zdravotnej starostlivosti a zníženie spotreby liekov.
Očkovanie je jednou z najúspešnejších verejno-zdravotníckych intervencií v histórii verejného zdravotníctva. Motivácia občanov k očkovaniu však v posledných rokoch klesla a podobný trend sa dá pozorovať aj v iných krajinách EÚ. Diskutuje sa o tom, že rodičia detí, ktoré nie sú povinne zaočkované, nebudú dostávať rodinné prídavky, alebo že v prípade ochorenia, voči ktorému existuje možnosť prevencie povinným očkovaním, si pacient bude hradiť náklady na liečbu sám. V Českej republike napríklad platí, že bez povinného očkovania dieťa neprijmú do materskej školy.
Vzdelávanie a komunikácia
Rodičia očakávajú zdieľané rozhodovanie o zdravotných záležitostiach svojich detí a chcú partnerstvo namiesto autoritatívneho prístupu. Dôležité miesto v tejto diskusii má zdieľanie príbehov v skupinách matiek a na sociálnych sieťach. Potrebné je zlepšiť komunikáciu lekárov s rodičmi, chápať strach rodičov o zdravie detí, naučiť lekárov čeliť iracionálnym presvedčeniam, emóciám a manipulatívnym technikám.