Očkovanie je téma, ktorá rezonuje v spoločnosti už dlhé roky. Rodičia sa pri rozhodovaní o očkovaní svojich detí stretávajú s množstvom informácií a vonkajších vplyvov, čo môže viesť k neistote a obavám. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, zohľadňujúc medicínske, etické a sociálne aspekty očkovania, ako aj faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie rodičov v kontexte ich pracovného a študijného života.
Význam očkovania pre zdravie detí a spoločnosti
Očkovanie je účinný prostriedok na prevenciu závažných infekčných ochorení a ich komplikácií. Boli časy, keď sa očkovanie nespochybňovalo a rešpektovali sme vedecký fakt, že zachraňuje životy a dokonca niektoré choroby sa vďaka očkovaniu podarilo úplne vymazať. Doba sa však zmenila a lekári či vedci musia opäť presvedčiť ľudí, aby nepodliehali rôznym dezinformáciám čí hoaxom o očkovaní a neohrozovali svoje, či životy svojich detí. Očkovanie nielen chráni jednotlivca, ale prispieva aj k vytvoreniu kolektívnej imunity, ktorá chráni celú spoločnosť, najmä deti, ktoré ešte nemôžu byť očkované, a osoby s oslabenou imunitou. Celoslovenská zaočkovanosť detí narodených v roku 2020 v základnom očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) klesla pod hranicu 95 %.
Očkovací kalendár a odporúčané očkovania
Je dôležité, aby rodičia sledovali očkovací kalendár, pretože je nastavený na základe veku, v ktorom sa ochorenia vyskytujú a ako sa vyvíja imunita dieťaťa. V adolescencii je dôležité preočkovanie základných ochorení a očkovanie proti HPV, ktorý vyvoláva rakovinu krčka maternice, konečníka, hrtana, ústnej dutiny a genitálu. Očkovanie je odporúčané medzi 12. a 15. narodeninami. "U tehotných žien je očkovanie jednoznačne odporúčané," zdôrazňuje Prekopová. Bábätká do šiestich mesiacov sú chránené protilátkami od matky.
Obavy rodičov a dezinformácie o očkovaní
Rodičia sa viac obávajú vedľajších účinkov očkovania, ako ochorení typu mumps či detská obrna. Tie už dnes na Slovensku bežne nevidia, zato strašidelných prípadov vedľajších účinkov na webe nájdu veľa. Psychológovia zisťovali, prečo ľudia odmietajú očkovanie. Mária Hatoková z Ústavu experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied a Radomír Masaryk z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského robili výskum o tom, prečo stúpa počet ľudí, ktorí odmietajú očkovať svoje deti. Pred dvadsiatimi rokmi ľudia nepochybovali o tom, či majú očkovať svoje deti. Hatoková: Spochybňovanie očkovania sa výraznejšie prejavilo v 90. rokoch, keď zo západu prišla štúdia, ktorá dávala do súvisu očkovanie a autizmus. Štúdia bola potom stiahnutá a vedecky spochybnená. Aj preto sa začali rodičia pýtať na nežiaduce účinky. V minulosti sme prišli, postavili sme sa do radu, napichali nás. Žiadny informovaný súhlas, ktorý je dnes už nutnosťou. Hatoková: Predtým sa názor lekára nespochybňoval, teraz máme dostupné medicínske informácie voľne na internete, kde si môže ktokoľvek informácie od lekára overiť. Lekárska autorita je tak vyzývaná novým typom informovaného pacienta, čo so sebou prináša nároky na komunikačné zručnosti lekára i na jeho čas. Ďalším dôvodom je nedôvera voči štátu a inštitúciám. Dôležitou témou je aj farmaceutická lobby, rodičia ju vnímajú nielen pri očkovaní, ale aj pri antibiotikách. Vidia veľa reklám a neveria, že predpisovanie liekov je iba v záujme dieťaťa. Ďalší dôvod je, že dnes prevláda individualizmus nad kolektivizmom.
Medzi najčastejšie obavy rodičov patrí strach z vedľajších účinkov vakcín a dezinformácie o ich škodlivosti. Rodičia majú obavy z vedľajších účinkov a z oslabenia imunity po očkovaní," hovorí Prokopová. "Tetanus má 100 % úmrtnosť. Pri osýpkach boli časté komplikácie ako poškodenia mozgu, pneumónia, encefalitída," dodáva Prokopová.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Mýty o autizme a iných ochoreniach
Vakcínam sa tiež občas pripisuje, že spôsobujú vznik chronických ochorení, ako je diabetes alebo v prípade MMR vakcín autizmus. Neexistujú vedecké dôkazy o tom, že vakcína proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje autizmus. Fámy o tom, že MMR vakcína spôsobuje autizmus, vznikli v roku 1998. Pochádzajú zo štúdie Andrewa Wakefielda publikovanej v britskom časopise Lancet, odkiaľ však bola neskôr stiahnutá, pretože nespĺňala vedecké kritériá - bolo v nej zahrnutých veľmi málo detských hospitalizovaných pacientov a jej výsledky boli účelovo vyhodnotené v neprospech očkovacej látky proti MMR. Žiadna z relevantných štúdií ani meta-analytické štúdie spájajúce výsledky viacerých štúdií doteraz nepotvrdili príčinnú súvislosť medzi očkovaním a autizmom.
Hliník vo vakcínach
Rodičia vyjadrujú aj obavy z prítomnosti hliníka vo vakcínach. Hydroxid hlinitý slúži ako adjuvantný (pomocný) prostriedok, ktorý zvyšuje účinnosť vakcín bez zbytočného zvyšovania množstva samotných špecifických antigénov. Alumíniové soli alebo používané nové organické zlúčeniny sú aj v súčasných vakcínach. Vo vakcínach sú definované presné, zvyčajne miligramové hodnoty na základe ich bezpečného posúdenia z pohľadu ochrany ľudského zdravia. Koncentrácia hliníka vo vakcínach podlieha prísnej kontrole nielen na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Množstvo hliníka vo vakcínach neprekračuje hodnotu 1,25 miligramu na jednu dávku (maximálne povolené množstvo hliníka v jednej dávke vakcíny).
Etické aspekty povinného očkovania
Povinné očkovanie je kontroverzná téma, hovorí v našom rozhovore etička Mária Kolesárová. Práve odbor etika zbožňuje kontroverzné otázky - a aplikovaná etika, ktorá na ne hľadá odpovede, sa vyučuje aj na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Mária Kolesárová okrem aplikovanej etiky na TRUNI vyučuje aj medicínsku etiku na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Naša odborníčka má napriek mladému veku už mnoho skúseností a široký rozhľad. Doktorandské štúdium a postdoktorský výskum absolvovala na Inštitúte bioetiky Lekárskej fakulty Gemelli UCSC v Ríme, stážovala v bioetických centrách v Oxforde, Miláne, Washingtone a New Yorku. Absolvovala tiež Fulbrightov program pre výskum a vzdelávanie na Georgetownskej univerzite. V podcaste Pravidelná dávka ste sa s Jakubom Betinským rozprávali o povinnom očkovaní.
Dilema individuálnej autonómie a spoločného dobra
V aplikovanej etike má analýza morálnych dilem svoje stále miesto. Dilema povinného očkovania by mohla byť predstavená aj ako napätie medzi slobodou jednotlivca dať sa zaočkovať a ochranou zdravia komunity pred nebezpečnou chorobou. Tieto dve hodnoty nie sú nutne v protiklade, keďže sloboda je pozývaná k zodpovednosti za seba a za druhých a mohla by vidieť v očkovaní morálnu povinnosť chrániť dobro vlastné, zraniteľných skupín a celej spoločnosti.
Podmienky pre povinné očkovanie
Renomovaná britská bioetická rada Nuffield Council on Bioethics sa v dokumentoch o etike verejného zdravia (2007) a o prístupe k vakcínam (2021) snaží opísať podmienky, za ktorých by sa mohlo uvažovať nad povinným očkovaním. Musí ísť o závažnú chorobu, existuje dobrý predpoklad eradikácie choroby, riziká vakcín sú minimalizované, predchádzajúce pokusy menej direktívnych politík nemali úspech. Dokument tiež uvádza, že je to práve štát, ktorý má zodpovednosť za to, aby zabránil škodám na obyvateľstve v podobných prípadoch.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Informovaný súhlas a práva rodičov
Norimberský kódex, prijatý po 2. svetovej vojne ako reakcia na zverstvá nacistických lekárov, vo svojom prvom bode konštatuje, že dobrovoľný súhlas je absolútne nevyhnutný. Táto zásada sa z medicínskeho výskumu preniesla do oblasti celej klinickej praxe. Očkovanie je medicínsky zákrok, aj keď preventívny. Preto je dnes ťažko predstaviteľné, že by dospelý jedinec mal byť k očkovaniu prinútený. Aj keď sú momentálne niektoré typy očkovaní povinné aj pre dospelých, stále sa vyžaduje udelenie informovaného súhlasu.
Očkovanie detí sa nedeje bez súhlasu rodičov. Dieťa nie je považované za kompetentného pacienta, rozhoduje zákonný zástupca. Ak rodič nesúhlasí s očkovaním dieťaťa, môže byť za to sankcionovaný pokutou, v niektorých krajinách aj väzením. Niektorí rodičia si dobrovoľne zvolia niesť takého následky a dieťa zaočkovať nedajú.
Rozhodovanie rodičov v kontexte práce a štúdia
Rozhodovanie o očkovaní je príkladom zložitého rozhodovacieho procesu, pričom doň vstupujú početné informácie z viac či menej relevantných zdrojov; akoby neexistoval adekvátny rozhodovací kľúč. Zdrojom informácií o očkovaní pre rodičov boli podľa Mgr. Márie Hatokovej, PhD. najmä letáky a časopisy, médiá všeobecne a tiež internet. „Často konzultovali s členmi rodiny a priateľmi, ktorí majú deti v podobnom veku. Najdôveryhodnejším zdrojom odporúčania pre očkovanie sú rodinní príslušníci a priatelia s medicínskym vzdelaním. Vedkyňa uvádza, že hnutie proti očkovaniu je na jednej strane vnímané ako extrémne, ale zároveň prináša impulz k zamysleniu, pretože kladie otázky, ktoré je potrebné uvážene zodpovedať. „Rodičia sa snažia urobiť zodpovedné a obhájiteľné rozhodnutie. Unavení zložitým rozhodovacím procesom siahajú aj po rozhodovacích skratkách - heuristikách. Spoliehanie sa na sociálne informácie je jedna z nich. Ide predovšetkým o opakované odvolávanie sa na pre rodičov dôležité osoby v negatívnom alebo pozitívnom význame, ako aj zdieľanie pozitívnych či negatívnych príbehov ohľadom očkovania. V prípade, ak dôverujú svojmu pediatrovi, je pre nich najdôležitejším zdrojom informácií a nasledujú jeho odporúčania,“ uvádza Mgr.
Vplyv vzdelania a sociálno-ekonomického statusu
Súbor tvorilo 2111 rodičov, ktorí navštevovali (2018 - 2019) pediatrickú a oftalmologickú ambulanciu, logopedické a materské centrá pre deti do veku troch rokov. Respondentov sme rozdelili na súbor 774 rodičov s nižším vzdelaním a kontrolný súbor 1337 rodičov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním. Rodičia s nižším vzdelaním mali najčastejšie informácie o očkovaní od lekára (42,9 %; p < 0,001), kým kontrolná skupina mala najčastejšie tieto informácie z odbornej literatúry (24,0 %; p < 0,001). V skupine rodičov s nižším vzdelaním sme zistili významne viac rodičov, ktorí boli proti všetkým očkovaniam pre ich nežiaduce účinky (15,9 %;p < 0,05).
Časová náročnosť a dostupnosť informácií
Veľmi dôležitý je čas. Rodičia potrebujú niekedy oveľa viac času, aby dnes urobili rozhodnutie, ako to bolo v minulosti, keď sa nediskutovalo. Diskusia u niektorých môže byť zdĺhavá a náročná.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Vplyv migračnej krízy a skúseností s komunikáciou s lekármi
Lekári hovoria, že k zmene postoja prispela migračná kríza. Veľmi často sa vyvíja aj na základe zlej skúsenosti s komunikáciou s lekármi.
Ako zlepšiť komunikáciu a podporu pre rodičov
Štát dostatočne nekomunikuje benefity očkovania, ale hrozí sankciami. Tráviť s ľuďmi čas. Pristupovať k nim ako k partnerom. Toto lekári nebudú počuť radi, lebo majú málo času. Fakt je, že treba k ľuďom pristupovať trpezlivo a budovať si dôveru. Treba im vysvetľovať aj veci, ktoré sú pre lekárov samozrejmé. Napríklad koncept očkovania, lebo ten je neintuitívny. Lekára vnímame ako osobu, ktorá nám uľaví od bolesti, pomôže. Ale vakcinácia je niečo úplne iné.
Poradne očkovania a edukačné aktivity
Rodičia, ak chcete o očkovaní vedieť viac, alebo máte pochybnosti, obráťte sa na naše Poradne očkovania, ktoré fungujú pri všetkých 36 regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. Naši odborní pracovníci z oblasti epidemiológie vám radi poskytnú osobné bezplatné konzultácie. Pokračovať v edukačných aktivitách na zvýšenie povedomia o dôležitosti očkovania, či už formou komunikačných kampaní alebo prostredníctvom zintenzívnenia činnosti poradní očkovania.
Budovanie dôvery a transparentnosť
Nemá zmysel ani sa tváriť, že medicína je absolútne neomylná a vakcinácia je absolútne spoľahlivá. Treba hovoriť priamo.
Aktuálna situácia a výskyt ochorení
December je obdobie, kedy sa tradične zvyšuje výskyt rôznych ochorení. Tento rok patrí medzi najviac rezonujúce u detských pacientov chrípka. "Minulý týždeň sme zaznamenali výrazný nárast výskytu chrípky," potvrdzuje všeobecný lekár pre deti a dorast, Martin Matejka. Rodičia môžu využiť antigénové testy, ktoré im pomôžu rozlíšiť chrípku od bežného prechladnutia. Podľa hlavnej odborníčky Ministerstva zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Eleny Prokopovej je situácia kritickejšia ako pred dvomi týždňami. "Výskyt chrípkových ochorení ide exponenciálne hore." Pomôcť by mohli vianočné prázdniny, ktoré prerušia šírenie vírusu. Prokopová zároveň pripomína rodičom možnosť dať deti zaočkovať proti chrípke.