Rubeola, bežne známa ako ružienka, je zvyčajne mierne prebiehajúce ochorenie detstva, ktoré sa prejavuje vyrážkou. Avšak, ak sa tehotná žena nakazí rubeolou v prvých mesiacoch tehotenstva, môže to viesť k vážnemu poškodeniu plodu. Očkovanie je najúčinnejší spôsob, ako predísť rubeole a jej komplikáciám, najmä u tehotných žien a ich nenarodených detí.
Ako rozpoznať rubeolu?
U detí sa rubeola prejavuje nasledovne:
- Drobná škvrnitá ružová vyrážka: Objavuje sa najprv na tvári a krku a rýchlo sa šíri na trup. Výsyp vyrážky zvyčajne trvá 3 dni.
- Zdurenie lymfatických uzlín: Často predchádza vyrážke a postihuje šijové a temenné lymfatické uzliny a uzliny za ušnými lalokmi.
Komplikácie rubeoly
Hoci je rubeola zvyčajne mierne ochorenie, môže spôsobiť komplikácie, najmä u dospelých a tehotných žien:
- Postihnutie kĺbov: Od bolesti kĺbov (artralgia) až po nehnisavé zápaly kĺbov (artritídy). Vyskytujú sa častejšie u žien a postihujú hlavne malé kĺby rúk.
- Trombocytopenická purpura: V akútnej fáze ochorenia môže vzácne dôjsť k prechodnému poklesu počtu krvných doštičiek s prejavmi krvácania do kože.
- Encefalitída: Veľmi zriedkavo sa môže vyskytnúť nehnisavý zápal mozgu.
Liečba rubeoly
Liečba rubeoly je symptomatická, čo znamená, že sa snažíme tlmiť ťažkosti pacienta. V prípade potreby sa podávajú:
- Lieky na zníženie teploty
- Lieky proti bolesti
- Kortikoidy: Pri ťažších prípadoch trombocytopenickej purpury alebo pri edéme mozgu pri zápale mozgu (encefalitíde).
- Nesteroidné antireumatiká: Pri zápale kĺbov (artritíde), napríklad ibuprofen.
Vzhľadom k väčšinou ľahkému priebehu, je odporúčaný domáci pokojový režim. Izolácia doma je po dobu vylučovania vírusu, tj. asi do 7 dňa po vzniku vyrážky.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Prevencia: Očkovanie
Očkovanie je najúčinnejší spôsob, ako predísť rubeole. Na Slovensku je registrovaná vakcína Priorix (firma GlaxoSmithKline). Po jednej dávke vznikajú ochranné hladiny protilátok u 95 % očkovaných, posilňujúce očkovanie zvýši ochranu takmer na 100 %, ochrana po 2 dávkach je väčšinou celoživotná.
Očkovanie detí
K očkovaniu sa dnes používa trojzložková očkovacia látka, obsahujúca vírusy osýpok, mumpsu a rubeoly:
- Prvá dávka: Deti (dievčatá a chlapci) do 15. mesiaca života.
- Preočkovanie: Robí sa v 11. roku života.
Očkovanie dospelých
Monovakcína pre očkovanie proti rubeole u dospelých žien nie je v súčasnej dobe v Slovenskej republike registrovaná. Pre očkovanie dospelých osôb s nízkymi protilátkami sa musí preto použiť vyššie spomínaná kombinovaná vakcína. Napríklad, 04.04.2023 bola pacientka na gynekologickej prehliadke, kde jej doktorka odporučila očkovanie proti rubeole.
Komplikácie po očkovaní
U časti očkovaných sa najčastejšie medzi 6. - 12. dňom po očkovaní môže objaviť:
- Zvýšená teplota
- Mierne zdurenie uzlín
- Prchavá vyrážka
- U dospelých žien niekedy aj bolesti kĺbov
Koho nemožno očkovať?
- Pacientov s ťažkou poruchou imunity
- Tehotné ženy
U žien je nutné vylúčiť otehotnenie po dobu 3 mesiacov po očkovaní. Riziko poškodenia plodu pri náhodnom očkovaní tehotnej je veľmi malé a nie je dôvodom ukončenia tehotenstva. Ak by sa pacientka nechala zaočkovať proti rubeole v 8. týždni tehotenstva, je potrebné konzultovať situáciu s lekárom, hoci riziko poškodenia plodu je nízke.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Typy rubeoly: Získaná a vrodená
Získaná rubeola
- Zdroj nákazy: Zdrojom nákazy môže byť aj dieťa s vrodenou rubeolou, k vylučovaniu vírusu dochádza ešte niekoľko mesiacov po narodení. Veľká časť ochorenia, hlavne u dospelých pacientov, prebieha bez príznakov (symptomaticky).
- Spôsob prenosu infekcie: K prenosu infekcie dochádza vzdušnou cestou, stykom s pacientom s rubeolou. Vírus sa vylučuje nosohltanom už v druhej polovici inkubačnej doby a po dobu jedného týždňa po vzniku vyrážky.
- Inkubačná doba: Inkubačná doba ochorenia sa pohybuje medzi 12 - 23 dňami.
Vrodená rubeola
Pri ochorení ženy v priebehu tehotenstva môže dôjsť k prenosu vírusu cez placentu do plodu a pomnoženiu v jeho tkanivách. Následkom infekcie plodu môže byť potrat alebo pôrod s príznakmi vrodeného rubeolového syndrómu - tzv. Greggov syndróm.
U plodu dochádza k:
- Vrodeným vadám srdca
- Poškodeniu sluchu
- Poškodeniu oka
Ako dochádza k prenosu od matky na plod?
Výskyt vrodenej rubeoly závisí od imunity matky a od obdobia tehotenstva, v ktorom dôjde k nákaze. K poškodeniu plodu dochádza u ženy, ktorá doposiaľ rubeolou neochorela, nebola proti nej očkovaná a nemá v tele protilátky proti rubeole.
- Rubeola v prvom trimestri tehotenstva: Pri ochorení ženy v prvých troch mesiacoch tehotenstva je riziko ochorenia plodu vrodenou rubeolou 80 - 90 %, v prvom mesiaci tehotenstva je riziko dokonca 100 %.
- Rubeola v druhom trimestri tehotenstva: Pri ochorení v 4. a 5. mesiaci tehotenstva už hrubé anomálie nevznikajú, ale boli pozorované postihnutia sluchu, postihnutia zraku a oneskorenie vývoja (tzv. psychomotorická retardácia).
Dieťa sa môže narodiť s:
- Nízkou pôrodnou hmotnosťou
- Postihnutím pečene (hepatitídou)
- Prejavmi krvácania na koži pre už vyššie spomínanú trombocytopenickú purpuru
- Nehnisavým zápalom mozgu
- Postihnutím očí
- Postihnutím dlhých kostí (tzv. rozšírený rubeolový syndróm)
Vírus v organizme dlhodobo pretrváva, dojčatá ho vylučujú aj niekoľko mesiacov a môžu byť zdrojom nákazy. Pretrvávajúce množenie vírusu v postihnutých tkanivách po narodení môže spôsobiť pokračujúce poškodenie.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Pri podozrení na ochorenie u tehotných žien by mala byť diagnóza čo najskôr potvrdená vyšetrením protilátok (sérologické vyšetrenie). Známkou akútnej infekcie sú pozitívne tzv. IgM protilátky proti rubeole.
Je nutné ukončenie tehotenstva?
Pri preukázanej infekcii tehotnej ženy v prvých troch mesiacoch tehotenstva je odporúčané ukončenie tehotenstva pre vysoké riziko závažného postihnutia plodu. Podanie protilátok (tzv. pasívna imunizácia) vedie len k predĺženiu inkubačnej doby a k vzniku modifikovaného či skrytého (inaparetného) ochorenia, pri ktorom môže rovnako dôjsť k postihnutiu plodu.
Aktuálna situácia v očkovaní na Slovensku
Celoslovenská zaočkovanosť detí narodených v roku 2020 v základnom očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) klesla pod hranicu 95 %. Naposledy Úrad verejného zdravotníctva SR zaznamenal takúto situáciu v roku 2017. Znamená to, že zaočkovanosť proti MMR nedosahuje v ročníku narodenia 2020 dostatočnú úroveň zabezpečujúcu kolektívnu imunitu na celonárodnej úrovni.
Na úrovni krajov sa zaočkovanosť detí narodených v roku 2020 proti MMR udržala nad 95 % len v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Preočkovanosť proti MMR v 11. Na úrovni pediatrických obvodov hranicu 90 % zaočkovanosti zo všetkých kontrolovaných očkovaní (MMR, ako aj proti ostatným ochoreniam vo všetkých kontrolovaných ročníkoch) nedosiahlo 250 obvodov (22,9 %), čo je oproti minulému roku nárast o 2,3 % pediatrických obvodov.
Faktory ovplyvňujúce zaočkovanosť
K poklesu zaočkovanosti pod 95 % mohli prispieť:
- Obavy z nepriaznivej situácie s pandémiou COVID-19
- Celosvetovo rastúca váhavosť v očkovanie
- Obavy z možných vedľajších účinkov povinného očkovania
- Opakované infekcie vírusom SARS-CoV-2
Približne 67 miliónov detí celosvetovo čiastočne alebo úplne vynechalo medzi rokmi 2019 a 2021 rutinné očkovania pre obmedzenia spojené s pandémiou ochorenia COVID-19 (správa UNICEF 20.04.2023).
Dôležitosť očkovania a vyvrátenie mýtov
Očkovanie je metóda, ktorou sa snažíme vyvolať odpoveď imunitného systému na konkrétne patogény. Do organizmu podáme (najčastejšie injekčne) upravený patogén, alebo jeho časť, ktoré nie sú schopné vyvolať ochorenie. V mieste podania by mal imunitný systém rozpoznať “podanú látku - antigén”, zapamätať si ho a vytvoriť proti nemu efektívnu obranu. Tým je pripravený rýchlo zakročiť, ak bude v budúcnosti vystavený nákaze tohoto typu.
Ochorenia, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, môžu mať u detí ťažký priebeh, môžu spôsobiť trvalé následky alebo dokonca smrť. Imunitný systém detí ešte nie je schopný ubrániť sa mnohým infekciám. Je preto žiaduce, aby boli chránené protilátkami vytvorenými po očkovaní. Cieľom očkovania je dosiahnuť dlhodobú imunitu organizmu. Úlohou vakcíny je vyvolať tvorbu protilátok, telo na ňu reaguje, a preto sa po očkovaní môžu objaviť vedľajšie účinky. Najčastejšie je to začervenanie, citlivosť či bolestivosť v mieste vpichu, zvýšená teplota či únava. Vážnejšie vedľajšie účinky sú však veľmi zriedkavé.
Z administratívnej kontroly očkovania k 31. 8. 2022 vyplýva, že zo všetkých očkovaní (teda nielen proti MMR) sa vedľajšie účinky objavili len v deviatich prípadoch, z toho v piatich išlo o celkovú reakciu, kedy sa objavila napríklad nevoľnosť, zvýšená teplota, horúčka, zväčšenie lymfatických uzlín. Hospitalizácia bola potrebná v jednom prípade.
Vakcíny a autizmus
Neexistujú vedecké dôkazy o tom, že vakcína proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje autizmus. Fámy o tom, že MMR vakcína spôsobuje autizmus, vznikli v roku 1998. Pochádzajú zo štúdie Andrewa Wakefielda publikovanej v britskom časopise Lancet, odkiaľ však bola neskôr stiahnutá, pretože nespĺňala vedecké kritériá - bolo v nej zahrnutých veľmi málo detských hospitalizovaných pacientov a jej výsledky boli účelovo vyhodnotené v neprospech očkovacej látky proti MMR. Žiadna z relevantných štúdií ani meta-analytické štúdie spájajúce výsledky viacerých štúdií doteraz nepotvrdili príčinnú súvislosť medzi očkovaním a autizmom.
Hliník vo vakcínach
Rodičia vyjadrujú aj obavy z prítomnosti hliníka vo vakcínach. Hydroxid hlinitý slúži ako adjuvantný (pomocný) prostriedok, ktorý zvyšuje účinnosť vakcín bez zbytočného zvyšovania množstva samotných špecifických antigénov. Alumíniové soli alebo používané nové organické zlúčeniny sú aj v súčasných vakcínach. Vo vakcínach sú definované presné, zvyčajne miligramové hodnoty na základe ich bezpečného posúdenia z pohľadu ochrany ľudského zdravia. Koncentrácia hliníka vo vakcínach podlieha prísnej kontrole nielen na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Množstvo hliníka vo vakcínach neprekračuje hodnotu 1,25 miligramu na jednu dávku (maximálne povolené množstvo hliníka v jednej dávke vakcíny).