Očkovanie proti chorobám: Prehľad pre zdravie a bezpečnosť

Očkovanie je jednou z najúčinnejších metód prevencie proti závažným infekčným ochoreniam. Na Slovensku existuje rozsiahly systém očkovania, ktorý zahŕňa povinné aj odporúčané vakcíny pre deti a dospelých. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o očkovaní proti rôznym chorobám, jeho dôležitosti, typoch vakcín a aktuálnych odporúčaniach.

Úvod

Očkovanie je kontrolované navádzanie imunity proti závažným chorobám. Očkovacie látky obsahujú protilátky voči týmto ochoreniam alebo v prípade živých vakcín veľmi oslabené vírusy, ktoré telo naučia vytvárať si protilátky samo. Pre imunitný systém človeka je oveľa lepšie zaočkovať sa, ako reálne bojovať s ochorením a prekonať ho.

Dôležitosť očkovania

Očkovanie predstavuje jednu z najúčinnejších foriem ochrany pred závažnými chorobami, ktoré vás môžu postihnúť počas cestovania. Včasné očkovanie je účinný prostriedok, vďaka ktorému môžeme predísť závažným infekčným ochoreniam alebo ich komplikáciám. Očkovanie je nevyhnutné pre všetkých, ktorí chcú ochrániť seba aj svoju rodinu pred zbytočnými zdravotnými komplikáciami. Očkovanie dokáže ochrániť pred zákernými chorobami, ktoré sa u nás bežne vyskytujú, a neočkovanému môžu spôsobiť trvalú ťažkú ujmu na zdraví.

  • Kolektívna imunita: Celoslovenská zaočkovanosť detí narodených v roku 2020 v základnom očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) klesla pod hranicu 95 %. Znamená to, že zaočkovanosť proti MMR nedosahuje v ročníku narodenia 2020 dostatočnú úroveň zabezpečujúcu kolektívnu imunitu na celonárodnej úrovni. Chránime ich preto práve kolektívnou imunitou, ktorá znižuje riziko, že sa s vírusom osýpok stretnú a s veľkou pravdepodobnosťou nakazia, keďže ide o vysoko nákazlivé ochorenie. Ak sa osýpky zavlečú do nezaočkovanej komunity (neočkované a neúplne očkované osoby), hrozí riziko vzniku lokálnych ohnísk nákazy, ktoré môžu prerásť až do epidémií, ktorým sa dá očkovaním predísť a môžu zbytočne ochorieť neočkované deti.
  • Prevencia závažných ochorení: Ochorenia, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, môžu mať u detí ťažký priebeh, môžu spôsobiť trvalé následky alebo dokonca smrť. Cieľom očkovania je dosiahnuť dlhodobú imunitu organizmu.

Čím viac ľudí je zaočkovaných, tým menej sa nákaza šíri. Je očkovanie bezpečné a vhodné aj pre tehotné ženy? Niektorí hovoria, že ochorenie treba prekonať a získať imunitu tak. Ale vždy je bezpečnejšie a lacnejšie neochorieť.

Očkovací kalendár

Očkovací kalendár určuje, v akom veku sa podávajú jednotlivé povinné a odporúčané vakcíny. Vypracúva ho štátna imunizačná komisia na základe epidemiologickej situácie a odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie.

Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam

Povinné očkovania na Slovensku

Na Slovensku je 10 povinných očkovaní - napríklad proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, osýpkam, mumpsu, ružienke, hepatitíde B, hemofilovým a pneumokokovým infekciám. Všetky sú plne hradené zdravotnou poisťovňou.

Podobne ako v iných európskych krajinách sa u nás vykonáva povinné pravidelné očkovanie podľa očkovacieho kalendára. Je to očkovanie proti tuberkulóze, záškrtu, tetanu, dávivému kašľu, detskej mozgovej obrne, osýpkam, mumpsu a ružienke, vírusovej hepatitíde typu B a haemophilusovi influenzae typu B.

  • Základné povinné očkovanie:
    • 4. deň - 6. týždeň: očkovanie proti tuberkulóze
    • 3. mesiac: 1. dávka hexavalentnej vakcíny (Infanrix hexa) proti záškrtu, tetanu, dávivému kašľu, haemophilusovi influenzae B, detskej mozgovej obrne a hepatitíde typu B v jednej injekcii
    • 5. mesiac: 2. dávka hexavalentnej vakcíny (Infanrix hexa) proti záškrtu, tetanu, dávivému kašľu, haemophilusovi influenzae B, detskej mozgovej obrne a hepatitíde typu B v jednej injekcii
    • 6 mesiacov od druhej dávky: 3. dávka hexavalentnej vakcíny (Infanrix hexa) proti záškrtu, tetanu, dávivému kašľu, haemophilusovi influenzae B, detskej mozgovej obrne a hepatitíde typu B v jednej injekcii
    • 11. mesiac: preočkovanie hexavalentnej vakcíny
    • 15. ukončený mesiac: očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke vakcínou Priorix, ktorú hradí poisťovňa
    • 11. rok: preočkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke
    • 2. rok: preočkovanie detí proti tuberkulóze, ak majú negatívnu skúšku na predlaktí a nemajú jazvu po prvom očkovaní v pôrodnici (vykonáva sa po základnom pravidelnom očkovaní, ktoré musí byť ukončené)
    • 3. a 6. rok: preočkovanie proti záškrtu, tetanu a dávivému kašľu Infanrixom-trojvakcínou (nehradí poisťovňa)
    • 10. - 11. rok: preočkovanie proti detskej mozgovej obrne inaktivovanou očkovacou látkou
    • 11. - 12. rok: preočkovanie proti tuberkulóze, ak je negatívna skúška na predlaktí
    • 14. rok: preočkovanie proti tetanu a záškrtu, ďalšie po 10 - 15 rokoch tou istou očkovacou látkou

Kedy sa očkujú dojčatá a batoliatá?

Prvé očkovania sa začínajú v 3. mesiaci života, potom v 5. a 11. mesiaci. Počas tohto obdobia sa podávajú tzv. hexavakcíny proti šiestim ochoreniam naraz a očkovanie proti pneumokokom.

Kedy sa majú očkovať predškoláci a školáci?

Predškoláci (4-6 rokov) dostávajú druhú dávku MMR vakcíny a preočkovanie proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu.

Školáci a tínedžeri (11-13 rokov) sa preočkovávajú proti tým istým chorobám a dostávajú vakcínu proti vírusovej hepatitíde B.

Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu

Musia sa dať očkovať aj dospelí?

Áno, očkovanie dospelých je dôležité. Každých 15 rokov sa odporúča preočkovanie proti záškrtu a tetanu. Rizikové skupiny (napr. seniori, zdravotníci) by mali absolvovať aj očkovanie proti chrípke alebo kliešťovej encefalitíde.

Odporúčané očkovania

Očkovanie proti ďalším chorobám nie je povinné, ale je dôležité najmä pre rizikové skupiny. Niektoré odporúčané očkovania sú hradené zo zdravotného poistenia a za ďalšie vakcíny rodič dieťaťa alebo dospelý záujemca o očkovanie dopláca. Z očkovaní, ktoré nie sú hradené zdravotnými poisťovňami sa podľa konsenzu odborníkov v roku 2025 najmä deťom a rizikovým skupinám odporúčajú očkovania proti tuberkulóze, meningokokovým infekciám, kliešťovej encefalitíde a ovčím kiahňam. V niektorých prípadoch poisťovne rovnako poskytujú príspevky.

Odporúčané očkovania sú zo zákona nepovinné. Nie sú v plnej výške uhrádzané zdravotnou poisťovňou, ale to neznamená, že dieťaťu neprinášajú úžitok. Naopak. Niektoré nepovinné očkovania sú pre väčšinu detí viac než vhodné a uvažuje sa o ich zavedení do systému pravidelného očkovania.

  • Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde: Vírus sa prenáša prostredníctvom slín nakazeného kliešťa. Nákaza človeka je však možná nielen po prisatí kliešťa. Určité riziko predstavuje aj tepelne nespracované mlieko nakazených kôz, kráv a oviec. Môže obsahovať vírus kliešťovej encefalitídy. Medzi najťažšie komplikácie kliešťového zápalu mozgu patria trvalé obrny, poruchy koncentrácie a pamäti, atrofia svalov. Vakcínou proti kliešťovej encefalitíde možno očkovať deti staršie ako jeden rok. V prípade zvýšeného rizika prenosu infekcie je možné očkovať aj mladšie deti. Očkuje sa tromi dávkami do ramena alebo sedacieho svalu. Najvhodnejšia je tzv. pomalá schéma očkovania: začína sa koncom jesene alebo v zime a medzi prvou a druhou dávkou očkovania je interval 1 - 3 mesiace. Tretia dávka sa podáva za 9 - 12 mesiacov po druhom očkovaní. Preočkovanie sa vykonáva po 3 - 5 rokoch.
  • Očkovanie proti meningokokovým nákazám: V súčasnosti sa ako najvhodnejšia ukazuje vakcína proti meningokokovi typu C, ktorá je veľmi účinná, bezpečná a vytvára dlhodobú až celoživotnú ochranu pred ochorením. Touto vakcínou je možné očkovať deti už od dojčenského veku. Najvhodnejší čas na očkovanie je pri vstupe dieťaťa do kolektívneho zariadenia (škôlka, škola) alebo v období dospievania (14-15 rokov). Deti od jedného roka veku a dospelí sú očkovaní jedinou dávkou tejto vakcíny. Dojčatá od 2 mesiacov do roka sa spravidla očkujú dvomi dávkami v intervale jedného mesiaca. V intervale 3 - 5 rokov je nutné dieťa preočkovať.
  • Očkovanie proti pneumokokovým infekciám: Očkovať možno už od dojčenského veku. Deťom s poruchou obranyschopnosti, chronicky chorým a deťom s opakovanými zápalmi stredného ucha ho u nás uhrádza poisťovňa, musia sa však každé 4 až 5 rokov preočkovať. Vakcínu možno podávať súbežne s očkovaním tromi dávkami hexavalentnej očkovacej látky proti záškrtu, tetanu, dávivému kašľu, hemophilusovej nákaze, žltačke B a detskej mozgovej obrne. Treba však povedať, že riziko ťažkej pneumokokovej infekcie je zvlášť u imunitne oslabených jedincov už v dojčenskom veku.
  • Očkovanie proti kiahňam: Je obzvlášť vhodné u detí so zníženou obranyschopnosťou alebo u niektorých chronicky chorých. Vakcína je určená aj osobám, ktoré sú „vnímavé“ proti kiahňam, teda ich samy neprekonali, nemajú vytvorené protilátky a je u nich vysoké riziko nákazy. Očkovať možno deti od jedného roka.
  • Očkovanie proti vírusovému zápalu pečene typu A (hepatitída A): Môže sa objaviť v letných táboroch, kempoch, na dovolenke alebo za mimoriadnych okolností, ako sú napr. záplavy. Očkovanie proti žltačke typu A sa odporúča aj pri cestách do niektorých exotických krajín. Vakcína sa podáva 14 dní až mesiac pred cestou. Očkovať je možné deti od roku veku.
  • Očkovanie proti ľudským papilomavírusom: Chráni pred ochoreniami spôsobenými niektorými ľudskými papilomavírusmi (ako je predovšetkým rakovina krčka maternice). Vhodné je aplikovať túto vakcínu hlavne dospievajúcim a mladým dievčatám pred začiatkom pohlavného života. Spravidla sa očkuje 3 dávkami v intervale 0 - 2 - 6 mesiacov. Druhú dávku je možné podať už mesiac po prvej. Interval medzi druhou a treťou dávkou by nemal byť kratší ako 3 mesiace.
  • Očkovanie proti chrípke: U týchto rizikových skupín je očkovanie jednoznačne odporučené a hradí ho zdravotná poisťovňa. Deti mladšie ako 3 roky sa očkujú dvomi dávkami v intervale dvoch mesiacov, ak ide o prvé očkovanie. Staršie deti ako 9 rokov a dospelí sa očkujú jednou dávkou. Očkovanie proti chrípke nechráni dlhodobo. Každý rok treba preočkovať.
  • Očkovanie proti rotavírusom: Proti infekcii spôsobenej rotavírusmi je možné dať deti očkovať vakcínou Rotarix (2 dávky v odstupe najmenej 4 týždňov) a Rotateq (3 dávky v intervale najmenej 4 týždňov). Nie sú hradené žiadnou zdravotnou poisťovňou.
  • Očkovanie proti besnote: Jedinou možnosťou, ako sa chorobe brániť, je okamžité očkovanie po zranení zvieraťom, ktoré je odôvodnene podozrivé z besnoty. Podávajú sa tzv. antirabické protilátky v sére. Potom sa pacient očkuje a preočkuváva. Ak nedošlo k zraneniu, ale pacient bol v styku s chorým zvieraťom, antirabické protilátky sa nepodávajú, rovno sa očkuje. Existuje aj preventívne očkovanie proti besnote u osôb so zvýšeným rizikom kontaktu s touto nákazou. Vakcína sa podáva do svalu alebo podkožne do ramena, alebo u detí do stehna.

Očkovanie a cestovanie do zahraničia

V závislosti od destinácie do ktorej cestujete, môžete prísť do kontaktu s ochoreniami, ktoré sú na Slovensku veľmi zriedkavé. Očkovanie môže pred nimi ochrániť nielen vás, ale aj vašu rodinu a priateľov. Pred cestou do exotických krajín si vopred zistite podmienky vstupu. Pri vstupe do niektorých krajín sa môže vyžadovať očkovanie, napríklad proti žltej zimnici, meningokokovým nákazám či poliomyelitíde. Očkovania proti žltačke typu A a B, japonskej encefalitíde, brušnému týfusu, besnote či cholere sú zvyčajne iba odporúčané. Očkovanie cestovateľov nie je hradené z verejného zdravotného poistenia a klienti si ho musia zaplatiť sami.

Bezpečnosť očkovania

Očkovanie je kontrolované navádzanie imunity proti závažným chorobám.

Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti

Úlohou vakcíny je vyvolať tvorbu protilátok, telo na ňu reaguje, a preto sa po očkovaní môžu objaviť vedľajšie účinky. Najčastejšie je to začervenanie, citlivosť či bolestivosť v mieste vpichu, zvýšená teplota či únava. Vážnejšie vedľajšie účinky sú však veľmi zriedkavé. Z administratívnej kontroly očkovania k 31. 8. 2022 vyplýva, že zo všetkých očkovaní (teda nielen proti MMR) sa vedľajšie účinky objavili len v deviatich prípadoch, z toho v piatich išlo o celkovú reakciu, kedy sa objavila napríklad nevoľnosť, zvýšená teplota, horúčka, zväčšenie lymfatických uzlín. Hospitalizácia bola potrebná v jednom prípade.

Vakcínam sa tiež občas pripisuje, že spôsobujú vznik chronických ochorení, ako je diabetes alebo v prípade MMR vakcín autizmus.

  • Očkovanie a autizmus: Neexistujú vedecké dôkazy o tom, že vakcína proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje autizmus. Fámy o tom, že MMR vakcína spôsobuje autizmus, vznikli v roku 1998. Pochádzajú zo štúdie Andrewa Wakefielda publikovanej v britskom časopise Lancet, odkiaľ však bola neskôr stiahnutá, pretože nespĺňala vedecké kritériá - bolo v nej zahrnutých veľmi málo detských hospitalizovaných pacientov a jej výsledky boli účelovo vyhodnotené v neprospech očkovacej látky proti MMR. Žiadna z relevantných štúdií ani meta-analytické štúdie spájajúce výsledky viacerých štúdií doteraz nepotvrdili príčinnú súvislosť medzi očkovaním a autizmom.
  • Hliník vo vakcínach: Rodičia vyjadrujú aj obavy z prítomnosti hliníka vo vakcínach. Hydroxid hlinitý slúži ako adjuvantný (pomocný) prostriedok, ktorý zvyšuje účinnosť vakcín bez zbytočného zvyšovania množstva samotných špecifických antigénov. Alumíniové soli alebo používané nové organické zlúčeniny sú aj v súčasných vakcínach. Vo vakcínach sú definované presné, zvyčajne miligramové hodnoty na základe ich bezpečného posúdenia z pohľadu ochrany ľudského zdravia. Množstvo hliníka vo vakcínach neprekračuje hodnotu 1,25 miligramu na jednu dávku (maximálne povolené množstvo hliníka v jednej dávke vakcíny).

Kedy dieťa nemožno očkovať?

  1. Keď je choré. Aj bežná ľahká viróza, pri ktorej dieťa nemá teplotu, býva prekážkou očkovania. Po horúčkovitom ochorení by sa dieťa nemalo očkovať minimálne dva týždne po úplnom vyliečení.
  2. Ak po predchádzajúcom očkovaní došlo k mimoriadne závažnej reakcii so zhoršením celkového stavu dieťaťa alebo k ťažkej alergickej reakcii.
  3. Keď dieťa užíva lieky, ktoré znižujú jeho obranyschopnosť, alebo ak ide o dieťa s preukázanou poruchou obranyschopnosti. Očkovanie zváži alergiológ alebo imunológ.

Čo by mal lekár vedieť pred očkovaním?

  1. aké lieky dieťa užíva,
  2. či malo reakciu na predchádzajúce očkovanie,
  3. či niektorý z členov rodiny, s ktorým bolo dieťa v kontakte posledné tri týždne pred očkovaním, nebol chorý,
  4. či dieťa v posledných troch dňoch nemalo zvýšenú teplotu, kašeľ, vyrážky, alergickú reakciu, nebolo uštipnuté hmyzom, nemalo bolesti hlavy, kĺbov, hnačky, nechutenstvo,
  5. či rodičia nespozorovali nápadnú zmenu správania dieťaťa alebo poruchu spánku pred dňom očkovania.

Čo by mali rodičia robiť po očkovaní?

Po očkovaní by dieťa nemalo byť počas 2 - 7 dní vystavené väčšej fyzickej námahe ani slneniu. Ľahké miestne reakcie v mieste vpichu, ako je opuchnutie, začervenanie či bolesť, sa neliečia, ale nechajú sa samovoľne odoznieť. Horúčke a bolesti hlavy možno predchádzať podaním paracetamolu po očkovaní.

Aké sú nežiaduce reakcie po očkovaní?

Väčšina nežiaducich reakcií po očkovaní je mierna a prechodná. Sú buď miestne: bolesť, opuch a začervenanie v mieste vpichu, vznikajúce bezprostredne po očkovaní, obvykle počas 12 - 48 hodín, alebo celkové: zvýšená teplota alebo horúčka, bolesť hlavy, vracanie, hnačky, vyrážky na tele. Obvykle vznikajú do 72 hodín po očkovaní. Nežiaduce reakcie zmiernia studené obklady alebo protizápalová masť. Horúčke a bolesti hlavy možno predchádzať podaním paracetamolu po očkovaní.

Mýty a fakty o očkovaní

Niekedy majú rodičia pocit, že choroba je vďaka lepšej hygiene a zdravotnej starostlivosti celosvetovo na ústupe, a teda nie je nutné dieťa očkovať. Ukazuje sa však, že vo chvíli, keď z rôznych dôvodov nie je populácia proti niektorej z chorôb, ktoré sa už takmer nevyskytujú, očkovaná, zvýši sa často mnohonásobne počet chorých na túto chorobu.

  • Mýtus: Očkovanie spôsobuje autizmus.
    • Fakt: Viac než 20 medzinárodných štúdií preukázalo, že očkovanie nespôsobuje autizmus. Tieto tvrdenia boli vedecky vyvrátené.
  • Mýtus: Očkovanie spôsobuje cukrovku.
    • Fakt: Výskumy v Dánsku a USA potvrdili, že očkovanie nezvyšuje riziko vzniku diabetu ani u detí s genetickou predispozíciou.
  • Mýtus: Očkovanie narúša imunitný systém.
    • Fakt: Imunitný systém dokáže reagovať na tisíce antigénov súčasne a moderné vakcíny obsahujú menej záťaže než tie spred 20 rokov.

Kde sa môžem dať zaočkovať a kto očkovanie vykonáva?

Očkovanie vykonáva všeobecný lekár alebo pediater, prípadne nimi poverená zdravotná sestra. Okrem svojho všeobecného lekára je možné sa zaočkovať napríklad počas očkovacích dní v réžii vyšších územných celkov alebo zdravotníckych zariadení.

tags: #ockovanie #proti #ostatnym #chorobam