Chrípka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie dýchacích ciest, ktoré každoročne postihuje milióny ľudí na celom svete. Hoci sa chrípka často považuje za bežné ochorenie, môže viesť k závažným komplikáciám, najmä u rizikových skupín osôb. Očkovanie proti chrípke je najúčinnejší spôsob prevencie a znižuje riziko ťažkého priebehu, hospitalizácie a dokonca aj úmrtia.
Čo je chrípka a prečo je dôležité sa proti nej chrániť?
Chrípka je infekčné ochorenie vyvolané rýchlo sa šíriacim a premenlivým vírusom. Častokrát býva braná ako banálne ochorenie, môže však spôsobiť komplikácie, ktoré si vyžiadajú hospitalizáciu. V porovnaní s prechladnutím je nástup ochorenia náhly. Ak nedôjde k závažným komplikáciám, príznaky zväčša vymiznú po 3 - 5 dňoch. Úplné uzdravenie však nastáva až po 2 - 4 týždňoch od objavenia sa prvých príznakov. Najčastejšie komplikácie, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu, sú zápal priedušiek, stredného ucha, prínosových dutín a zápal pľúc. Chrípka nie je len „obyčajné prechladnutie“. Ide o závažné vírusové ochorenie dýchacích ciest, ktoré každoročne spôsobuje milióny prípadov ochorení, státisíce hospitalizácií a tisíce úmrtí.
Počas chrípkového obdobia (od októbra do apríla) by sme mali obmedziť kontakt s cudzími osobami, ideálne je sa vyhýbať miestam, kde sa zdržiava väčšie množstvo ľudí, prípadne aspoň obmedziť fyzický kontakt s nimi, ako napríklad podávanie rúk. S tým je spojená aj dostatočná osobná hygiena zahŕňajúca pravidelné umývanie rúk, napríklad aj po zakašľaní, kýchnutí a vyfúkaní nosa. V týchto prípadoch by sme mali používať jednorazové hygienické vreckovky, ktoré treba po použití čo najskôr bezpečne zlikvidovať.
Účinnosť očkovania proti chrípke
Najúčinnejšiu ochranu proti chrípke predstavuje očkovanie. Očkovanie zabezpečuje ochranu pred vírusom chrípky s účinnosťou na 70 - 90 % (podľa Úradu verejného zdravotníctva SR) a taktiež predchádza riziku vzniku komplikácií spojených s chrípkou, ako napríklad zápal stredného ucha či zápal pľúc. Chrípková sezóna trvá od októbra do apríla nasledujúceho kalendárneho roka. Protilátky, ktoré zabezpečia ochranu pred chrípkou, sa vytvárajú v priebehu 2 - 3 týždňov po očkovaní. Očkovanie proti chrípke sa teda odporúča v priebehu októbra a novembra, a tak by mal byť organizmus chránený počas celej chrípkovej sezóny. Chrípková sezóna môže mať druhú vlnu v jarných mesiacoch, a preto by sa nemalo očkovať skôr ako 4 mesiace pred hlavným vrcholom chrípky. Účinnosť vakcíny totiž klesá o 6 - 11 % každý mesiac, a tak by sa mohlo stať, že ochoriete na jar. V nevyhnutných prípadoch je možné očkovanie vykonať aj v neskorších mesiacoch. Vzhľadom na to, že chrípkové vírusy sa neustále geneticky menia a účinnosť vakcíny každým mesiacom o pár percent klesá, je potrebné dať sa zaočkovať každý rok. Imunita získaná po predchádzajúcej infekcii alebo očkovaní v minulom roku už nie je dostatočne silná proti chrípkovým vírusom, ktoré sa v priebehu roka geneticky pozmenili. Z toho dôvodu pred začatím každej chrípkovej sezóny dôjde k modifikácii vakcíny, ktorá tak zabezpečí lepšiu ochranu. Vakcína sa upraví tak, aby obsahovala časti tých vírusov, ktoré sa v priebehu minulej sezóny šírili medzi ľuďmi najčastejšie. Keďže sa chrípkové vírusy menia veľmi rýchlo, je možné, že k tomu dôjde už v priebehu jednej sezóny, a tak môžete ochorieť viackrát za sebou aj napriek očkovaniu. V prípade, že vakcína neobsahuje časti vírusu, ktorým sa nakazíte, môže u vás prepuknúť chrípka. Existujú však štúdie dokazujúce, že aj vtedy dokáže vakcína zmierniť príznaky ochorenia o 20 %.
Účinnosť vakcíny proti chrípke. Môže zlyhať?
Účinnosť chrípkových vakcín sa každú sezónu môže líšiť, pretože je úzko spojená s tým, ako presne sa zloženie vakcíny zhoduje s kmeňmi vírusu, ktoré budú v danom období cirkulovať. Na Slovensku, rovnako ako v celej Európe, sa zloženie vakcíny na sezónu 2025/2026 vychádza z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb, pričom sa používa trojvalentná formulácia proti kmeňom H1N1, H3N2 a B/Victoria. Aj napriek tomu môže vakcína v niektorých rokoch dosiahnuť nižšiu účinnosť - typicky vtedy, keď počas sezóny začne prevládať vírusový kmeň, ktorý sa geneticky alebo antigénne líši od kmeňov zahrnutých vo vakcíne. Tento jav sa nazýva antigénny drift a je prirodzenou súčasťou evolúcie chrípkového vírusu. Na základe skúseností sa môže účinnosť proti hospitalizáciám pohybovať napríklad len okolo 35 % u rizikových skupín, no v lepších rokoch dosahuje 50 % a viac. Úplné zlyhanie vakcíny je málo pravdepodobné - aj pri nižšej zhode zloženia poskytuje aspoň čiastočnú ochranu, zmierňuje priebeh ochorenia a znižuje riziko komplikácií či úmrtia.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Ako funguje vakcína proti chrípke?
Vakcína proti chrípke funguje na princípe stimulácie imunitného systému, aby si vytvoril protilátky proti vírusu chrípky ešte pred tým, než sa s ním človek stretne. Vakcíny obsahujú zneškodnené alebo oslabené vírusové častice, prípadne iba ich povrchové bielkoviny, ktoré nevedú k ochoreniu, ale imunitný systém ich rozpozná ako hrozbu. Po aplikácii vakcíny telo začne produkovať špecifické protilátky, ktoré dokážu vírus pri skutočnej infekcii rýchlo neutralizovať, čím znižujú riziko ochorenia alebo zmierňujú jeho priebeh. Každoročne sa vakcína aktualizuje podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) tak, aby pokryla aktuálne cirkulujúce kmene vírusu chrípky. Vakcíny pritom nie sú úplne rovnaké na celom svete - líšia sa podľa regiónu, pretože kmeňové zloženie vírusu chrípky môže byť v Európe odlišné od tých v Amerike či Ázii. WHO preto každý rok vydáva odporúčania pre severnú a južnú hemisféru samostatne, aby sa vakcíny čo najlepšie prispôsobili lokálnemu šíreniu vírusu.
Rozhodovanie o tom, ktoré vakcíny sa v konkrétnych krajinách použijú a schvália, je v rukách národných regulačných agentúr, ako je Európska lieková agentúra (EMA) v Európe, či americká Food and Drug Administration (FDA) v Spojených štátoch. Tieto agentúry na základe vedeckých štúdií a monitorovania cirkulujúcich vírusov schvaľujú vakcíny, ktoré najlepšie zodpovedajú regionálnym potrebám a zároveň spĺňajú prísne kritériá bezpečnosti a účinnosti. Vývoj vakcín a ich schvaľovanie je preto komplexný proces, ktorý zohľadňuje epidemiologické údaje, dostupnosť technológií výroby a regulačné štandardy. Takýto systém umožňuje, aby sa vakcíny proti chrípke každoročne prispôsobovali vývoju vírusov a geografickým rozdielom, čo zvyšuje ich efektivitu a zabezpečuje čo najlepšiu ochranu populácie. Zároveň poskytuje možnosť reagovať na nové varianty vírusu či výskyt neočakávaných kmeňov, ktoré by mohli inak viesť k rozsiahlym epidémiám. Preto aj keď princíp vakcíny zostáva rovnaký, jej konkrétne zloženie a výber schválených vakcín sa môže líšiť podľa regiónu.
Ktorú vakcínu proti chrípke si vybrať - trivalentnú alebo štvorvalentnú?
Pri výbere medzi trivalentnou a štvorvalentnou vakcínou proti chrípke je dôležité zvážiť, aké kmene vírusov vakcína obsahuje. Trivalentná vakcína chráni pred tromi kmeňmi chrípky - dvoma podtypmi vírusu A a jedným podtypom vírusu B. Štvorvalentná vakcína má oproti nej výhodu v tom, že chráni proti dvom podtypom vírusu B, čím poskytuje širšiu ochranu pred sezónnymi variantmi chrípky. Odborníci často odporúčajú štvorvalentnú vakcínu najmä pre rizikové skupiny, ako sú starší ľudia, malé deti alebo osoby s chronickými ochoreniami, pretože lepšie pokrýva potenciálne vírusové kmene, ktoré môžu v sezóne prevládať.
Dostupné vakcíny proti chrípke
Farmaceutický trh ponúka viaceré vakcíny proti chrípke. Všetky sú na lekársky predpis!
Medzi dostupné vakcíny patria:
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
- Influvac Tetra sus iru: Tetravalentná vakcína proti chrípke určená pre deti od 6 mesiacov a dospelých. Obsahuje inaktivované povrchové antigény vírusu.
- Vaxigrip Tetra sus iru: Tetravalentná vakcína proti chrípke určená pre deti od 6 mesiacov a dospelých. Obsahuje inaktivovaný štiepený virión.
- Fluenz Tetra nosová suspenzná aerodisperzia: Vakcína proti chrípke (živá, oslabená) určená pre deti od 2 do 18 rokov. Vakcína prispieva k ochrane proti 4 vírusovým kmeňom v očkovacej látke a ďalším blízko príbuzným kmeňom.
Pre sezónu 2025/2026 sa na Slovensku prechádza na trojvalentné vakcíny proti chrípke, ktoré nahrádzajú predchádzajúce štvorvalentné formulácie. Tieto vakcíny chránia proti dvom kmeňom vírusu chrípky A (H1N1 a H3N2) a jednému kmeňu vírusu chrípky B (B/Victoria). V ponuke budú inaktivované injekčné vakcíny aplikované do svalu, dostupné v jednodávkových striekačkách. Medzi schválené vakcíny pre túto sezónu patrí napríklad Influvac Tetra, ktorá je dostupná v jednodávkových striekačkách a neobsahuje tiomersal. Tento typ vakcíny je vhodný pre deti od 6 mesiacov aj pre dospelých. Ďalšou schválenou vakcínou je Vaxigrip Tetra, ktorá tiež spĺňa požiadavky pre túto sezónu.
Kto by sa mal dať očkovať proti chrípke?
Očkovanie proti chrípke sa odporúča každoročne všetkým osobám od 6 mesiacov veku a starším, s výnimkou zriedkavých kontraindikácií, ako sú závažné alergické reakcie na zložky vakcíny. Zvlášť sa odporúča rizikovým skupinám, ako sú seniori, tehotné ženy, malé deti, pacienti s chronickými ochoreniami srdca, pľúc, obličiek, pečene, metabolickými poruchami, oslabenou imunitou a zdravotníckym pracovníkom.
Tak ako aj iné ochorenia, aj chrípka má rizikové skupiny pacientov, ktorí sú vo väčšej miere vystavovaní riziku nakazenia či pacientov, u ktorých sa predpokladá ťažší priebeh ochorenia. Medzi takéto rizikové skupiny patria:
- Zdravotnícki pracovníci
- Pacienti nad 65 rokov
- Pacienti žijúci v ústavoch, domovoch dôchodcov, sociálnych zariadeniach
- Tehotné ženy (chrípka počas tehotenstva môže mať závažné následky nie len pre budúcu mamičku ale aj pre dieťa)
- Pacienti trpiaci zdravotnými ťažkosťami ako: ochorenie pľúc, astma, cukrovka, ochorenie obličiek, ochorenie srdca, ochorenie pečene, pacienti s nadváhou, pacienti trpiaci neurologickými ochoreniami
Vakcíny proti chrípke pre seniorov
Seniori patria medzi najohrozenejšiu skupinu, pretože ich imunitný systém s vekom slabne. Až 70-85 % všetkých úmrtí na chrípku a 50-70 % hospitalizácií pripadá práve na ľudí nad 65 rokov. Okrem toho majú mnohí starší ľudia aj chronické ochorenia, ako sú srdcové choroby, cukrovka alebo chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP), ktoré chrípka môže výrazne zhoršiť. Očkovanie preto pomáha znížiť riziko vážneho priebehu, hospitalizácie aj úmrtia a zároveň umožňuje seniorom zostať aktívnymi a samostatnými. Najvhodnejším obdobím pre očkovanie seniorov je september až október, teda začiatok chrípkovej sezóny. Vakcína potrebuje približne dva týždne, aby v tele vytvorila dostatočnú ochranu, preto je dôležité nenechať očkovanie na poslednú chvíľu. Seniori by sa zároveň nemali očkovať príliš skoro, napríklad v júli alebo auguste, pretože ochrana môže do zimy oslabiť. Ak sa však nestihnú zaočkovať na jeseň, očkovanie má význam aj počas celej chrípkovej sezóny - dovtedy, kým vírusy v populácii cirkulujú.
Ak sa pacient nestihne dať zaočkovať včas alebo už ochorie na chrípku, očkovanie sa v akútnej fáze ochorenia neodporúča. Po úplnom zotavení je však možné vakcínu podať, aby človek získal ochranu pred ďalšími kmeňmi vírusu, ktoré môžu v danej sezóne ešte cirkulovať. Aj po prekonaní chrípky má teda očkovanie význam, pretože existuje viacero typov chrípkových vírusov a prirodzená imunita chráni iba pred tým konkrétnym kmeňom, ktorý spôsobil ochorenie. Seniori sa môžu zaregistrovať na očkovanie proti chrípke niekoľkými spôsobmi. Najbežnejšie je navštíviť svojho všeobecného lekára, ktorý im vystaví e-recept na vakcínu. V prípade potreby je možné dohodnúť očkovanie aj telefonicky priamo s lekárom. Niektoré zdravotné poisťovne umožňujú registráciu online prostredníctvom svojich webových stránok alebo mobilných aplikácií. Po získaní e-receptu si seniori vakcínu vyzdvihnú v lekárni a následne sa nechajú zaočkovať u svojho lekára.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Kto by sa nemal dať zaočkovať proti chrípke?
Očkovanie sa neodporúča pacientom alergickým na ktorúkoľvek zložku vakcíny proti chrípke. Očkovanie proti chrípke nie je vhodné pre všetkých pacientov a existujú jasne definované výnimky. Vakcinácia sa neodporúča deťom mladším ako 6 mesiacov, pretože pre túto vekovú skupinu nie je žiadna vakcína schválená. Ďalšou kontraindikáciou je ťažká, život ohrozujúca alergická reakcia na predchádzajúcu dávku vakcíny proti chrípke alebo na niektorú z jej zložiek, ako sú napríklad želatína, antibiotiká či iné adjuvans. Osoby, ktoré v minulosti prekonali Guillain-Barrého syndróm (GBS) v časovej súvislosti s očkovaním proti chrípke, by mali podstúpiť očkovanie len po starostlivom zvážení rizika a prínosu zo strany lekára. Rovnako platí, že pacienti s akútnym ochorením so stredne ťažkým až ťažkým priebehom by mali vakcináciu odložiť do úplného zotavenia. Všetky tieto odporúčania majú za cieľ zabezpečiť maximálnu bezpečnosť očkovania a minimalizovať riziko nežiaducich reakcií.
Kontraindikácie očkovania proti chrípke sú pomerne zriedkavé, no je dôležité ich poznať. Vakcína proti chrípke sa nesmie podať osobám, ktoré mali po predchádzajúcej dávke alebo po niektorej z jej zložiek závažnú alergickú reakciu (anafylaxiu) - to je rýchla a život ohrozujúca reakcia imunitného systému, ktorá môže spôsobiť opuch, ťažkosti s dýchaním či kolaps krvného obehu. Ďalšou kontraindikáciou je ťažká imunodeficiencia - teda stav, keď je obranyschopnosť organizmu výrazne oslabená (napríklad u pacientov po transplantáciách, pri niektorých druhoch rakoviny alebo pri liečbe, ktorá potláča imunitu). V takom prípade sa nesmie podať živá oslabená vakcína proti chrípke (LAIV), ktorá obsahuje oslabené vírusy. Táto vakcína sa neodporúča ani tehotným ženám či malým deťom s astmou alebo častými záchvatmi sipotu (pískavého dýchania), pretože u nich by mohla vyvolať komplikácie. Inaktivované (neživé) vakcíny - tie sú najčastejšie používané a bezpečné aj pre väčšinu ľudí s chronickými ochoreniami, pretože neobsahujú živý vírus. Nemali by sa však podať v čase, keď človek práve prekonáva stredne ťažké alebo ťažké akútne ochorenie s horúčkou - napríklad zápal priedušiek, zápal pľúc alebo silná chrípka. V takom prípade sa očkovanie odkladá, až kým pacient vyzdravie. Ako kontraindikácia sa posudzuje aj spomínaný Guillainov-Barrého syndróm (GBS) - to je zriedkavé neurologické ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda nervy a spôsobuje slabosť alebo až ochrnutie končatín. Ak sa tento syndróm objavil do 6 týždňov po predchádzajúcej dávke vakcíny proti chrípke, ďalšie očkovanie sa neodporúča.
Aké sú možné vedľajšie účinky očkovania proti chrípke?
Tak ako všetky lieky, aj vakcíny môžu vyvolať nežiaduce účinky. Tie sa však neprejavujú u každého. Signalizujú, že imunitný systém rozpoznal vo vakcíne antigén a dochádza k tvorbe protilátok. Ich neprítomnosť ale neznamená, že by vakcína neúčinkovala. Medzi najčastejšie vedľajšie účinky vakcín proti chrípke patria bolesť alebo svrbenie v mieste vpichu a príznaky podobné chrípke - únava, horúčka, nevoľnosť, bolesť svalov a bolesť hlavy. Tieto príznaky zvyčajne odznejú v priebehu 2 - 3 dní. Môžete sa ich však pokúsiť minimalizovať, napríklad prikladaním studených obkladov na miesto vpichu alebo pomocou ľahkých cvičení ruky na zmiernenie jej bolesti.
Vedľajšie účinky očkovania proti chrípke sú väčšinou mierne a krátkodobé, pričom väčšina ľudí ich prežíva bez väčších problémov. Najčastejšie sa vyskytuje začervenanie, bolesť alebo mierny opuch v mieste vpichu, čo je prirodzená reakcia organizmu na aplikáciu vakcíny. Tieto príznaky zvyčajne ustúpia do niekoľkých dní bez nutnosti lekárskeho zásahu. Okrem lokálnych prejavov môže u niektorých očkovaných osôb dôjsť k miernej horúčke, únave, bolestiam svalov alebo hlavy, čo sú symptómy, ktoré telo produkuje ako súčasť svojej imunitnej odpovede. Tieto prejavy sú zväčša prechodné a odznievajú samy. Závažné vedľajšie účinky sú veľmi zriedkavé, ale môžu zahŕňať alergické reakcie, ako je napríklad anafylaxia, ktorá si vyžaduje okamžitú lekársku starostlivosť. Preto sa po očkovaní odporúča krátkodobý dozor v zdravotníckom zariadení, aby sa prípadné vážne reakcie mohli rýchlo riešiť. Osoby s anamnézou závažných alergií na zložky vakcíny by mali očkovanie konzultovať s lekárom. Celkovo však očkovanie proti chrípke predstavuje veľmi bezpečný zákrok a riziko vážnych komplikácií je výrazne nižšie ako riziko ochorenia samotného.
Vedľajšie účinky je možné zmierniť jednoduchými opatreniami. Na miesto vpichu je vhodné prikladať chladné obklady, ktoré pomáhajú zmierniť opuch a bolesť. Ak sa objaví horúčka alebo bolesť svalov, pomôžu bežné analgetiká a antipyretiká ako paracetamol alebo ibuprofén. Dôležité je tiež dostatočne oddychovať a piť veľa tekutín. Pred očkovaním je dobré mať na pamäti, že mierne nepríjemnosti sú krátkodobé a neporovnateľné so závažnosťou a komplikáciami, ktoré môže spôsobiť samotná chrípka.
Vakcína proti chrípke pre seniorov - možné vedľajšie účinky
Vakcína proti chrípke je pre seniorov vo všeobecnosti veľmi dobre tolerovaná a vedľajšie účinky sú väčšinou mierne a prechodné. Najčastejšie sa po očkovaní objaví:
- bolesť,
- začervenanie alebo mierny opuch v mieste vpichu, ktoré v priebehu niekoľkých dní samé ustúpia,
- u niektorých seniorov sa môže vyskytnúť krátkodobá únava, bolesti svalov a kĺbov, bolesti hlavy, zimnica alebo mierna nevoľnosť.
Tieto príznaky nepredstavujú vážne riziko a sú prirodzenou reakciou organizmu na tvorbu ochrany proti chrípke. Len veľmi zriedkavo sa môže objaviť alergická reakcia, ktorá sa prejavuje svrbením, kožnou vyrážkou, opuchom tváre alebo jazyka a dýchavičnosťou. V takom prípade je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Celkovo však platí, že pre seniorov je očkovanie bezpečné a jeho prínos v prevencii ťažkého priebehu chrípky výrazne prevyšuje riziko vedľajších účinkov.
Čo by sme nemali/mali robiť po zaočkovaní?
Po zaočkovaní sa vakcínou proti chrípke by sme mali oddychovať a nevystavovať sa zbytočnej námahe aspoň 2 dní. Po vakcinácií nepime alkohol, pretože odbúravanie alkoholu zaťažuje organizmus, ktorý práve mobilizuje imunitný systém.
Vakcína proti chrípke a koronavírusu
Vakcíny proti chrípke a COVID-19 je možné podať súčasne, čo šetrí čas a zvyšuje pohodlie pacientov. Výskumy a odporúčania zdravotníckych autorít potvrdzujú, že takéto súčasné očkovanie je vo všeobecnosti bezpečné a môže vyvolať adekvátnu imunitnú odpoveď. Vakcíny možno podať do jednej ruky alebo do oboch rúk - štúdie ukazujú, že tvorba neutralizačných protilátok nie je výrazne ovplyvnená tým, či sú injekcie aplikované spoločne v jednej ruke alebo oddelene v oboch. Podanie oboch vakcín do jednej ruky môže spôsobiť miernejšie zvýšenie lokálnych reakcií, ako je bolesť či citlivosť, zatiaľ čo podanie do oboch rúk rozloží nepohodlie, ale vedie k miernej bolesti v oboch pažiach. Pri rozhodovaní o súčasnom očkovaní je vhodné zvážiť aj individuálne riziká a zdravotný stav pacienta. U niektorých osôb, napríklad pri anamnéze závažných alergií na zložky vakcíny, predchádzajúcich závažných reakciách na očkovanie, alebo u osôb so zvýšeným rizikom vzniku krvných zrazenín (napr. trombóza po predchádzajúcej vakcíne alebo iné trombotické ochorenia), sa očkovanie môže odložiť alebo vykonať po konzultácii s lekárom. Rovnako opatrnosť platí pre osoby s poruchami zrážania krvi alebo závažnými ochoreniami imunitného systému. Celkovo platí, že súčasné podanie vakcín proti chrípke a COVID-19 môže byť zvážené ako možnosť, ale výber, či a kedy sa očkovanie vykoná, by mal byť vždy ponechaný na rozhodnutí pacienta v konzultácii s lekárom, s ohľadom na jeho zdravotný stav, rizikové faktory a osobné preferencie.
Cena vakcíny a preplatenie zdravotnou poisťovňou
Očkovanie proti chrípke na chrípkové obdobie je v prípade poistenej osoby plne hradené poisťovňou. Čo sa týka detí od 2 do 12 rokov, tým je plne hradená aj bezinjekčná vakcína podaná nazálne (do nosa). O očkovanie treba požiadať všeobecného lekára, resp. pediatra, ktorý vakcínu predpíše.
Všeobecná zdravotná poisťovňa hradí vakcíny v plnej výške bez obmedzení, ak sú predpísané lekárom na základe indikácie. Poisťovňa Dôvera poskytuje svojim poistencom príspevok alebo bezplatné očkovanie podľa aktuálnych benefitov a Union zdravotná poisťovňa uhrádza očkovanie vybraným rizikovým skupinám (napr. seniorom, chronicky chorým alebo zdravotníckym pracovníkom) a ostatným poistencom prispieva formou preventívneho benefitu. Postup je jednoduchý - lekár vystaví e-recept, pacient si vakcínu vyzdvihne v lekárni a následne sa nechá zaočkovať u lekára. Špeciálne odporúčanie od špecialistu nie je potrebné, stačí indikácia od všeobecného lekára alebo gynekológa. Indikačné obmedzenie sa týka najmä toho, že plnú úhradu vakcíny majú len rizikové skupiny, u ostatných poisťovne poskytujú čiastočnú úhradu alebo príspevok. Poisťovne pri komunikácii uvádzajú, že úhrada sa vzťahuje aj na nekapitovaných poistencov - teda na ľudí, ktorí nie sú zapísaní v zozname poistencov konkrétneho všeobecného lekára a ich lekár za nich nepoberá mesačný kapitovaný poplatok. Toto je zavedené preto, aby mali na úhradu vakcíny nárok aj tí, ktorí svojho lekára nemajú (napr. študenti, ľudia pracujúci mimo trvalého bydliska alebo osoby, ktoré lekára menia) a mohli sa dať zaočkovať kdekoľvek na Slovensku. Cena vakcíny pre samoplatcov sa podľa výrobcu a lekárne pohybuje približne od 15 do 25 eur.
Kedy sa dať zaočkovať proti chrípke?
Predpokladá sa, že človek je najviac vystavovaný chrípke počas zimných mesiacov. Očkovaním si telo vytvára protilátky proti chrípkovým vírusom, čo trvá asi 10 -14 dní. Preto je ideálne obdobie pre zaočkovanie sa proti chrípke od konca septembra až do konca novembra, aby malo telo čas si vytvoriť dostatočné množstvo protilátok. Najvhodnejší čas na očkovanie proti chrípke je pred začiatkom chrípkovej sezóny, aby si organizmus stihol vytvoriť dostatočnú imunitnú ochranu ešte pred tým, ako vírus začne intenzívne cirkulovať v populácii. Pre väčšinu ľudí v Európe sa odporúča očkovať v priebehu jesene, ideálne v mesiacoch september až november. Takto podané očkovanie poskytuje ochranu počas celého obdobia zvýšeného výskytu chrípky, ktoré zvyčajne trvá od konca jesene do jari. Očkovanie je možné aj neskôr, ak sa sezóna už začala, no optimálne je získať imunitu ešte pred jej vrcholom.
Chrípková sezóna začína na Slovensku v chladných mesiacoch a najvyššej intenzity dosahuje od decembra do marca. Ideálne je, keď sa necháte zaočkovať ešte predtým, teda na začiatku jesene. Po aplikácii vakcíny začne imunitný systém rozpoznávať inaktivované časti vírusu chrípky a vytvárať protilátky, ktoré vírusy neutralizujú. Tento proces trvá približne 2 - 3 dni. Pri stretnutí s naozajstným vírusom si imunitný systém už vie, ako proti vírusu bojovať a spustí okamžitú imunitnú reakciu.
Očkovanie proti chrípke a kontroverzie
Zo očkovania sa všeobecne stala kontroverzná téma. Má svojich zástancov a tiež svojich odporcov. Vďaka očkovaniu sa nám v minulosti podarilo vymaniť z tak závažných chorôb ako napríklad čierny kašeľ, pravé kiahne alebo záškrt. Základným princípom očkovania je aplikácia oslabených častí baktérií alebo vírusov, aby sa imunitný systém naučil vytvoriť protilátky, keď príde do kontaktu so skutočným a silným pôvodcom choroby. Na Slovensku je v porovnaní s inými členskými štátmi EÚ zaočkovanosť proti chrípke je veľmi nízka, pohybuje sa len okolo 5,5%.